Atos 8

Coatzospan Mixtec NT (MIZ_TBL) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Saúlū ne, iō ñá dodîni é kāꞌní ñaꞌa san Esteba. Dɨvi tsi ntūvi tsikan iñɨ ntuꞌu é dóo ntánantōꞌo ñaꞌa san ña ntákuintiꞌxe i Jesuu, ña ntoo ñuú Jerusaleen. Ne, īnu ntɨɨ́ ntɨɨ̄ ñá, dotō tsí kueꞌen ña, kukuntóo ña ñuú Judea ni ñuú Samaria. Miī sá pustrú san kantóo ña ñuú Jerusaleen.
1 E Saulo concordou inteiramente com a morte de Estêvão. Uma grande onda de perseguição começou naquele dia e varreu a igreja de Jerusalém. Todos eles, com exceção dos apóstolos, foram dispersos pelas regiões da Judeia e de Samaria.
2 Ntá tsi iō ñaꞌa, ña é dóo ntánuu iní i Xuva kō né, dɨvi ñā iꞌxí ña Estebá ne, dōo éku nteé ña ña.
2 (Alguns homens devotos vieram e, com grande tristeza, sepultaram Estêvão.)
3 Da nɨɨ̄ Saúlū né, kuan tsī ó de ña, kanantōꞌo ña ña ntákuintiꞌxe i san. Kataꞌvi ña xiꞌi ñaꞌa sán ne, katavá ña ña, te tií te ñadɨ̄ꞌɨ, é tsuꞌun kutu ña ña viꞌi utun kān.
3 Saulo, porém, procurava destruir a igreja. Ia de casa em casa, arrastava para fora homens e mulheres e os lançava na prisão.
4 Ntá tsi ña kuíntiꞌxe i, ña e éka ñuú Jerusaleén ne, taꞌán ñuu taꞌán ñuú kueꞌen ña, ntákaꞌan ntódo ña túꞌūn vaꞌá iña Jésuu.
4 Os que haviam sido dispersos, porém, anunciavam as boas-novas a respeito de Jesus por onde quer que fossem.
5 Uun ñaꞌa, ñá nani Fēlipé ne, kuéꞌen ñā uun ñuu é kāduku ntée ñuú Samariá ne, ikan kākaꞌan ñá ni ñāꞌa iñá Cristu.
5 Filipe foi para a cidade de Samaria e ali falou ao povo sobre o Cristo.
6 Nātaká nuu ñaꞌa san é kīni ña é kākaꞌan ñá ne, uun ito tsi kuíntiꞌxe ntɨɨ́ ntɨɨ̄ ñá é kākaꞌan Félipe. Ntaíni vaꞌa váꞌa sa un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa san é kākaꞌan ñá ni ñā ne, ntaíní ña tsí kade ña nuu i e dóo naꞌnu.
6 Quando as multidões ouviram sua mensagem e viram os sinais que ele realizava, deram total atenção às suas palavras.
7 Xíō ñaꞌa, ña é ñūꞌu é ña váꞌā nima í ne, koó dā ntákachuꞌu ntáa é ña váꞌā san da ntántii nima ñáꞌa san. Ne, dōo tɨtɨ́n ña natɨ́ɨn nī ña xneꞌé dɨ ne, ntuváꞌa ña.
7 Muitos espíritos impuros eram expulsos e, aos gritos, deixavam suas vítimas, e muitos paralíticos e aleijados eram curados.
8 Uun ito tsi nákuꞌun dini kueꞌen nima ñáꞌa san, ña ntoo ñuu tsíkan.
8 Por isso, houve grande alegria naquela cidade.
9 Ntá tsi uun ñatīi, ñá nani Sīmuún ne, tatān ña. Ēmá tsi kade tatan ña, kaeni ntaꞌví ña ña ntoo ñuú Samaria, kakaꞌan ñá tsi dóo kaꞌnu ñaꞌa ña.
9 Um homem chamado Simão praticava feitiçaria ali havia anos. Ele deixava o povo de Samaria admirado, e afirmava ser alguém importante.
10 Un ntɨɨ́ ntɨ̄ɨ́ ñaꞌa san, te kuetsi te naꞌnu ña ne, dōó ntaíni ña é kākaꞌan ñá ni ñā ne, kuíntiꞌxe ña ña, ntákaꞌan ña: —Ña sāꞌá ne, dōó iō ñá é viī ñá. Vatā ó kade Xuva kō kade ña —kaꞌan ñáꞌa san.
10 Todos, dos mais simples aos mais importantes, se referiam a ele como “o Grande Poder de Deus”.
11 Dōo kuíntiꞌxe ñaꞌa san ña, tsí koó dā ntákudúꞌva ña nuu i é kākuvi kade ña. Tsi éma tsi kuān ó de ña, kaeni ntaꞌví ña ñaꞌa san.
11 Ouviam-no com atenção, pois, durante muito tempo, ele os tinha deixado admirados com sua magia.
12 Ntá tsi dá xee Félipé ne, eni ntuꞌu ñā kakaꞌan ntódo ña iña i mí kadē kûꞌvé Xuva kō, kakaꞌan ñá kuenta iña Jesúcristu. Kuīntiꞌxe ñaꞌa sán ne, tɨtɨ́n ña ítsi ntute ña, te tií te ñadɨ̄ꞌɨ.
12 No entanto, quando Filipe lhes levou a mensagem sobre as boas-novas do reino de Deus e sobre o nome de Jesus Cristo, eles creram e, como resultado, muitos homens e mulheres foram batizados.
13 Uun tsi nte Simuun kuíntiꞌxe ña, ítsi ntute ña dɨ́ ne, dā éni ntuꞌu ñā intíkɨn ñá Felipe. Koó dā kúduꞌva ña é kaīni ña nuu i é dóo naꞌnu san ni e dóo kueꞌe nuu i é edé ña.
13 O próprio Simão creu e foi batizado. Começou a seguir Filipe por toda parte, admirando-se dos sinais e milagres que ele realizava.
14 Kidáā ne, xée tūꞌun ntaꞌa pustru, ñá ntoo ñuú Jerusaleen, tsí e kuíntiꞌxe ña ñuú Samaria túꞌun Xuva kō né, ikān táxnuu ña Pedru ní Juaan, kuéꞌen ña.
14 Quando os apóstolos em Jerusalém souberam que o povo de Samaria havia aceitado a mensagem de Deus, enviaram para lá Pedro e João.
15 Dā xee ña ñuú Samariá ne, kaꞌan ntáꞌvī ñá iña ñá ntoo ikān vata koo é nīꞌi ña Espíritū Sántū.
15 Assim que os dois chegaram, oraram para que aqueles convertidos recebessem o Espírito Santo,
16 Tsí nté uun ña vata kunūu Espíritū Sántū nima ña; mii tsi kuēnta iña Tóꞌo ko Jēsuu ítsi ntute ña.
16 pois, apesar de terem sido batizados em nome do Senhor Jesus, o Espírito Santo ainda não havia descido sobre nenhum deles.
17 Kidáā ne, Pedru ní Juaan xntéku ña ntaꞌa ña dɨkɨ ñáꞌa san ne, inúu Espíritū Sántū nima ña.
17 Então Pedro e João impuseram as mãos sobre eles, e receberam o Espírito Santo.
18 Dā íni Simuun tsí niꞌi ñaꞌa san Espíritū Sántū san dá xntéku pustrú san ntaꞌa ña dɨkɨ ñá ne, kaxeꞌe kuétsi ña ña diuꞌun,
18 Simão viu que as pessoas recebiam o Espírito quando os apóstolos impunham as mãos sobre elas. Então ofereceu-lhes dinheiro,
19 kakaꞌan ña: —Taꞌxī nto é kūvi vií u vatā ó de nto, vata koo é tē xntekú u ntaꞌa ko dɨkɨ ñáꞌá san ne, níꞌi ña Espíritū Sántū sán dɨ —kaꞌan ña.
19 dizendo: “Deem-me este poder também, para que, quando eu impuser as mãos sobre as pessoas, elas recebam o Espírito Santo!”.
20 Kidáa kakāꞌán Pedru ni ña: —¡Ñá tē diuꞌun o é ntio ko! ¡Na kūnaán miīn ní diuꞌun o, tsí kuān ó kadē kuení o é kuiin diuꞌun o é kataꞌxi Xuva kō doméni!
