Lucas 14
Coatzospan Mixtec NT (MIZ_TBL) vs NTLH
1 Uun ntuvi dá iō dáꞌna ne, kuéꞌen Jēsuu, kúkaꞌxí ña nú viꞌi ña odo nūu iña ñá fariseu. Ntaíto xūꞌú ña nguiī san nté koo vií Jesuu.
1 Num sábado, Jesus entrou na casa de certo líder fariseu para tomar uma refeição. E as pessoas que estavam ali olhavam para Jesus com muita atenção.
2 Ikān tuví nuu Jésuu úun ñatīi, ñá katsitu kuīñu.
2 Um homem, com as pernas e os braços inchados, chegou perto dele.
3 Jesuú ne, tsixeꞌe ñā mastrú leí san nī ña fariseú san, kakaꞌan ñá ni ñā: —¿Vá kūvi ntu ntaváꞌa ú ña nchokuví san ntuvi dá iō dáꞌna, ō ña kúvi ntu? —kaꞌan ña.
3 E Jesus perguntou aos mestres da Lei e aos fariseus:
4 Ñaꞌa sán ne, diin diin sá kantóo ña. Kidáa ne, kīꞌi Jesuu ñá nchokuví san ne, dā ntaváꞌa ña ña, dā nátaxnūu ña ña é na nūꞌu ña.
4 Mas eles não responderam nada. Então Jesus pegou o homem, curou-o e o mandou embora.
5 Kakaꞌan ñá nī ña fariseú san: —¿Vá iō ntú nto te īꞌxá nto o te dūntɨkɨ nto kóꞌxo nuu tɨ ini pusu kán ne, vá ña natavá ntu nto tɨ, kuān te ntuvi dá iō dáꞌna? —kaꞌan ña.
5 Aí disse:
6 Ña ni kúvi nantiko kōo kueꞌen tsí ña é kākaꞌan Jésuu ni ña.
6 E eles não puderam responder.
7 Dā íni Jesuu tsí ñaꞌa, ña xeé viꞌi viko sán ne, ntánakaxnúu ña míꞌī e dóo váꞌā o é kuntōo ña nú mesá san ne, kakaꞌan Jésuu ni ña núu i sáꞌa:
7 Certa vez Jesus estava reparando como os convidados escolhiam os melhores lugares à mesa. Então fez esta comparação:
8 —Tē xoó kakana i é kɨ̄ꞌɨn ntó viko mí kātántaꞌa ñaꞌa sán ne, tē xee ntó ne, ñá kū xkutúvi ntō nte nuu i kan, tsí te kīꞌxi tuku ñaꞌa, ña é dií ka kaꞌnu ñaꞌa é dɨvi ntō ne,
8 — Quando alguém convidá-lo para uma festa de casamento, não sente no melhor lugar. Porque pode ser que alguém mais importante tenha sido convidado.
9 kidáā ne, xéē ña é kāna ña nto ntuvi ntó ne, káꞌan ña ni ntō: “Xio kudii kutuví nto, tsí ña sāꞌá ne, kutuvī ñá iꞌa”, koo kaꞌan ñá ni ntō. Kidáā ne, kukaꞌan nuu nto nakuntítsi nto, kikutúvi nto un tsi nte ata i kan.
9 Então quem convidou você e o outro poderá dizer a você: “Dê esse lugar para este aqui.” Aí você ficará envergonhado e terá de sentar-se no último lugar.
10 Ntá tsi tē xee nto mí kākana ña nto é kīkaꞌxi nto ne, kūkutúvi nto un tsi nte ata i kan. Kidáā ne, tē xee ña e kána nto sán ne, káꞌan ñā: “Kuítā ntiꞌxin nto nte nuu i san”, koo kaꞌan ña. Kidáā ne, kuiko ñuꞌu ñā ntántoo nú mesá san nto.
10 Pelo contrário, quando você for convidado, sente-se no último lugar. Assim quem o convidou vai dizer a você: “Meu amigo, venha sentar-se aqui num lugar melhor.” E isso será uma grande honra para você diante de todos os convidados.
11 Tsí xoo é kade kaꞌnu mii ī kúñu ī ne, tē kúvi ne, níꞌi ñā dokaꞌan; ntá tsi xoo é dutsi i vevií ne, rkontûví ne, dií ka kukaꞌnu ñaꞌa ña —kaꞌan Jésuu.
11 Porque quem se engrandece será humilhado, mas quem se humilha será engrandecido.
12 Kakaꞌan xtúku ña ni ñatīí, ña e kána ña: —Dá kāde váꞌa nto é kāꞌxí ñaꞌa nú viꞌi nto kān ne, ña ku kána nto ña e dóo váꞌa tiin niꞌi ntō, nté ēní nto, nté ñaviꞌi nto, nté ñā kuika, ña ntoo etsin nú viꞌi ntō. Tsí dɨvi ñā né, kāna ña nto dɨ é kikáꞌxi nto nú viꞌi ña kān né, kuan kōo ntúdadɨɨ ña ni ntō.
