Mateus 5
El Nuevo Testamento en mixe de Guichicovi (MIRNT) vs ARC
1 Coo jaꞌa Jesús jaꞌa majiäyaꞌay yhijxy, mänit ñøcxy tuṉguhduum. Mänit yhøxtaacy naax̱wiin. Mänit ñämejtsä jaꞌa jiamiøødhajxy.
1 Jesus, vendo a multidão, subiu a um monte, e, assentando-se, aproximaram-se dele os seus discípulos;
2 Mänit tiägøøyy yajnähixøøbiä. Mänit miänaaṉ̃:
2 e, abrindo a boca, os ensinava, dizendo:
3 ―Jootcujc hajxy jaduhṉ yhidaꞌañ pønjaty jaduhṉ yajpejxp. Paady hajxy jootcujc yhidaꞌañ, coo hajxy jim̱ ñøcxaꞌañ maa jaꞌa Diosän.
3 Bem-aventurados os pobres de espírito, porque deles é o Reino dos céus;
4 ’Jootcujc hajxy jaduhṉ yhidaꞌañ pønjaty jootmayhajp. Paady hajxy jootcujc yhidaꞌañ, coo jaꞌa Dios hajxy quiapxmøcpøgaꞌañíijäm.
4 bem-aventurados os que choram, porque eles serão consolados;
5 ’Jootcujc hajxy jaduhṉ yhidaꞌañ pønjaty meeꞌxxieemy hidaam̱b. Paady hajxy jootcujc yhidaꞌañ, coo jaꞌa Dios hajxy mioꞌowaꞌañíijäm nebiaty jaꞌa Dios tøø yajwiinwaaṉøꞌøy.
5 bem-aventurados os mansos, porque eles herdarão a terra;
6 ’Jootcujc hajxy jaduhṉ yhidaꞌañ pønjaty jaꞌa jioot tsojp coo hajxy hoy quiudiúnät. Puhbedáaṉäp hajxy jaduhṉ Diósäm.
6 bem-aventurados os que têm fome e sede de justiça, porque eles serão fartos;
7 ’Jootcujc hajxy jaduhṉ yhidaꞌañ pønjaty hojioot møød. Paady hajxy jootcujc yhidaꞌañ, coo jaꞌa Dios hajxy ñäxuudsaꞌañíijäm.
7 bem-aventurados os misericordiosos, porque eles alcançarão misericórdia;
8 ’Jootcujc hajxy jaduhṉ yhidaꞌañ pønjaty haxøøgwiinmahñdy caꞌa møød. Paady hajxy jootcujc yhidaꞌañ, coo jaꞌa Dios hajxy yhixaꞌañ.
8 bem-aventurados os limpos de coração, porque eles verão a Deus;
9 ’Jootcujc hajxy jaduhṉ yhidaꞌañ pønjaty capxcuhgädaacp maa jaꞌa tsip piädøꞌøguiän. Paady hajxy jootcujc yhidaꞌañ, coo jaꞌa Dios hajxy yhuunghadaꞌañíijäm.
9 bem-aventurados os pacificadores, porque eles serão chamados filhos de Deus;
10 ’Tsaac̈hpøjp jaꞌa jäyaꞌayhajxy näjeꞌe coo hoguiuhdujt hajxy miøødä; pero jootcujc hajxy jaduhṉ yhidaꞌañ. Paady hajxy jootcujc yhidaꞌañ, coo hajxy jim̱ ñøcxaꞌañ maa jaꞌa Diosän.
10 bem-aventurados os que sofrem perseguição por causa da justiça, porque deles é o Reino dos céus;
11 ’Jootcujc hajxy mhidaꞌañ, hoy jaꞌa jäyaꞌayhajxy hänajty xjia nämaꞌay haxøøg, hoy jaꞌa jäyaꞌayhajxy hänajty xjia tunaꞌañ haxøøg, hoy jaꞌa jäyaꞌayhajxy hänajty xjia nähøønøꞌøwaꞌañ hoñejpiä jaꞌa høøc̈hcøxpä.
11 bem-aventurados sois vós quando vos injuriarem, e perseguirem, e, mentindo, disserem todo o mal contra vós, por minha causa.
