Lucas 5
Coatzospan Mixtec NT (MIZ_TBL) vs NAA
1 Uun ntuvi ne, ntitsí Jesuu díñɨ míni kāꞌnu é nani Genesāree. Ñá te da dīi ñáꞌa xee ña é kīni ñá Jesuu. Un tsi tavi núu ña ñā e dóo ntio ña é kīni ña túꞌun Xuva kō.
1 Aconteceu que Jesus estava junto ao lago de Genesaré, e a multidão o apertava para ouvir a palavra de Deus.
2 Īní Jesuu úvi tun ntōo íxū é ntoo diñɨ ntute kān ne, ña ntátava tsákā sán ne, é ntii ña tun ntōó san é nakate ña xunu ña.
2 Então ele viu dois barcos junto à praia do lago. Os pescadores tinham desembarcado e estavam lavando as redes.
3 Kidáā ne, kúxēe Jesuu iní tun ntōo Simuún san ne, dā ikan ñá ña da xeꞌe é na nakɨ̄ꞌɨn íka ká ña iní ntute san tun ntōó san. Kidáā né, eni ntuꞌu ña kākaꞌan ñá ni ñāꞌa san.
3 Entrando num dos barcos, que era o de Simão, Jesus pediu-lhe que o afastasse um pouco da praia; e, assentando-se, do barco ensinava as multidões.
4 Dā kúvi kaꞌan ñá ni ñāꞌa sán ne, kidáā ne, kakaꞌan ñá ni Sīmuun: —Kuēꞌen niꞌi nto tún ntōó san iní ntute mí kūnú san ne, dá nakuītá nuu nto xunu nto, dá tɨ̄ɨn nto tsákā san —kaꞌan Jésuu ni ña.
4 Quando acabou de falar, Jesus disse a Simão:
5 Simuún san ne, kakaꞌan ña: —Mastru, kuéꞌen nīñu vétun é ñūꞌu ntɨ, ntáde tsiñu ntɨ́ ne, nté uun tsákā ña ni níꞌí ntɨ tɨ. Ntá tsi te dɨvi nto kāꞌan ntó ne, nakuītá nuu xtuku ntɨ́ xunú ntɨ —kaꞌan ña.
5 Em resposta, Simão disse: — Mestre, havendo trabalhado toda a noite, nada apanhamos; mas, sob esta sua palavra, lançarei as redes.
6 Kuān o dé ntiꞌxe ña ne, nɨɨ kuēꞌen tsí ñuꞌu tsitu tsákā san xunú ña dā nátavā ña. Dókō sá ni ntātsin tuꞌun xunú ña.
6 Fazendo isso, apanharam grande quantidade de peixes; e as redes deles começaram a se romper.
7 Kidáā né, īde ña ntaꞌa ña ni ñá ñuꞌu tuku tun ntōó san vata koo é kīꞌxi ña, kixntíi ña ñā. Kīꞌxi ña ne, natsítu kuēꞌen ñá ntuvi tún ntōó san. Dókō sá te ni ntīí ntoko tun ntōó ña.
7 Então fizeram sinais aos companheiros do outro barco, para que fossem ajudá-los. E foram e encheram ambos os barcos, a ponto de quase afundarem.
8 Dā íni Simuun Pedrú san nté ō kúvi ne, nākunchɨ́tɨ ntāa ña nuu Jésuu, dá kakāꞌan ña: —Kii nteé xio nto ko, Tóꞌō, tsí xuꞌú ne, dōó iō kuetsí ko —kaꞌan ñá ni Jēsuu.
8 Vendo isto, Simão Pedro prostrou-se aos pés de Jesus, dizendo: — Senhor, afaste-se de mim, porque sou pecador.
9 Tsi dóo ūꞌví Simuún san, ni ūn ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ña nguiī san, tsi dóo kueꞌe tsákā táva ña.
9 Pois, à vista da pesca que fizeram, a admiração se apoderou dele e de todos os seus companheiros,
10 Kuan ō kuíni Santiaú san dɨ nī Juaan, iꞌxá Zebedeu, ña é dadɨɨ ntáde tsiñu ni Sīmuún san. Ntá tsi kakaꞌan Jésuu ni Símuun kídaā: —Ñá ku uꞌvī o. Tsí vatā o den da tɨ́ɨn o tsákā ne, un tsi nté vevií ne, kuan kōo niꞌi o ñaꞌa, ña é kuntīkɨn Xúva kō dɨ —kaꞌan ñá ni Sīmuun.
