João 10
Kálaad Zɛmbî : Sɔ ̧ á Gúgwáan (MCP) vs VC
1 «Bʉ́bə́lɛ́, mə́ jaaw bɨ́ nə́, múúd mə kə́ ŋkáál itɔw dɨ́ yɛ́ mə́ ká bə kú nyíi mpumbɛ́d, a yida kə kyey zhɨ́ɨ́ shúsʉ́d, kə ntɔ̧ kɔ́ɔ́gʉ́lə́d gwɔ̂w, nyɨ́nɨ múúd jisə juwâl, a jisə zhilʉŋgaanə́.
1 Em verdade, em verdade vos digo: quem não entra pela porta no aprisco das ovelhas, mas sobe por outra parte, é ladrão e salteador.
2 Muud nywáá mə́ nyíi mpumbɛ́ dɨ́ yɛ́, mbaagʉlə itɔw wə́ ɛ́nɛ.
2 Mas quem entra pela porta é o pastor das ovelhas.
3 Í dʉ bə, muud mə́ dʉ baagʉsə mpumbɛ́ yɛ́ juw nyə mpumbɛ́, itɔw í mú gwág mbaagʉlə wáŋ kə̂l. A mú ŋgə jɔ̂w itɔw byé, jɔ̂w tɔw jɛ̂sh nə jínə́ dɛ́, a mú kə nə byo tɔ́ɔ́n.kɔ́ɔ́gʉ́lə́ ítɔw|src="lb00014b.tif" size="span" loc="10.3, 7, 9" copy="Louise Bass" ref="10.3"
3 A este o porteiro abre, e as ovelhas ouvem a sua voz. Ele chama as ovelhas pelo nome e as conduz à pastagem.
4 Ja á mə́ shîn cúwâl byɛ̂sh tɔ́ɔ́n yí, a kə tɔ̂w byo shwóg, í ka ŋgə bɛ̧ nyə nəcé í ŋgə yag kə́l dɛ́.
4 Depois de conduzir todas as suas ovelhas para fora, vai adiante delas; e as ovelhas seguem-no, pois lhe conhecem a voz.
5 Itɔw í cúgɛ́ nə ŋkul bwɛlɛ bɛ̧ njínə muud, í yida ŋgə túb nyə, nəcé í ádɛ́ yag mə́kə̂l mə́ ójínə ɔ búúd.»
5 Mas não seguem o estranho; antes fogem dele, porque não conhecem a voz dos estranhos.
6 Yésus nyə á ŋwa bwo mpwokwoond nɨ, njɨ bwə́ á shígɛ́ wámbʉlə sâ nyə á ŋgə cɛɛl cɨ yí.
6 Jesus disse-lhes essa parábola, mas não entendiam do que ele queria falar.
7 Nə́ ndɛɛ́, a mú ka nyiŋgə cɨ nə́: «Bʉ́bə́lɛ́, mə́ jaaw bɨ́ nə́, mɛɛ wə́ jísə́ mpumbɛ́ ŋkáál itɔw.
7 Jesus tornou a dizer-lhes: Em verdade, em verdade vos digo: eu sou a porta das ovelhas.
8 Buud bɛ̂sh bwə́ á tɛ́ɛ́d zə nə mə wá bʉ́sə ijúwâl, izhilʉŋgaanə́, itɔw í áshígɛ́ gwágʉlə bwo.
8 Todos quantos vieram antes de mim foram ladrões e salteadores, mas as ovelhas não os ouviram.
9 Mə wə́ jísə́ mpumbɛ́. Muud mə kyéy mə́dɨ́ yɛ́ nyə e dʉ́g cʉg; nyə é dʉ nyíi, dʉ cúwo, a kwey ídʉ̂w.
9 Eu sou a porta. Se alguém entrar por mim será salvo; tanto entrará como sairá e encontrará pastagem.
10 Juwâl í dʉ zə njɨ nə́ í zə́ júwo, zə gwú, zə caam. Mɛɛ mə á zə shú nə́ buud bwə́ bə́g nə cʉg, bwə́ bə́g nə gwo kú nə minjɨ.
