João 12
Coatzospan Mixtec NT (MIZ_TBL) vs ARIB
1 Íñu ntūvi diꞌna dá kūvi vikó san ne, xée Jēsuu ñuú Betania. Ikān tuví Lázaru, ña nantōto ña dá xiꞌi ña.
1 Veio, pois, Jesus seis dias antes da páscoa, a Betânia, onde estava Lázaro, a quem ele ressuscitara dentre os mortos.
2 Dēváꞌa ña é kāꞌxí dadɨɨ ña ni Jēsuu kuénta kuáa. Martá ne, tsūꞌun koꞌo ña. Lázaru ne, tuví dadɨɨ ña nī ña ntoo nú mesá san.
2 Deram-lhe ali uma ceia; Marta servia, e Lázaro era um dos que estavam à mesa com ele.
3 Kidáā ne, kiꞌi María dāva lítru choꞌo vîdin e dɨ́ miī nardu kúvi. Ñá te nté kaa nuu áꞌvi. Dáꞌvi ña dɨ̄ꞌɨ́n Jesuú ne, dā naítsi ña idi ña. Īka díko choꞌo vîdín san kanɨɨ̄ má viꞌi ña kān.
3 Então Maria, tomando uma libra de bálsamo de nardo puro, de grande preço, ungiu os pés de Jesus, e os enxugou com os seus cabelos; e encheu-se a casa do cheiro do bálsamo.
4 Ntá tsi ntee táꞌan uun ñaꞌa ña ntɨniꞌi ñā, ñá nanī Júda Iscāriote, iꞌxá Simuun, dɨ́vi ñā é rkontûvi diko ña Jésuú ne, kakaꞌan ña:
4 Mas Judas Iscariotes, um dos seus discípulos, aquele que o havia de trair disse:
5 —¿Nté kui ña ni nadíko ntu ña choꞌo vîdín sa uní sientú ne, dá kuēꞌé ña diuꞌun i iña ñá ntāꞌví san? —kaꞌan ña.
5 Por que não se vendeu este bálsamo por trezentos denários e não se deu aos pobres?
6 Ntá tsi Júdā sán ne, ñá te ni kāꞌan ña sáꞌā é kantuntāꞌví ini ña ña ntāꞌví san. Kakaꞌan ña sáꞌa, tsí kūdii ñá duꞌu ña. Dɨvi ñā nteé ntaꞌa ña itɨ́n diuꞌún san ne, kaido miī ña é ñuꞌu iní i.
6 Ora, ele disse isto, não porque tivesse cuidado dos pobres, mas porque era ladrão e, tendo a bolsa, subtraía o que nela se lançava.
7 Jesuú ne, kakaꞌan ña: —Koo mii nto ñā. Tsí e dúkuan kāxnuu váꞌa ña choꞌo vîdín san iñá ko te īntúꞌxi u.
7 Respondeu, pois Jesus: Deixa-a; para o dia da minha preparação para a sepultura o guardou;
8 Tsí ña ntaꞌví san ne, nguentúvi tsi kuntoo ña ni ntō, ntá tsi xuꞌú ne, ñá te nguentúvi é kinī ntó ko —kaꞌan ña.
8 porque os pobres sempre os tendes convosco; mas a mim nem sempre me tendes.
9 Ñá te da dīi ñá Israeé san ne, kūtuni ña é tuví Jesuu ñuú Betaniá ne, xée ñā mí tuví ña, ne, ñá te da mii tsī é kinī ñá Jesuú san, tsí da ti tsi é kinī ña Lázaru, ña é nantōto Jésuu.
9 E grande número dos judeus chegou a saber que ele estava ali: e afluiram, não só por causa de Jesus mas também para verem a Lázaro, a quem ele ressuscitara dentre os mortos.
10 Ntá tsi tóꞌō dutú san ne, ntukū nuu iní ña nté koo kaꞌní ña Lázaru san.
10 Mas os principais sacerdotes deliberaram matar também a Lázaro;
11 Tsí da xé dɨvi kuetsí ña é ña te da díi ña Israeé san ntaúve xío ña tsi ntákuintiꞌxe ña Jesuu.
11 porque muitos, por causa dele, deixavam os judeus e criam em Jesus.
12 Ñá te da dīi ñáꞌa kuéꞌen ña ñuú Jerusaleen é kūvi viko dá natāvá Xuva kō ña Israeé san ñuú Egítō. Utén san ne, kutuni ña é vēꞌxí etsin Jesuu ñuú Jerusaleen.