12 Depois Jesus disse ao homem que o havia convidado:
13 Ntá tsi da ntáde nto viko ne, kana nto ña ntāꞌví san, nī ña e dúkuan ntāꞌví da káku, nī ña natɨ́ɨn i san, ni ña kuāá san dɨ.
13 Mas, quando você der uma festa, convide os pobres, os aleijados, os coxos e os cegos
14 Kidáā ne, dōo diní nto. Tsí dɨvi ñā ne, ña kúvi ntudadɨɨ ña ni ntō. Ntá tsi dɨvi ntō ne, níꞌi nto é vāꞌá iña nto ntuvi te ntóto ñaꞌa, ña é īde é vāꞌá ñuxiví sa —kaꞌan Jésuu.
14 e você será abençoado. Pois eles não poderão pagar o que você fez, mas Deus lhe pagará no dia em que as pessoas que fazem o bem ressuscitarem.
15 Dā téku ña sáꞌā ne, uun ña é tuví nu mesa kán ne, kakaꞌan ñá ni Jēsuu: —¡Nté kui váꞌa o xoo e kaeꞌxí dadɨɨ i mí kadē kûꞌvé Xuva kō! —kaꞌan ña.
15 Um dos que estavam à mesa ouviu isso e disse para Jesus: — Felizes os que irão sentar-se à mesa no
16 Kakaꞌan Jésuu ni ña: —Uun ñatīí ne, dōó kaꞌnu viko idé ña. Ñá tē nté kaa ñaꞌa san kána ña é kīkáꞌxi ña.
16 Então Jesus lhe disse:
17 Dā xeé ura i é kāꞌxí ña ne, taxnūu ña ña kade tsiñu iña ña é kūkoto ñá ñaꞌa san: “Kueꞌēn ntó ve, tsi é iō tuꞌvé ntɨꞌɨ”, kaꞌan ña.
17 Quando chegou a hora, mandou o seu empregado dizer aos convidados: “Venham, que tudo já está pronto!”
18 Ntá tsi un ntɨɨ́ ntɨɨ̄ ñá ne, éni ntuꞌu ñā ntákaꞌan ña nté kui ña ni kuvi kɨ́ꞌɨn ña. Ña é kuvi ūun sán ne, kakaꞌan ña: “Ñuꞌu da ve ñíī ú ne, kantio é kɨ̄ꞌɨ́n u kikoto ntódo u. Vií nto da xēꞌe, kada kaꞌnú ini nto nī ko tsí ña kúvi kɨ́ꞌɨn ú ve”, kaꞌan ña.
18 — Mas eles, um por um, começaram a dar desculpas. O primeiro disse ao empregado: “Comprei um sítio e tenho de dar uma olhada nele. Peço que me desculpe.”
19 Tuku ñaꞌa ne, kakaꞌan ña: “Dā ve ñíī ú uꞌun náꞌa dūntɨkɨ ne, kantio é kikoto ntée ú tɨ tē vaꞌá tɨ. Vií nto da xēꞌe, kada kaꞌnú ini nto nī ko”, kaꞌan ña.
19 — Outro disse: “Comprei cinco juntas de bois e preciso ver se trabalham bem. Peço que me desculpe.”
20 Ña uun ká xtuku sán ne, kakaꞌan ña: “Xuꞌú ne, dā ve kúvi tántaꞌa ú ne, dukuān ne, ña kúvi kɨ̄ꞌɨ́n u”, kaꞌan ña.
20 — E outro disse: “Acabei de casar e por isso não posso ir.”
21 Dā náxee ña táxnūu ñá ne, kantaa ntɨꞌɨ ña nī tóꞌo ñā nee iña é kākaꞌan ñá mí ñeꞌe ña. Kidáā né, kūdiin tóꞌo ñā ne, kakaꞌan ñá nī ña kade tsiñu iña ña: “Kuēꞌen náneꞌen nú āꞌví kan ni itsi kaꞌnu kān, ni da kanɨɨ̄ má ñūú san, dá kuntēkan ña ntaꞌví san, kixniꞌin ña iꞌa, ni ñā dúkuan ntāꞌví da káku, ni ña kuāá san, ni ñā natɨ́ɨn sán dɨ”, kaꞌan ña.
21 — O empregado voltou e contou tudo ao patrão. Ele ficou com muita raiva e disse: “Vá depressa pelas ruas e pelos becos da cidade e traga os pobres, os aleijados, os cegos e os coxos.”
22 Dā ku e víꞌi ne, nāxee ña táxnuu ña, kakaꞌan ñá nī tóꞌo ñā: “É de ntáa u é kākaꞌan nto, ntá tsi dóo kaniné ka”, kaꞌan ña.
22 — Mais tarde o empregado disse: “Patrão, já fiz o que o senhor mandou, mas ainda está sobrando lugar.”
23 Kidáā ne, kakaꞌan tóꞌo ña ni ñā: “Kuēꞌen ítsi naꞌnu kan ne, kuēꞌén un tsi nte nu ráxa kān, káꞌan ni da xōó ka ñaꞌa, kuétsī é viīn ñá na kīꞌxi ñá vata koo é na tsītu ña ma víꞌi ko.
