João 7

Mvù Ŋgɔ̀ŋ Feê (MCU) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Jomo sâ Yeésò nde tàbè Galilê beè yɔŋ sie ndɔ, à gwàn cú te tàbè Judê yɔŋ deèn. Lòù sam, bɔ̀ *Jûf lé naâ bú ké teèn filí, ye te bɔ́ wula sɔm bú.
1 Passadas essas coisas, Jesus andava pela Galileia, porque não desejava andar pela Judeia, visto que os judeus queriam matá-lo.
2 Sâ cieé koô bɔ̀ Jûf déì nde aá feí ndɔ; bɔ́ cieé koô sâ yieé yeé ka pàgà.
2 E a festa dos judeus, chamada de Festa dos Tabernáculos, estava próxima.
3 Yeé baá ndeê, bɔ̀ dìm ye bú a: «Yùò doó hên yuoò, ndé ké Judê, te bɔ̀ mbɔ̀ŋ yeè ŋene weh seé yeè teèn ndɔ.
3 Então os irmãos de Jesus se dirigiram a ele e disseram: — Deixe este lugar e vá para a Judeia, para que também os seus discípulos vejam as obras que você faz.
4 Nuaá mé gwaán né bèsɔ́nè ŋené yuo kelâ, njèh lòù bɔ́ lèr bèh. Sâ mɔ wò né fém bɔɔ́, bɔ́ ndé mé njéh bèh dɔɔ́ŋ.»
4 Porque, se alguém quer ser conhecido, não pode realizar os seus feitos em segredo. Já que você faz essas coisas, manifeste-se ao mundo.
5 Sâ né mene bɔ̀ dìm, bɔ́ lé temé yoòr seèn kwá njí ná ŋgwêh ndɔ.
5 Acontece que nem mesmo os irmãos de Jesus criam nele.
6 Bɔ́ yeé tueé aá ménâ, Yeésò ye bɔ́ a: «Cu mò née wúlú ŋgwéeh ye; dé biì cu dɔɔ́ŋ né gi beè biì.
6 Então Jesus lhes disse:
7 Dé biì, *wɔ́ŋ bí bùnò ndé ŋgwéh, wɔ́ŋ bunó seér né mè; wɔ́ŋ ye mè la tueé ŋagá naâ bèsɔ́nè, ye seé nyî né seé veên fí.
7 O mundo não pode odiar vocês, mas a mim ele odeia, porque eu dou testemunho a respeito dele, dizendo que as suas obras são más.
8 Bí ndé dé biì cieé koô yieé, mè ké teèn ndé ndé ŋgwéh; cu mò née wá ŋgwéeh ye.»
8 Vão vocês para a festa. Eu não vou, porque o meu tempo ainda não se cumpriu.
9 À yeé tueé sɔm aá mân, à den le ŋgɔgɔ́ ké Galilê sâ ndɔ.
9 Tendo dito isso, Jesus continuou na Galileia.
10 Bɔ̀ dìm yeé nde aá bèh cieé koô sâ, Yeésò nde teèn ndɔ, à nab wa seér dé seèn ké teèn lòù, te bɔ̀ nùàr bú ŋéné cú.
10 Depois que seus irmãos tinham ido à festa, Jesus também foi, não publicamente, mas em segredo.
11 Sâ bɔ̀ Jûf hèllè baá bú te cieé koô sâ fɔɔ́n ndɔ; bɔ́ né sònò bieé gɔ ye: à né he wee?
11 Ora, os judeus o procuravam na festa e perguntavam: — Onde estará ele?
12 Bɔ́ né lom njèh felè seèn lètenè bɔ̀ nùàr bieé namé gɔ. Bɔ̀ déì ye: né nùà bagaà; bɔ̀ déì ye: sam, à bele den né bɔ̀ nùàr lòù.
