Lucas 14
Tūʼún xuva kō vatā ó ntákaʼan ña ñuú Coatzospan (MIZNT) vs ARC
1 Uun ntuvi dá iō dáꞌna ne, kuéꞌen Jēsuu, kúkaꞌxí ña nú viꞌi ña odo nūu iña ñá fariseu. Ntaíto xūꞌú ña nguiī san nté koo vií Jesuu.
1 Aconteceu, num sábado, que, entrando ele em casa de um dos principais dos fariseus para comer pão, eles o estavam observando.
2 Ikān tuví nuu Jésuu úun ñatīi, ñá katsitu kuīñu.
2 E eis que estava ali diante dele um certo homem hidrópico.
3 Jesuú ne, tsixeꞌe ñā mastrú leí san nī ña fariseú san, kakaꞌan ñá ni ñā:
3 E Jesus, tomando a palavra, falou aos doutores da lei e aos fariseus, dizendo: É lícito curar no sábado?
4 Ñaꞌa sán ne, diin diin sá kantóo ña. Kidáa ne, kīꞌi Jesuu ñá nchokuví san ne, dā ntaváꞌa ña ña, dā nátaxnūu ña ña é na nūꞌu ña.
4 Eles, porém, calaram-se. E tomando- o, o curou e despediu.
5 Kakaꞌan ñá nī ña fariseú san:
5 E disse-lhes: Qual será de vós o que, caindo-lhe num poço, em dia de sábado, o jumento ou o boi, o não tire logo?
6 Ña ni kúvi nantiko kōo kueꞌen tsí ña é kākaꞌan Jésuu ni ña.
6 E nada lhe podiam replicar sobre isso.
7 Dā íni Jesuu tsí ñaꞌa, ña xeé viꞌi viko sán ne, ntánakaxnúu ña míꞌī e dóo váꞌā o é kuntōo ña nú mesá san ne, kakaꞌan Jésuu ni ña núu i sáꞌa:
7 E disse aos convidados uma parábola, reparando como escolhiam os primeiros assentos, dizendo-lhes:
8 —Tē xoó kakana i é kɨ̄ꞌɨn ntó viko mí kātántaꞌa ñaꞌa sán ne, tē xee ntó ne, ñá kū xkutúvi ntō nte nuu i kan, tsí te kīꞌxi tuku ñaꞌa, ña é dií ka kaꞌnu ñaꞌa é dɨvi ntō ne,
8 Quando por alguém fores convidado às bodas, não te assentes no primeiro lugar, para que não aconteça que esteja convidado outro mais digno do que tu,
9 kidáā ne, xéē ña é kāna ña nto ntuvi ntó ne, káꞌan ña ni ntō: “Xio kudii kutuví nto, tsí ña sāꞌá ne, kutuvī ñá iꞌa”, koo kaꞌan ñá ni ntō. Kidáā ne, kukaꞌan nuu nto nakuntítsi nto, kikutúvi nto un tsi nte ata i kan.
9 e, vindo o que te convidou a ti e a ele, te diga: Dá o lugar a este; e então, com vergonha, tenhas de tomar o derradeiro lugar.
10 Ntá tsi tē xee nto mí kākana ña nto é kīkaꞌxi nto ne, kūkutúvi nto un tsi nte ata i kan. Kidáā ne, tē xee ña e kána nto sán ne, káꞌan ñā: “Kuítā ntiꞌxin nto nte nuu i san”, koo kaꞌan ña. Kidáā ne, kuiko ñuꞌu ñā ntántoo nú mesá san nto.
10 Mas, quando fores convidado, vai e assenta-te no derradeiro lugar, para que, quando vier o que te convidou, te diga: Amigo, assenta-te mais para cima. Então, terás honra diante dos que estiverem contigo à mesa.
11 Tsí xoo é kade kaꞌnu mii ī kúñu ī ne, tē kúvi ne, níꞌi ñā dokaꞌan; ntá tsi xoo é dutsi i vevií ne, rkontûví ne, dií ka kukaꞌnu ñaꞌa ña —kaꞌan Jésuu.
11 Porquanto, qualquer que a si mesmo se exaltar será humilhado, e aquele que a si mesmo se humilhar será exaltado.
12 Kakaꞌan xtúku ña ni ñatīí, ña e kána ña:
12 E dizia também ao que o tinha convidado: Quando deres um jantar ou uma ceia, não chames os teus amigos, nem os teus irmãos, nem os teus parentes, nem vizinhos ricos, para que não suceda que também eles te tornem a convidar, e te seja isso recompensado.