12 ’Jaanä jaduhṉ hajxy jecy tøø chaac̈hpøjpä, jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy jecy yajwáꞌxäbä. Pero xooṉdaꞌag hajxy, jootcugøꞌøw hajxy; jim̱ä hoybä weenbä hajxy mjaanc̈h tehm̱ piaadaꞌañ jim̱ tsajpootyp.
12 Exultai e alegrai- porque é grande o vosso galardão nos céus; porque assim perseguiram os profetas que
13 ’Jaꞌa caan, coo jaꞌa tiaamdspä tiägóyyät, cab jaduhṉ mänaa tiaamdsǿøñät. Tøø jaduhṉ miaꞌady. Mänitä jäyaꞌayhajxy yhøxwøjy, mänit hajxy yajteeñ. Jaduhṉ mäwíinäts mijts nebiä caanän hädaa yaabä naax̱wiin; coo jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy mnajtshixǿꞌøwät, mmáꞌadäp hajxy jaduhṉ.
13 Vós sois o sal da terra; e, se o sal for insípido, com que se há de salgar? Para nada mais presta, senão para se lançar fora e ser pisado pelos homens.
14 — ausente —
14 Vós sois a luz do mundo; não se pode esconder uma cidade edificada sobre um monte;
15 — ausente —
15 nem se acende a candeia e se coloca debaixo do alqueire, mas, no velador, e dá luz a todos que estão na casa.
16 — ausente —
16 Assim resplandeça a vossa luz diante dos homens, para que vejam as vossas boas obras e glorifiquem o vosso Pai, que
17 ’Páadyhøch yaa tøø nmiṉ̃ tøø nmech hädaa yaabä naax̱wiin nébiøch mijts jaduhṉ nyajnähixǿꞌøwät nebiä Diosmädiaꞌagy hajxy hamuumduꞌjoot mgudiúnät, jaꞌa Moisés jecy quiujáhyyäbä, jaꞌa Diosmoonsähajxy yajwáꞌxäbä, jaꞌa hajxy hädaa yaabä naax̱wiimbä. Cábøc̈hä Diosmädiaꞌagy nyajcuhdägoyyaꞌañ. Cab hajxy jaduhṉ mmänáꞌanät cooc̈h nyajcuhdägoyyaꞌañ.
17 Não cuideis que vim destruir a lei
18 Tøyhájthøch mijts nnämaꞌay, mäduhṉ̃tiä jaꞌa tsajtwiing miähmøꞌøwaꞌañ, mäduhṉ̃tiä hädaa yaabä naax̱wiin miähmøꞌøwaꞌañ, cabä Diosmädiaꞌagy quiuhdägoyyaꞌañ, ni weeṉ̃tiä, ni tuꞌlíiꞌxytiädä, høxtä coonä hänajty tøø quiøx̱y habejnä.
18 Porque em verdade vos digo que, até que o céu e a terra passem, nem um jota ou um til se omitirá da lei sem que tudo seja cumprido.
19 Pønjaty jaꞌa Diosmädiaꞌagy jaduhṉ cudiuum̱b, pønjaty jaꞌa wiinghänaꞌc jaduhṉ yajnähixøøby coo hajxy quiudiúum̱bät, jeꞌeds hajxy møj jaanc̈h pädaꞌagáaṉäp coo jaꞌa Dios jaꞌa miäjaa yajcähxøꞌøgaꞌañ. Pero pønjaty jaꞌa Diosmädiaꞌagy ni weeṉ̃tiä caꞌa cudiuum̱b, pønjaty jaꞌa wiinghänaꞌc yajnähixøøby coo hajxy quiaꞌa cudiúnät, cab hajxy jeꞌe møj jaanc̈h piädaꞌagaꞌañii coo jaꞌa Dios jaꞌa miäjaa yajcähxøꞌøgaꞌañ.
19 Qualquer, pois, que violar um destes menores mandamentos e assim ensinar aos homens será chamado o menor no Reino dos céus; aquele, porém, que
20 Míjtshøch jaduhṉ nnämaaby, cabä ley‑yajnähixøøbiädøjc‑hajxy hoy wiädity ni jaꞌa fariseodøjc‑hajxy. Coo mijts maas hoy mwädítät, mänit hajxy jim̱ mnǿcxät cøxp maa jaꞌa Diosän. Pø cab hajxy hoy mwäditaꞌañ, cab hajxy jim̱ mnǿcxät.