12 E havia grande murmuração a respeito de Jesus entre as multidões. Uns diziam: — Ele é bom. E outros afirmavam: — Não, não é! Ele engana o povo.
13 Nuaá mé nde né felè seèn bèsɔ́nè tueé sɔm sam ndɔ, bɔ́ bɔɔ̀n né-re bɔ̀ Jûf dé kokoô veéh nɔ.
13 Entretanto, ninguém falava dele abertamente, por ter medo dos judeus.
14 Cieé koô yeé baá lèbɔ̂lé, Yeésò ŋaá yila ké *gwà Càŋ koô, à duɔɔ̂m njèh feèh.
14 Quando a festa já estava na metade, Jesus foi ao templo e começou a ensinar.
15 Bɔ̀ Jûf yeé ŋgweé aá ménâ, bɔ́ geí seér lòù, bɔ́ ye: «Bí kè kú nùà hên kán, à lé *sóú jáŋé ná ŋgwêh, à sóú kɔ né mé ŋgei wa?»
15 Então os judeus se maravilhavam e diziam: — Como é que ele pode ser letrado, se não chegou a estudar?
16 Yeésò ye bɔ́ a: «Mè mé lèì mò túé ŋgwéh, yuo né sònò Càŋ nuaá mé lé tema naâ mè, ye mè a, ndê bí mân feh.
16 Jesus lhes respondeu:
17 Nuaá mé né faá Càŋ gwaán nê nɔ bɔɔ́, nde né mè ŋené kɔɔ́; né mene seé dé Càŋ, né mene seé kwaâ mò, à nde né dé seèn ŋené kɔɔ́.
17 Se alguém quiser fazer a vontade de Deus, conhecerá a respeito da doutrina, se ela é de Deus ou se eu falo por mim mesmo.
18 Mè tueé bí, nuaá mé né ŋgòr kwaâ felè seèn tueé kwaá dɔɔ́ŋ, mé njéh fɔɔ́n né yilí seèn. Nuaá mé dé seèn ŋgòr kwaâ tueé njií seér né yoòr nuaá mé temà naâ bú, seé dé seèn né dilísé, né nùà jéjêg, à dé seèn ŋgòr kwaâ tueé kuú né dé nùà koô seèn.
18 Quem fala por si mesmo está buscando a sua própria glória; mas o que busca a glória de quem o enviou, esse é verdadeiro, e nele não há falsidade.
19 Ŋgweéh Músì lé bí sóú taga lɔɔ̀ naâ kɔɔ́ wa? Hên nuaré déì né sóú sâ lètenè biì jolo ke wa? Á, dé bí gɔŋ né mè, te bí wula sɔm mè doô nɔ?»
19 Não é fato que Moisés deu a Lei para vocês? Contudo, nenhum de vocês a cumpre. Por que estão querendo me matar?
20 Bɔ̀ nùàr yeé nde ŋgweé cu mân, bɔ́ ye bú a: «Wò né mé tándulu yoòr, wanɔɔ́ŋ neì feh yeè fɔɔ́n né kɔɔ́ wa?»
20 A multidão respondeu: — Você tem demônio. Quem é que está querendo matá-lo?
21 Yeésò ye bɔ́ a: «Mè lé naâ seé cén bɔɔ́, lé naâ *cieé sóù, bí lé naá giì mé njéh ŋaáŋ ndɔ!
21 Jesus respondeu:
22 Ŋgweéh Músì lé naâ bí sóú taga lɔɔ́, ye bí ŋɔ́b bɔ̀ huaán dé sisiîb *ŋgór ŋɔɔ̀b wa? Sâ Músì hèllè lé kɔɔ́ sì ná ŋgwêh ndɔ, né ka tabɔ́ bɔ̀ tele biì léí jɔ̀gɔ̀. Bí yeé ŋgweé gi aá sóú sâ, ŋgweéh bí ye bɔ́ ŋɔ́b bílí bɔ̀ nùàr ŋgór mé cieé sóù mene wa?
