Atos 2
Isthmus Mixe NT (MIR_TBL) vs ARA
1 Coo Pentecostés‑xøø yhabaaty, mänitä mäbøjpädøjc‑hajxy nägøx̱iä yhamugøøyy.
1 Ao cumprir-se o dia de Pentecostes, estavam todos reunidos no mesmo lugar;
2 Jiiby hajxy hänajty tøgooty yhäñaꞌay. Mänit hajxy miädooyy nebiä poj yhamuuyän coo møc piojy. Cøxp jaduhṉ chohṉdaacy. Møc jiiby yhawaaṉdsøøyy tøgooty.
2 de repente, veio do céu um som, como de um vento impetuoso, e encheu toda a casa onde estavam assentados.
3 Mänit hajxy nägøx̱iä ñägädaacä hanidiuhm̱jaty jaꞌa Dioshespíritäm. Jaduhṉ hänajty quiähxøꞌøgy nebiä tootsän, nebiä jøønhaayän.
3 E apareceram, distribuídas entre eles, línguas, como de fogo, e pousou uma sobre cada um deles.
4 Mänit hajxy nägøx̱iä yhadägøøyyä jioottägøøyyä jaꞌa Dioshespíritäm. Mänit hajxy tiägøøyy mädiaacpä wiinghayuucjaty. Jaꞌa Dioshespíritu hänajty jaduhṉ yajmädiaacp.
4 Todos ficaram cheios do Espírito Santo e passaram a falar em outras línguas, segundo o Espírito lhes concedia que falassem.
5 Tøø judíoshajxy hänajty nämay miech Jerusalén xøøhajpä. Wiinduhm̱yhagajpt hajxy hänajty chooñ. Paady hajxy miejch Jerusalén xøøjooty, quiudiunaam̱biä quiuhdujt hajxy hänajty jaduhṉ neby hajxy hänajty quiuhdujthatiän.
5 Ora, estavam habitando em Jerusalém judeus, homens piedosos, vindos de todas as nações debaixo do céu.
6 Coo judíoshajxy miädooyy coo poj hänajty møc yhamuuy jiiby tøgooty maa mäbøjpädøjc‑hajxy hänajty tøø yhamugøꞌøyän, mänitä judíoshajxy jiiby tiøjtägøøyy. Coo judíoshajxy jaduhṉ miädooyy coo mäbøjpädøjc‑hajxy hänajty quiapxy miädiaꞌagy wiinghayuucjaty, mänitä judíoshajxy wyiinjuøøyy yhamdsoo hayuuc‑haamby neby hajxy hänajty miädiaꞌaguiän majaty hajxy hänajty chooñ wiinduhm̱yhagajpt. Coo hajxy jaduhṉ miädooyy, mänit hajxy jiaanc̈h tehm̱ yagjuøøyy nägøꞌø nädecypiä. Mänit hajxy ñiñämaayyä: ―Yøꞌø jäyaꞌayhajxy xiiby capxpä mädiaacpä, haagä Galilea yøꞌø hajxy chooñ.
6 Quando, pois, se fez ouvir aquela voz, afluiu a multidão, que se possuiu de perplexidade, porquanto cada um os ouvia falar na sua própria língua.