20 Pedro, porém, respondeu: “Que seu dinheiro seja destruído com você, por imaginar que o dom de Deus pode ser comprado!
21 Ñá te sāꞌa é kāduku ntéen, tsí ña te váꞌa nima o nuu Xuva ko.
21 Você não tem parte nem direito neste ministério, pois seu coração não é justo diante de Deus.
22 Natuꞌvin kuetsi o, kákan ntaꞌa Xuva kō é kāda kaꞌnu iní ña ni ō é kuān ó kadē kuení o.
22 Arrependa-se de sua maldade e ore ao Senhor. Talvez ele perdoe esses seus maus pensamentos,
23 Tsí dɨvin ne, dōo kûvé nima o, dōo kúkaven ni kuētsí o —kaꞌán Pedru ni ña.
23 pois vejo que você está cheio de amarga inveja e é prisioneiro do pecado”.
24 Kidáā ne, kakaꞌan Símuun: —Mii nto kākan ntó ntaꞌa Xuva kō é ña kuan koo kúvi ko vatā ó kakaꞌan ntó san —kaꞌan ña.
24 Simão exclamou: “Orem ao Senhor por mim, para que essas coisas terríveis não me aconteçam!”.
25 Pustrú san ne, dā kúvi kaꞌan ntódo ña túꞌun Xuva ko, ni dā kúvi ntaa ña ni ñāꞌa é un ntɨꞌɨ̄ e íni ña ne, kúnūꞌú ña ñuú Jerusaleen. Ítā ntiꞌxin ña tɨtɨ́n ñuu é kāduku ntée ñuú Samariá dɨ ne, ikān kaꞌan ntódo xtuku ña túꞌūn vaꞌá iña Jesúcristu.
25 Depois de terem testemunhado e proclamado a palavra do Senhor em Samaria, Pedro e João voltaram a Jerusalém. Ao longo do caminho, pararam em muitas vilas samaritanas para anunciar as boas-novas.
26 Kidáā ne, ntii dîto uun ánje Xuva ko nūu Félipe, kákaꞌan ña: —Kuēꞌen máa i kān mí nuu ítsi é kaīta ntíꞌxin ñuú Jerusaleen é kāñeꞌe ñuú Gaza —kaꞌan ña. Itsi sāꞌá ne, da miī má kūꞌu mí xoxo ntoó i.
26 Um anjo do Senhor disse a Filipe: “Vá para o sul, para a estrada no deserto que liga Jerusalém a Gaza”.
27 Felipé ne, kuéꞌen ñā ne, itsi kān táꞌan ña uun ñaꞌa ñatīí, ña véꞌxi ñuú Etiopía. Ña tsīkán ne, ña tsiñu i, dɨkɨ í ña iñá reina ñuú Etiopía, ñá nani Cāndace. Itsi kan vēꞌxí ña saꞌa é ñeꞌe ña ñuú Jerusaleen é viī ñá nchuꞌún iña Xuva ko.
27 Filipe partiu e encontrou no caminho um alto oficial etíope, o eunuco responsável pelos tesouros de Candace, rainha da Etiópia. Ele tinha ido a Jerusalém para participar da adoração
28 Ntiko koō ñá ñuú ña kān ne, nuu váꞌa ña iní viꞌi é kāñuꞌu ídu. Nuu ña, kanakuāꞌa ña tutu é de váꞌa Isaía, ña kakaꞌán naa Xuva ko nte ntúvi diꞌna.
28 e estava no caminho de volta. Sentado em sua carruagem, lia em voz alta o livro do profeta Isaías.
29 Kidáā ne, kakaꞌan Espíritū Sántū sán ni Fēlipe: —Kuēꞌén, kūntikɨn víꞌi é kāñuꞌu idú san —kaꞌan ña.
29 Então o Espírito disse a Filipe: “Aproxime-se e acompanhe a carruagem”.
30 Koó dā kainu ña, kueꞌen ñá ne, xēe ntíkɨn ña viꞌi é kāñuꞌu idú san. Tēkú ña é kanakuāꞌa ña ñuú Etiopía san tutu é de váꞌa Isaía ne, tsixeꞌe ña ñā: —¿Kāñeꞌe dɨkɨ ntu nto é kanakuāꞌa nto san? —kaꞌan ña.
30 Filipe correu até a carruagem e, ouvindo que o homem lia o profeta Isaías, perguntou-lhe: “O senhor compreende o que lê?”.