10 bem como de Tiago e João, filhos de Zebedeu, que eram seus sócios. Então Jesus disse a Simão:
11 Kidáā né, ntii niꞌi ña tun ntōó san diñɨ ntute kān né, dā tsóo mii ntɨ̄ꞌɨ ña iña ña, dá kuēꞌen ñá, kuntikɨn ñá Jesuu.
11 E, arrastando eles os barcos para a praia, deixando tudo, o seguiram.
12 Uun ntuvi ne, tuví Jesuu uun ñuú ne, xée uun ñatīi, ña é kanakoꞌxo kúñu ī. Dā íni ña Jesuú ne, nákūtínteɨ ña ñuꞌu kān, kaikan ña dá xeꞌe: —Tōꞌó, tē ntio nto ne, kuvi nakuitā ntó kuiꞌí ko —kaꞌan ñá ni Jēsuu.
12 Aconteceu que, estando Jesus numa das cidades, um homem coberto de lepra veio à sua presença. Quando ele viu Jesus, prostrou-se com o rosto em terra e pediu: — Senhor, se quiser, pode purificar-me.
13 Kidáa ne, tɨɨn ntaꞌa Jēsuu ñá, kakaꞌan ñá ni ñā: —Ntio ko. ¡Na ntūváꞌan ve! —kaꞌan ñá ni ñā. Ura dúꞌva tsi i kueꞌen ntíꞌxe kuiꞌi é kanakoꞌxo kúñu ñā.
13 E Jesus, estendendo a mão, tocou nele, dizendo: E, no mesmo instante, a lepra daquele homem desapareceu.
14 Kidáā ne, kakaꞌan Jésuu ni ña: —Nté uun ñaꞌa san ña ku káꞌan niꞌin ña. Mii tsī é kuēꞌén ntaꞌa dutú san na kinī ñá o. Kuēꞌen niꞌin doméni iña i é ntūváꞌan san vata ō kaꞌan Muísee, vata koo é un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa san kutúni ña tsi é ntuntoon kuiꞌi é kākuvi o —kaꞌan ña.
14 Jesus ordenou-lhe que não contasse isso a ninguém. E acrescentou:
15 Ntá tsi da dií dií ka kūxée nuu túꞌun īña Jésuu. Ñá te nté kaa ñaꞌa nataká nuu ña é kīni ña é kākaꞌan Jésuú nī é ntuváꞌa ña kuiꞌi ñá dɨ.
15 Porém o que se dizia a respeito de Jesus se espalhava cada vez mais, e grandes multidões afluíam para o ouvir e para serem curadas de suas enfermidades.
16 Ntá tsi Jesuú ne, kīi nteé xio ña mí xoxó ñaꞌa ntoo ña ne, ikan kūkaꞌan ntâꞌví ña.
16 Jesus, porém, se retirava para lugares solitários e orava.
17 Uun ntuvi ne, tuví Jesuu, kakaꞌan ñá ni ñāꞌa san. Ikān ntoo ña fariseu ni mastrú leí dɨ, ña véꞌxi da kanɨɨ ñūú Galilea, ñuú Judeá, ni ñūú Jerusāleen. Dōo xéꞌe Xuva kō é kūvi vií Jesuu é ntaváꞌa ña ña ntánchokuvi.
17 E aconteceu que, num daqueles dias, Jesus estava ensinando, e achavam-se ali assentados fariseus e mestres da Lei, vindos de todas as aldeias da Galileia, da Judeia e de Jerusalém. E o poder do Senhor estava com ele para curar.
18 Kidáā ne, xee níꞌi ña uun ñatīi, ña natɨ́ɨn, ntēkú ña chidō. Ncho kɨ́ꞌvi niꞌi ña ña īní viꞌi kan é xtuvī ñá ña nuu Jésuu,
18 Vieram, então, alguns homens trazendo um paralítico deitado num leito. Eles procuravam levá-lo para dentro e colocá-lo diante de Jesus.
19 ntá tsi ña ni naníꞌi ña nté koo kɨ́ꞌvi ña, tsí ña te nté kaa ñaꞌa ntáñɨ̄ ña. Dukuān ne, kúxēe ña rkɨ víꞌi kan, dā nakuído ña xkɨtɨ tsió san ne, da nákiī ñá ña nchokuví san, kanɨɨ tsi ña ni chido ñā, nuu Jésuu.