20 Porque vos digo que, se a vossa justiça não exceder de modo nenhum entrareis no Reino dos céus.
21 ’Tøø hajxy mmädoyhaty nebiä mhap mdeedyhajxy hijty jecy miänaꞌañän: “Caꞌa hajxy mjäyaꞌay‑yaghoꞌogy coo jaꞌa cuduuṉg hajxy xyajcumädów̱ät.”
21 Ouvistes que foi dito aos antigos: Não matarás; mas qualquer que matar será réu de juízo.
22 Pero høøc̈h mijts nnämaaby, pøṉ jaꞌa miäjøøn miädøjc mäjootmaꞌp, jeꞌeds cumädow̱aam̱b maa jaꞌa cuduuṉgän. Pøṉ jaꞌa miäjøøn miädøjc nähwaam̱bejp, jeꞌeds cumädow̱aam̱b maa jaꞌa gobiernän. Pøṉ jaꞌa miäjøøn miädøjc nämaaby coo jeꞌe quiuhmañøꞌøy, jeꞌeds jiiby caꞌawaam̱b haxøøgtuum, maa jaꞌa jøøn mänaa quiaꞌa piꞌic̈hän.
22 Eu, porém, vos digo que qualquer que, sem motivo, se encolerizar contra seu irmão será réu de juízo, e qualquer que chamar a seu irmão de raca será réu do Sinédrio; e qualquer que réu do fogo do inferno.
23 ’Entonces, coo hajxy hänajty tii mänaa myoxaꞌañ jiiby tsajtøgooty maa jaꞌa altarän, y coo hajxy mänit mjahmiédsät coo jaꞌa mmäjøøn mmädøjc hajxy hänajty tøø xmiädsibøꞌøy hotyiiguiøxpä,
23 Portanto, se trouxeres a tua oferta ao altar e aí te lembrares de que teu irmão tem alguma coisa contra ti,
24 jim̱ hajxy mnajtsconǿꞌøwät altarwiinduum, tijaty hajxy hänajty myoxaam̱by. Mänit hajxy jim̱ mnǿcxät maa jaꞌa mmäjøønän maa jaꞌa mmädøjcän, neby hajxy jaduhṉ myajtødiägǿꞌøwät. Mänit hajxy mwiimbídät. Mänit hajxy mnøcxtägátsät maa jaꞌa altarän. Mänit hajxy myójxnät.
24 deixa ali diante do altar a tua oferta, e vai reconciliar-te primeiro com teu irmão, e depois vem, e apresenta a tua oferta.
25 ’Coo pøṉ hänajty mänaa xñäxøꞌøwøꞌøwaꞌañ maa jaꞌa cuduuṉgän, jayøjp myajtødiägǿꞌøwät tuꞌhaamnøcxpä. Coo jim̱ mgaꞌa yajtødiägǿꞌøwät tuꞌhaamnøcxpä, mänit hajxy xyajmédsät cuduuṉgwiinduum. Mänitä cuduuṉg xyajcøꞌødägǿꞌøwät jaꞌa policíahajxy. Mänit hajxy xchúmät.
25 Concilia-te depressa com o teu adversário, enquanto estás no caminho com ele, para que não aconteça que o adversário te entregue ao juiz, e o juiz te entregue ao oficial, e te encerrem na prisão.
26 Jiiby jaduhṉ mmähmǿꞌøwät pujxtøgooty. Cab jaduhṉ mdsoj pädsǿm̱ät. Mänit jaduhṉ mbädsǿm̱ät coo hänajty pedyii tøø mniyhøxjuubiädsøm̱yii. Tøyhajt jaduhṉ.
26 Em verdade te digo que, de maneira nenhuma, sairás dali, enquanto não pagares o último ceitil.
27 ’Tøø hajxy mmädoyhaty coo jäyaꞌayhajxy hijty jegyhajty miänaꞌañ coo hajxy mgaꞌa tuꞌudägóyyät.
