Lucas 9
Coatzospan Mixtec NT (MIZ_TBL) vs NAA
1 Jesuú ne, nātaká nuu ña uxuvi ñáꞌa ña ntɨniꞌi ñā ne, xéꞌe ñā é kūvi vií ña kada kúꞌvē ña iña é ña váꞌā san é nakuitā ñá i, nī é kūvi vií ña ntaváꞌa ña ñaꞌa san da nēé ka nuu kuíꞌi e ntákuvi ña.
1 Tendo Jesus convocado os doze, deu-lhes poder e autoridade sobre todos os demônios e para curar doenças.
2 Taxnūu ña ña é kíkaꞌan ntódo ña túꞌūn iña i mí kadē kûꞌvé Xuva ko, nī é ntaváꞌa ña ña nchokuvi.
2 Também os enviou a pregar o Reino de Deus e a curar os enfermos.
3 Kakaꞌan ñá ni ñā: —Ñá kū neé kuido nto é kɨꞌɨn ntó itsi kān; nté tatūn, nté itɨn, nté tāñúꞌū, nté diuꞌun, nté uun naꞌa duꞌnu nto ña kuníꞌi nto.
3 E disse-lhes:
4 Dā míꞌī ká viꞌi mí xēe ntó ne, kuntōo nto un tsi da nté ntāka nto ñuú san.
4 Na casa em que vocês entrarem, fiquem ali até saírem daquele lugar.
5 Dā míꞌī ká ñuú san mí ña ntío ña é kuntōo nto ne, ntaka nto ikān ne, nakɨdɨ nto xáka dɨ̄ꞌɨ́n nto vata koo é kunīꞌi ña kuenta é nakūnaá mii ñā kúñu ñā é ña ni ntío ña túꞌun Xuva kō —kaꞌan Jésuu ni ña.
5 E onde quer que não receberem vocês, ao saírem daquela cidade sacudam o pó dos pés em testemunho contra eles.
6 Kidáā ne, kuéꞌen ñā, ita ntíꞌxin ña taꞌán ñuu taꞌán ñuu, ntákaꞌan ña túꞌūn é vāꞌá san nté koo nakáku ñaꞌa san ne, dā míꞌī ka mí kuēꞌen ñá ne, ntaváꞌa ña ña nchokuvi.
6 Então, saindo, percorriam todas as aldeias, anunciando o evangelho e fazendo curas por toda parte.
7 Rei Heródē né, tēkú ña e ntákaꞌan ñáꞌa san iña Jésuu é un ntɨꞌɨ nūu i é kade ña ne, un tsi kúdana iní ña, tsí iō ñá ne, ntákaꞌan ña tsí Juaan Bautistá ne, é ntōto ña ve é xiꞌi ña.
7 Ora, o tetrarca Herodes soube de tudo o que se passava e ficou perplexo, porque alguns diziam: “João ressuscitou dentre os mortos.”
8 Iō ñá ne, ntákaꞌan ñá tsi é ntii díto ña kaꞌán naa Xuva ko, ñá nani Ēliá ne, iō ñá dɨ ne, ntákaꞌan ñá tsí ña kaꞌán naa Xuva ko, ña ntivú dɨ ne, e ntóto ña.
8 Outros diziam: “Elias apareceu.” E ainda outros diziam: “Um dos antigos profetas ressuscitou.”
9 Kidáā ne, kakaꞌan Heródē san: —Tsí xuꞌu ntu ku é taxnūu u é kaꞌntē ñá dɨkɨ́ Juaán san ne, ¿xōo ntú ñaꞌa ña tsīkán kuān, e dóo katekú ko é ña te nté kaa nuu i é kade ña? —kaꞌan ña. Dukuān né, ntukū nuu ini Heródē san nté koo kiní ña Jesuu.
9 Herodes, porém, disse: — Eu mandei decapitar João. Quem, então, é este a respeito do qual tenho ouvido tais coisas? E se esforçava para vê-lo.
10 Dā náxee ñá ntɨniꞌi ñā ne, ntaa ña ni Jēsuu nté o dé ña. Kidáā ne, kueꞌen níꞌi xio Jesuú san ña ntɨniꞌi ñā uun ñuu é nani Bētsaida.
10 Ao regressarem, os apóstolos relataram a Jesus tudo o que tinham feito. Ele, levando-os consigo, retirou-se à parte para uma cidade chamada Betsaida.
