Tiago 2
El Nuevo Testamento en el Mixteco de Ayutla (MIY) vs BKJ
1 Ña̱ni̱ taꞌanꞌ i̱, xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ i̱ni̱ e̱ꞌ xini e̱ꞌ xto̱ꞌo̱ e̱ꞌ Jesucristo, ña̱ kaꞌnuꞌ kooꞌ chukuuꞌ ndii, kuní a̱ ña̱ i̱i̱n kachi ti̱i̱n mani̱ꞌ e̱ꞌ ndee ka̱ nuu̱ꞌ ne̱ yivi̱ꞌ.
1 Meus irmãos, não tenhais a fé de nosso Senhor Jesus Cristo, o Senhor da glória, com acepção de pessoas.
2 Sa̱a̱ e̱ꞌ kuenta ndii, ndiꞌvi̱ i̱i̱n te̱ vika̱ꞌ niꞌnuꞌ toto̱ va̱ꞌa̱, te̱ ñuꞌuꞌ tu̱ i̱i̱n ka̱xun nda̱ꞌaꞌ va̱ꞌa̱ nuu̱ꞌ nda̱ꞌaꞌ ra̱, miiꞌ nakayá ndo̱ꞌ, te̱ ndiꞌvi̱ tu̱ i̱i̱n te̱ ndaꞌvi kuuꞌ niꞌnuꞌ toto̱ ya̱taꞌ i̱kanꞌ.
2 Porque se vier à vossa assembleia um homem com um anel de ouro, em bons trajes, e entrar também um homem pobre com vestes imundas,
3 Te̱ ko̱to̱ꞌni̱ ndo̱ꞌ nuu̱ꞌ te̱ vika̱ꞌ ja̱a̱nꞌ, te̱ kaꞌa̱n ndo̱ꞌ xiinꞌ ra̱ ndii: “Ni̱a̱ꞌa̱ ya̱ti̱n yoꞌoꞌ ku̱nduꞌu̱ꞌ u̱nꞌ, tákuiꞌe”, kachi̱ ndo̱ꞌ. Te̱ kaꞌa̱n tu̱ ndo̱ꞌ xiinꞌ te̱ ndaꞌvi kuuꞌ ja̱a̱nꞌ ndii: “Nde̱e̱ kaa̱ꞌ kui̱i̱n ndi̱chi̱ yoꞌó, uun ñu̱ꞌuꞌ miiꞌ itaꞌ xaꞌa̱ꞌ i̱ yoꞌoꞌ ku̱nduꞌu̱ꞌ u̱nꞌ”, kachi̱ ndo̱ꞌ xiinꞌ te̱ ja̱a̱nꞌ. Naaꞌ sa̱kanꞌ nduuꞌ a̱ ndii,
3 e mostrardes respeito ao que veste bons trajes, e lhe disserdes: Assenta-te tu aqui em um bom lugar; e disserdes ao pobre: Fica tu em pé, ou assenta-te abaixo do meu estrado.
4 xa̱ i̱i̱n kächi ti̱i̱n mani̱ꞌ ndo̱ꞌ ne̱ yivi̱ꞌ kii̱ꞌ xaaꞌ ndo̱ꞌ sa̱kanꞌ, te̱ nduuꞌ ndo̱ꞌ nde̱e̱ naa te̱ xaꞌnú kua̱chi̱, te̱ xächuunꞌ nda̱ku.
4 Não estais sendo parciais entre vós mesmos, e não vos tornastes juízes de maus pensamentos?
5 Ne̱ kuaꞌa ña̱ni̱ taꞌanꞌ i̱, chu̱u̱n xaꞌaꞌ va̱ ndo̱ꞌ ña̱ kaꞌa̱n i̱ xiinꞌ ndo̱ꞌ vi̱ti̱n: ¿Ñáá xïní ndo̱ꞌ ña̱ ni̱ na̱ka̱xi̱n Ndiosí ne̱ ndaꞌvi kuuꞌ i̱i̱n yivi̱ꞌ yoꞌoꞌ te̱ i̱ni̱ va̱ ni̱a̱ ku̱ni̱ ña̱ꞌaꞌ ni̱a̱? Te̱ kii̱ꞌ xaaꞌ ni̱a̱ sa̱kanꞌ ndii, nde̱e̱ naa vikaꞌ ni̱a̱ nuu̱ꞌ a̱ xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ natiinꞌ ni̱a̱ ña̱ ka̱ꞌndi̱a̱ chuunꞌ a̱ nimá ni̱a̱ sa̱a̱ ni̱ ta̱xi̱ a̱ kuento a̱ nuu̱ꞌ ne̱ ndani̱ ña̱ꞌaꞌ.
