Romanos 9
Tūʼún xuva kō vatā ó ntákaʼan ña ñuú Coatzospan (MIZNT) vs ARA
1 Vata kaa u xuꞌu é kantīkɨ́n u Cristú ne, kakaꞌán u é nuu é ntaā i, ñá kakaꞌán u dovete, tsí nimá ko ne, Espíritū Sántū san kade kúꞌvē ñá ne, kakaꞌan ñá tsi nuu é ntaā i é kākaꞌán u
1 Digo a verdade em Cristo, não minto, testemunhando comigo, no Espírito Santo, a minha própria consciência:
2 tsí un váꞌa tsi kakuntaꞌxa iní ko. Nɨɨ kuēꞌen tsí ntuvi dóo uꞌvi kakúvi ko,
2 tenho grande tristeza e incessante dor no coração;
3 tsi dóo ntio ko é nakākú ña ñuú ko, ña tatá ko. Tē dɨ́ kaidiaꞌvi iña ñá ne, kaꞌán u te nakuītá Cristú ko, kuān te taꞌxi ñá ko é ntōꞌo kó naa ña ñuú ko,
3 porque eu mesmo desejaria ser anátema, separado de Cristo, por amor de meus irmãos, meus compatriotas, segundo a carne.
4 ña Israeé san. Nakaxnúu Xuva ko ñā é ntūvi ña iꞌxa kiín ña. Nañēꞌe Xúva ko ñā tsi dóo kaꞌnu ña. Xéꞌe Xuva ko xūꞌu ña ni ña nté koo vií ña é vāꞌá ni ñā rkontuvi. Xéꞌe ña ñā leí san kuenta iña Muísee. Ini ña tsí Xuva kō ne, ínūu méꞌñu ña ñā. Ini ña nee é kākaꞌan Xúva kō é kuēꞌé ña ña.
4 São israelitas. Pertence-lhes a adoção e também a glória, as alianças, a legislação, o culto e as promessas;
5 Uva ata ika ñā Israeé san ne, dōó naꞌnu ñaꞌa ña. Tatá ña káku Cristu da vexkúvi ña ñatīi. Dɨvi ñā né, Xuva ko ñā, ñá kadē kûꞌve é un ntɨꞌɨ̄. Kada kaꞌnu o ña ntii dañu ntūvi. Kuan koo na kōo.
5 deles são os patriarcas, e também deles descende o Cristo, segundo a carne, o qual é sobre todos, Deus bendito para todo o sempre. Amém!
6 Ntá tsi ña te kakaꞌán u tsí ña ni de ntáa Xúva kō é xeꞌé ña xuꞌu ña nī ña Israee. Kakaꞌán u tsí vevií ne, ña Israeé san ne, ñá te un ntɨɨ́ ntɨɨ̄ ña é ña Israee ntíꞌxe ña.
6 E não pensemos que a palavra de Deus haja falhado, porque nem todos os de Israel são, de fato, israelitas;
7 Ntē ña te un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ tatá viꞌi Abraán san é īꞌxá ntiꞌxe ña. Tsí da xé Xuva ko kākaꞌan ñá ni Ābraan kídaā: “Tatá viꞌi o ne, kiꞌxi kuenta iña iꞌxá o Isaa”, kaꞌan ña.
7 nem por serem descendentes de Abraão são todos seus filhos; mas: Em Isaque será chamada a tua descendência.
8 Sáꞌa katāꞌxi é kūtuni ko tsí ña te un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ iꞌxá san e káku iña Abraan é ntáduku ntée Xuva kō. Tsí kakaꞌan Xúva kō tsí iꞌxá ntiꞌxe ña ne, da miī ña é kāku iña iꞌxá ña, ña é xeꞌé Xuva ko xūꞌu ña é kuēꞌé ña ña.
8 Isto é, estes filhos de Deus não são propriamente os da carne, mas devem ser considerados como descendência os filhos da promessa.
9 Tsí xeꞌé Xuva ko xūꞌu ña ni Abraán san kídaā: “Ntuvi sāꞌa da kuía ve ne, dā náxee xtúku ú ne, kaku iꞌxá Sara”, kaꞌan ña.