10 O ladrão não vem senão para furtar, matar e destruir. Eu vim para que as ovelhas tenham vida e para que a tenham em abundância.
11 «Mə wə́ jísə́ jɔ̧jɔ̧ mbaagʉlə itɔw. Jɔ̧jɔ̧ mbaagʉlə mə́ dʉ kɛɛnzh cʉg jé shú ítɔw byé.
11 Eu sou o bom pastor. O bom pastor expõe a sua vida pelas ovelhas.
12 Nyɔɔŋg mbaagʉlə mə sɛ́y njɨ shú *mwaanɛ̂ yɛ́, a cugɛ́ fwámɛ́ mbaagʉlə itɔw, a mpú nə́ itɔw í cúgɛ́ nyə byé yí; á dʉ bə, á ká dʉ́g ŋkweny ŋgə́ zə, a myaas ítɔw, a túb; ŋkweny mú zə ŋgə bii itɔw, itɔw í ŋgə́ cɨɨma.
12 O mercenário, porém, que não é pastor, a quem não pertencem as ovelhas, quando vê que o lobo vem vindo, abandona as ovelhas e foge; o lobo rouba e dispersa as ovelhas.
13 A sá ntɔ́ nəcé a ŋgə sɛ̂y ibamba, itɔw í acɛ́yɛ́ nyə lámʉ́d.
13 O mercenário, porém, foge, porque é mercenário e não se importa com as ovelhas.
14 «Mɛɛ wə́ jísə́ jɔ̧jɔ̧ mbaagʉlə itɔw, mə mpú ítɔw byâm, itɔw byâm mpu mə,
14 Eu sou o bom pastor. Conheço as minhas ovelhas e as minhas ovelhas conhecem a mim,
15 nə́mə́ nda Dâ mə mpú mə, mə mpu nə́mə́ nyə nə́. Mə́ kɛɛnzh cʉg jâm shú ítɔw.
15 como meu Pai me conhece e eu conheço o Pai. Dou a minha vida pelas minhas ovelhas.
16 Mə jɨ nə́mə́ nə bíl ítɔw, byâŋ í cúgɛ́ wa ŋkáál gaád. Í jɨɨ nə́ mə kyéyʉg nə́mə́ nə byo, í é gwágʉlə kə́l dâm nə́ ndɛɛ́ sɔɔnz mú bə ŋgwúdʉ̂, mbaagʉlə nə́mə́ ŋgwúdʉ̂.
16 Tenho ainda outras ovelhas que não são deste aprisco. Preciso conduzi-las também, e ouvirão a minha voz e haverá um só rebanho e um só pastor.
17 Dâ mə́ cɛɛl mə nəcé mə kɛɛnzh cʉg jâm nə́ mə bá nyiŋgə ŋwa gwo.
17 O Pai me ama, porque dou a minha vida para a retomar.
18 Muud nyə adɛ́ɛ́gɛ́ mə cʉg jâm; məmɛ́fwó wə́ mə́ kɛɛnzh gwo. Mə jɨ nə ŋkul mə kɛɛnzh cʉg jâm, mə nə ŋkul mə nyíŋgə́ ŋwa gwo: wáda Dâ nyə á yə mə wə́ cɨ́.»
18 Ninguém a tira de mim, mas eu a dou de mim mesmo e tenho o poder de a dar, como tenho o poder de a reassumir. Tal é a ordem que recebi de meu Pai.
19 Lə́sʉ́ Yésus nyə á ŋgə lás nɨ í á sá mbɛ́ɛ́gí mpə́dʉ́gá *Oyúdɛn.
19 A propósito dessas palavras, originou-se nova divisão entre os judeus.
20 Bɔ́ɔ́lʉ́gá ŋkí bulya bwə́ á ŋgə cɨ nə́: «Jamb í mə́ bii nyə, í mú ŋgə sá nə́ a lásʉ́g ilɨ́s-lɨ́s; kúgá ná ŋgə gwágʉlə nyə.»