31 Ña ñuú Etiopía san ne, kakaꞌan ña: —¿Míꞌi ntu? Dōó xuꞌū ó kakaꞌan. ¿Xoó ntu kuvi vií i nañēꞌe í ko neé kani túꞌun? Kixkene nto, kutuvī ntó diñɨ ko —kaꞌan ñá ni ñā. —Kuvi dɨ —kaꞌan Félipe.
31 O homem respondeu: “Como posso entender sem que alguém me explique?”. E convidou Filipe a subir na carruagem e sentar-se ao seu lado.
32 Mí kanakuāꞌa ña túꞌun Xuva kō né, duꞌvā ó kakaꞌan:
32 Era esta a passagem das Escrituras que ele estava lendo: “Ele foi levado como ovelha para o matadouro; como cordeiro mudo diante dos tosquiadores, não abriu a boca.
33 Sáꞌa kakāꞌan túꞌun Xuva kō mí nakuaꞌa ña.
33 Foi humilhado e a justiça lhe foi negada. Quem pode falar de seus descendentes? Pois sua vida foi tirada da terra”.
34 Kidáā né, katsixeꞌē ña ñuú Etiopía san Felipe, kákaꞌan ña: —Vií nto da xeꞌe, káꞌan nto nī ko: ¿Xoó ntu iña i é kākaꞌan ñá sāꞌá, ña é kākaꞌán naa Xuva ko? ¿Īña mii ntu ña kakáꞌan ñá ne, ō iña tuku ñáꞌa? —kaꞌan ñá, tsixeꞌe ñā.
34 O eunuco perguntou a Filipe: “Diga-me, o profeta estava falando de si mesmo ou de outro?”.
35 Kidáā né, eni ntuꞌu Fēlipe, kakaꞌan ñá ni ña, kanañēꞌe ñá ña nee é kani túꞌun túꞌun Xuva kō mí kanakuaꞌa ña ne, kakaꞌan ñá ni ña īña Jésuu.
35 Então Filipe, começando com essa mesma passagem das Escrituras, anunciou-lhe as boas-novas a respeito de Jesus.
36 Kidáā né, dā ita ntíꞌxin ña uun itsi mí īo ntúte ne, kakaꞌan ñá ñuú Etiopía san: —Iꞌa īo ntúte. ¿Vá ña kuvi ntu te kutsi ntuté u vevii? —kaꞌan ña.
36 Prosseguindo, chegaram a um lugar onde havia água. Então o eunuco disse: “Veja, aqui tem água! O que me impede de ser batizado?”.
37 —Nté kui ñaꞌa, te kanɨɨ̄ nima ntó kakuintiꞌxe nto —kaꞌan Félipe. Ne, kakaꞌan ñá ñuú Etiopía san: —Kakuintiꞌxé ko tsí Jesucristú ne, Iꞌxá Xuva ko ñā —kaꞌan ña.
37 Filipe disse: “Nada o impede, se você crê de todo o coração”. O eunuco respondeu: “Creio que Jesus Cristo é o Filho de Deus”.
38 Kidáā ne, kakaꞌan ña é nākuntitsi daꞌna idú san. Nūu ña, ntuvi ñá Felipe, kuéꞌen ña nú ntute san ne, ikan tsī nakutsi ntúte Felipé san ña.
38 Então mandou parar a carruagem, os dois desceram até a água e Filipe o batizou.
39 Dā ntíi ña diñɨ ntute kān ne, xio kueꞌen níꞌi Espíritū Sántū san Felipe. Nte kidáā ña ni iní ka ña ñuú Etiopía san ña; ne, dōó diní ña, nakunuu itsi xtuku ña.
39 Quando saíram da água, o Espírito do Senhor tomou Filipe e o levou. O eunuco não tornou a vê-lo, mas seguiu viagem cheio de alegria.
40 Felipé ne, é ñūú Azoto túvi ña dá kutuni ñá ne, īka ña taꞌán ñuu taꞌán ñuu, kakaꞌan ntódo ña túꞌūn vaꞌá iña Jésuu un tsi da nté xee ña ñuú Cesarea.
40 Então Filipe apareceu mais ao norte, na cidade de Azoto. Anunciou as boas-novas ali e em todas as cidades ao longo do caminho, até chegar a Cesareia.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.