Mateus 9
Coatzospan Mixtec NT (MIZ_TBL) vs VC
1 Kidáā ne, ínūu Jesuu tún ntōó ne, ítā ntiꞌxin ña mínī sán ne, náxee ña ñuú miī ña.
1 Jesus tomou de novo a barca, passou o lago e veio para a sua cidade.
2 Kidáā ne, xee níꞌi ñāꞌa san uun ñaꞌa, ñá xiꞌi dáva kúñu ī, ntekú ña chidō. Dā íni Jesuu tsi dóo ntákuintiꞌxe ña vexníꞌi ñā sán ne, kakaꞌan ñá nī ñá xiꞌi dáva kúñu ī san: —Ō dáꞌ, naxnuu ini o, tsí e dé kaꞌnu iní u ni ō kuétsi ō —kaꞌan ña.
2 Eis que lhe apresentaram um paralítico estendido numa padiola. Jesus, vendo a fé daquela gente, disse ao paralítico: "Meu filho, coragem! Teus pecados te são perdoados."
3 Ntá tsi mastrú leí san ne, dē kuení mii ñā: “É kuān ó kakaꞌan ñá sāꞌá ne, dotō tsí kakaꞌan ña túꞌūn é da mii tsi Xuva ko kūvi kaꞌan ña”, dé kuení ña.
3 Ouvindo isto, alguns escribas murmuraram entre si: "Este homem blasfema."
4 Ntá tsi ini Jésuu neé ntádē kuení ña, ne, kakaꞌan ña: —¿Nté kui dóo kīni o ntádē kuení ntu nto?
4 Jesus, penetrando-lhes os pensamentos, perguntou-lhes: "Por que pensais mal em vossos corações?
5 ¿Nee iña é dií ka ña ntii tuꞌun é kāꞌán u, te kuinī ntó, ō é kāꞌán u: “Kada ntaa kaꞌnu iní u kuétsi ō”, ō é kāꞌán u: “Nakuntítsin ne, kakan ve”?
5 Que é mais fácil dizer: Teus pecados te são perdoados, ou: Levanta-te e anda?
6 Ntá tsi ntio ko é kūtuni nto tsí kuvi vií u, xuꞌu é vēxkúvi ú ñatīi, é kāda kaꞌnu iní u kuétsi ntō ñuxiví a —kaꞌan ña. Kidáā ne, kakaꞌan ñá nī ñá xiꞌi dáva kúñu ī san: —¡Nakuntítsin ne, nakiꞌin chido ō né, kūnúꞌun nú viꞌi o kān! —kaꞌan ña.
6 Ora, para que saibais que o Filho do Homem tem na terra o poder de perdoar os pecados: Levanta-te - disse ele ao paralítico -, toma a tua maca e volta para tua casa."
7 Kidáā ne, nákuntītsí ña, kunúꞌu ña nú viꞌi ñā.
7 Levantou-se aquele homem e foi para sua casa.
8 Dā íni ñaꞌa san sáꞌā né, dōo uꞌví ña. Ntákaꞌan ña tsi dóo kaꞌnu Xuva kō é xēꞌé ña é kūvi vií ñaꞌa san vatā o dé Jesuu.
8 Vendo isto, a multidão encheu-se de medo e glorificou a Deus por ter dado tal poder aos homens.
9 Dā ntáka Jesuu íkān ne, kuéꞌēn ká ña. Īní ña uun ñatīi, ñá nani Māteu. Tuví ña mí kaido ña diuꞌun xôó san iña ñá ñuú Roma. Kakaꞌan ñá ni ñā: —Kuntīkɨ́n ko —kaꞌan ña. Nákuntītsí Mateú san ne, kuéꞌen ña kūntikɨn ñá ña.
9 Partindo dali, Jesus viu um homem chamado Mateus, que estava sentado no posto do pagamento das taxas. Disse-lhe: Segue-me. O homem levantou-se e o seguiu.