9 Porque a palavra da promessa é esta: Por esse tempo, virei, e Sara terá um filho.
10 Ntá tsi īó ka é nañēꞌe ú nto. Xío īꞌxa uvi íña Rebecá ne, uvata ika ko Īsaá ne, uva īꞌxá san ntúvi ña.
10 E não ela somente, mas também Rebeca, ao conceber de um só, Isaque, nosso pai.
11 — ausente —
11 E ainda não eram os gêmeos nascidos, nem tinham praticado o bem ou o mal (para que o propósito de Deus, quanto à eleição, prevalecesse, não por obras, mas por aquele que chama),
12 — ausente —
12 já fora dito a ela: O mais velho será servo do mais moço.
13 Uve naꞌa mí kakāꞌan túꞌun Xuva kō: “Dōó ntio kó Jacóbo, ntá tsi ña ni ntio kuéꞌēn tsí ko Esauu”, kaꞌan ña.
13 Como está escrito: Amei Jacó, porém me aborreci de Esaú.
14 ¿Nté koo kaꞌan ó ve? ¿Vá kāꞌan ntú ō tsí ña váꞌa ó de Xuva kō? ¡Ñāꞌá ni san!
14 Que diremos, pois? Há injustiça da parte de Deus? De modo nenhum!
15 Tsí kade ña vatā ó kakaꞌan ñá ni Muīsee: “Vii u é vāꞌá nī xoo ñáꞌa é ncho vií u é vāꞌá ni ñā. Ntuntaꞌví ini kó xoo ñáꞌa é ncho ntuntaꞌví ini kó ña”, kaꞌan ña.
15 Pois ele diz a Moisés: Terei misericórdia de quem me aprouver ter misericórdia e compadecer-me-ei de quem me aprouver ter compaixão.
16 Dukuān ne, ñá te kuēnta iña ñátīí san é ntuntaꞌví ini Xuva ko ni ña, kuān te káde ña nuu i é vāꞌá ni ñā, tsí da xé mii Xuva kō ntio ña é viī ñá ni ñā é vāꞌa.
16 Assim, pois, não depende de quem quer ou de quem corre, mas de usar Deus a sua misericórdia.
17 Kakaꞌan túꞌun Xuva kō nté ō kakaꞌan ñá nī rei Fárauun, rei iña ñá ñuú Egito: “É tāꞌxi u é vīín rei vata koo é kīní ñaꞌa tsi dóo kaꞌnu u é xntiī ú o. Kidáā ne, kutuní uun ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa, ña ntoo ñuxiví san, xoo ñáꞌa u”, kaꞌan ña.
17 Porque a Escritura diz a Faraó: Para isto mesmo te levantei, para mostrar em ti o meu poder e para que o meu nome seja anunciado por toda a terra.
18 Dukuān né, kantuntaꞌví ini Xuva ko da xōó ka ñaꞌa é ncho ntuntaꞌví ini ña ña ne, kaxéꞌe ña é kada doꞌo da xōó ka ñaꞌa é ntio ña.
18 Logo, tem ele misericórdia de quem quer e também endurece a quem lhe apraz.
19 Á te iō nto é ncho kaꞌan ntó nī kó ve: “¿Nté kui kakaꞌan ntú Xuva kō tsí īó ka kuétsi kō kuan, te ña kuvi víi o tūku nuu i é nakaxnuu ña é vīi o?” Á te kuān koo kaꞌan ntó ve.
19 Tu, porém, me dirás: De que se queixa ele ainda? Pois quem jamais resistiu à sua vontade?
20 ¿Nté kui nantiko koó ntu nto é kākaꞌan ntó ni Xuva kō é da mii ñāꞌa nto? ¿Vá kāꞌan ntu kɨ́dɨ nteꞌu é kūváꞌa san nī ña de váꞌa san: “¿Nté kui kuan ntu ō de váꞌa nto ko?”, kaꞌan?
20 Quem és tu, ó homem, para discutires com Deus?! Porventura, pode o objeto perguntar a quem o fez: Por que me fizeste assim?
21 ¿Ña kuvi vií ntu ña de váꞌa kɨ́dɨ san da nēé ka nuu i é ntio ña ni ntēꞌú san? Tē ntio ña ne, kuvi kiꞌi ña un síin tɨꞌntɨ nteꞌú san ne, dá kadā váꞌa ña uun a kɨ́dɨ e dóo tií kaa é kada tsiñu niꞌi ñā dá iō víko san. Kuvi kiꞌi ká ña tuku taꞌvi dɨvi tsi tɨ̄ꞌntɨ ntéꞌú san ne, dá kāda váꞌa ña tuku kɨ́dɨ é ña dóo nēe tií kaa é kada tsiñu niꞌi ña ūtén uten.