7 — ausente —
7 Estavam, pois, atônitos e se admiravam, dizendo: Vede! Não são, porventura, galileus todos esses que aí estão falando?
8 Tii hajxiädaꞌa coo tøø nmädóow̱äm nebiaty hajxy cøjwiinghayuuc tøø nmämíṉ tøø nmägaꞌawǿøyyäm.
8 E como os ouvimos falar, cada um em nossa própria língua materna?
9 Hix̱, wiinduhm̱yhagajpt hajxy ndsóhṉäm, Partia, Media, Elam, Mesopotamia, Judea, Capadocia, Ponto, Asia,
9 Somos partos, medos, elamitas e os naturais da Mesopotâmia, Judeia, Capadócia, Ponto e Ásia,
10 Frigia, Panfilia, Egipto, møød jim̱ Libia, Cirene mäwiingóṉ. Høxtä Roma hajxy näjeꞌe ndsóhṉäm,
10 da Frígia, da Panfília, do Egito e das regiões da Líbia, nas imediações de Cirene, e romanos que aqui residem,
11 møød Creta, møød Arabia. Näjeꞌe hajxy judíos nmämíṉ nmägaꞌawǿøyyäm. Näjeꞌe jaꞌa judíos quiuhdujt wyiinmahñdy hajxy tøø njøjpøgǿøyyäm neby hajxy quiuhdujthatiän. Coo yøꞌø Galileabä‑jäyaꞌayhajxy jaduhṉ tøø quiapxy tøø miädiaꞌagy wiinghayuucjaty nebiatiä Dios jaꞌa hoy‑yagjuǿøñäbä tøø yajcähxøꞌøgy, jaduhṉ hajxy tøø nwiinjuǿøyyäm jaꞌa nhamdsoo hayuuc‑haamby cøjwiinduum ―nøm̱ä judíoshajxy ñiñämaayyä.
11 tanto judeus como prosélitos, cretenses e arábios. Como os ouvimos falar em nossas próprias línguas as grandezas de Deus?
12 Coo judíoshajxy jaduhṉ wyiinjuøøyy jaꞌa yhamdsoo hayuuc‑haamby, paady hajxy jiaanc̈h tehm̱ yagjuøøyy nägøꞌø nädecypiä. Mänit hajxy ñimiäyajtøøw̱ä: ―Tii yøꞌø jäyaꞌayhajxy coo quiapxy coo miädiaꞌagy wiinghayuucjaty, yøꞌø hajxy tsohm̱bä Galilea.
12 Todos, atônitos e perplexos, interpelavam uns aos outros: Que quer isto dizer?
13 Mänit hajxy näjeꞌe yhadsooyy xiꞌigy hanähaty: ―Múucäp hajxiädaꞌa.
13 Outros, porém, zombando, diziam: Estão embriagados!
14 Mänitä Pedrohajxy tiänaayyøꞌcy møødä jiamiøødhajxy jaꞌa nämajtuꞌugpä, jaꞌa hajxy hänajty jaduhṉ Dioswiinguex̱ypä. Mänitä Pedro møc tiägøøyy mädiaacpä: ―Mäguꞌughajpädøjc, nägøx̱iä hajxy njudíoshájtäm mäduhṉ̃tiä hajxy yaa nyajpáatäm, mäduhṉ̃tiä hajxy jäguem̱ mdsooñ, møød mijts yaa tsohm̱bä Jerusalén. Näjeꞌe mijts mmänaꞌañ cooc tyijy højts nmuꞌugyii. Pero cab jaduhṉ tiøyyä. Cab jaduhṉ pøṉ yhuꞌugy jopyñä.
14 Então, se levantou Pedro, com os onze; e, erguendo a voz, advertiu-os nestes termos: Varões judeus e todos os habitantes de Jerusalém, tomai conhecimento disto e atentai nas minhas palavras.
15 — ausente —
15 Estes homens não estão embriagados, como vindes pensando, sendo esta a terceira hora do dia.
16 Coo hajxy tøø mhix̱y tøø mmädoy coo højts tøø ngapxy tøø nmädiaꞌagy wiinghayuucjaty, jaanc̈h tøjiajt jaduhṉ nebiä Joel jecy quiujahyyän jaꞌa Dioscøxpä. Diosquex̱iä Joel hänajty. Jaduhṉä Joel jecy quiujahy:
16 Mas o que ocorre é o que foi dito por intermédio do profeta Joel:
17 — ausente —
17 E acontecerá nos últimos dias, diz o Senhor, que derramarei do meu Espírito sobre toda a carne; vossos filhos e vossas filhas profetizarão, vossos jovens terão visões, e sonharão vossos velhos;
18 — ausente —
18 até sobre os meus servos e sobre as minhas servas derramarei do meu Espírito naqueles dias, e profetizarão.