5 Ouvi, meus amados irmãos: Porventura não escolheu Deus aos pobres deste mundo para serem ricos na fé, e herdeiros do reino que prometeu àqueles que o amam?
6 Ndisu̱ ndoꞌó ndii, mi̱iꞌ kuuꞌ ndo̱ꞌ xiinꞌ ne̱ ndaꞌvi kuuꞌ ja̱a̱nꞌ. ¿Sa̱a̱ tu̱ xïní ndo̱ꞌ ña̱ ne̱ vika̱ꞌ ja̱a̱nꞌ nduuꞌ ne̱ mi̱iꞌ kuuꞌ xiinꞌ ndo̱ꞌ, te̱ su̱vi̱ tu̱ ni̱a̱ nduuꞌ ne̱ tiinꞌ kua̱chi̱ sikiꞌ ndoꞌó, te̱ kuaꞌa̱n ni̱a̱ xiinꞌ ndo̱ꞌ nde̱e̱ vi̱ꞌe̱ miiꞌ xaꞌnú te̱ yivi̱ꞌ kua̱chi̱?
6 Mas vós desprezastes o pobre. Não vos oprimem os homens ricos, e não vos levam aos bancos dos réus?
7 ¿Sa̱a̱ tu̱ xïní ndo̱ꞌ ña̱ su̱vi̱ tu̱ ni̱a̱ nduuꞌ ne̱ kani̱a̱ꞌa xaꞌa̱ꞌ kivi̱ꞌ nda̱tu̱nꞌ xto̱ꞌo̱ e̱ꞌ, ña̱ i̱ni̱ e̱ꞌ xini e̱ꞌ?
7 Porventura não blasfemam eles o nome digno pelo qual fostes chamados?
8 Kaꞌán tu̱ꞌu̱n nde̱iꞌ kaꞌnuꞌ ka̱ miiꞌ yoso̱ꞌ a̱ nuu̱ꞌ tu̱tu̱ Ndiosí ndii: “Ku̱ndani̱ ndo̱ꞌ ne̱ yivi̱ꞌ xiinꞌ ndo̱ꞌ nde̱e̱ naa ndani̱ xiinꞌ miiꞌ mi̱iꞌ ndo̱ꞌ.” Sa̱kanꞌ yoso̱ꞌ a̱. Naaꞌ ndi̱xa̱ xna̱ꞌa̱ saxinú ndo̱ꞌ ña̱ ja̱a̱nꞌ ndii, va̱ꞌa̱ xaaꞌ ndo̱ꞌ.
8 Se cumprirdes a lei real, conforme a escritura: Amarás a teu próximo como a ti mesmo, fazeis bem.
9 Ndisu̱ na ï̱i̱n kachi ti̱i̱n mani̱ꞌ ndo̱ꞌ ne̱ yivi̱ꞌ ndii, xa̱ ni̱ xa̱a̱ ndo̱ꞌ kua̱chi̱ xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ ni̱ xkaꞌndi̱a̱ ndo̱so̱ꞌ ndo̱ꞌ ña̱ kaꞌán tu̱ꞌu̱n nde̱iꞌ ja̱a̱nꞌ, te̱ xa̱ ne̱ ndisoꞌ kua̱chi̱ nduuꞌ ndo̱ꞌ nuu̱ꞌ a̱.
9 Mas, se fazeis acepção de pessoas, cometeis pecado, e sois condenados pela lei como transgressores.
10 Kua̱chi̱ ndii yo̱o̱ ka̱ saxinú sa̱kuuꞌ tu̱ꞌu̱n nde̱iꞌ ja̱a̱nꞌ, ndisu̱ xkaꞌndíá ndo̱so̱ꞌ ni̱a̱ i̱i̱n yu̱ꞌuꞌ kui̱ti̱ꞌ a̱ ndii, kumiꞌ kua̱chi̱ ni̱a̱ nuu̱ꞌ Ndiosí xaꞌa̱ꞌ sa̱kuuꞌ a̱.