23 — Aí o patrão respondeu: “Então vá pelas estradas e pelos caminhos e obrigue os que você encontrar ali a virem, a fim de que a minha casa fique cheia.
24 Tsí kakaꞌán u ni ntō tsi nté uun ñaꞌa, ña kana díꞌna ú ne, ñá nīꞌi kuéꞌen tsi ña é kāꞌxí ña”, kaꞌan tóꞌo ñā —kaꞌan Jésuu.
24 Pois eu afirmo a vocês que nenhum dos que foram convidados provará o meu jantar!”
25 Ñá tē nté kaa ñaꞌa ntántīkɨn ñá Jesuu. Jesuú ne, xkokōo ñá ata ña, kakaꞌan ñá ni ñāꞌa san:
25 Certa vez uma grande multidão estava acompanhando Jesus. Ele virou-se para eles e disse:
26 —Tē xoó ñaꞌa kiꞌxi ña é ncho kuntīkɨn ñá ko ne, ña kúvi viī ñá tē ñá dií ka kueꞌe ntío ña ko é vata kaa ntío ña uva ña ni dɨꞌɨ ñā, ni ñadɨꞌɨ̄ ñá ni īꞌxá ña, ni enī ñá ni tāꞌan ñá, nī kúñu mii ñā dɨ.
26 — Quem quiser me acompanhar não pode ser meu seguidor se não me amar mais do que ama o seu pai, a sua mãe, a sua esposa, os seus filhos, os seus irmãos, as suas irmãs e até a si mesmo.
27 Tsí ña kúvi viī ñá tē ña ntío ña nākunáa ña kúñu ñā é kuntīkɨn ñá ko.
27 Não pode ser meu seguidor quem não estiver pronto para morrer como eu vou morrer e me acompanhar.
28 Te iō ntó ne, ntio nto é xntitsī ntó viꞌi kaꞌnu ne, ¿vá ña ntu te diꞌna kutuví nto kadā kuení nto nté kaa nantɨꞌɨ nto, te xēe táꞌan ntu diuꞌun nto é kuvi kuntītsi?
28 Se um de vocês quer construir uma torre , primeiro senta e calcula quanto vai custar, para ver se o dinheiro dá.
29 Tē ñá ne, xtuvī ntó etɨ́ viꞌi sán ne, é ntaā i kutuvi dava. Un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ña kainí ne, kani ntuꞌu ñā kaꞌan kíni ña iña nto:
29 Se não fizer isso, ele consegue colocar os alicerces, mas não pode terminar a construção. Aí todos os que virem o que aconteceu vão caçoar dele, dizendo:
30 “Ñatīí saꞌá ne, eni ntuꞌu ña kāde váꞌa ña viꞌi ña ne, ntē ña ni kuvi vií ña nantɨ̄ꞌɨ ñá”, koo kaꞌan ña.
30 “Este homem começou a construir, mas não pôde terminar!”
31 Ō te uun reí san ncho víi ña duꞌxen ni tūku reí ne, ¿vá ña ntu te diꞌna kutuví ña kadā kuení ña te xēe táꞌan uꞌxi míil sntadun ña é kōó ntii ña viī ñá duꞌxen ni tūku rei, ñá īó ōko míil sntadun i?
31 — Se um rei que tem dez mil soldados vai partir para combater outro que vem contra ele com vinte mil, ele senta primeiro e vê se está bastante forte para enfrentar o outro.
32 Tē íni ña tsí ña kuvi vií ña ne, taxnūu ña túꞌūn ntaꞌa tuku reí san dá tuvi íka ká ña é kākan ña e nté koo kuntōo váꞌa ña ni ñā.
32 Se não fizer isso, acabará precisando mandar mensageiros ao outro rei, enquanto este ainda estiver longe, para combinar condições de paz. Jesus terminou, dizendo:
33 Dukuān né, te xōó ñaꞌa, ña é ña xtuví mii i ūn ntɨ́ꞌɨ īña í ne, ña kúvi kuntīkɨn ñá ko —kaꞌan Jésuu.
33 — Assim nenhum de vocês pode ser meu discípulo se não deixar tudo o que tem.
34 Kakaꞌan xtúku Jesuu nuu i sáꞌa dɨ: —Ñɨ́ɨ̄ sán ne, dōo vaꞌa. Ntá tsi tē kúnaa díko i ne, ¿nté ntu koo ntuveñɨɨ́ ka xtúku?
34 — O sal é uma coisa útil; mas, se perde o gosto, deixa de ser sal.
35 Ñá vādá mi kainuu áꞌvi ká i; da miī sa é nakuīta o. Xoo é kātekú i ne, na kīni i —kaꞌan Jésuu ni ñáꞌa san.
35 É jogado fora, pois não serve mais nem para a terra nem para o monte de esterco. Se vocês têm ouvidos para ouvirem, então ouçam.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.