19 — ausente —
19 Mostrarei prodígios em cima no céu e sinais embaixo na terra: sangue, fogo e vapor de fumaça.
20 — ausente —
20 O sol se converterá em trevas, e a lua, em sangue, antes que venha o grande e glorioso Dia do Senhor.
21 nøm̱ä Dios miänaaṉ̃. Jim̱ jaduhṉ myiṉ̃ maa Joel jecy quiujahyyän.
21 E acontecerá que todo aquele que invocar o nome do Senhor será salvo.
22 ’Mijts israelitas, huuc hamädoow̱hit hajxy hoy. Mnajuøøby hajxy jaduhṉ coo Dios jaꞌa Jesús jaꞌa Nazarettsohm̱bä wyiinguejxy coo jii tiúnät maa mijtsän. Madiuꞌu jaꞌa Jesús hijxtahṉd yajcähxøꞌcy hoy‑yagjuøøñäjatypä maa mijtsä mwiinduumhajxiän.
22 Varões israelitas, atendei a estas palavras: Jesus, o Nazareno, varão aprovado por Deus diante de vós com milagres, prodígios e sinais, os quais o próprio Deus realizou por intermédio dele entre vós, como vós mesmos sabeis;
23 Tøø Dios hänajty yajnähdijy coo mijtsä Jesús mmádsät. Mänitä cahwiindøyhänaꞌc hajxy hoy myajcøꞌødägøꞌøy. Mänitä Jesús hoy miøjpahbedyii cruzcøxp. Mänit yhoꞌcy.
23 sendo este entregue pelo determinado desígnio e presciência de Deus, vós o matastes, crucificando-o por mãos de iníquos;
24 Pero mänitä Dios jaꞌa Jesús yagjujypiøjtägajch. Jaduhṉä Dios hänajty tøø miänaꞌañ coogä Jesús tsipcøxp jiujypiǿgät.
24 ao qual, porém, Deus ressuscitou, rompendo os grilhões da morte; porquanto não era possível fosse ele retido por ela.
25 Hix̱, jaduhṉä David jecy miädiaacy jaꞌa Jesúscøxpä:
25 Porque a respeito dele diz Davi: Diante de mim via sempre o Senhor, porque está à minha direita, para que eu não seja abalado.
26 — ausente —
26 Por isso, se alegrou o meu coração, e a minha língua exultou; além disto, também a minha própria carne repousará em esperança,
27 — ausente —
27 porque não deixarás a minha alma na morte, nem permitirás que o teu Santo veja corrupção.
28 — ausente —
28 Fizeste-me conhecer os caminhos da vida, encher-me-ás de alegria na tua presença.
29 Mänitä Pedro miänáaṉgumbä: ―Mäguꞌughajpädøjc, nmøødhájtämä tøyhajt hajxy jaduhṉ coo David jaduhṉ jecy quiaꞌa nimiädiaacä hamdsoo. Hix̱, coo David jecy yhoꞌcy, mänit hoy ñaax̱tägøꞌøy. Jiiby jaduhṉ yhityñä jutjooty høxtä jädaꞌanäbaadyñä.
29 Irmãos, seja-me permitido dizer-vos claramente a respeito do patriarca Davi que ele morreu e foi sepultado, e o seu túmulo permanece entre nós até hoje.
30 Coo David jaduhṉ jecy miädiaacy, ñajuøøby hänajty jaduhṉ coo yhapä yhoc hänajty tuꞌug wyiinguexáaṉäxä jaꞌa Diósäm, møød coo hänajty yhaneꞌemaam̱bä nebiä David jecy yhanehm̱iän. Tǿøyyämä Dios hänajty miänaꞌañ coo hänajty yajtøjiadaꞌañ coo David jaꞌa yhapä yhoc hänajty tuꞌug wiindsǿṉ tiunaꞌañ.
30 Sendo, pois, profeta e sabendo que Deus lhe havia jurado que um dos seus descendentes se assentaria no seu trono,
31 Jaduhṉä David tøyhajt jecy miøødhajty coo Dios jaꞌa wyiinguex̱ypä yagjujypiøgaꞌañ coo hänajty tøø yhoꞌogy, møød coo hänajty quiaꞌa mähmøꞌøwaꞌañ jutjooty, møød coo ñiꞌxä quiopc hänajty jiiby quiaꞌa puꞌudaꞌañ.