13 Ntá tsi da ntáde nto viko ne, kana nto ña ntāꞌví san, nī ña e dúkuan ntāꞌví da káku, nī ña natɨ́ɨn i san, ni ña kuāá san dɨ.
13 Mas, quando fizeres convite, chama os pobres, aleijados, mancos
14 Kidáā ne, dōo diní nto. Tsí dɨvi ñā ne, ña kúvi ntudadɨɨ ña ni ntō. Ntá tsi dɨvi ntō ne, níꞌi nto é vāꞌá iña nto ntuvi te ntóto ñaꞌa, ña é īde é vāꞌá ñuxiví sa —kaꞌan Jésuu.
14 e serás bem-aventurado; porque eles não têm com que to recompensar; mas recompensado serás na ressurreição dos justos.
15 Dā téku ña sáꞌā ne, uun ña é tuví nu mesa kán ne, kakaꞌan ñá ni Jēsuu:
15 E, ouvindo isso um dos que estavam com ele à mesa, disse-lhe: Bem-aventurado o que comer pão no Reino de Deus!
16 Kakaꞌan Jésuu ni ña:
16 Porém ele lhe disse: Um certo homem fez uma grande ceia e convidou a muitos.
17 Dā xeé ura i é kāꞌxí ña ne, taxnūu ña ña kade tsiñu iña ña é kūkoto ñá ñaꞌa san: “Kueꞌēn ntó ve, tsi é iō tuꞌvé ntɨꞌɨ”, kaꞌan ña.
17 E, à hora da ceia, mandou o seu servo dizer aos convidados: Vinde, que já tudo está preparado.
18 Ntá tsi un ntɨɨ́ ntɨɨ̄ ñá ne, éni ntuꞌu ñā ntákaꞌan ña nté kui ña ni kuvi kɨ́ꞌɨn ña. Ña é kuvi ūun sán ne, kakaꞌan ña: “Ñuꞌu da ve ñíī ú ne, kantio é kɨ̄ꞌɨ́n u kikoto ntódo u. Vií nto da xēꞌe, kada kaꞌnú ini nto nī ko tsí ña kúvi kɨ́ꞌɨn ú ve”, kaꞌan ña.
18 E todos à uma começaram a escusar-se. Disse-lhe o primeiro: Comprei um campo e preciso ir vê-lo; rogo-te que me hajas por escusado.
19 Tuku ñaꞌa ne, kakaꞌan ña: “Dā ve ñíī ú uꞌun náꞌa dūntɨkɨ ne, kantio é kikoto ntée ú tɨ tē vaꞌá tɨ. Vií nto da xēꞌe, kada kaꞌnú ini nto nī ko”, kaꞌan ña.
19 E outro disse: Comprei cinco juntas de bois e vou experimentá-los; rogo-te que me hajas por escusado.
20 Ña uun ká xtuku sán ne, kakaꞌan ña: “Xuꞌú ne, dā ve kúvi tántaꞌa ú ne, dukuān ne, ña kúvi kɨ̄ꞌɨ́n u”, kaꞌan ña.
20 E outro disse: Casei e, portanto, não posso ir.
21 Dā náxee ña táxnūu ñá ne, kantaa ntɨꞌɨ ña nī tóꞌo ñā nee iña é kākaꞌan ñá mí ñeꞌe ña. Kidáā né, kūdiin tóꞌo ñā ne, kakaꞌan ñá nī ña kade tsiñu iña ña: “Kuēꞌen náneꞌen nú āꞌví kan ni itsi kaꞌnu kān, ni da kanɨɨ̄ má ñūú san, dá kuntēkan ña ntaꞌví san, kixniꞌin ña iꞌa, ni ñā dúkuan ntāꞌví da káku, ni ña kuāá san, ni ñā natɨ́ɨn sán dɨ”, kaꞌan ña.
21 E, voltando aquele servo, anunciou essas
22 Dā ku e víꞌi ne, nāxee ña táxnuu ña, kakaꞌan ñá nī tóꞌo ñā: “É de ntáa u é kākaꞌan nto, ntá tsi dóo kaniné ka”, kaꞌan ña.
22 E disse o servo: Senhor, feito está como mandaste, e ainda há lugar.
23 Kidáā ne, kakaꞌan tóꞌo ña ni ñā: “Kuēꞌen ítsi naꞌnu kan ne, kuēꞌén un tsi nte nu ráxa kān, káꞌan ni da xōó ka ñaꞌa, kuétsī é viīn ñá na kīꞌxi ñá vata koo é na tsītu ña ma víꞌi ko.
