Atos 13
Kálaad Zɛmbî : Sɔ ̧ á Gúgwáan (MCP) vs VC
1 Dɔ̧ lʉ́ óbúgʉla í á bə Antyósh yí í á bə nə *buud ɔ mícúndə́ nə oyɨ́ɨ́gʉli. Barnábas nyə á bə cínɔŋg, nə Símʉyon bwə́ á kwo dʉ jɔ̂w nə́ Nizhɛr yɛ́, nə Lusyus múúd á Sirɛ̂n, nə Manaɛn bá cî Herod á tatarâk bá wɔɔf kʉ́l ŋgwúd yɛ́, nə Sôl.
1 Havia então na Igreja de Antioquia profetas e doutores, entre eles Barnabé, Simão, apelidado o Negro, Lúcio de Cirene, Manaém, companheiro de infância do tetrarca Herodes, e Saulo.
2 Dúl jwɔ̂w bwə́ á ŋgə sá mísɔɔn bwə́ ŋgə́ ci idʉ̂w yí, Ŋkɛ̧́ŋkɛ̧̂ Shíshim nyə á cɨ nə bwo nə́: «Tə́lʉ́gá mə Barnábas bá Sôl koogʉ́, bwə́ zə́ kə sá sáal mə́ mə́ fɛ́ɛ́sh bwo nə́ bwə́ sáág yí.»
2 Enquanto celebravam o culto do Senhor, depois de terem jejuado, disse-lhes o Espírito Santo: Separai-me Barnabé e Saulo para a obra a que os tenho destinado.
3 Nə́ ndɛɛ́, bwə́ mú jəgʉla nə Zɛmbî bwə́ ŋgə́ cɨ idʉ̂w, bwə́ mú bəd Barnábas bá Sôl məbwə̂, bwə́ mú bɨ́d bwo nə́ bwə́ kyéyʉg.
3 Então, jejuando e orando, impuseram-lhes as mãos e os despediram.
4 Ja Ŋkɛ̧́ŋkɛ̧̂ Shíshim mə́ kənd Barnábas bá Sôl lwámád ntʉ́nɨ yí, báá bwə́ mú shulə kə Seləsi, bwə́ mú ŋwa byɔ́ɔl cɔ̧́ kə kɔ́ɔ́mb ŋkwamə́ á Shíprə.
4 Enviados assim pelo Espírito Santo, foram a Selêucia e dali navegaram para a ilha de Chipre.
5 Bwə́ á kə wɔ́ɔ́s Salaminə, ŋgə bwiiŋg Milə́sʉ́ mí Zɛmbî *mə́mpáánzə́ mə́ mínjɨ́ɨ́gʉ́lá mə́ *Oyúdɛn dɨ̂, bwə́ ŋgə́ kə nə Yuánɛs tâŋ kágə́ mílwámá.
5 Chegados a Salamina, pregavam a palavra de Deus nas sinagogas dos judeus. Tinham com eles João para auxiliá-los.
6 Bwə́ mú lɨ́ɨ́na ŋkwamə́ nyɔɔŋg nyɛ̂sh nə́ ndɛɛ́ kə wɔ́ɔ́s ŋgwə́la á Pafos. Bwə́ á kə kwey ŋgwɔ́l mwâ Yúdɛn nûŋ Pafos nə jínə́ nə́ Bar-Yésus, a njúl muud ncidə, *muud micúndə́ á məshