Lucas 15
Coatzospan Mixtec NT (MIZ_TBL) vs NTLH
1 Un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ ña ntaído diuꞌun xôo iña ñuú Roma ni túku ñaꞌa, ña é iō kuetsí i ne, xée ētsin ña mí tuví Jesuu é kīni ña é kākaꞌan ña.
1 Certa ocasião, muitos cobradores de impostos e outras pessoas de má fama chegaram perto de Jesus para o ouvir.
2 Dukuān ne, ña fariseú san nī mastrú leí san ne, ntákaꞌan kíni ña iña Jésuu, kakáꞌan ña: —Ñatīí saꞌá ne, ntaíka dadɨɨ ña nī ña é iō kuetsí i ne, ntaéꞌxí dadɨɨ ña ni ñā dɨ —kaꞌan ña.
2 Os fariseus e os mestres da Lei criticavam Jesus, dizendo: — Este homem se mistura com gente de má fama e toma refeições com eles.
3 Kidáā ne, kantaa Jesuu kuénta iña i sáꞌā:
3 Então Jesus contou esta parábola :
4 —¿Xoó ñaꞌa ntu nto, te īó uun sientu léꞌntu ntó, tē kunaá tɨ uun tɨ ne, ñā ntu te tsoo míi nto kɨtɨ kɨmi díko xeꞌun kɨmí san, dá kɨ̄ꞌɨn nto, kínantúku nto kɨ̄tɨ kúnaá san da nte ko é naniꞌi nto tɨ?
4 — Se algum de vocês tem cem ovelhas e perde uma, por acaso não vai procurá-la? Assim, deixa no campo as outras noventa e nove e vai procurar a ovelha perdida até achá-la.
5 Tē nániꞌi ntó tɨ ne, nakuntéku dokó nto tɨ ne, dōo dîní nto dɨ.
5 Quando a encontra, fica muito contente e volta com ela nos ombros.
6 Tē náxee nto nú viꞌi nto kān ne, kana nto ña váꞌa tiin niꞌi nto nī ña nú viꞌi ntō ne, káꞌan ntō: “Na nākunuu dîní nima ntó nī ko, tsí e nániꞌí ko á leꞌntú ko, kɨtɨ kúnaa”, koo kaꞌan nto.
6 Chegando à sua casa, chama os amigos e vizinhos e diz: “Alegrem-se comigo porque achei a minha ovelha perdida.”
7 Dukuān ne, káꞌān ú ni ntō tsí dií ka iō dodîní e dukún kān te uun ñāꞌa, ñá iō kuetsí i, natɨvi iní ña kuétsi ñā, é vāta kaa ña kɨmi díko xeꞌun kɨmi ñáꞌa san, ña é vāꞌa, ña é ña tuvi kuétsi ī nuu Xuva ko —kaꞌan Jésuu—.
7 — Pois eu lhes digo que assim também vai haver mais alegria no céu por um pecador que se arrepende dos seus pecados do que por noventa e nove pessoas boas que não precisam se arrepender.
8 ʼUun ñadɨ̄ꞌɨ́ ne, īó uꞌxi diuꞌun kuiꞌxín iña ña. Tē kúnaa úun ne, ¿vá ñā ntu natúun ña ñuꞌu ña ne, dá neꞌxīn ñá da kanɨɨ̄ má viꞌi ña kān? Kukuií kuduꞌva tsi nantuku ñā da nte ko é naniꞌi ña.
8 Jesus continuou:
9 Tē nániꞌi ñá ne, nataká nuu ntɨꞌɨ ña ni ñadɨ̄ꞌɨ, ña váꞌa tiin niꞌi ña, nī ña ntoo etsin nú viꞌi ña kān, káꞌan ñā: “Nā nakunuu díni nima ntó nī kó, tsi é nāniꞌí ko diuꞌún ko e kúnaa”, koo kaꞌan ña.
9 E, quando a encontra, convida as amigas e vizinhas e diz: “Alegrem-se comigo porque achei a minha moeda perdida.”
10 Kakaꞌán u ni ntō tsí dukuān dîni ánje Xuva ko kuēnta iña ñá iō kuetsí i tē nátɨvi iní ña kuétsi ñā —kaꞌan Jésuu.
10 — Pois eu digo a vocês que assim também os anjos de Deus se alegrarão por causa de um pecador que se arrepende dos seus pecados.
11 Kakaꞌan Jésuú san dɨ: —Uun ñatīí ne, īó uvi iꞌxá ña.
11 E Jesus disse ainda:
12 Na dutsī sán ne, kakaꞌan ná ni uva nā: “Ūvá, taꞌxi nto iña nto é kāduku ntée u”, kaꞌan na. Kidáa ne, ēꞌnté dava ña é tātá ña é duku ntée na.
12 Certo dia o mais moço disse ao pai: “Pai, quero que o senhor me dê agora a minha parte da herança.”
13 Ntē vata kutɨ́tɨn ntuvi ne, iꞌxá ña, na dutsī sán ne, nātsuꞌun váꞌa ntɨꞌɨ na íña ná ne, dá kuēꞌen ná tuku ñuú mí doto tsi nántɨꞌɨ lúku na diuꞌun na. Īde na un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ núu i é kīni kaa vata kaꞌán ini míi nā.
13 Poucos dias depois, o filho mais moço ajuntou tudo o que era seu e partiu para um país que ficava muito longe. Ali viveu uma vida cheia de pecado e desperdiçou tudo o que tinha.
14 Ntá tsi dā ntɨ́ꞌɨ kuēꞌen diuꞌun ná ne, xée ntūvi da dóo kutama da kanɨɨ ñūu tsíkán ne, iñɨ ntúꞌū kúnaa nteē na é kāꞌxí na.
14 — O rapaz já havia gastado tudo, quando houve uma grande fome naquele país, e ele começou a passar necessidade.
15 Kidáā ne, kuéꞌen nā, kuntúku na tsiñu ni uun ñatīi, ña ñuú tsikán ne, taxnūu ña ná rantsu ña é kɨ̄ꞌɨn na, kikuenta víi na kutsin ña.
15 Então procurou um dos moradores daquela terra e pediu ajuda. Este o mandou para a sua fazenda a fim de tratar dos porcos.
16 Ntīo na é kāꞌxí na é kaeꞌxí kutsín san da nte ko é ntaꞌa na ne, ntá tsi xoxo ni xéꞌe ī é kāꞌxí na.
16 Ali, com fome, ele tinha vontade de comer o que os porcos comiam, mas ninguém lhe dava nada.
17 Kidáā né, dē kuení mii na, kākaꞌan na: “¡Nté ntu kaa dií ña ntáde tsiñu iō ñá nú viꞌi uvā kó kān é iō é ntaéꞌxí ña ne, ntē dúkuan kāntóo ka. Xuꞌú ne, kaxiꞌí u dóko iꞌa!
17 Caindo em si, ele pensou: “Quantos trabalhadores do meu pai têm comida de sobra, e eu estou aqui morrendo de fome!
18 Á te nūꞌú u mí tuví uvā kó kān ne, káꞌān ú ni ñā: Ūva, é ntuku kuētsí u ni Xuva ko, ni dɨvi ntō dɨ.
18 Vou voltar para a casa do meu pai e dizer: ‘Pai, pequei contra Deus e contra o senhor
19 Ña nuu áꞌvi ká u é kāꞌán ka nto é iꞌxā ntó ko. Viꞌi a vé ne, vií nto nī kó vatā ó de nto nī ña ntáde tsiñu iña nto. Kuan kōo káꞌān ú ni ñā”, kaꞌan na.
19 e não mereço mais ser chamado de seu filho. Me aceite como um dos seus trabalhadores.’ ”
20 Kidáā ne, nákunūu itsi na, kunúꞌu na mí tuví uva nā. ʼIkā ká veꞌxí na, íni uva na nā né, ntuntāꞌví ini ña na. Koó da kaxkainu uva nā kúnakuētú itsi ña na ne, nánume ña na, da éꞌxi ña xuꞌu na.
20 Então saiu dali e voltou para a casa do pai.
21 Kidáā ne, kakaꞌan ná ni uva nā: “Ūva, é kōꞌxo nteé u nuu Xuva ko, ni dɨvi ntō dɨ. Ñá tē nee nuu áꞌvi ká ko é kāꞌán nto é īꞌxá nto ko”, kaꞌan na.
21 E o filho disse: “Pai, pequei contra Deus e contra o senhor e não mereço mais ser chamado de seu filho!”
22 Ntá tsi uva nā ne, kakaꞌan ñá ni ña ntáde tsiñu iña ña: “Nantukū náneꞌe nto duꞌnu é dií ka vaꞌa dá nākunúu iꞌxá ko. Naxnūu nto diꞌi ntáꞌa i dɨ. Na nākɨꞌɨ́ ntiꞌxen váꞌā sán dɨ.