22 Moisés lhes deu a circuncisão — se bem que ela não vem de Moisés, mas dos patriarcas —, e vocês fazem a circuncisão de um menino até mesmo no sábado.
23 Mɔ bí nùàr ŋgór mé loù sóù mene ŋɔɔ́b bilí né, te bí sóú Músì ŋgén cú, sâ mè yeé yili sɔm gùm nùàr dɔɔ́ŋ loù sóù, bí mè yoòr furú kuú né dé keì wa?
23 E, se um menino pode ser circuncidado em dia de sábado, para que a Lei de Moisés não seja desrespeitada, por que vocês ficam indignados contra mim, pelo fato de eu ter curado por completo um homem num sábado?
24 Mè tueé bí, bí té njèh mé njolo kèb cieè mbaá ŋéné njí, bí tena ju cebâ; bí ŋá sér bɔ̀ gècên bɔ̀, bí tena yií ju teèn.»
24 Não julguem segundo a aparência, mas julguem pela reta justiça.
25 Yeé baá ménâ, bɔ̀ Jerusalem bɔ̀ déì yila lètenè bɔɔ̀n tueê ndɔ ye: «Ŋgweéh hên tueé den né nuaá mé bɔ́ jue bɔ́ nde né bú wulá doô wa?
25 Alguns de Jerusalém diziam: — Não é este o homem que estão querendo matar?
26 Kè cú-re, à né sòn mé feh seèn tueé den, bɔ́ bú njeré déì bɔ́ cú! Hên bɔ̀ kokoô bɔ̀ beèh né kɔɔ́ ye nùà hên né *Nùà Cɔ̀ŋ bɔ̀n wa?
26 Eis que ele fala abertamente, e ninguém lhe diz nada. Será que as autoridades reconhecem de fato que este é o Cristo?
27 Loù mé Nùà Cɔ̀ŋ wa ndeè né teèn, nuaré déì bèh yuoô seèn kɔ́ sɔ̀m ndé ŋgwéh. Ŋgweéh dé nùà hên béh né gi bèh yuoô seèn kɔɔ́ mà.»
27 Mas nós sabemos de onde este homem vem. Quando, porém, o Cristo vier, ninguém saberá de onde ele é.
28 Te Yeésò yeé baá njèh ké *gwà Càŋ koô feh, à lɔgɔ njií ye baá-re ké ter, ye bɔ́ a: «Bí ye bí né gi mè kɔɔ́ á? Wa bí né gi bèh yuoô mò kɔɔ́ ndɔ sé wa? Mè mé feh mò ndé ná ŋgwêh, nùà gècên mè tema naâ kɔɔ́. Bí bú kɔ́ ŋgwéh lòù,
28 Enquanto ensinava no templo, Jesus disse em voz alta:
29 mè dé mò né bú kɔɔ́. Lòù sam, mè lé yuoó naâ ké beè seèn, à mè tema njií naâ kɔɔ́.»
29 Eu o conheço, porque venho da parte dele e ele me enviou.
30 Yeé baá ménâ, bɔ́ yila lom baá-re bú gɔɔ̀ŋ, te bɔ́ sie bú. Njèh cén, cu seèn lé née wúlú ŋgwéeh ye, bɔ́ bú sìè kwà ŋgwéh mé njéh.
30 Então quiseram prendê-lo, mas ninguém lhe pôs as mãos, porque a sua hora ainda não havia chegado.
31 Sâ ké lètenè cìlì nùàr bɔ̀ɔ́ mé né temé yoòr seèn kwaá njií lé naâ ŋgún; bɔ́ né sònò tueé den ye: «Mɔ Nùà Cɔ̀ŋ sâ ndeè né mene waâ, à bɔɔ́ cu nde né gèh fém dé heè mé nùà hên née bɔ́ ŋgwéeh ye wa?»
