2 Coríntios 12
Alacatlatzala Mixtec New Testament (MIM) vs ARC
1 Vará ña o̱n vása ndáya̱ꞌví kúu ña káꞌa̱n i̱ to̱ꞌon ña kísa káꞌno xíꞌin mi̱i i̱, ta saá ni, ndato̱ꞌon i̱ xa̱ꞌa̱ ña sa̱nati̱vi Jesucristo no̱o̱ i̱, ta ndato̱ꞌon i̱ xa̱ꞌa̱ ña sa̱náꞌa ra no̱o̱ i̱.
1 Em verdade que não convém gloriar-me; mas passarei às visões e revelações do Senhor.
2 Ta xa yóo u̱xu̱ ko̱mi̱ kui̱ya̱ kúu ña, ta Ndios ke̱ꞌé ra xíꞌin yi̱ꞌi̱, ta̱a ta̱ kándixa Jesucristo, ndí ni̱xa̱ꞌa̱n i̱ nda̱ ñoyívi ni̱no nda̱ mí no̱o̱ síkón ndinoꞌo. (Ta o̱n vása xíni̱ i̱ án ni̱xa̱ꞌa̱n i̱ xíꞌin yi̱kí ko̱ñu i̱, án ndasaá kuiti níma̱ i̱ kúu ña ni̱xa̱ꞌa̱n. Ta Ndios kúu ta̱a ta̱ ndixa xíni̱ ndasaá ni̱xi̱yo ñayóꞌo.)
2 Conheço um homem em Cristo que, há catorze anos (se no corpo, não sei; se fora do corpo, não sei; Deus o sabe), foi arrebatado até ao terceiro céu.
3 Vará o̱n vása xíni̱ i̱ án xíꞌin yi̱kí ko̱ñu i̱ ni̱xa̱ꞌa̱n i̱, án ndasaá kuiti níma̱ i̱ kúu ña ni̱xa̱ꞌa̱n,
3 E sei que o tal homem (se no corpo, se fora do corpo, não sei; Deus o sabe)
4 ta ndixa kúnda̱a̱ ini i̱ ndí ni̱xa̱ꞌa̱n i̱ ñoyívi ni̱no nda̱ mí no̱o̱ síkón ndinoꞌo no̱o̱ yóo Ndios. Ta ñoyívi ni̱no yóꞌo xi̱ni̱ so̱ꞌo i̱ to̱ꞌon ña o̱n vása kúchiño ka̱ꞌa̱n i̱ xa̱ꞌa̱, chi Ndios o̱n vása táxi ra nda̱yí ndaꞌa̱ nda̱ ñii ni̱vi ka̱ꞌa̱n na xa̱ꞌa̱ to̱ꞌon yóꞌo.
4 foi arrebatado ao paraíso e ouviu palavras inefáveis, de que ao homem não é lícito falar.
5 Ta xa̱ꞌa̱ ña Ndios na̱ka̱xin ra yi̱ꞌi̱ ni̱xa̱ꞌa̱n i̱ xi̱to i̱ ñoyívi ni̱no, yóo xa̱ꞌa̱ ña kivi ka̱ꞌa̱n i̱ to̱ꞌon ña kasa káꞌno xíꞌin mi̱i i̱. Ta saá ni, o̱n ka̱ꞌa̱n i̱ saá, chi ndasaá kuiti kasa káꞌno xíꞌin mi̱i i̱ chi yóo kua̱ꞌa̱ ña sánáꞌa ndí ta̱a ta̱ vitá ní kúu i̱.
5 De um assim me gloriarei eu, mas de mim mesmo não me gloriarei, senão nas minhas fraquezas.
6 Ta saá ni, tá yi̱ꞌi̱ kóni i̱ ka̱ꞌa̱n i̱ to̱ꞌon xa̱ꞌa̱ ña kasa káꞌno xíꞌin mi̱i i̱, níkúu, ta saá o̱n si̱ví ta̱a ta̱ ka̱ꞌa̱n to̱ꞌon kíꞌví kuiti kuu i̱ táná ka̱ꞌa̱n i̱ saá, chi nina to̱ꞌon ndixa nda̱a̱ kuu ña ka̱ꞌa̱n i̱. Ta saá ni, o̱n xi̱in i̱ ka̱ꞌa̱n i̱ to̱ꞌon ña kasa káꞌno xíꞌin mi̱i i̱, chi o̱n xi̱in i̱ ndí kuiti xíꞌin to̱ꞌon ña ka̱ꞌa̱n i̱ xa̱ꞌa̱ mi̱i i̱ kuu ña sanoo i̱ ini ndó ndí ta̱a ta̱nda̱a̱ kúu i̱. Ta va̱ꞌa ka̱ ná koto káxín mi̱i ndó ndasaá kéꞌé i̱, ta koni̱ so̱ꞌo ndó to̱ꞌon ña ndáto̱ꞌon i̱, ta saá ndixa kunda̱a̱ ini ndó ndasaá yóo i̱.