11 Ntá tsi dā kútuni ñáꞌā sán ne, íntikɨ̄n ñá Jesuu. Jesuú san ne, dōo váꞌā o dé ña ni ñā, kakaꞌan ñá ni ñā iña mí kadē kûꞌvé Xuva kō ne, ntaváꞌa ña ña nchokuvi.
11 Mas as multidões souberam disso e o seguiram. Acolhendo-as, Jesus lhes falava a respeito do Reino de Deus e socorria os que tinham necessidade de cura.
12 Dā kuáā ne, xée etsin ña ntɨniꞌi ñā san mí tuví Jesuu, ntákaꞌan ña: —Káꞌan nto ni ñāꞌa san, na kɨ́ꞌɨn ña, kintúku ña mí kuntoo daꞌna ña ne, na kintúku ñā é kaꞌxī ña da míꞌī ká ñuu é ntoo étsin iꞌa. Tsí iꞌa ne, ña túvī nee iñá iō kueꞌen tsi é kaꞌxī ña —kaꞌan ña.
12 Mas o dia estava chegando ao fim. Então os doze se aproximaram de Jesus e disseram: — Despeça a multidão, para que, indo às aldeias e campos ao redor, se hospedem e encontrem alimento; pois estamos aqui em lugar deserto.
13 Ntá tsi Jesuú ne, kakaꞌan ñá ni ñā: —Mii nto kuēꞌé nto ña é kaꞌxī ña —kaꞌan ña. Ne, kakaꞌan ñá ntɨniꞌi ñā: —Kūdii uꞌún sa tañúꞌu ni ūví sa tsáka iō tɨ. ¿Vá kikuiín ntu ntɨ é kāꞌxí un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa san? —kaꞌan ña.
13 Jesus, porém, lhes disse: Os discípulos responderam: — Não temos mais que cinco pães e dois peixes, a não ser que nós mesmos vamos e compremos comida para todo este povo.
14 Tsí iō ñá te ūꞌun míil ñatīí san ntoo ña. Ntá tsi Jesuú ne, kakaꞌan ñá ni ña ntɨniꞌi ñā: —Káꞌan nto, na kuntōo ña uvi díko uꞌxi uvi díko uꞌxi ñáꞌa ña —kaꞌan ña.
14 Porque estavam ali cerca de cinco mil homens. Então Jesus disse aos seus discípulos:
15 Kuan ō dé ña ne, íntōo ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa san.
15 Eles atenderam, fazendo com que todos se assentassem.
16 Kidáā né, kīꞌi ntɨꞌɨ Jesuu é ūꞌun tañúꞌu ni ūvi tsákā. Īto ña e dukún kān ne, dā nakuéꞌe ña sintiáꞌvi ntaꞌa Xuva kō. Kātsin dava ña ne, dā xeꞌé ña ña ntɨniꞌi ñā é tsīꞌi ña ntaꞌa ñaꞌa san.
16 E Jesus, pegando os cinco pães e os dois peixes, erguendo os olhos para o céu, os abençoou, partiu e deu aos discípulos para que os distribuíssem entre o povo.
17 Ēꞌxi ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa san da nté ku e ntáꞌa ña. Dā kúvi éꞌxi ña ne, nákuꞌun tsitū ká uxuvi xiká utsi i é ntoó ka.
17 Todos comeram e se fartaram; e dos pedaços que sobraram foram recolhidos doze cestos.
18 Uun ntuvi ne, kakaꞌan ntâꞌví Jesuu é da mii tsi ña ni ña ntɨniꞌi ñā ntoo ña ne, tsixeꞌe Jēsuu ña: —¿Neē ntú ñaꞌa ú, tē kaꞌan ñáꞌa san? —kaꞌan ña.
18 E aconteceu que, enquanto Jesus estava orando em particular, achavam-se presentes os discípulos, a quem perguntou:
19 Nantíko koō ñá, ntákaꞌan ña: —Iō ñá ne, ntákaꞌan ña tsí Juaan Bautista nto. Iō ñá ne, ntákaꞌan ña tsí Elia nto. Iō túku ña ne, ntákaꞌan ña tsí ña kaꞌán naa Xuva ko, ña ntivu ntó, ña e ntóto xtuku é xiꞌi —kaꞌan ña.
19 Eles responderam: — Uns dizem que é João Batista; outros dizem que é Elias; e ainda outros dizem que um dos antigos profetas ressuscitou.