19 E, não encontrando uma forma de fazer isso por causa da multidão, subiram ao telhado e, por entre as telhas, desceram o paralítico no seu leito, deixando-o no meio das pessoas, diante de Jesus.
20 Dā íni Jesuu tsi dóo ntánuu iní ña vexníꞌi ñā ne, kakaꞌan ñá nī ña nchokuví san: —Vevií ne, é dē kaꞌnu iní u ni o kuētsí o ve —kaꞌan ña.
20 Vendo-lhes a fé, Jesus disse ao paralítico:
21 Kidáā ne, mastrú leí san nī ña fariseú san ne, eni ntuꞌu ñā ntádē kuení mii ñā: “¿Neē ntú ñaꞌa ña sāꞌa é dotō tsí kakaꞌan ñá túꞌūn e dóo xii kaa? Tsí xoxo kuvi vií i é kāda kaꞌnu iní i ni kuētsí kō. Mii tsi Xuva kō é kūvi vií ña.” Kuān ó ntádē kuení ña.
21 E os escribas e fariseus começaram a pensar: — Quem é este que diz blasfêmias? Quem pode perdoar pecados, a não ser um, que é Deus?
22 Ntá tsi Jesuú ne, kūtuni ña nté ō ntádē kuení ñaꞌa san ne, tsixeꞌe ña ñā: —¿Nté kuān ó ntádē kuení ntu nto?
22 Jesus, porém, conhecendo os pensamentos deles, disse-lhes:
23 ¿Neé ntu é dií ka ña ntii túꞌūn é kāꞌán u, te kuinī nto: “É ntōo kuétsi o vē”, o te kāꞌán u: “Nakuntítsin ve, nakakan”?
23 O que é mais fácil? Dizer: “Os seus pecados estão perdoados”, ou dizer: “Levante-se e ande”?
24 Nañēꞌé u nto tsí xuꞌu é vēxkúvī ú ñatīí ne, kuvi vií u é nakate u kuétsi ñāꞌa ñuxiví sa —kaꞌan ña. Kidáā ne, kakaꞌan ñá nī ña natɨ́ɨn san: —Nākuntítsin vé ne, dá nakiꞌin chido ō ne, dá kūnúꞌūn nú viꞌi o kān —kaꞌan Jésuu ni ña.
24 Mas isto é para que vocês saibam que o Filho do Homem tem autoridade sobre a terra para perdoar pecados. E disse ao paralítico:
25 Ura tsí i nakuntítsi ña natɨ́ɨn san méꞌñu ūn ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa san ne, da nákiꞌi ña chido ñā, kunúꞌu ña nú viꞌi ña kān, kakaꞌan ñá e dóo kaꞌnu Xuva kō.
25 E imediatamente ele se levantou diante de todos e, pegando o leito em que até então estava deitado, voltou para casa, glorificando a Deus.
26 Un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa sán ne, koó dā kúduꞌva ña, ntákaꞌan ña e dóo kaꞌnu Xuva kō. Dukuān úꞌvī ñá dɨ, ntákaꞌan ña: —Nté uun ito vata kiní o nuu i e dóo kaꞌnu e íni o vevii —kaꞌan ña.
26 Todos ficaram muito admirados, davam glória a Deus e, cheios de temor, diziam: — Hoje vimos coisas extraordinárias!
27 Dā kúvi sáꞌā né, ntīi Jesuu, kuéꞌen ña. Xée ñā mí tuví ña kaido diuꞌun xôo iña ñuú Roma. Levii nani ña. Tuví ña uun itsi mí kaido ña diuꞌun xôó ne, kakaꞌan Jésuu ni ña: —Kuntīkɨ́n ko —kaꞌan ñá ni ñā.
27 Depois disso, Jesus saiu e viu um publicano, chamado Levi, sentado na coletoria. E lhe disse:
28 Kidáā ne, nákuntītsí Levií san. Tsoo mii ntɨ̄ꞌɨ ña iña ña, kuéꞌen ña, kantikɨ̄n ñá Jesuu.
28 Ele se levantou e, deixando tudo, o seguiu.
29 Da rkontûví ne, tsūꞌun Levií san viko nú viꞌi ña kan kuēnta iña Jésuu. Ñá te da dīi ñáꞌa, ña ntánataka diuꞌun xôo iña ñuú Romá san, nátaká nuu ña. Kidáā ne, uun tsi itsi intóo ntɨɨ́ ntɨɨ̄ ña nú mesa.