6 Porque, se quiser gloriar-me, não serei néscio, porque direi a verdade; mas deixo isso, para que ninguém cuide de mim mais do que em mim vê ou de mim ouve.
7 Ta Ndios o̱n vása ní‑xiin ra ña koo ña kuña̱ꞌa ní ini i̱ xa̱ꞌa̱ ñava̱ꞌa káꞌno ña sa̱náꞌa ra no̱o̱ i̱ ki̱vi̱ sa̱ndaa ra yi̱ꞌi̱ ñoyívi ni̱no. Ta saá Ndios ta̱xi ra nda̱yí ndaꞌa̱ ñii ña xíka chiño no̱o̱ ñaníma̱ ndiva̱ꞌa káꞌno Satanás xa̱ꞌa̱ ña satakuéꞌe̱ ña yi̱ꞌi̱. Ta nda̱tán yóo ñiño̱ ña ni̱ki̱ꞌvi yi̱kí ko̱ñu i̱, ta sándiꞌi ní ña yi̱ꞌi̱, saá yóo ña sáxo̱ꞌvi̱ ní yi̱ꞌi̱.
7 E, para que me não exaltasse pelas excelências das revelações, foi-me dado um espinho na carne, a saber, um mensageiro de Satanás, para me esbofetear, a fim de não me exaltar.
8 Ta xa u̱ni̱ yichi̱ xa̱ku ndáꞌví i̱ no̱o̱ Ndios ña kindaa ra ña sáxo̱ꞌvi̱ ní yi̱ꞌi̱ yóꞌo.
8 Acerca do qual três vezes orei ao Senhor, para que se desviasse de mim.
9 Ta Ndios ni̱ka̱ꞌa̱n ra xíꞌin i̱, ka̱chí ra saá: “Ndee̱ i̱ ña va̱ꞌa ña sa̱níꞌi i̱ táku̱ ini ún kúu kuiti ña xíni̱ ñóꞌó ún. Saá chi tá vitá ní kóni ún, ta xa̱ꞌa̱ ñayóꞌo va̱ꞌa koto ni̱vi ndí ndee̱ ña kómí ún kúu ndee̱ ña káku no̱o̱ yi̱ꞌi̱”, ka̱chí Ndios xíꞌin i̱. Ta saá kúsii̱ ní ini i̱ xa̱ꞌa̱ ña kúu i̱ ta̱a ta̱ vitá ní, chi xa̱ꞌa̱ ñayóꞌo, Jesucristo kúchiño taxi ra ndee̱ káꞌno ra ña koo ña xíꞌin i̱.
9 E disse-me: A minha graça te basta, porque o meu poder se aperfeiçoa na fraqueza. De boa vontade, pois, me gloriarei nas minhas fraquezas, para que em mim habite o poder de Cristo.
10 Xa̱ꞌa̱ ña kíꞌvi ní ini i̱ xíni i̱ Jesucristo, ña̱kán kía̱ kúsii̱ ní ini i̱ ki̱vi̱ xíto i̱ ña káꞌa̱n ni̱vi ndiꞌi to̱ꞌon ndiva̱ꞌa xíꞌin i̱, ta kúsii̱ ní ini i̱ xa̱ꞌa̱ ña kómí i̱ kua̱ꞌa̱ ní tondíni, ta kúsii̱ ní ini i̱ ki̱vi̱ ndíko̱n ni̱vi sáxo̱ꞌvi̱ na yi̱ꞌi̱ xa̱ꞌa̱ ña kándixa i̱ Jesucristo, ta kúsii̱ ní ini i̱ xa̱ꞌa̱ ndiꞌi inka̱ tondóꞌó ña yóo no̱o̱ i̱. Saá yóo ña, chi ki̱vi̱ tá vitá ní kóni i̱, ta káꞌno ka̱ ndee̱ Ndios yóo ña xíꞌin i̱.