10 Uun ito ne, dá tuví Jesuu má viꞌi kān ne, ñá te da dīi ña ntaído diuꞌun xôó san xee ña, ni tuku ñaꞌa, ña kini ntáa dɨ. Dadɨɨ tsi intóo ña nú mēsa ni Jésuu ni ña ntántīkɨn ña.
10 Como Jesus estivesse à mesa na casa desse homem, numerosos publicanos e pecadores vieram e sentaram-se com ele e seus discípulos.
11 Dā íni ña fariseú san ne, tsixeꞌe ñā ña ntántīkɨn Jésuu: —¿Nté kui ntaéꞌxi dadɨɨ ntú mastru ntó san nī ña ntaído diuꞌun xôó san ni ña iō kuetsí i san? —kaꞌan ña.
11 Vendo isto, os fariseus disseram aos discípulos: "Por que come vosso mestre com os publicanos e com os pecadores?"
12 Dā téku Jesuú ne, kakaꞌan ñá ni ñā: —Ña é vāꞌá o ni ī ne, ña ntántio ña medíkū; mii tsī ña ntánchokuví san.
12 Jesus, ouvindo isto, respondeu-lhes: "Não são os que estão bem que precisam de médico, mas sim os doentes.
13 Kueꞌēn ntó ne, nakuāꞌa nto túꞌūn saꞌa, vata koo é kūtuni nto nee iñá ncho kaꞌan sáꞌā: “Ñá tē doméni é ntio ko, tsi é ntīo kó ne, na ntūntaꞌví ini nto taꞌan nto.” Kuan ō kaꞌan Xúva kō. Tsí xuꞌú ne, ñá te ñaꞌa é vāꞌa véxnantuku ú, tsí ñaꞌa é iō kuetsí i —kaꞌan ña.
13 Ide e aprendei o que significam estas palavras: Eu quero a misericórdia e não o sacrifício {Os 6,6}. Eu não vim chamar os justos, mas os pecadores."
14 Kidáā ne, xéē ña ntántīkɨ́n Juaán san mí tuví Jesuú ne, tsixeꞌe ña ñā: —¿Nté kui ntɨꞌɨ́ nī ña fariseú san ne, ntaíntóo ixū ntɨ, ntá tsi ña ntántīkɨn ntó ne, ña ntáde ña? —kaꞌan ña.
14 Então os discípulos de João, dirigindo-se a ele, perguntaram: "Por que jejuamos nós e os fariseus, e os teus discípulos não?"
15 Nantíko kōó Jesuu, kakáꞌan ñá ni ñā: —¿Vá kuntoo ntaꞌxa ntu ña kaxee viko mí tántaꞌa ñaꞌa dá tuví dukuān ña tántaꞌa san ni ñā? Tsi xée ūra i é ntāka ña tántaꞌa san mí ntōo ña ne, kidáā né, kuntoo ixu ñā.
15 Jesus respondeu: Podem os amigos do esposo afligir-se enquanto o esposo está com eles? Dias virão em que lhes será tirado o esposo. Então eles jejuarão.
16 ʼTe nāteé nuu ō doo tsudé ne, ñá nāxnteé nuu o doo é vāta natɨ́xɨ̄ duꞌnu áta kō mí ntátsin, tsí ntatsin xtuku te natɨxɨ̄ doo xée sán ne, dií dií ka kukueꞌe ntatsin.
16 Ninguém põe um remendo de pano novo numa veste velha, porque arrancaria uma parte da veste e o rasgão ficaria pior.
17 Ntē ña tsuꞌun o ntute tɨ́ntiꞌo xee ini tsáꞌa atā e kúvi ñɨɨ, tsí ntatsin ñɨɨ sán ne, katɨ ntɨꞌɨ ntute tɨ. Nté ñɨ̄ɨ san ña kaidiáꞌvi ká i dɨ. Tsí tsuꞌun o ntūte tɨntiꞌo xee ini tsáꞌa ñɨɨ xēé, vata koo é xntii ntuvi nuu i —kaꞌan ña.
17 Não se coloca tampouco vinho novo em odres velhos; do contrário, os odres se rompem, o vinho se derrama e os odres se perdem. Coloca-se, porém, o vinho novo em odres novos, e assim tanto um como outro se conservam.