27 Ouvistes que foi dito aos antigos: Não cometerás adultério.
28 Pero høøc̈h mijts jaduhṉ nnämaaby, coo pøṉ wiingtoꞌoxiøjc mänaa yhadsocy, näꞌägädä tuꞌudägooby jeꞌeduhṉ.
28 Eu porém, vos digo que qualquer que atentar numa mulher para a cobiçar já em seu coração cometeu adultério com ela.
29 — ausente —
29 Portanto, se o teu olho direito te escandalizar, arranca-o e atira-o para longe de ti, pois te é melhor que se perca um dos teus membros do que todo o teu corpo seja lançado no inferno.
30 — ausente —
30 E, se a tua mão direita te escandalizar, corta-a e atira-a para longe de ti, porque te é melhor que um dos teus membros se perca do que todo o teu corpo seja lançado no inferno.
31 ’Jaduhṉä jäyaꞌayhajxy hijty jegyhajty miänaam̱bä: “Coo pøṉ jaꞌa tioꞌoxiøjc mänaa yhøxmádsät, mänitä hagujpøjnocy quiǿøꞌtsnät.”
31 Também foi dito: Qualquer que deixar sua mulher, que lhe dê carta de desquite.
32 Pero høøc̈h mijts jaduhṉ nnämaaby, coo pøṉ tioꞌoxiøjc mänaa yhøxmádsät, y cabä tioꞌoxiøjc hänajty nej tøø jiatcøꞌøy, coo jaꞌa toꞌoxiøjc wiingyaꞌadiøjc jiøjpøgǿꞌøwät, pues tuꞌudägóyyäp jaꞌa toꞌoxiøjc jaduhṉ. Jaꞌa yaꞌadiøjc, jaꞌa hänajty jawyiin tøøbä yhøxmáchäbä, jeꞌedsä pojpä møød. Y jaꞌa yaꞌadiøjc tøø jiaac jøjpøgǿꞌøyäbä, jaanä tuꞌudägooby jeꞌebä.
32 Eu, porém, vos digo que qualquer que repudiar sua mulher, a não ser por causa de prostituição, faz que ela cometa adultério; e qualquer que casar com a repudiada comete adultério.
33 ’Jaduhṉä jecyjiäyaꞌayhajxy hijty ñämaꞌayii: “Pø tøø jaꞌa Dios hajxy mnämaꞌay hamuumduꞌjoot coo hajxy hotyiijä mgudiunaꞌañ, tsipcøxp hajxy jaduhṉ mgudiúnät.”
33 Outrossim, ouvistes que foi dito aos antigos: Não perjurarás, mas cumprirás teus juramentos ao Senhor.
34 — ausente —
34 Eu, porém, vos digo que, de maneira nenhuma, jureis nem pelo céu, porque é o trono de Deus,
35 — ausente —
35 nem pela terra, porque é o escabelo de seus pés, nem por Jerusalém, porque é a cidade do grande Rei,
36 — ausente —
36 nem jurarás pela tua cabeça, porque não podes tornar um cabelo branco ou preto.
37 Jaduhyyä hajxy mmänáꞌanät pø tøyhajt, pø caj. Coo hajxy waam̱b mjaac mänáꞌanät, jaꞌa møjcuꞌugong hajxy jaduhṉ xyajmänaam̱b.
37 Seja, porém, o vosso falar: Sim, sim; não, não, porque o que passa disso é de procedência maligna.
38 ’Tøø hajxy hijty mmädoyhaty nebiä jäyaꞌayhajxy hijty jegyhajty miänaꞌañ: “Coo pøṉ cøx̱ypänejpiä xñäꞌä túnät, myaghawiimbídäp jaduhṉ.”
38 Ouvistes que foi dito: Olho por olho e dente por dente.
39 Pero høøc̈h mijts nnämaaby: cab jaduhṉ myaghawiimbídät; coo pøṉ xyhalaꞌpǿꞌøgät tuꞌnax̱, mjaac yégäp jaduhṉ jaꞌa tuꞌnax̱pä, ween xjiaac halaꞌpøꞌøgy.