10 Pelo que sinto prazer nas fraquezas, nas injúrias, nas necessidades, nas perseguições, nas angústias, por amor de Cristo. Porque, quando estou fraco, então, sou forte.
11 Nda̱tán káꞌa̱n ñii ta̱sána, saá ni̱ka̱ꞌa̱n i̱ to̱ꞌon va̱ꞌa ña kísa káꞌno xíꞌin mi̱i i̱. Ta saá ni, ndóꞌó kúu ni̱vi na chi̱ndaꞌá yi̱ꞌi̱ ña nda̱kuii̱n i̱ xa̱ꞌa̱ i̱ saá. Chi vará yóo xa̱ꞌa̱ ña ndóꞌó ka̱ꞌa̱n ndó to̱ꞌon va̱ꞌa xa̱ꞌa̱ yi̱ꞌi̱, ta saá ni, xáa noo ndó xíni ndó yi̱ꞌi̱. Vará o̱n si̱ví ta̱a ta̱ ndáya̱ꞌví ní kúu i̱, ta o̱n si̱ví ta̱a ta̱ loꞌo ní ka̱ ví ndáya̱ꞌví no̱o̱ nata̱a na sákunaní ndó “naapóstol náꞌno” kúu i̱.
11 Fui néscio em gloriar-me; vós me constrangestes; porque eu devia ser louvado por vós, visto que em nada fui inferior aos mais excelentes apóstolos, ainda que nada sou.
12 Ñii ñii ki̱vi̱ ni̱xi̱yo i̱ xíꞌin ndó, ta o̱n vása ní‑sandakoo i̱ kéꞌé i̱ kua̱ꞌa̱ ní ñava̱ꞌa ña sa̱náꞌa no̱o̱ ndó ndee̱ Ndios, ta ñii ki̱ꞌva saá xíꞌin ndee̱ Ndios ke̱ꞌé i̱ kua̱ꞌa̱ ní milagro xíꞌin inka̱ ñava̱ꞌa náꞌno ña ta̱xi ña na̱kaꞌnda ini ni̱vi xi̱ni na ña. Ta ndiꞌi ñava̱ꞌa yóꞌo ña ke̱ꞌé i̱ no̱o̱ ndó kúu ña kísa nda̱a̱ xa̱ꞌa̱ i̱ ndí ndixa kúu i̱ ta̱apóstol ndinoꞌo.
12 Os sinais do meu apostolado foram manifestados entre vós, com toda a paciência, por sinais, prodígios e maravilhas.
13 ¿Án xáni si̱ni̱ ndó ndí chi̱kaa̱ ni̱no̱ i̱ ndóꞌó no̱o̱ inka̱ ni̱vi na kándixa Jesucristo na táku̱ inka̱ ñoo? Ndixa o̱n si̱ví ñii káchí ke̱ꞌé i̱ xíꞌin nayóꞌo kúu ña kéꞌé i̱ xíꞌin ndóꞌó, chi na̱kiꞌin i̱ si̱ꞌún ndaꞌa̱ ni̱vi na kándixa Jesucristo na táku̱ inka̱ ñoo, ta nda̱ loꞌo o̱n vása ní‑sandiꞌi i̱ ndóꞌó ña taxi ndó ña xíni̱ ñóꞌó ndaꞌa̱ i̱. ¿Án xáni si̱ni̱ ndó ña o̱n váꞌa kúu ña o̱n vása ní‑sandiꞌi i̱ ndóꞌó saá? Ta saá vitin, ¡xáku ndáꞌví i̱ no̱o̱ ndó ña kasa káꞌno ini ndó xa̱ꞌa̱ ña o̱n váꞌa yóꞌo ke̱ꞌé i̱ xíꞌin ndó!
13 Porque, em que tendes vós sido inferiores às outras igrejas, a não ser que eu mesmo vos não fui pesado? Perdoai-me este agravo.