12 No dia seguinte, as grandes multidões que tinham vindo à festa, ouvindo dizer que Jesus vinha a Jerusalém,
13 Kidáā né, kātsin ña ntaꞌa tun ñuú san ne, dā kíi ña, kuēꞌen ña, kukuetú itsi ña ña. Un tsi ntákachuꞌu ña, ntákaꞌan ña: —¡Ntadiáꞌvi Xuva kō! ¡Nté kui dóo vaꞌá ña é vēꞌxí kuenta iña Xuva ko, ña é kūvi Rei iña ñá Israee! —kaꞌan ña.
13 tomaram ramos de palmeiras, e saíram-lhe ao encontro, e clamavam: Hosana! Bendito o que vem em nome do Senhor! Bendito o rei de Israel!
14 Dā nániꞌi Jesuu uun a búru ne, íntēkú ña tɨ, vatā ó uve naꞌa kakaꞌan túꞌun Xuva kō:
14 E achou Jesus um jumentinho e montou nele, conforme está escrito:
15 kaꞌan.
15 Não temas, ó filha de Sião; eis que vem teu Rei, montado sobre o filho de uma jumenta.
16 Ñá ni ñēꞌe dɨkɨ ñá ntɨniꞌi ñā san nuu i sáꞌa kídaā. Ntá tsi dā kuntáa Jesuu e dukún kān ne, nánūꞌu ñá iní ña tsí kuān o úve naꞌa kakaꞌan iña ña é kuān koo vií ñaꞌa san ni ña.
16 Os seus discípulos, porém, a princípio não entenderam isto; mas quando Jesus foi glorificado, então eles se lembraram de que estas coisas estavam escritas a respeito dele, e de que assim lhe fizeram.
17 Ña é ntoo niꞌi ñā da nantoto ña Lázaru e kána ña ña ntē nú ñaña ña kān ne, ntákaꞌan ñá neé ini ña.
17 Dava-lhe, pois, testemunho a multidão que estava com ele quando chamara a Lázaro da sepultura e o ressuscitara dentre os mortos;
18 Dukuān ne, ñá te da dīi da díi ñáꞌa kueꞌen ña é kūkuetú itsi ña ña, tsí da xé kutuni ña e dóo kaꞌnu nuu i idé ña.
18 e foi por isso que a multidão lhe saiu ao encontro, por ter ouvido que ele fizera este sinal.
19 Kidáā ne, ntákaꞌan ñá fariseú san ni tāꞌan ña: —Íni nto ve, tsí ña te neé kuvi vií nto. ¡Tsí un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa san ntaíntīkɨn ñá ña! —kaꞌan ña.
19 De sorte que os fariseus disseram entre si: Vedes que nada aproveitais? eis que o mundo inteiro vai após ele.
20 Ntádaka núu ña griegú san méꞌñū ña xee ñuú Jerusaleen é kada kaꞌnu ña Xuva kō viko san.
20 Ora, entre os que tinham subido a adorar na festa havia alguns gregos.
21 Ña sāꞌá ne, xée ētsin ña mí ntitsí Felipe, ña véꞌxi ñuú Betsaida é kadūku ntée ñuú Galileá ne, ntákaꞌan ñá ni ñā: —Ntio ntɨ́ kiní ntɨ Jesuu —kaꞌan ña.
21 Estes, pois, dirigiram-se a Felipe, que era de Betsaida da Galiléia, e rogaram-lhe, dizendo: Senhor, queríamos ver a Jesus.
22 Felipé ne, kuéꞌen ña kūkoto ñá Andree. Kidáā ne, ntuvi ñá kūkaꞌan ñá ni Jēsuu.
22 Felipe foi dizê-lo a André, e então André e Felipe foram dizê-lo a Jesus.
23 Jesuú ne, kakaꞌan ñá ni ñā: —E xée ētsin ura é nāxiꞌí nuu kaꞌnu ú, xuꞌu é vēxkúvi ú ñatīi.
23 Respondeu-lhes Jesus: É chegada a hora de ser glorificado o Filho do homem.
24 Nuu é ntaā i é kākaꞌán u ni ntō tsí tē ña kuví nuni tatá san tē koꞌxó nuu ñuꞌu kān né, kuan tsī kaa tuvi. Ntá tsi te kūví ne, ñá te da dīi nuni katáꞌxi.
24 Em verdade, em verdade vos digo: Se o grão de trigo caindo na terra não morrer, fica ele só; mas se morrer, dá muito fruto.
25 Xoo e dóo kakuinima i ntuvi iña i ne, kunaá ña. Ntá tsi xoo é ña ntío i ntuvi iña i iꞌa ñuxiví sa ne, níꞌi ña ntuvi vāꞌá iña ña ntii dañu ntúvi.