20 Muitos deles diziam: Ele está possuído do demônio. Ele delira. Por que o escutais vós?
21 Bɔ́ɔ́lʉ́gá nə́: «Ilɨ́s-lɨ́s í jamb dɨ́ ínɨ; jamb í cúgɛ́ nə ŋkul bwɛlɛ bɛ̂ny áncím-ncîm mísh.»
21 Outros diziam: Estas palavras não são de quem está endemoninhado. Acaso pode o demônio abrir os olhos a um cego?
22 Zaŋ ifúb mpáánzə́ í á ŋgə sɨ̂y Yurʉ́səlɛm, í á bə fwála lʉ ŋkwân.
22 Celebrava-se em Jerusalém a festa da Dedicação. Era inverno.
23 Yésus nyə á ka bə *Luŋ mə́ Zɛmbî, a ŋgə́ kyey kʉ́l bwə́ á gwiid nə́ Nyíŋgʉ́lé mə́ Sə́lʉmun dɨ́, a kə, a zə, a kə, a zə.
23 Jesus passeava no templo, no pórtico de Salomão.
24 Oyúdɛn bwə́ á ka kə lyɛ̧ nyə, kə jî nyə nə́: «Wo é ka bá səl sə́ milâm shí jáyɛ́ ja? Ŋkí wo wə́ jísə́ *Krîst, jaawʉg sə́ nə́ kpwɔɔ́.»
24 Os judeus rodearam-no e perguntaram-lhe: Até quando nos deixarás na incerteza? Se tu és o Cristo, dize-nos claramente.
25 Yésus mú bɛ̧sa bwo nə́: «Mə a shí bwey jaaw bɨ́ njɨ bɨ ŋgə́ shwána. Misɔ́ɔ́lʉ́gʉ́ mə́ ŋgə́ sá jínə́ mə́ Dâ dɨ̂ myá mí ŋgə nə́mə́ lwágʉlə ntɔ́.
25 Jesus respondeu-lhes : Eu vo-lo digo, mas não credes. As obras que faço em nome de meu Pai, estas dão testemunho de mim.
26 Mí ŋgə tɛɛm lwágʉlə ntɔ́, bɨ́ ŋgə shwána shwánág, nəcé bɨ́ cugɛ́ mə́dɨ́ sɔɔnz ítɔw dɨ̂.
26 Entretanto, não credes, porque não sois das minhas ovelhas.
27 Itɔw byâm í dʉ gwágʉlə kə́l dâm; mə mpú byo, í dʉ bɛ̧ mə.Itɔw í ŋgə bɛ̧ mbaagʉlə|src="bk00007c.tif" size="span" copy="Bass & Knowles" ref="10.27"
27 As minhas ovelhas ouvem a minha voz, eu as conheço e elas me seguem.
28 Mɛɛ ŋgə ntâg yə byo cʉg á kandʉgə kandʉgə, í ábʉ́lɛ́ bwɛlɛ yə, muud nyə abʉ́lɛ nə́mə́ bwɛlɛ dɛ́ɛ́g mə byo mbwə́d.
28 Eu llhes dou a vida eterna; elas jamais hão de perecer, e ninguém as roubará de minha mão.
29 Dâ muud nyə á yə mə byo yɛ́ mə́ ntɔ̧ múúd yɛ̂sh ŋkúlʉd; muud cugɛ́ nə ŋkul dɛ́ɛ́g nyə sâ mbwə́d.
29 Meu Pai, que mas deu, é maior do que todos; e ninguém as pode arrebatar da mão de meu Pai.
30 Sá Dâ sə́ bʉ́sə nda muud ŋgwûd.»
30 Eu e o Pai somos um.
31 Oyúdɛn bwə́ mú nyiŋgə ŋkɛ̂ny mə́kwóógʉ́ nə́ bwə́ gwú nyə nə ndɨ̂.
31 Os judeus pegaram pela segunda vez em pedras para o apedejar.
32 Njɨ, Yésus mú jî bwo nə́: «Mə mə́ lwágʉlə bɨ́ jɔ̧jɔ̧ mísɔ́ɔ́lʉ́gʉ́ mí ŋgə́ zhu wə́ Dâ myá, bɨ mə́ cɛɛl gwú mə nə wáyɛ́?»