23 E disse o senhor ao servo: Sai pelos caminhos e atalhos e força-
24 Tsí kakaꞌán u ni ntō tsi nté uun ñaꞌa, ña kana díꞌna ú ne, ñá nīꞌi kuéꞌen tsi ña é kāꞌxí ña”, kaꞌan tóꞌo ñā —kaꞌan Jésuu.
24 Porque eu vos digo que nenhum daqueles varões que foram convidados provará a minha ceia.
25 Ñá tē nté kaa ñaꞌa ntántīkɨn ñá Jesuu. Jesuú ne, xkokōo ñá ata ña, kakaꞌan ñá ni ñāꞌa san:
25 Ora, ia com ele uma grande multidão; e, voltando-se, disse-lhe:
26 —Tē xoó ñaꞌa kiꞌxi ña é ncho kuntīkɨn ñá ko ne, ña kúvi viī ñá tē ñá dií ka kueꞌe ntío ña ko é vata kaa ntío ña uva ña ni dɨꞌɨ ñā, ni ñadɨꞌɨ̄ ñá ni īꞌxá ña, ni enī ñá ni tāꞌan ñá, nī kúñu mii ñā dɨ.
26 Se alguém vier a mim e não aborrecer a seu pai, e mãe, e mulher, e filhos, e irmãos, e irmãs, e ainda também a sua própria vida, não pode ser meu discípulo.
27 Tsí ña kúvi viī ñá tē ña ntío ña nākunáa ña kúñu ñā é kuntīkɨn ñá ko.
27 E qualquer que não levar a sua cruz e não vier após mim não pode ser meu discípulo.
28 Te iō ntó ne, ntio nto é xntitsī ntó viꞌi kaꞌnu ne, ¿vá ña ntu te diꞌna kutuví nto kadā kuení nto nté kaa nantɨꞌɨ nto, te xēe táꞌan ntu diuꞌun nto é kuvi kuntītsi?
28 Pois qual de vós, querendo edificar uma torre, não se assenta primeiro a fazer as contas dos gastos,
29 Tē ñá ne, xtuvī ntó etɨ́ viꞌi sán ne, é ntaā i kutuvi dava. Un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ña kainí ne, kani ntuꞌu ñā kaꞌan kíni ña iña nto:
29 Para que não aconteça que, depois de haver posto os alicerces e não
30 “Ñatīí saꞌá ne, eni ntuꞌu ña kāde váꞌa ña viꞌi ña ne, ntē ña ni kuvi vií ña nantɨ̄ꞌɨ ñá”, koo kaꞌan ña.
30 dizendo: Este homem começou a edificar e não pôde acabar.
31 Ō te uun reí san ncho víi ña duꞌxen ni tūku reí ne, ¿vá ña ntu te diꞌna kutuví ña kadā kuení ña te xēe táꞌan uꞌxi míil sntadun ña é kōó ntii ña viī ñá duꞌxen ni tūku rei, ñá īó ōko míil sntadun i?
31 Ou qual é o rei que, indo à guerra a pelejar contra outro rei, não se assenta primeiro a tomar conselho sobre se com dez mil pode sair ao encontro do que vem contra ele com vinte mil?
32 Tē íni ña tsí ña kuvi vií ña ne, taxnūu ña túꞌūn ntaꞌa tuku reí san dá tuvi íka ká ña é kākan ña e nté koo kuntōo váꞌa ña ni ñā.
32 De outra maneira, estando o outro ainda longe, manda embaixadores e pede condições de paz.
33 Dukuān né, te xōó ñaꞌa, ña é ña xtuví mii i ūn ntɨ́ꞌɨ īña í ne, ña kúvi kuntīkɨn ñá ko —kaꞌan Jésuu.
33 Assim, pois, qualquer de vós que não renuncia a tudo quanto tem não pode ser meu discípulo.
34 Kakaꞌan xtúku Jesuu nuu i sáꞌa dɨ:
34 Bom é o sal, mas, se ele degenerar, com que se adubará?
35 Ñá vādá mi kainuu áꞌvi ká i; da miī sa é nakuīta o. Xoo é kātekú i ne, na kīni i —kaꞌan Jésuu ni ñáꞌa san.
35 Nem presta para a terra, nem para o monturo; lançam-no fora. Quem tem ouvidos para ouvir, que ouça.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.