25 Quem ama a sua vida, perdê-la-á; e quem neste mundo odeia a sua vida, guardá-la-á para a vida eterna.
26 Xoó ñaꞌa é ntio ña kada tsiñu ña iñá ko ne, na kuntīkɨn ñá ko. Míꞌi tūví u ne, é ikan kutūví ña kade tsiñu iña kó nī ko. Xoo é kade tsiñu iña kó ne, kada kaꞌnu Uvā kó ña dɨ.
26 Se alguém me quiser servir, siga-me; e onde eu estiver, ali estará também o meu servo; se alguém me servir, o Pai o honrará.
27 ʼ¡Dóo kakuntaꞌxa iní ko ve! ¿Nee iñá ntu kaꞌán u? ¿Kāꞌan ntú u na nakākú Uvā kó ko nuu i sáꞌa? ¿Neé ntu kaꞌán u? Tsi é dɨvi tsīñu véꞌxi u é ntōꞌo ko sáꞌa.
27 Agora a minha alma está perturbada; e que direi eu? Pai, salva-me desta hora? Mas para isto vim a esta hora.
28 Ūva, naxiꞌí nuu kaꞌnu ntō ve —kaꞌan Jésuú san. Kidáā né, kīi díto tatsín, nte e dukún kan kākaꞌan: —É nāxiꞌí nuu ú ne, ntá tsi nāxiꞌí nuu xtuku u —kaꞌan tatsín san.
28 Pai, glorifica o teu nome. Veio, então, do céu esta voz: Já o tenho glorificado, e outra vez o glorificarei.
29 Dā téku ña ntáñɨ étsin sán tatsín san ne, kakatsin, kuiní ña. Iō ñá ne, ntákaꞌan ñá tsi ánje kākaꞌan ñá ni ñā.
29 A multidão, pois, que ali estava, e que a ouvira, dizia ter havido um trovão; outros diziam: Um anjo lhe falou.
30 Nantíko kōó Jesuu, kakáꞌan ña: —Ñá te kuēnta iñá ko tatsin sáꞌa, tsí dɨvi kuēnta iña nto.
30 Respondeu Jesus: Não veio esta voz por minha causa, mas por causa de vós.
31 E xée ntūvi é kadā kûꞌvé Xuva ko īña ñúxiví sa ve. Viꞌi a vé ne, nantīi ña ña é kadē kûꞌvé ñuxiví sa.
31 Agora é o juízo deste mundo; agora será expulso o príncipe deste mundo.
32 Xuꞌú ne, te kūntaá dukún u ñuꞌu sá ve ne, vii ú vata koo é na kuntīkɨn un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa sán ko —kaꞌan ña.
32 E eu, quando for levantado da terra, todos atrairei a mim.
33 Sáꞌa kakāꞌan ña vata koo é kūtuni ñáꞌa san nté koo kuví ña.
33 Isto dizia, significando de que modo havia de morrer.
34 Dukuān ne, nantíko koó ñaꞌa san, ntákaꞌan ñá ni ñā: —Tēkú ntɨ tsí uve naꞌa kakáꞌan leí san tsí ña táxnuu Xuva kō sán ne, ntii dañu ntuvi kutuvī ña. ¿Nté kuan ntū ó kakaꞌan é ña vexkúvi ñatīí ne, ntaa ña e dukún kān? ¿Xoó ñaꞌa ntiꞌxe ntu é vēxkúvi ñatīí kuan? —kaꞌan ña.
34 Respondeu-lhe a multidão: Nós temos ouvido da lei que o Cristo permanece para sempre; e como dizes tu: Importa que o Filho do homem seja levantado? Quem é esse Filho do homem?
35 Kidáā ne, kakaꞌan Jésuu ni ña: —Dutsī sá ntuvi xiꞌí nuu ñuꞌu mí ntoo nto. Kaka ká nto viꞌi a iō ñuꞌú san iña nto vata koo é ña kuaá nto itsi nto. Tsí ña kaika mí nēé ne, ntē ñá ini ña mí kɨ̄ꞌɨn ña.
35 Disse-lhes então Jesus: Ainda por um pouco de tempo a luz está entre vós. Andai enquanto tendes a luz, para que as trevas não vos apanhem; pois quem anda nas trevas não sabe para onde vai.
36 Na kuīntiꞌxe nto ñuꞌú san viꞌi a īó ka vata koo e xiꞌí nuu kuntōo nto —kaꞌan ña. Dā kúvi kaꞌan Jésuu sáꞌa ne, kuéꞌen ña kūkutúvi xuꞌu ña mí ñā naníꞌi ñáꞌa san ña.
36 Enquanto tendes a luz, crede na luz, para que vos torneis filhos da luz. Havendo Jesus assim falado, retirou-se e escondeu-se deles.