10 Porque qualquer que guardar toda a lei, e errar em um só ponto, tornou-se culpado de todos.
11 Kua̱chi̱ ndii, su̱vi̱ Ndiosí ja̱a̱nꞌ ni̱ kaꞌa̱n ndii: “Kümiꞌ u̱nꞌ musa u̱nꞌ.” Te̱ su̱vi̱ tu̱ a̱ ni̱ kaꞌa̱n ndii: “Kä̱ꞌni̱ꞌ u̱nꞌ ne̱ yivi̱ꞌ”, ni̱ kachi̱ a̱. Ña̱ ja̱a̱nꞌ na kuiiꞌ naaꞌ nï̱ kumiꞌ ndo̱ꞌ musa ndo̱ꞌ, ndisu̱ ni̱ xa̱ꞌni̱ꞌ ndo̱ꞌ i̱i̱n ne̱ yivi̱ꞌ ndii, xa̱ kumiꞌ kua̱chi̱ ndo̱ꞌ nuu̱ꞌ Ndiosí xaꞌa̱ꞌ sa̱kuuꞌ tu̱ꞌu̱n nde̱iꞌ a̱.
11 Porque aquele que disse: Não cometerás adultério, também disse: Não assassinarás. Ora, se tu pois não cometeres adultério, mas matares, és transgressor da lei.
12 Sa̱kanꞌ na kuiiꞌ ndoꞌó ndii, nda̱tuꞌunꞌ va̱ꞌa̱ ndo̱ꞌ, te̱ sa̱chuunꞌ va̱ꞌa̱ tu̱ ndo̱ꞌ, sa̱kanꞌ ña̱ xiní ndo̱ꞌ ña̱ sa̱naꞌmá Ndiosí yooꞌ nuu̱ꞌ kua̱chi̱ e̱ꞌ xiinꞌ tu̱ꞌu̱n nde̱iꞌ a̱, ña̱ sandoó ndiká yooꞌ nuu̱ꞌ kua̱chi̱ e̱ꞌ.
12 Assim falai, e assim procedei, como os que hão de ser julgados pela lei da liberdade.
13 Kua̱chi̱ ndii kü̱vi̱ta xa̱chiꞌ i̱ni̱ Ndiosí xaꞌa̱ꞌ yo̱o̱ ka̱ kii̱ꞌ sa̱naꞌmá ña̱ꞌaꞌ a̱ naaꞌ nï̱ ku̱vi̱ta i̱ni̱ ni̱a̱ xaꞌaꞌ ne̱ yivi̱ꞌ, sa̱kanꞌ ña̱ ne̱ ni̱ ku̱vi̱ta i̱ni̱ xaꞌa̱ꞌ ne̱ yivi̱ꞌ ndii, ke̱ta̱ va̱ꞌa̱ ni̱a̱ kii̱ꞌ sa̱naꞌmá ña̱ꞌaꞌ a̱.
13 Porque receberá o juízo sem misericórdia, aquele que não mostrou misericórdia; e a misericórdia triunfa sobre o juízo.
14 Ña̱ni̱ taꞌanꞌ i̱, ne̱ kaꞌán ña̱ i̱ni̱ ni̱a̱ xini ni̱a̱ Ndiosí, te̱ xäaꞌ ni̱a̱ ña̱ va̱ꞌa̱ ndii, kuä̱sa̱ꞌ kuní xa̱chiꞌ ña̱ kaꞌán ni̱a̱ ja̱a̱nꞌ, te̱ kü̱vi̱ kaku̱ ni̱a̱ nuu̱ꞌ kua̱chi̱ xiinꞌ ña̱ kaꞌán kui̱ti̱ꞌ ni̱a̱ ña̱ i̱ni̱ ni̱a̱.
14 Pois qual é o proveito, meus irmãos, se um homem disser que tem fé, e não tiver as obras? Poderá a fé salvá-lo?
15 Sa̱a̱ e̱ꞌ kuenta ndii, yoo i̱i̱n ne̱ xikaꞌ i̱chiꞌ Ndiosí xiinꞌ e̱ꞌ, tiaa̱, uun ña̱ꞌaꞌ nduuꞌ ni̱a̱, te̱ kuní toto̱ kui̱ꞌnu̱ ni̱a̱, te̱ kuní tu̱ ña̱ ku̱ti̱a̱ku̱ ni̱a̱,
15 Se uma irmã ou um irmão estiverem nus, carentes do alimento diário,
16 te̱ kaꞌán i̱i̱n ndoꞌó xiinꞌ ne̱ ja̱a̱nꞌ ndii: “Ndiosí na kuꞌu̱n xiinꞌ u̱nꞌ, na ko̱o̱ na toto̱ u̱nꞌ xiinꞌ ña̱ tiaku u̱nꞌ”, kachi̱ ndo̱ꞌ, ndisu̱ tä̱xi̱ ndo̱ꞌ ña̱ kuní nuu̱ꞌ ni̱a̱ ndii, kö̱o̱ꞌ nde̱e̱ i̱i̱n ña̱ va̱ꞌa̱ ni̱ xaaꞌ ndo̱ꞌ xaꞌa̱ꞌ ne̱ ja̱a̱nꞌ na sa̱kanꞌ.