14 Ta vitin xa yóo tiꞌva i̱ ko̱ꞌo̱n i̱ yichi̱ u̱ni̱ koto i̱ ndóꞌó. Ta nda̱ loꞌo o̱n sandiꞌi i̱ ndóꞌó ña taxi ndó loꞌo ña xíni̱ ñóꞌó i̱ ndaꞌa̱ i̱. Chi o̱n vása xi̱in i̱ ña taxi ndó si̱ꞌún ndó ndaꞌa̱ i̱, ta ña kóni ndinoꞌo i̱ kúu ña nataxi xíꞌin mi̱i ndó ndaꞌa̱ Jesucristo. Saá chi nda̱tán yóo sa̱ꞌya i̱, saá yóo ndó no̱o̱ i̱. Ta chiño no̱o̱ ni̱vi na kúu yivá siꞌí naválí kúu ña nakaya na si̱ꞌún xa̱ꞌa̱ ña chindeé na sa̱ꞌya na, ta o̱n si̱ví chiño no̱o̱ naválí kúu ña nakaya na si̱ꞌún xa̱ꞌa̱ ña chindeé na yivá siꞌí na.
14 Eis aqui estou pronto para, pela terceira vez, ir ter convosco e não vos serei pesado; pois que não busco o que é vosso, mas, sim, a vós; porque não devem os filhos entesourar para os pais, mas os pais, para os filhos.
15 Ta saá yi̱ꞌi̱, xíꞌin ñasi̱i̱ ní ini i̱ xa yóo tiꞌva i̱ taxi i̱ ndiꞌi ña kómí i̱ xa̱ꞌa̱ ña chindeé i̱ ndóꞌó, ta̱nda̱ taxi ndiꞌi xíꞌin mi̱i i̱ xa̱ꞌa̱ ña chindeé i̱ ndóꞌó. Ta ñii ñii ki̱vi̱ va̱xi kuaꞌno ka̱ ña kíꞌvi ní ini i̱ xíni i̱ ndóꞌó, ta ndóꞌó, ¿án ñii ñii ki̱vi̱ kua̱ꞌa̱n noo ka̱ ña kíꞌvi ini ndó xíni ndó yi̱ꞌi̱?
15 Eu, de muito boa vontade, gastarei e me deixarei gastar pelas vossas almas, ainda que, amando-vos cada vez mais, seja menos amado.
16 Ndóꞌó kúnda̱a̱ va̱ꞌa ini ndó ndí nda̱ ñii ki̱vi̱ o̱n vása ní‑sandiꞌi i̱ ndóꞌó taxi ndó si̱ꞌún ndaꞌa̱ i̱. Ta saá ni, sava ndóꞌó xáni si̱ni̱ ndó ndí yi̱ꞌi̱ xa sa̱ndáꞌví i̱ ndóꞌó xíꞌin ñandíchí si̱ni̱ i̱. Ta nda̱ loꞌo o̱n vása saá.
16 Mas seja assim, eu não vos fui pesado; mas, sendo astuto, vos tomei com dolo.
17 ¿Án xáni si̱ni̱ ndó ndí sa̱ndáꞌví i̱ ndóꞌó xíꞌin ña kéꞌé nañani yó na ti̱ꞌví i̱ ni̱xaa̱ na no̱o̱ ndó? Nda̱ loꞌo o̱n vása saá.
17 Porventura, aproveitei-me de vós por algum daqueles que vos enviei?
18 Ñani yó ta̱Tito xíꞌin inka̱ ta̱ñani yó, nayóꞌo kúu nata̱a na ti̱ꞌví i̱ ni̱xaa̱ no̱o̱ ndó. Ta ndixa kúnda̱a̱ ini ndó ndí nañani yó yóꞌo o̱n vása ní‑sandáꞌví na ndóꞌó. Ta, ¿án o̱n si̱ví ñanda̱a̱ kúu ña ta̱Tito xíꞌin yi̱ꞌi̱ ñii ki̱ꞌva vivíi ni̱xi̱yo ini ndi̱ xíꞌin ndó, ta ñii ki̱ꞌva vivíi ki̱sa ndivi ndi̱ xíꞌin ndó?
18 Roguei a Tito e enviei com ele um irmão. Porventura, Tito se aproveitou de vós? Não andamos, porventura, no mesmo espírito, sobre as mesmas pisadas?