37 Kuān te ña te da díi núu i e dóo kaꞌnu idé ña nuu ñaꞌá san ne, ñá ni kuintīꞌxe ña ña.
37 E embora tivesse operado tantos sinais diante deles, não criam nele;
38 Kuān o ntúntaa vatā ó kakaꞌan túꞌun Isāia, ñá kaꞌán naa Xuva ko, dá kakāꞌan ña:kaꞌan ña.
38 para que se cumprisse a palavra do profeta Isaías: Senhor, quem creu em nossa pregação? e aquem foi revelado o braço do Senhor?
39 Dukuān ne, ña ni kúvi kuintīꞌxe ña, vatā ó kakaꞌan xtúku Isaiá san:
39 Por isso não podiam crer, porque, como disse ainda Isaías:
40 — ausente —
40 Cegou-lhes os olhos e endureceu-lhes o coração, para que não vejam com os olhos e entendam com o coração, e se convertam, e eu os cure.
41 Sáꞌa kākaꞌan Isaiá san, tsí nte díꞌna íni ña nté koo naxiꞌí nuu kaꞌnu Jesuú ne, kakaꞌan ñá kuenta iña ña.
41 Estas coisas disse Isaías, porque viu a sua glória, e dele falou.
42 Ntá tsi tɨtɨ́n ña odo nūú san ne, kuīntiꞌxe ña ña. Ntá tsi ña ni káꞌān ditó ña méꞌñū ñaꞌa san, tsí da xé ūꞌví ña ña fariseú san tē da natava ña ña má viꞌī mí ntánataká nuu ña Israee.
42 Contudo, muitos dentre as próprias autoridades creram nele; mas por causa dos fariseus não o confessavam, para não serem expulsos da sinagoga;
43 Tsí dií ka ntio ña é vāꞌá koo kaꞌan ñáꞌa san iña ñá, naa i é vāꞌá koo kaꞌan Xúva ko īña ña.
43 porque amaram mais a glória dos homens do que a glória de Deus.
44 Un ntii tsī kéne Jesuu, kakáꞌan ña: —Xoo é kākuintiꞌxe i kó ne, ñá te da mii tsī ú kakuintiꞌxe ña, tsí kakuintiꞌxe ña Uvā kó, ña e táxnūu ko.
44 Clamou Jesus, dizendo: Quem crê em mim, crê, não em mim, mas naquele que me enviou.
45 Xoo é kainí i kó ne, kainí ña ña e táxnūu kó dɨ.
45 E quem me vê a mim, vê aquele que me enviou.
46 Xuꞌú e kúvi ú ñuꞌu é vēꞌxí u, vexnaxiꞌí nuu u ñuxiví sa vata koo é da xōó ka ñaꞌa, ña é kuintiꞌxe i kó ne, ña káka ña mí nēé san.
46 Eu, que sou a luz, vim ao mundo, para que todo aquele que crê em mim não permaneça nas trevas.
47 Tē xoó kateku i túꞌūn ko, ntá tsi ña káde ntaa ña, ñá te xūꞌú kadā kûꞌvé u iña ña. Tsi ñá te vēꞌxí u ñuxiví sa vata koo é kadā kûꞌvé u iña ñáꞌa san, tsi véꞌxī ú vata koo é na nākáku ña.
47 E, se alguém ouvir as minhas palavras, e não as guardar, eu não o julgo; pois eu vim, não para julgar o mundo, mas para salvar o mundo.
48 Xoo é ña ntío i ko, é ña káde kuenta túꞌūn kó ne, īó xoo é kadā kúꞌvē í iña ñá tē xee ntúvi é ntɨ̄ꞌɨ. Kidáā ne, niꞌi ña é ntoꞌo ña kuenta iña túꞌūn ko, tsí ña ni kuintíꞌxe ña é kākaꞌán u.
48 Quem me rejeita, e não recebe as minhas palavras, já tem quem o julgue; a palavra que tenho pregado, essa o julgará no último dia.
49 Tsí ña te dɨ̄kɨ tsi mií ko kakene túꞌūn é kākaꞌán u san. Tsí Uvā kó, ña táxnūu kó ne, dɨvi ña kākaꞌan ña nté koo kaꞌán u, nté koo nakuāꞌa ú ñaꞌa san.
49 Porque eu não falei por mim mesmo; mas o Pai, que me enviou, esse me deu mandamento quanto ao que dizer e como falar.
50 Iní u tsi túꞌun Uvā kó ne, dɨvī é taꞌxi ntuvi vāꞌá iña nto ntii dañu ntūvi. Xuꞌú ne, da nēé ka túꞌūn é kākaꞌán u ne, kakaꞌán u vatā ó ntio Uvā ko —kaꞌan Jésuu.
50 E sei que o seu mandamento é vida eterna. Aquilo, pois, que eu falo, falo-o exatamente como o Pai me ordenou.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.