16 e algum de vós lhe disser: Ide em paz, aquentai-vos, e fartai-vos; e não lhes derdes as coisas necessárias para o corpo, qual será o proveito?
17 Niiꞌ sa̱kanꞌ nduuꞌ tu̱ a̱ xiinꞌ ne̱ kaꞌán kui̱ti̱ꞌ ña̱ i̱ni̱ ni̱a̱ xini Ndiosí, te̱ xäaꞌ ni̱a̱ ña̱ va̱ꞌa̱ ndii, i̱i̱n ña̱ kuä̱sa̱ꞌ kuní nduuꞌ ña̱ i̱ni̱ ni̱a̱ ja̱a̱nꞌ.
17 Assim é a fé, se não tiver as obras, é morta em si mesma.
18 Ndisu̱ sa̱a̱ e̱ꞌ kuenta ndii, kaꞌa̱n yo̱o̱ ka̱ ndii: “Yoꞌó ndii, i̱ni̱ u̱nꞌ xini u̱nꞌ Ndiosí, te̱ yuꞌu̱ ndii, xaaꞌ i̱ ña̱ va̱ꞌa̱.” Kü̱vi̱ niaꞌa̱ ndo̱ꞌ yuꞌu̱ ña̱ i̱ni̱ ndo̱ꞌ xini ndo̱ꞌ Ndiosí kii̱ꞌ kö̱o̱ꞌ ña̱ va̱ꞌa̱ xaaꞌ ndo̱ꞌ. Ndisu̱ yuꞌu̱ ndii, xiinꞌ ña̱ va̱ꞌa̱ ña̱ xaaꞌ i̱ ku̱vi̱ niaꞌá i̱ ndoꞌó ña̱ i̱ni̱ i̱ xini i̱ Ndiosí.
18 Porquanto o homem pode dizer: Tu tens a fé, e eu tenho as obras; mostra-me a tua fé sem as tuas obras, e eu te mostrarei a minha fé pelas minhas obras.
19 ¿Ñáá kandixaꞌ ndoꞌó ña̱ yoo i̱i̱n nda̱a̱ꞌ kui̱ti̱ꞌ Ndiosí? Va̱ꞌa̱ xaaꞌ ndo̱ꞌ. Ndisu̱ nde̱e̱ ña̱ ndi̱va̱ꞌa̱ kandixaꞌ ña̱ ja̱a̱nꞌ, te̱ yiꞌvi va̱ ña̱ꞌaꞌ a̱.
19 Tu crês que há um só Deus; fazes bem; os demônios também creem, e tremem.
20 ¡Ne̱ küuꞌ kaxiꞌ nduuꞌ ndoꞌó! Xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ kaꞌán kui̱ti̱ꞌ ndo̱ꞌ ña̱ i̱ni̱ ndo̱ꞌ xini ndo̱ꞌ Ndiosí, te̱ xäaꞌ ndo̱ꞌ ña̱ va̱ꞌa̱ ndii, i̱i̱n ña̱ kuä̱sa̱ꞌ kuní nduuꞌ ña̱ i̱ni̱ ja̱a̱nꞌ.
20 Porém, ó homem vão, queres tu saber que a fé sem as obras está morta?
21 Xa̱ xiní ndo̱ꞌ ña̱ Abraham, te̱ xii̱ꞌ ya̱taꞌ e̱ꞌ ndii, ni̱ kaꞌa̱n Ndiosí ña̱ te̱ nda̱ku nimá nduuꞌ ra̱ nuu̱ꞌ a̱ xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ ni̱ xa̱a̱ ra̱ kii̱ꞌ ni̱ xika̱ ra̱ na̱soko̱ꞌ ra̱ siꞌe̱ ra̱ Isaac sa̱a̱ ni̱ kaꞌa̱n chuunꞌ a̱ xiinꞌ ra̱.