39 Eu, porém, vos digo que não resistais ao mal; mas, se qualquer te bater na face direita, oferece-lhe também a outra;
40 Coo pøṉ mänaa xñäxøꞌøwǿꞌøwät, coo jaꞌa mgamiixy hänajty xpiøgaaṉä, myégäp jaduhṉ møødä mnähgäjéṉ.
40 e ao que quiser pleitear contigo e tirar-te a vestimenta, larga-lhe também a capa;
41 Coo pøṉ hänajty tii xyajtsøm̱nøcxaꞌañ tuꞌkilómetro hadsip, mejtskilómetro mnäꞌägä tsøm̱nǿcxät.
41 e, se qualquer te obrigar a caminhar uma milha, vai com ele duas.
42 Coo pøṉ hänajty tii xmiäyujwaꞌanaꞌañ, mmóꞌowäp jaduhṉ. Tsipcøxp jaduhṉ hotyiijä mmóꞌowät.
42 Dá a quem te pedir e não te desvies daquele que quiser que lhe emprestes.
43 ’Tøø hajxy hijty mmädoyhajpä nebiä jäyaꞌayhajxy hijty jegyhajty miänaam̱bä: “Hoy jaꞌa mmäguꞌughajpä mdsoc mbaꞌhäyówät; pero jaꞌa mmädsip, mmähaṉhádäp jeꞌe.”
43 Ouvistes que foi dito: Amarás o teu próximo e aborrecerás o teu inimigo.
44 Pero høøc̈h mijts nnämaaby: caꞌa mmähaṉhaty pønjaty jaduhṉ xmiädsiphajp. Hoy hajxy mnänǿmät pønjaty haxøøg xñänøøm̱b. Mnäxúudsäp hajxy pønjaty xmiähaṉhajp. Mänuuꞌxtaꞌag jaꞌa Dios hajxy coo ween mioꞌoy jaꞌa hoyhajt jaꞌa weenhajt pønjaty xwyiinwohm̱b xyhawohm̱b, pønjaty xyhäyoow̱hijxp.
44 Eu, porém, vos digo: Amai a vossos inimigos, bendizei os que vos maldizem, fazei bem aos que vos odeiam e orai pelos que vos maltratam e vos perseguem,
45 Jaduhṉä Dios hajxy hoy xyhuunghádät, jaꞌa jim̱ hijpä tsajpootyp. Jaayáꞌayäts jaduhṉ yajxøøhaam̱b maa jaꞌa jäyaꞌay hoybän chaads jim̱ maa jaꞌa jäyaꞌay caꞌawiindøybän. Jaayáꞌayäts jaduhṉ yajtuub maa jaꞌa jäyaꞌay hoybän chaads jim̱ maa jaꞌa jäyaꞌay caꞌawiindøybän.
45 para que sejais filhos do Pai que porque faz que o seu sol se levante sobre maus e bons e a chuva desça sobre justos e injustos.
46 Cab hajxy tii mbáadät näꞌä tägøꞌøbä coo jaꞌa mmäguꞌughajpähajtiä mmøødnijiootpaadǿøjät. Høxtä jaꞌa yajnähjuudiuutpädøjc‑hajxy nic̈hojc nibiaꞌhäyóow̱äp. Pero coo jaꞌa mmädsip hajxy mméeꞌxät, mänitä Dios hajxy xyhuunghádät.
46 Pois, se amardes os que vos amam, que galardão tereis? Não fazem os publicanos também o mesmo?
47 Cab jaduhṉ ñejpiä coo jaꞌa mmäguꞌughajpä hajxy mmøødnijiootpaadyii. Hopiøṉä ñijiootpaadyii, hoy jaꞌa Diosmädiaꞌagy hajxy quiaꞌa ja mäbøcy. Pero coo jaꞌa mmädsip hajxy mméeꞌxät, hoy hajxy mgudiuṉ̃.
47 E, se saudardes unicamente os vossos irmãos, que fazeis de mais? Não fazem os publicanos também assim?
48 Jaꞌa nDeedyhájtäm, jaꞌa jim̱ tsajpootypä, jaanc̈h tehm̱ ñäꞌägä hoy jeꞌeduhṉ yhity. Hoy hajxy jaduhṉ mbahíjxpät.
48 Sede vós, pois, perfeitos, como é perfeito o vosso Pai, que
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.