31 prevendo isto, referiu-se à ressurreição de Cristo, que nem foi deixado na morte, nem o seu corpo experimentou corrupção.
32 Jaꞌa Jesúscøxpä David jecy miädiaacy coo Jesús hänajty jiujypiøjtägatsaꞌañ. Tøø højts nhamdsoo hix̱y coo jiaanc̈h jujypiøjcy.
32 A este Jesus Deus ressuscitou, do que todos nós somos testemunhas.
33 Mänitä Jesús jim̱ miøjyaax̱ä maa Tieediä wyiinduumän. Mänit ñämaayyä coo jim̱ yhøxtáꞌagät maa Tieediä yhahooyhaampiän. Mänitä Jesús jaa Tieediä yhEspíritu miooyyä nebiä Tieedy hänajty tøø yajwiinwaaṉøꞌøyiijän. Mänitä Jesús jaꞌa Tieediä yhEspíritu yaghawaꞌxøøyyä. Jeꞌe hajxy jaduhṉ tøø mhix̱y tøø mmädoy.
33 Exaltado, pois, à destra de Deus, tendo recebido do Pai a promessa do Espírito Santo, derramou isto que vedes e ouvis.
34 Jaꞌa Jesúsäts jim̱ møjyaax̱ä tsajpootyp, caꞌa Diavitä. Hix̱, jaduhṉä David jecy miänaam̱bä:
34 Porque Davi não subiu aos céus, mas ele mesmo declara: Disse o Senhor ao meu Senhor: Assenta-te à minha direita,
35 — ausente —
35 até que eu ponha os teus inimigos por estrado dos teus pés.
36 Mänitä Pedro miänáaṉgumbä: ―Jaduhṉds jeꞌe, jaꞌa Jesús, jaꞌa mijts mmøjpahbéjtäbä cruzcøxp, jeꞌe jaꞌa Dios jaduhṉ wyiinguejx coo hajxy nWiindsøṉhájtämät, coo hajxy xyajnähwáatsämät. Tøyhajt jaduhṉ. Hahixøøby jaduhṉ coo hajxy nägøx̱iä mmäbǿgät jaꞌa Jesúscøxpä, mijts israelitas. Caꞌa hajxy mgaꞌa mäbøcy ―nøm̱ä Pedro miänaaṉ̃.
36 Esteja absolutamente certa, pois, toda a casa de Israel de que a este Jesus, que vós crucificastes, Deus o fez Senhor e Cristo.
37 Jaꞌa jäyaꞌayhajxy hänajty jiiby hamädoow̱hijpä, coo hajxy jaduhṉ miädooyy, mänit hajxy tiägøøyy tajpä maabiä hoyhoy. Mänitä Pedrohajxy ñämaayyä møødä jiamiøødtøjc: ―Mäguꞌughajpädøjc, neby jaduhṉ yhahixøꞌøy højts ngudiúnät.
37 Ouvindo eles estas coisas, compungiu-se-lhes o coração e perguntaram a Pedro e aos demais apóstolos: Que faremos, irmãos?
38 Mänitä Pedro yhadsooyy: ―Najtshixøꞌøw jaꞌa mhaxøøgcuhdujt hajxy. Jøjpøgøøyyä jaꞌa Dios jaꞌa quiuhdujt hajxy. Näbet hajxy jaꞌa Jesucristocøxpä. Jaduhṉä Dios jaꞌa mbojpä mgädieeybä hajxy xyajnähwáatsät. Jaduhṉä yhEspíritu hajxy xmióobiät.
38 Respondeu-lhes Pedro: Arrependei-vos, e cada um de vós seja batizado em nome de Jesus Cristo para remissão dos vossos pecados, e recebereis o dom do Espírito Santo.
39 Pønjatiä Dios jaꞌa nWiindsøṉhájtämbä miøjyaax̱yp, jéꞌegädsä piojpä quiädieeybä yajnähwáatsäxäp, jéꞌegädsä Dios yhEspíritu mioꞌowaam̱by, møød mijts, møødä mhap møødä mhoc‑hajxy, møød pønjaty jäguem̱ tsänaaby. Jaduhṉ hajxy xyajwiinwaaṉǿøyyäm ―nøm̱ä Pedro miänaaṉ̃.
39 Pois para vós outros é a promessa, para vossos filhos e para todos os que ainda estão longe, isto é, para quantos o Senhor, nosso Deus, chamar.
40 Madiuꞌujä Pedro jiaac mädiaacy. Mänit jiaac tehm̱ miänaaṉ̃: ―Yøꞌø cahwiindøjiäyaꞌayhajxy, caꞌa hajxy tehṉgajnä mbahix̱y neby hajxy quiuhdujthatiän, coo hajxy jaduhṉ mnäꞌä padägóyyät ―nøm̱ä Pedro miägapxy yhanehm̱y.
40 Com muitas outras palavras deu testemunho e exortava-os, dizendo: Salvai-vos desta geração perversa.
41 Mänitä Pedro miädiaꞌagy miäbǿjcäxä nädägøøgmil‑jäyaꞌay. Mänit hajxy hoy nägøx̱iä ñäbety.
41 Então, os que lhe aceitaram a palavra foram batizados, havendo um acréscimo naquele dia de quase três mil pessoas.
42 Hamuumduꞌjoot hajxy hänajty miäbøcy nägøx̱iä neby hajxy hänajty yajnähixøꞌøyiijän jaꞌa apóstoldǿjcäm. Nax̱y hajxy hänajty yhamugøꞌøy tsajcaagyquiaamiujpä, møød hajxy hänajty Dyiospaꞌyaꞌaxy. Tuꞌugjoot tuꞌugwiinmahñdy hajxy hänajty yhity. Hamiṉ̃ haxøpy hajxy hänajty ñibiuhbedyii.
42 E perseveravam na doutrina dos apóstolos e na comunhão, no partir do pão e nas orações.
43 Madiuꞌujä apóstoldøjcø hijxtahṉd hajxy hänajty yajcähxøꞌøgy hoy‑yagjuøøñäjaty. Jiaanc̈h tehm̱ yagjuøøbiä mäbøjpädøjc‑hajxy hänajty neby hajxy hänajty yhix̱iän.
43 Em cada alma havia temor; e muitos prodígios e sinais eram feitos por intermédio dos apóstolos.
44 Tuꞌugmädiaꞌagy hajxy hänajty yhity mäduhṉ̃tiä hajxy hänajty miäbøcy. Yajtuuṉmujpy hajxy hänajty tijaty hajxy hänajty miøød.
44 Todos os que creram estavam juntos e tinham tudo em comum.
45 Mänit hajxy nägøx̱iä tiägøøyy tooꞌpä tijaty hajxy hänajty miøød. Pønjatiä xädøꞌøñ hänajty yajmaajiajp, mänitä xädøꞌøñ hajxy hänajty mioꞌoyii mäduhṉjaty hajxy hänajty yajmaajiaty.
45 Vendiam as suas propriedades e bens, distribuindo o produto entre todos, à medida que alguém tinha necessidade.
46 Jabom̱‑jabom̱ hajxy hänajty yhamugøꞌøy maa møjtsajtøjcän Diospaꞌyaax̱pä. Jootcujc hajxy hänajty quiaamiucy yhuucmucy maa yhamdsoo tøjc‑hajxiän. Hojioot hajxy hänajty miøød.
46 Diariamente perseveravam unânimes no templo, partiam pão de casa em casa e tomavam as suas refeições com alegria e singeleza de coração,
47 Wyiingudsähgøøbiä Dios hajxy hänajty. Møødä cuꞌug hajxy hänajty wyiingudsähgøøbiä. Jabom̱‑jabom̱ä mäbøjpädøjc‑hajxy hänajty yajmayøꞌøyii jaꞌa Diósäm. Jaduhṉ hajxy hänajty yajnähwaꞌac̈hii.
47 louvando a Deus e contando com a simpatia de todo o povo. Enquanto isso, acrescentava-lhes o Senhor, dia a dia, os que iam sendo salvos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.