18 Da nɨɨ kākaꞌan Jésuu ni ñá ne, xée ūun ñaꞌa ña tsiñu i, inchɨ́tɨ ña nūu Jésuú ne, kakaꞌan ña: —Dā ve xíꞌi a diókō ko. Ntá tsi te kīꞌxi nto ne, te tɨɨn ntaꞌa nto ī né, ntoto —kaꞌan ña.
18 Falava ele ainda, quando se apresentou um chefe da sinagoga. Prostrou-se diante dele e lhe disse: Senhor, minha filha acaba de morrer. Mas vem, impõe-lhe as mãos e ela viverá.
19 Nákuntītsí Jesuú ne, kuéꞌen ñā kántīkɨn ñá ña, ni ūn ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ña ntántīkɨn ñá dɨ.
19 Jesus levantou-se e o foi seguindo com seus discípulos.
20 Kidáā ne, véꞌxi uun ñadɨ̄ꞌɨ́ ata Jesuu. Ñadɨ̄ꞌɨ́ san ne, é ūxuvi kuía é kaetɨ nɨñɨ ña. Xée ētsin ña ata Jésuú ne, tɨɨn ntaꞌa ña ntēte doo ña.
20 Ora, uma mulher atormentada por um fluxo de sangue, havia doze anos, aproximou-se dele por trás e tocou-lhe a orla do manto.
21 Tsí dé kuení ña: “Te da mii tsi dūꞌnu ña tɨɨn ntáꞌa ú ne, ntuváꞌa u”, kuini ña.
21 Dizia consigo: Se eu somente tocar na sua vestimenta, serei curada.
22 Xkokōto Jésuu áta ñā ne, īní ña ña. Kakaꞌan ñá ni ñā: —Ō dáꞌ, naxnuu ini o, tsi é ntuváꞌan, tsi kuíntiꞌxe o ko —kaꞌan ña. Ne, ura dúꞌva tsi i ntuváꞌa ña.
22 Jesus virou-se, viu-a e disse-lhe: Tem confiança, minha filha, tua fé te salvou. E a mulher ficou curada instantaneamente.
23 Dā xee Jésuu nú viꞌī ña tsiñu i sán ne, īni ña ña ntánakueku san; tēkú ña é kō da ntákachuꞌu ntáa ñaꞌa san ntaéku ña ne,
23 Chegando à casa do chefe da sinagoga, viu Jesus os tocadores de flauta e uma multidão alvoroçada. Disse-lhes:
24 kakaꞌan ñá ni ñā: —Koo xio nto. Ñá te ni xīꞌí tun; kūdii kakidí tun —kaꞌan ña. Da xkuntée ñaꞌa san Jesuu.
24 Retirai-vos, porque a menina não está morta; ela dorme. Eles, porém, zombavam dele.
25 Ntá tsi dā kíñuꞌu ña ñaꞌa san kíꞌi kān ne, kúkɨ̄ꞌví ña má viꞌi kān ne, írkāa ña ntaꞌa tún ne, nákuntītsí tun.
25 Tendo saído a multidão, ele entrou, tomou a menina pela mão e ela levantou-se.
26 Kidáā né, kūtuní un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ña ñuú i é ntoo etsin nté ō kúvi.
26 Esta notícia espalhou-se por toda a região.
27 Dā ntáka Jesuu íkān ne, uvi ñáꞌa, ña kuāá, kuntīkɨn ñá ña, ntákana ña ña: —¡Ntūntaꞌví ini nto ntɨ́, Iꞌxá ika Dāvii! —kaꞌan ña.
27 Partindo Jesus dali, dois cegos o seguiram, gritando: Filho de Davi, tem piedade de nós!
28 Dā ita ntíꞌxin Jesuú san má viꞌi kān ne, xée etsin ña kuāá san mí tuví ña. Kakaꞌan Jésuu ni ña: —¿Ntákuintiꞌxe ntu nto e kuvi vií u sáꞌā? —kaꞌan ña. —Ntákuintiꞌxe ntɨ́ nto, Tóꞌō ntɨ —kaꞌan ña.