19 ¿Án xáni si̱ni̱ ndó ndí ndixa ndíso ndi̱ kua̱chi ña sákuiso ndó ndi̱ꞌi̱, ta saá táa ndi̱ tutu yóꞌo ña ndakuii̱n ndi̱ xa̱ꞌa̱ ndi̱? Nda̱ loꞌo o̱n si̱ví saá. Ta nda̱ víka̱, ndiꞌi mi̱i yó kúu ni̱vi na kándixa Jesucristo, ta no̱o̱ Ndios káꞌa̱n ndi̱ ndiꞌi to̱ꞌon ña ndáto̱ꞌon ndi̱ xíꞌin ndó. Ta ndixa ndiꞌi ña kísa ndivi ndi̱ kúu xa̱ꞌa̱ ña vivíi kuaꞌno ka̱ ndó yichi̱ Jesucristo, chi ndóꞌó kúu nañani yó xíꞌin náki̱ꞌva̱ yó, na kíꞌvi ini ndi̱ xíni ndi̱.
19 Cuidais que ainda nos desculpamos convosco? Falamos em Cristo perante Deus, e tudo isto, ó amados, para vossa edificação.
20 Ta yíꞌví ini i̱ ndí ki̱vi̱ xaa̱ i̱ no̱o̱ ndó, ta o̱n naníꞌi i̱ ndóꞌó yóo ndó nda̱tán yóo ña kóni i̱, ta ndóꞌó, o̱n naníꞌi ndó yi̱ꞌi̱ yóo i̱ nda̱tán yóo ña kóni ndóꞌó. Saá chi ndíꞌi ní ini i̱ ko̱to̱ nda̱ sava ndó náa ní ndó xíꞌin táꞌan ndó, ta sava ndó kísa kuíni̱ ini ndó xíni táꞌan ndó, ta sava ndó yóo ña sáa̱ ini ndó xíni táꞌan ndó, ta sava ndó xa na̱ta̱ꞌvi̱ táꞌan ndó, ta sava ndó yóo to̱ꞌon káꞌa̱n ndó ta sátakuéꞌe̱ ña ini táꞌan ndó, ta sava ndó yóo to̱ꞌon káꞌa̱n kuáchí ndó xa̱ꞌa̱ xíꞌin táꞌan ndó, ta sava ndóꞌó xa ndu̱u ndó ni̱vi na ña̱ꞌa ní ini, ta sava ndóꞌó xa ndu̱u ndó ni̱vi na sáa̱ ini ta ndáꞌyi ndó ta o̱n vása vivíi táku̱ ndó xíꞌin táꞌan ndó.
20 Porque receio que, quando chegar, vos não ache como eu quereria, e eu seja achado de vós como não quereríeis, e que de alguma maneira haja pendências, invejas, iras, porfias, detrações, mexericos, orgulhos, tumultos;
21 Ta saá tuku ndíꞌi ní ini i̱ ndí ki̱vi̱ xaa̱ i̱ no̱o̱ ndó ndí Ndios taxi ra ña kukaꞌan no̱o̱ i̱ xa̱ꞌa̱ ña o̱n váꞌa táku̱ ndó. Saá chi tá xaa̱ i̱ no̱o̱ ndó, ta naníꞌi i̱ ndóꞌó ndí o̱n ta̱ꞌán nandikó ini ndó, ni o̱n ta̱ꞌán sandakoo ndó ndiꞌi ña o̱n váꞌa kéꞌé ndó, ta saá kuchuchú ní ini i̱ koni i̱ ndóꞌó, ta̱nda̱ kuaku ní i̱ xa̱ꞌa̱ ña o̱n váꞌa kéꞌé ndó. Saá chi xi̱na̱ꞌá sava ndó xi̱ki̱ꞌvi ndó kua̱chi xíꞌin náñaꞌa̱ ná o̱n si̱ví násíꞌí ndó kúu, án xi̱ki̱ꞌvi ndó kua̱chi xíꞌin nata̱a na o̱n si̱ví yii̱ ndó kúu, án xi̱ki̱ꞌvi ndó ndiꞌi saá no̱o̱ kua̱chi kini. Ta ndíꞌi ní ini i̱ ndí sava ndóꞌó na ke̱ꞌé ña o̱n váꞌa saá, o̱n ta̱ꞌán nandikó ini ndó, ta ni o̱n ta̱ꞌán sandakoo ndó ña kéꞌé ndó ña o̱n váꞌa yóꞌo.
21 que, quando for outra vez, o meu Deus me humilhe para convosco, e eu chore por muitos daqueles que dantes pecaram e não se arrependeram da imundícia, e prostituição, e desonestidade que cometeram.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.