21 Porventura não foi Abraão, nosso pai, justificado pelas obras, quando ofereceu Isaque, o seu filho, sobre o altar?
22 Te̱ ko̱to̱ ndo̱ꞌ sa̱a̱ ni̱ xa̱chuunꞌ ingaꞌ ña̱ i̱ni̱ ra̱ xini ra̱ Ndiosí xiinꞌ ña̱ ni̱ xa̱a̱ ra̱. Te̱ xiinꞌ ña̱ ni̱ xa̱a̱ ra̱ ja̱a̱nꞌ ni̱ xinu̱ ña̱ i̱ni̱ ra̱ ja̱a̱nꞌ.
22 Vede que a fé operou com as suas obras, e que pelas suas obras a fé foi aperfeiçoada?
23 Xaꞌa̱ꞌ a̱ ja̱a̱nꞌ na ni̱ xinu̱ ña̱ yoso̱ꞌ nuu̱ꞌ tu̱tu̱ Ndiosí miiꞌ kaꞌán a̱ ndii: “Ni̱ i̱ni̱ Abraham ni̱ xi̱ni̱ ra̱ Ndiosí, te̱ ni̱ kaꞌa̱n a̱ ña̱ te̱ xachuunꞌ nda̱ku nduu̱ꞌ ra̱ nuu̱ꞌ a̱.” Sa̱kanꞌ yoso̱ꞌ a̱. Te̱ ni̱ kaꞌa̱n tu̱ a̱ ña̱ te̱ xiní taꞌanꞌ xiinꞌ a̱ nduuꞌ ra̱.
23 E a escritura cumpriu-se, a qual diz: E Abraão creu em Deus, e foi-lhe isso imputado como justiça, e ele foi chamado o Amigo de Deus.
24 Ña̱ ja̱a̱nꞌ na kuiiꞌ xiní e̱ꞌ ndii, süu̱ꞌ xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ kaꞌán kui̱ti̱ꞌ ne̱ yivi̱ꞌ ña̱ i̱ni̱ ni̱a̱ xini ni̱a̱ Ndiosí, te̱ nduuꞌ ni̱a̱ ne̱ xachuunꞌ nda̱ku nuu̱ꞌ a̱. Süu̱ꞌ ja̱a̱nꞌ ndii xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ xaaꞌ tu̱ ni̱a̱ ña̱ va̱ꞌa̱ nduuꞌ ni̱a̱ ne̱ xachuunꞌ nda̱ku nuu̱ꞌ a̱.
24 Vede então como que, pelas obras, o homem é justificado, e não pela fé somente.
25 Te̱ xa̱ xiní tu̱ ndo̱ꞌ sa̱a̱ ni̱ xkaꞌndi̱a̱ a̱ xiinꞌ Rahab, ñaꞌ ni̱ xi̱ko̱ꞌ xiinꞌ miiꞌ mi̱iꞌ. Nde̱e̱ ñaꞌ ja̱a̱nꞌ ni̱ kaꞌa̱n Ndiosí ña̱ ñaꞌ xachuunꞌ nda̱ku nduuꞌ aꞌ nuu̱ꞌ a̱ xaꞌa̱ꞌ a̱ ña̱ ni̱ na̱ti̱i̱n va̱ꞌa̱ aꞌ te̱ Israel, te̱ kuan ko̱to̱ maña ñu̱u̱ aꞌ, te̱ ni̱ ti̱ꞌviꞌ ña̱ꞌaꞌ aꞌ i̱nga̱ i̱chiꞌ, te̱ ni̱ kaku̱ ra̱.
25 E de igual modo, não foi também Raabe, a prostituta, justificada pelas obras, quando recebeu os mensageiros, e os enviou por outro caminho?
26 Sa̱kanꞌ na kuiiꞌ i̱i̱n ñu̱ꞌuꞌ ndeꞌi̱ kii̱ꞌ kö̱o̱ꞌ ka̱ nimá a̱ ndii, xa̱ ni̱ xiꞌi̱ a̱, niiꞌ sa̱kanꞌ tu̱ yoo ña̱ i̱ni̱ e̱ꞌ naaꞌ kö̱o̱ꞌ ña̱ va̱ꞌa̱ xaaꞌ e̱ꞌ.
26 Porque assim como o corpo sem o espírito está morto, assim também a fé sem obras é morta.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tiago 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.