20 —Dɨvi ntō ní, ¿neé ñaꞌa ú, te kuinī nto? —kaꞌan Jésuu. Pedrú ne, nantíko koō ñá, kakaꞌan ña: —Dɨvi ntō é Cristu nto, ña e táxnuu Xuva kō —kaꞌan ña.
20 Então Jesus perguntou: Respondendo, Pedro disse: — O Cristo de Deus.
21 Ntá tsi dóo kaꞌan Jésuu é ña ku kaꞌán ña nī nté uun ñaꞌa nuu i sáꞌa.
21 Jesus, porém, advertindo-os, mandou que a ninguém declarassem tal coisa,
22 Kakaꞌan ña: —Xuꞌu é vēxkúvi ú ñatīí ne, kantio e dóo ntoꞌo ko. Dōó nantii niꞌni ñatā sán ko, dɨvi ña nī tóꞌō dutú san nī mastrú lei. Kaꞌní ña kó ne, ntá tsi tē kúvi uni ntúvi ne, ntoto u —kaꞌan Jésuu.
22 dizendo:
23 Kidáā ne, kakaꞌan ñá ni ūn ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa san: —Tē xoó ncho kuntīkɨ́n i kó ne, ña kú de ká ña kuenta íña mii ña ne, utén utén san ne, na kuntikɨ̄n ñá ko, kuān te dóo ntoꞌo dadɨɨ ña nī ko.
23 Jesus dizia a todos:
24 Xoo é ncho nakakū mii i ntuvi iña í ne, kunaá ña. Ntá tsi tē xoo nakunaá i ntuvi iña í kuenta iñá ko ne, nakáku ña.
24 Pois quem quiser salvar a sua vida a perderá; e quem perder a vida por minha causa, esse a salvará.
25 ¿Neé ntu kaidiáꞌvi ñatīí san te nīꞌi ñá kanɨɨ ñūxiví san, te kūnaá mii ntu ñā ne, o tē natɨ́vi mii ñā kúñu ñā?
25 De que adianta uma pessoa ganhar o mundo inteiro, se vier a perder-se ou causar dano a si mesma?
26 Tē xoó kakukaꞌan nuu i túꞌūn kó ne, xuꞌu é vēxkúvi ú ñatīí ne, kuan kōo kukaꞌan nuú ko í dɨ ntuvi dá nainú u é koó dā káxiꞌi nuu kaꞌnú u vata kaa Uvā kó nī ánje ñā, ña e dóo vaꞌa.
26 Pois quem se envergonhar de mim e das minhas palavras, dele se envergonhará o Filho do Homem, quando vier na sua glória e na glória do Pai e dos santos anjos.
27 Nuu é ntaā i é kāꞌán u ni nto ne, iō nto é ntoo nto iꞌa vevií ne, ña kúvī ntó tē ña diꞌna kiní nto míꞌi kadē kûꞌvé Xuva kō —kaꞌan Jésuu.
27 Em verdade lhes digo que alguns dos que aqui se encontram não passarão pela morte até que vejam o Reino de Deus.
28 E kúvi te ūna ntúvī é kuān ó kakaꞌan Jésuu ni ñá ne, kúxēe ña uun xuku mí kūkaꞌan ntâꞌví ña. Kuéꞌen ña nī Pedru ni Sántiau ní Juaan.
28 Cerca de oito dias depois de proferidas estas palavras, Jesus levou consigo Pedro, João e Tiago e subiu ao monte com o propósito de orar.
29 Nɨɨ dukuan kākaꞌan ntâꞌví ña ne, nādama nuu ña. Dóo ñā né, ntukuiꞌxīn kueꞌén ne, dōo kaxiꞌí nuu.
29 E aconteceu que, enquanto ele orava, a aparência do seu rosto se transfigurou e a roupa dele ficou de um branco brilhante.
30 Kidáā ne, xee dîtó uvi ñaꞌa ñátīi, ntatíin ña ni ñā. Ña sāꞌá ne, Muisee ni Élia.
30 E eis que dois homens falavam com ele: eram Moisés e Elias,
31 Un tsi kaxiꞌí nuu kaꞌnu ntīkó diñɨ ña. Ntatíin ña nté koo kada ntaa Jésuu é kuvī ñá ñuú Jerusaleen.
31 que apareceram em glória e falavam da morte de Jesus, que ele estava para cumprir em Jerusalém.