32 Disse-lhes Jesus: Tenho-vos mostrado muitas obras boas da parte de meu Pai. Por qual dessas obras me apedrejais?
33 Oyúdɛn bwə́ mú bɛ̧sa nə nyə nə́: «Sə́ acɛ́ɛ́lɛ́ gwú wo nə jɔ̧jɔ̧ sɔ́ɔ́lʉ́gʉ́; sə́ mə́ yida cɛɛl gwú wo nəcé wo ŋgə lás nə Zɛmbî *bwaasʉ́lə mpu; wɛɛ njúl muud, wo ŋgə bə́lɛ cɨ nə́ wo jɨ Zɛmbî.»
33 Os judeus responderam-lhe: Não é por causa de alguma boa obra que te queremos apedrejar, mas por uma blasfêmia, porque, sendo homem, te fazes Deus.
34 Yésus mú fɛɛl nə́: «Ŋgaá cilyá wúsə bɨ́dɨ́ kálaad məcɛ̧ɛ̧́d nə́: “Bɨ bʉ́sə ozɛmbî”
34 Replicou-lhes Jesus: Não está escrito na vossa lei: Eu disse: Vós sois deuses {Sl 81,6}?
35 Na mə lwágʉlə nə́ buud Zɛmbî nyə á ŋgə lás nə ndɨ́ wá, Kálaad Zɛmbî mə jɔ̂w bwo nə́ ozɛmbî. Ká jɨ? Muud nyə ajə́láyɛ́ nə yîl sâ Kálaad Zɛmbî ŋgə́ cɨ yí.
35 Se a lei chama deuses àqueles a quem a palavra de Deus foi dirigida {ora, a Escritura não pode ser desprezada},
36 Bɨ bâŋ bɨ mə sá nə́, mə muud Zɛmbî nyə a fɛ́ɛ́sh, a mú ntɨ shí ga dɨ́ yɛ́, bɨ mə́ cɨ nə́ mə ŋgə *lás nə Zɛmbî bwaasʉ́lə mpu nəcé mə ŋgə́lə bwaagʉlə nə́ mə jɨ Mwân mə Zɛmbî.
36 como acusais de blasfemo aquele a quem o Pai santificou e enviou ao mundo, porque eu disse: Sou o Filho de Deus?
37 Ŋkí mə aŋgɛ̂ nə sá misɔ́ɔ́lʉ́gʉ́ mí Dâ, shwánágá mə.
37 Se eu não faço as obras de meu Pai, não me creiais.
38 Njɨ, ŋkí mə ŋgə sá myo, bɨ́ tɛɛm ŋgə shwána mə, *magʉləgá misɔ́ɔ́lʉ́gʉ́; bɨ́ mə́ ká magʉlə myo, bɨ́ yag, bɨ́ mpu nə́mə́ nə́ Dâ njul mə́dɨ́, mə njúl wə́ Dâ.»
38 Mas se as faço, e se não quiserdes crer em mim, crede nas minhas obras, para que saibais e reconheçais que o Pai está em mim e eu no Pai.
39 Njɨ bwə́ á gwág ntʉ́nɨ yí, bwə́ mú nyiŋgə sɔ̧ nə́ bwə́ bii nyə, a mú faam.
39 Procuraram então prendê-lo, mas ele se esquivou das suas mãos.
40 A mú nyiŋgə lɨ́ɨ́na kə Zhurdɛ̧̂ faŋwíny, kʉ́l Yuánɛs nyə á fwo ŋgə duu buud yí, a mú kə ji wu.
40 Ele se retirou novamente para além do Jordão, para o lugar onde João começara a batizar, e lá permaneceu.
41 Zhwog buud bwə́ mú dʉ zə nyə́dɨ́. Bwə́ mú dʉ cɨ nə́: «Yuánɛs nyə a shígɛ́ bwɛlɛ sá tɔɔ *shimbá; njɨ, sâ jɛ̂sh nyə á cɨ shú mə́ múúd ɛ́ga yí jísə bʉ́bə́lɛ́.»
41 Muitos foram a ele e diziam: João não fez milagre algum,
42 Zhwog buud bwə́ mú *búgʉla Yésus kʉ́kʉ́l jɔɔŋgʉ́d.
42 mas tudo o que João falou deste homem era verdade. E muitos acreditaram nele.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.