28 Jesus entrou numa casa e os cegos aproximaram-se dele. Disse-lhes: Credes que eu posso fazer isso? Sim, Senhor, responderam eles.
29 Kidáā ne, tɨɨn ntaꞌa ña ntuxnūu ñá, kakaꞌan ña: —Na kūví vata tsī ó ntákuintiꞌxe nto —kaꞌan ña.
29 Então ele tocou-lhes nos olhos, dizendo: Seja-vos feito segundo vossa fé.
30 Kidáā né, nāxiꞌi ntuxnúu ña. Dōó kaꞌan Jésuu ni ña: —Kuenta tsí vií nto vata koo é ña kutúni ñáꞌa san —kaꞌan ña.
30 No mesmo instante, os seus olhos se abriram. Recomendou-lhes Jesus em tom severo: Vede que ninguém o saiba.
31 Ntá tsi ura tsí i dá kunúꞌu ña ne, eni ntuꞌu ñā ntákaꞌan ñá ni ūn ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ña ñuú tsikan nté ō dé Jesuu ni ña.
31 Mas apenas haviam saído, espalharam a sua fama por toda a região.
32 Dā ve tsi ntáka Jesuu ni ña ntántīkɨn ñá ne, xee níꞌi ñaꞌa san uun ña ñɨꞌɨ, ña nuu é ña váꞌā nima i.
32 Logo que se foram, apresentaram-lhe um mudo, possuído do demônio.
33 Dā nakuíta Jesuu é ña váꞌā san ne, nākaꞌan ñá ñɨꞌɨ san. Koó dā kúduꞌva ñaꞌa sán ne, ntákaꞌan ña: —¡Nté uun ito vata kíni o é kuan koo kūvi ñuú Israee! —kaꞌan ña.
33 O demônio foi expulso, o mudo falou e a multidão exclamava com admiração: Jamais se viu algo semelhante em Israel.
34 Ntá tsi ña fariseú san ne, ntákaꞌan ña: —Kūdii tóꞌō e ña váꞌā san kaxeꞌe é kūvi vií ña sāꞌá nakuitā ñá é ña váꞌā san —kaꞌan ñá iña Jésuu.
34 Os fariseus, porém, diziam: É pelo príncipe dos demônios que ele expulsa os demônios.
35 Īka Jesuu un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñuú kuetsi ni ūn ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñuú naꞌnu, kanakuāꞌa ña má viꞌī mi ntánataká nuu ña Israeé san, kakaꞌan ntódo ña túꞌūn é vāꞌá san iña mí kadē kûꞌvé Xuva kō. Kantaváꞌa ña da nēé ka nuu i kuíꞌi e ntákuvi ñaꞌa san.
35 Jesus percorria todas as cidades e aldeias. Ensinava nas sinagogas, pregando o Evangelho do Reino e curando todo mal e toda enfermidade.
36 Dā íni ña é ña te da díi ñaꞌá san ne, ntūntaꞌví ini ña ña tsi dóo ntántoꞌo ña é xoxo káde i ña kuenta. Vata ntáa leꞌntu é xoxo páxtu tɨ ntáa ña.
36 Vendo a multidão, ficou tomado de compaixão, porque estava enfraquecida e abatida como ovelhas sem pastor.
37 Jesuú ne, kakaꞌan ñá nī ña ntántīkɨn ña: —Dōó iō ñáꞌa é vāta tekú ña túꞌun Xuva kō, ntá tsi ña tɨtɨ́n ñaꞌa ña ntákaꞌan ntódo san. Vata ntáa matu e dóo kuáan ne, xōxó kueꞌe ñáꞌa é taꞌvi ñā.
37 Disse, então, aos seus discípulos: A messe é grande, mas os operários são poucos.
38 Dukuān ne, kákan ntō Tóꞌo ītú san na taxnūu ña ñaꞌa, ña ntáde tsiñu, e kitáꞌvi ña ītú san —kaꞌan ña.
38 Pedi, pois, ao Senhor da messe que envie operários para sua messe.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.