22 — Mas o pai ordenou aos empregados: “Depressa! Tragam a melhor roupa e vistam nele. Ponham um anel no dedo dele e sandálias nos seus pés.
23 Kūkueká nto duntɨkɨ, kɨtɨ dií ka deꞌén ne, dá kaꞌnī ntó tɨ dá kāꞌxi o tɨ é vīi o vikó san.
23 Também tragam e matem o bezerro gordo. Vamos começar a festejar
24 Tsí iꞌxá ko sá ne, e xíꞌi, kuíni ko, ntá tsi e ntóto xtuku. É kūnaá iꞌxá ko, kuíni ko, ntá tsi é naniꞌí ko i ve”, kaꞌan ña. Kidáa ne, eni ntuꞌu ñā idé ña viko san.
24 porque este meu filho estava morto e viveu de novo; estava perdido e foi achado.”
25 ʼNtá tsi iꞌxá ña, na kuvi atā sán ne, nuu na má tsīñu na. Dā náxee étsin na nú viꞌi na kān né, tēkú na e dóo kaeku strumentú ne, ntaíteꞌe ñaꞌa sán dɨ.
25 — Enquanto isso, o filho mais velho estava no campo. Quando ele voltou e chegou perto da casa, ouviu a música e o barulho da dança.
26 Kidáā né, kāna na uun ña kade tsiñu sán ne, tsixeꞌe nā: “¿Neé ntu kakuvi iꞌa?”, kaꞌan na.
26 Então chamou um empregado e perguntou: “O que é que está acontecendo?”
27 Ña kade tsiñu sán ne, kakaꞌan ñá ni nā: “É nāxee ení o. Uva ō ne, táxnūu ña é kūví uun duntɨkɨ, kɨtɨ dóo deꞌén san, tsi váꞌa tsi ō náxee na”, kaꞌan ña.
27 — O empregado respondeu: “O seu irmão voltou para casa vivo e com saúde. Por isso o seu pai mandou matar o bezerro gordo.”
28 Kidáa ne, kūdiín ení na, na kuvi atā sán ne, ntē ña ni ntio na ntɨ́ꞌvi na má viꞌi na kān.
28 — O filho mais velho ficou zangado e não quis entrar. Então o pai veio para fora e insistiu com ele para que entrasse.
29 Kakaꞌan ná ni uva nā: “Dɨvi ntō ne, ini nto tsi éma tsi kaxntiī ú nto, é ntē ña kadé doꞌō ú ni ntō nté uun ito ne. Ntá tsi ntē ña kataꞌxí nto nté uun kudii a ndiꞌú san é vīí u viko ko nī na váꞌa tiin niꞌī u.
29 Mas ele respondeu: “Faz tantos anos que trabalho como um escravo para o senhor e nunca desobedeci a uma ordem sua. Mesmo assim o senhor nunca me deu nem ao menos um cabrito para eu fazer uma festa com os meus amigos.
30 Ntá tsi vevií ne, nāxee iꞌxá nto na sāꞌá, na é dotō tsí nantɨꞌɨ́ diuꞌun nto ni ñadɨ̄ꞌɨ́ kinī ntáa sán ne, kaeꞌní ka nto duntɨkɨ, kɨtɨ dóo deꞌén san”, kaꞌan ení na, na kuvi atā san.
30 Porém esse seu filho desperdiçou tudo o que era do senhor, gastando dinheiro com prostitutas. E agora ele volta, e o senhor manda matar o bezerro gordo!”
31 Kidáā ne, kakaꞌan úva na ni nā: “Iꞌxá miī kó, xoꞌōn né, nɨɨ̄ kueꞌen tsí ntuvi tuvín nī kó. Un ntɨꞌɨ̄ é īó iñá ko ne, íña ō dɨ.
31 — Então o pai respondeu: “Meu filho, você está sempre comigo, e tudo o que é meu é seu.
32 Ntá tsi vevií ne, e váꞌa ō é vīi o víko, tsi é nakūnuu dîní nimá ko, tsí na ení o ne, e xíꞌi na, kuíni ko, ntá tsi kantíto na. É kūnáa na, kuíni ko, ntá tsi é naniꞌí ko ná ve”, kaꞌan úva na ni nā —kaꞌan Jésuu.
32 Mas era preciso fazer esta festa para mostrar a nossa alegria. Pois este seu irmão estava morto e viveu de novo; estava perdido e foi achado.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.