32 Kuān te dóo ncho kidí Pedru ni ña ntɨníꞌi ña ne, kuan tsī ó intíto ña da íni ña Jesuu e dóo kaxiꞌí nuu ña, nī ntuvi ñátīi, ña ntâñɨ niꞌi ña.
32 Pedro e seus companheiros estavam caindo de sono; mas, conservando-se acordados, viram a glória de Jesus e os dois homens que estavam com ele.
33 Kidáā né, kīi nteé xio ñatīí san Jesuu, kuéꞌen ñā ne, kakaꞌán Pedrú san: —Mastru, ¡nté kui váꞌa ō é ntoo o īꞌa! Viꞌi a vé ne, kada váꞌa ō uni á viꞌi xóꞌō san, uun iña nto, uun iña Muísee, ni uun iña Élia —kaꞌan ña. Ntá tsi Pedrú san ne, dotō tsí kakaꞌan ña; ntē ña íni ña ne nuu i é kākaꞌan ña.
33 Quando estes começaram a se afastar de Jesus, Pedro lhe disse: — Mestre, bom é estarmos aqui. Façamos três tendas: uma para o senhor, outra para Moisés e outra para Elias. Porém, Pedro não sabia o que estava dizendo.
34 Nɨɨ dukuan kākaꞌan ñá ne, xée uun vīkó ne, nākunuu táꞌan dava ña ni ntatɨ ī né, dōo uꞌví ña.
34 Enquanto assim falava, veio uma nuvem e os envolveu. E ficaram com medo ao entrar na nuvem.
35 Kidáā ne, méꞌñū viko véꞌxi uun tātsín, kakaꞌan: —Ña sāꞌa é Iꞌxá miī kó, ña e dé kûꞌvé u. Kini váꞌa nto nee é kākaꞌan ña —kaꞌan tátsín san.
35 E dela veio uma voz que dizia: — Este é o meu Filho, o meu eleito; escutem o que ele diz!
36 Dā kúvi kaꞌan tátsín ne, īní ña tsí da mii tsi Jēsuu tuví ña. Kidáā ne, diin diin tsi ntoo ña. Tɨtɨ́n ntuvi e nté uun xoxo ni káꞌan í ni tūku ñaꞌa nee iña é īni ña.
36 Depois daquela voz, perceberam que Jesus estava sozinho. Eles ficaram calados e, naqueles dias, não contaram nada a ninguém a respeito do que tinham visto.
37 Utén san ne, dā núu ña xuku ne, ñá tē nté kaa ñaꞌa kukuetú itsi ña Jesuu.
37 No dia seguinte, quando eles desceram do monte, uma grande multidão veio ao encontro de Jesus.
38 Kidáā né, uun ñaꞌa ñatīí, ña é nuu taꞌan méꞌñū ñaꞌa sán ne, un ntii tsi kākaꞌan ña: —Mastru, vií nto da xeꞌe, koto nto iꞌxá ko, tsí kuan tsī kaa uun iꞌxá ko.
38 E eis que, do meio da multidão, surgiu um homem, dizendo em alta voz: — Mestre, peço que o senhor olhe o meu filho, porque é o único que tenho.
39 Kiní nto tsí uun é ña váꞌā san katɨ́ɨn i ne, kade é uun ito tsi kakachuꞌu ntáa ne, kaxiꞌi míī ne, kakii tiñu xúꞌu i dɨ. Kantuku kuīꞌi é ña váꞌā san i ne, ñá ncho nangāvá iꞌxá ko.
39 Um espírito se apodera dele, e, de repente, o menino grita, e o espírito o convulsiona até espumar; e dificilmente o deixa, depois de o ter maltratado.
40 E íkān ú da xeꞌe ntaꞌa ña ntɨniꞌi ntō é nakuitā ña é ña váꞌā san ne, ña ni kúvi viī ña —kaꞌan ña.
40 Pedi aos seus discípulos que o expulsassem, mas eles não puderam.
41 Nantíko kōó Jesuu, kakáꞌan ña: —¡Ntoꞌō é ntoo nto vevií ne, ntē ña ntákuintiꞌxe nto! ¡Dōó doꞌo nto! ¿Nté ntu kaa ntuvi é kutūví u ni ntō, é kūtíī kó nimá ko ni ntō? —kaꞌan ña. Kidáā ne, kakaꞌan ñá ni uva īꞌxá san: —Taꞌxin iꞌxá o iꞌa —kaꞌan ña.