31 Porém muitos dentre a multidão creram nele e diziam: — Quando o Cristo vier, será que vai fazer maiores sinais do que este homem tem feito?
32 Bɔ̀ nùàr yeé baá felè seèn ké lètenè cìlì nùàr mân namé den, nde die yila tieè bɔ̀ *Farisiên ndɔ. Bɔ̀ *ŋgàŋ sèmè dé kokoô mé bɔ̀ Farisiên tema njií baá-re bɔ̀ sɔ́jì ké teèn, te bɔ́ nde bú sie wellê.
32 Os fariseus, ouvindo a multidão murmurar essas coisas a respeito de Jesus, juntamente com os principais sacerdotes enviaram guardas para o prender.
33 À yeé ŋene aá bɔ́, ye bɔ̀ nùàr a: «Dé kènê béh bí dèn màgà ndé cú, sâ mè nde cu aá ké yoòr nuaá mé lé tema njií naâ mè.
33 Jesus disse:
34 Bí nde né mè fɔɔ́n; njèh cén, bí mè kwà ndé cú. Lòù sam, bí ké bèh denè mò wá kòmò ndé ŋgwéh.»
34 Vocês irão me procurar, mas não me acharão; vocês também não podem ir para onde eu estou.
35 Bɔ̀ Jûf yila ké lètenè bɔɔ̀n bieé kuú, ye: «À nde cu né he, mé béh bú ŋéné kwà ndé cú wa? À dé sâ nde né bɔ̀ Jûf ké lètenè bɔ̀ Greêk kwa wa? À nde né bɔ̀ Greêk njèh feh ndɔ wa?
35 Então os judeus disseram uns aos outros: — Para onde ele irá que não o possamos achar? Será que pretende ir para a diáspora entre os gregos, a fim de ensinar os gregos?
36 Wanɔɔ́ŋ sâ à tueé né kei, mé ye: béh nde né nyí fɔɔ́n, njèh cén, béh nyí kwà ndé cú? wa lòù sam, béh ké bèh denè nyî wá kòmò ndé ŋgwéh, sâ à jue né kei?»
36 Que significa isso que ele diz: “Vocês irão me procurar, mas não me acharão; vocês também não podem ir para onde eu estou?”
37 Loù mé cieé koô sâ ceré yeé teèn, kela seér yeé kɔɔ́. Loù sâ Yeésò lé naâ ter wuo njebá, à lɔgɔ njií ké ter ye bɔ̀ nùàr a: «Mɔ nuaré déì né mé nyúá, bú a, ndê ká yoòr mò, à ŋueé kwa nòmò.
37 No último dia, o grande dia da festa, Jesus se levantou e disse em voz alta:
38 Nuaá mé né temé yoòr mò kwaá njií dɔɔ́ŋ, nòmò yɔ̀ŋ nde né lè seèn kwaré yuo den, faá bɔ́ nyagá kwaá né te mvù Càŋe nɔ.»
38 Quem crer em mim, como diz a Escritura, do seu interior fluirão rios de água viva.
39 Sâ Yeésò ménâ jue né Cúcuí Càŋ; wa bɔ̀ɔ́ mé né temé yoòr nyî kwaá njií, nde né bú kwa ma. À lé ménâ tueé den née, sâ Càŋ lé née Cúcuí seèn témá njí ŋgwéeh ye; cu sâ terreb Yeésò lé née bèsɔ́nè ŋéné ŋágá ŋgwéeh ye ndɔ.
39 Isso ele disse a respeito do Espírito que os que nele cressem haviam de receber; pois o Espírito até aquele momento não tinha sido dado, porque Jesus ainda não havia sido glorificado.