21 Ou não tem o oleiro direito sobre a massa, para do mesmo barro fazer um vaso para honra e outro, para desonra?
22 Tē dɨ́ Xuva kō ntio ña é nañēꞌe ñá kō tsi dóo diin ñá ne, dōó iō ña é viī ñá dɨ ne, dá kuētsi é kākutií ña nima ñá ni ñāꞌa, ña é nīꞌi é ntōꞌo i, ña é iō tuꞌve i é kūvi.
22 Que diremos, pois, se Deus, querendo mostrar a sua ira e dar a conhecer o seu poder, suportou com muita longanimidade os vasos de ira, preparados para a perdição,
23 Tē ntio ñá nañēꞌe ñá ko nuu i e dóo nuu áꞌvi iña ña dá taꞌxi ña kō é vāꞌá iña ña tsí ntuntaꞌví ini ña ko. Xtūvi tuꞌve ñá kō nte díꞌna é nīꞌi ko é vāꞌá iña ña.
23 a fim de que também desse a conhecer as riquezas da sua glória em vasos de misericórdia, que para glória preparou de antemão,
24 Tsi kána ña ko, kuān te ñá Israeé o, kuān te ña é ña te ña Israee o.
24 os quais somos nós, a quem também chamou, não só dentre os judeus, mas também dentre os gentios?
25 Vatā ó uve naꞌa kakaꞌan ñá kaꞌán naa Xuva ko, ñá nani Ōsea:
25 Assim como também diz em Oseias: Chamarei povo meu ao que não era meu povo; e amada, à que não era amada;
26 Dɨvi tsi ñūu mí kakaꞌán u kídaā é ña te ñaꞌá ko ñá ne,
26 e no lugar em que se lhes disse: Vós não sois meu povo, ali mesmo serão chamados filhos do Deus vivo.
27 Ntá tsi kakaꞌan Ísaiá san iña tátá ña Israeé san: “Kuān té ña te da díi tāta ña Israeé san, kuān té vata dii ñutɨ ntute ñúꞌu kan ñā ne, ñá tɨtɨ̄n ña é nakáku ña.
27 Mas, relativamente a Israel, dele clama Isaías: Ainda que o número dos filhos de Israel seja como a areia do mar, o remanescente é que será salvo.
28 Tsí ña nāꞌá ka dá kāda ntaa ntɨ́ꞌɨ Xuva kō é kākaꞌan ña. Ñá kukuīí ka ña é kuēꞌé ña é ntoꞌo ko īña un ntɨ́ꞌɨ ñā ñuxiví san”, kaꞌan Ísaia.
28 Porque o Senhor cumprirá a sua palavra sobre a terra, cabalmente e em breve;
29 Vatā ó kakaꞌan Ísaia kídaā:
29 como Isaías já disse: Se o Senhor dos Exércitos não nos tivesse deixado descendência, ter-nos-íamos tornado como Sodoma e semelhantes a Gomorra.
30 ¿Nté ntu koo kaꞌan o kuénta iña i sáꞌā kuan? Dukuān ne, kutuni ko tsí ña é ña te ña Israeé san, ña é ña ni ntúku nuu ini i nté koo vií ña vata koo é ntūváꞌa ña ni Xuva kō ne, ntuváꞌa ña ni ñā tsi kuíntiꞌxe ña ña.
30 Que diremos, pois? Que os gentios, que não buscavam a justificação, vieram a alcançá-la, todavia, a que decorre da fé;
31 Ntá tsi ña Israeé san ne, ntánantuku ñā nté koo ntuváꞌa ña ni Xuva ko kuēnta iña leí san ne, ña ni kutíi ña kada ntaa ña é kākaꞌán leí san.
31 e Israel, que buscava a lei de justiça, não chegou a atingir essa lei.
32 ¿Nté kui san? Tsí kuvi ntuváꞌa ña ni Xuva ko tē kade ña é kākaꞌán leí san, kuiní ña. Ñá ni kutūni ña tsí mii Xuva ko kūvi ntaváꞌa ña ña te kuīntiꞌxe ñá ña. Dukuān né, vata te xūú nakɨꞌɨ́ ña,
32 Por quê? Porque não decorreu da fé, e sim como que das obras. Tropeçaram na pedra de tropeço,
33 vatā ó kakaꞌan túꞌun Xuva kō:
33 como está escrito: Eis que ponho em Sião uma pedra de tropeço e rocha de escândalo, e aquele que nela crê não será confundido.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.