41 Jesus exclamou:
42 Dā vé kaxee étsīn á na kudií san ne, nantáva é ña váꞌā san na nte ñúꞌu kān. Ēde e xiꞌi míi xtūku na. Ntá tsi Jesuú ne, dē tíi ña nī é ña váꞌā san. Ntāváꞌa ña na kudií san ne, nakuéꞌe ña na ntaꞌa uva nā.
42 Quando o menino estava se aproximando, o demônio o atirou no chão e o convulsionou; mas Jesus repreendeu o espírito imundo, curou o menino e o entregou ao pai.
43 Un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa san koó dā kúduꞌva ña ne, dōó kaꞌnu kuíni ña ni Xuva kō. Dā kúvi uvi íto kakaꞌan Jésuu é kuví ña (Mt. 17:22‑23; Mr. 9:30‑32) Nɨɨ dukuān ntaíto díto ñaꞌa san nēe é kade Jesuú ne, kakaꞌan ñá ni ña ntɨniꞌi ñā:
43 E todos ficaram maravilhados com a majestade de Deus. Como todos estavam admirados com tudo o que Jesus fazia, ele disse aos seus discípulos:
44 —Kini váꞌa nto é kākaꞌán u ne, ñá ku kūnáa inī nto; tsí xuꞌu é vēxkúvī ú ñatīí ne, ntuví u kuenta ntáꞌa ña ñuú i san —kaꞌan ña.
44 — Prestem bem atenção nas seguintes palavras: o Filho do Homem está para ser entregue nas mãos dos homens.
45 Ntá tsi ña ntɨniꞌi ñā ne, ñá ni ñēꞌe dɨkɨ ña túꞌūn é kākaꞌan Jésuu, tsi dóo xūꞌú o, kuiní ña. Dōo ntaúꞌvī ña é tsixeꞌe ña Jēsuu nee iña é kāni túꞌun é kākaꞌan ña.
45 Eles, porém, não entendiam isso, e lhes foi encoberto para que não o compreendessem. E temiam fazer perguntas a Jesus a respeito deste assunto.
46 Kidáā né, eni ntuꞌu ñā ntánatíin ña xoó ntu ñaꞌa ña é dií ka kainuu áꞌvi i.
46 Surgiu entre os discípulos uma discussão sobre qual deles seria o maior.
47 Dā kútuni Jésuu nee iña é ntádē kuení ña ne, kīꞌi ña uun iꞌxá san, xtuvī ñá i díñɨ ñā ne,
47 Mas Jesus, sabendo o que se passava no coração deles, pegou uma criança, colocou-a junto de si
48 dá kakāꞌan ñá ni ñāꞌa san: —Xoo é kiꞌi i uun a iꞌxá sa kuenta iñá ko ne, vata tsi te xūꞌú kiꞌi ña ko. Xoo é kīꞌi i kó ne, vata tsi te kīꞌi ña ña táxnūu ko. Dukuān ne, xoó ñaꞌa, ña é ña kainuu áꞌvi iña nto, kuinī ntó ne, dɨvi ñā e dií dií ka kainuu áꞌvi ña kuenta iña Xuva ko —kaꞌan ña.
48 e lhes disse:
49 Nantíko kōó Juaán san, kakaꞌan ña: —Mastru, é īní ntɨ uun ñaꞌa, ña é kakaku niꞌi dɨvī nto é kanakuita ñā é ña váꞌā san. Ntɨꞌɨ́ ne, ña ni ntíō ntɨ é kuān koo vií ña, tsí ña te kaduku ntée ña kō —kaꞌan ña.
49 João tomou a palavra e disse: — Mestre, vimos certo homem que expulsava demônios em seu nome, mas nós o proibimos de fazer isso, porque não segue conosco.
50 Ntá tsi kakaꞌan Jésuu ni ña: —Ñá ku kuān xkoó de nto ni ñā, tsi xoo é ña kakaꞌan ntée i kō ne, kakuiniꞌi ña kō —kaꞌan Jésuu.
50 Mas Jesus lhe disse:
51 Dā dokó sa xee ntúvi é ntāa Jesuu e dukún kān ne, kakaꞌan ña tsí da miī é kɨ̄ꞌɨn ñá ñuú Jerusaleen.
51 E aconteceu que, ao se completarem os dias em que seria elevado ao céu, Jesus manifestou, no semblante, a firme resolução de ir para Jerusalém.