40 Cìlì nùàr yeé nde ŋgweé njií mân, bɔ̀ déì ye: «Mé gècên mene, nùà hên né lom *sòn-Càŋ bú sâ.»
40 Quando ouviram essas palavras, alguns do meio do povo diziam: — Este é verdadeiramente o profeta.
41 Bɔ̀ déì ye: «Né *Nùà Cɔ̀ŋ!» Bɔ̀ déì den seér cuù ye: «Nùà Cɔ̀ŋ yuo seér ndeè né ké Galilê naàn?
41 Outros diziam: — Ele é o Cristo. Outros, porém, perguntavam: — Por acaso o Cristo virá da Galileia?
42 Né te mvù Càŋe nyagá den ye: Nùà Cɔ̀ŋ nde né *ndùté ndùtù Davîd, ye à yuo ndeè né ké Betelehem lɔ Davîd. Lɔɔ́ Davîd baá cu ké Galilê wa?»
42 Não diz a Escritura que o Cristo vem da descendência de Davi e da aldeia de Belém, de onde era Davi?
43 Yeé baá mân, cìlì nùàr kɔb geé hihiné felè Yeésò.
43 Assim, houve divisão entre o povo por causa dele.
44 Teèn sâ, bɔ̀ déì ye, kɔ bɔ́ sie bú sieè; mé njéh mene, bɔ́ bú be yoòr njí ŋgwéh.
44 Alguns queriam prendê-lo, mas ninguém lhe pôs as mãos.
45 Bɔ̀ sɔ́jì cu cu ké jomo yoòr bɔ̀ *ŋgàŋ sèmè dé kokoô mé bɔ̀ *Farisiên ndɔ. Wa ké jomo, bɔ̀ kokoô bɔ̀ doô ye bɔ́ a: «Bɔɔ́ né naàn mé bí mé bú sìè wá ŋgwêh wa?»
45 Os guardas voltaram à presença dos principais sacerdotes e fariseus, e estes lhes perguntaram: — Por que vocês não o trouxeram?
46 Bɔ̀ sɔ́jì ye bɔ́ a: «Béh tueé bí, nuaá mé nde né faá nùà sâ tueé kɔɔ́ teèn sam gùm dɔɔ́ŋ!»
46 Eles responderam: — Jamais alguém falou como este homem.
47 Bɔ̀ Farisiên ye bɔ̀ sɔ́jì a: «Bɔ́ ké teèn sâ bele weéh cu aá mé bí mene ndɔ wa?
47 Os fariseus disseram aos guardas: — Será que também vocês foram enganados?
48 Bí ŋene ŋgàŋ sèmè cén déì, wa né Farisiên cén déì lètenè beèh né temé yoòr seèn kwaá njií wa?
48 Por acaso alguma das autoridades ou algum dos fariseus creu nele?
49 Cìlì nùàr seér *sóú Músì kɔ́ ŋgwéh lòù, né bɔ̀ dúágá-tie bɔ̀!»
49 Mas esse povo que nada sabe da lei é maldito.
50 Sâ Níkòdêm mé lé ndeè naâ cu déì ké yoòr Yeésò njèh bieé nyegé doô né doó sâ, à né Farisiên faá bɔ́ nɔ, à deên ndɔ, ye bɔ́ a:
50 Nicodemos, um deles, que antes tinha ido conversar com Jesus, perguntou-lhes:
51 «Né faá sóú beèh tueé yeé nɔ: ye mɔ bɔ́ née ju felè nùàr bàlè ŋgwéeh ye, béh té ju felè seèn mbaá téná.»
51 — Será que a nossa lei condena um homem sem primeiro ouvi-lo e saber o que ele fez?
52 Bɔ́ deên ye bú a: «Wò né nùà Galilê ndɔ wa, né kei? Ndé mvù jaŋé nyegé, wò beré déì ŋéné ndé ŋgwéh ye sòn-Càŋ déì yuo ndeè né Galilê.» [
52 Eles responderam: — Por acaso também você é da Galileia? Examine e verá que da Galileia não se levanta profeta.
53 Jomo sâ nùà kàn fɔɔ́n gò gwò seèn.
53 E cada um foi para a sua casa.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.