29 Então Levi lhe ofereceu um grande banquete em sua casa; e era grande o número de publicanos e outras pessoas que estavam com eles à mesa.
30 Ntá tsi ña fariseú san ni mastrú lei é dadɨɨ tsi ntáde tsiñu ña ne, eni ntuꞌu ñā ntákaꞌan ntée ña ña ntántīkɨn Jésuu, ntákaꞌan ña: —¿Nté kui ntaéꞌxí dadɨɨ nto nī ña ntánataka diuꞌun xôo iña ñuú Romá san, ni ña iō kuetsí i dɨ? —kaꞌan ñá ni Jēsuu.
30 Os fariseus e seus escribas murmuravam contra os discípulos de Jesus, perguntando: — Por que vocês comem e bebem com os publicanos e pecadores?
31 Kidáā ne, nantíko kōó Jesuu, kakáꞌan ñá ni ñā: —Xoó ñaꞌa, ña é vāꞌá ne, ñá kantīo ña medíkū. Tsí mii tsī ña ntánchokuví san é ntio ña medíkū.
31 Jesus tomou a palavra e disse:
32 Ñá te ña é vāꞌá san ña é vexnantukū u, tsí ña iō kuetsí i san, vata koo é na natɨ̄vi iní ña kuétsi ña —kaꞌan ñá nī ña fariseu.
32 Não vim chamar justos, e sim pecadores, ao arrependimento.
33 Ntákaꞌan ñá ni Jēsuu: —Ña ntántīkɨn Juaán san nī ña ntántīkɨn fariseú san ne, dōo ini xkuntoo ixu ñā; dōo ini kaꞌan ntâꞌví ña dɨ. Ntá tsi ña ntántīkɨn ntó ne, nguentúvi tsi ntáxiꞌi ntaéꞌxi ña —kaꞌan ña.
33 Então eles disseram a Jesus: — Os discípulos de João frequentemente jejuam e fazem orações, e os discípulos dos fariseus fazem o mesmo; mas os seus discípulos comem e bebem.
34 Nantíko kōó Jesuu, kakáꞌan ñá ni ñā: —¿Vá kūvi ntu vií nto é ña káꞌxi ñaꞌa san mí iō víko e ntatántaꞌa ña da ntóo niꞌi ña ña e tántaꞌa san?
34 Jesus, porém, lhes disse:
35 Ntá tsi tē xee úra i é kɨꞌɨn niꞌi ña ña e tántaꞌa sán ne, da kidáa kuntoo ixu ñā —kaꞌan ña.
35 No entanto, virão dias em que o noivo lhes será tirado, e então, naqueles dias, eles vão jejuar.
36 Kantaa ña ni ñā nuu i sáꞌa dɨ: —Nté uun xoxo kaꞌnté i uun taꞌvi duꞌnu xée i é nākunteé nuu duꞌnu ata. Te kuan kōo vií ña ne, natɨvī ñá duꞌnu xée san ne, ñá vāꞌá ito ka, tsí ña te dadɨ́ɨ tekú doo xée san nī doo atá san.
36 Também lhes contou uma parábola:
37 Ntē xoxo tsuꞌun i ntute tɨntiꞌo xeé san iní ñɨɨ atā san, tsí ntute tɨntiꞌo xeé san ne, dōó ntii inī í ne, ntáta ñɨɨ atā san. Ñɨɨ san ni ntūte tɨntiꞌo sán ne, ntuvi kunáa te ntāta.
37 E ninguém põe vinho novo em odres velhos, porque, se fizer isso, o vinho novo romperá os odres, o vinho se derramará, e os odres se estragarão.
38 Dukuān é kantio é kūꞌun ntute tɨntiꞌo xeé san iní ñɨɨ xēé san dɨ.
38 Pelo contrário, vinho novo deve ser posto em odres novos.
39 Xoo e ntáxiꞌi i ntute tɨntiꞌo atā sán ne, ñá vādá ntio i ntute tɨntiꞌo xeé san, tsí dií ka váꞌa xiꞌi ntute tɨntiꞌo atā san é ntute tɨntiꞌo xeé san, kuiní i —kaꞌan Jésuu ni ña.
39 E ninguém, tendo bebido o vinho velho, prefere o novo, porque diz: “O velho é excelente.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.