52 Diꞌna dá kɨꞌɨn ñá ne, taxnūu ña ñaꞌa é kɨ̄ꞌɨn ñá uun ñuú luꞌnti é tuví ñuú Samaria, é nantuku ñā míꞌi kutūví daꞌna Jesuu.
52 E enviou mensageiros que fossem na frente. Indo eles, entraram numa aldeia de samaritanos para lhe preparar pousada.
53 Ntá tsi ña ñuú Samariá san ne, ña ni ntío ñā é kutūví Jesuu ñuú ña, tsi é kūtuni ña é Jerusaleen kɨ́ꞌɨn ñā.
53 Mas não o receberam, porque o aspecto dele era de quem, decisivamente, ia para Jerusalém.
54 Tēkú ña ntántīkɨn ñá, Santiau ní Juaán ne, ntákaꞌan ña: —Tōꞌó, ¿ntio ntu nto é kākán ntɨ é na kīi ñuꞌu e dukún kān é na kōko kueꞌen ñá, vatā o dé Eliá san? —kaꞌan ñá ni Jēsuu.
54 Vendo isto, os discípulos Tiago e João perguntaram: — Senhor, quer que mandemos descer fogo do céu para os consumir?
55 Ntá tsi xkókōó Jesuú ne, dē tíi ña ni ñā, kakaꞌan ña: —¿Ña íni ntú nto xoo é ntántīkɨn nto?
55 Mas Jesus, voltando-se, os repreendeu.
56 Tsí xuꞌu é vēxkúvi ú ñatīí ne, ñá te vēꞌxí u é nākunaá u ñaꞌa san, tsí véꞌxī u é nakākú u ña —kaꞌan ña. Kidáā ne, kuéꞌen ña ūun ka túku ñuú luꞌnti.
56 E seguiram para outra aldeia.
57 Nɨɨ dukuan kuēꞌen ñá itsi kān ne, uun ñaꞌa ne, kakaꞌan ñá ni Jēsuu: —Ntio ko é kuntīkɨ́n u nto dā míꞌī ka mí kɨꞌɨ̄n nto —kaꞌan ña.
57 Enquanto seguiam pelo caminho, alguém disse a Jesus: — Vou segui-lo para onde quer que o senhor for.
58 Kakaꞌan Jésuu ni ña: —Ñúkuīí san ne, iō xavi tɨ mí kaintoo váꞌa tɨ. Lāá, kɨtɨ ntaíko e dukún san ne, iō taka tɨ. Ntá tsi xuꞌu é vēxkúvi ú ñatīí ne, ña túvī míꞌi kutūví daꞌna dɨkɨ́ ko —kaꞌan ña.
58 Mas Jesus lhe respondeu:
59 Kakaꞌan Jésuu ni túku ñáꞌa: —Kuntīkɨ́n ko —kaꞌan ña. Ntá tsi kakaꞌan ñáꞌa san: —Tōꞌó, kuntētu kudii nto. Diꞌna nā kíkuꞌxí u uvā kó —kaꞌan ña.
59 A outro Jesus disse: Mas ele respondeu: — Senhor, deixe-me ir primeiro sepultar o meu pai.
60 Ntá tsi kakaꞌan Jésuu ni ña: —Na koo miī ña xiꞌí san. Nā kíkuꞌxí ña ntɨ̄xɨ́ niꞌi ña ñā. Dɨvīn né, kuēꞌén kūkaꞌan ntódon ni ñāꞌa iña i mí kadē kûꞌvé Xuva kō —kaꞌan ña.
60 Mas Jesus insistiu:
61 Kakaꞌan túku ñaꞌa sán ni ñā: —Kuntīkɨ́n u nto, Tóꞌō. Ntá tsi tāꞌxi nto é dīꞌna kíkaꞌán u nī ña ntoo nú viꞌī kó kān —kaꞌan ña.
61 Outro lhe disse: — Senhor, quero segui-lo, mas permita que antes disso eu me despeça das pessoas da minha casa.
62 Ne, kakaꞌan Jésuu ni ña: —Xoó ñaꞌa, ña é ña kaíka ntaa itsi Xúva kō ne, ñá vādá mí kaidiáꞌvi ña mí kadē kûꞌvé Xuva kō —kaꞌan ña.
62 Mas Jesus lhe respondeu:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.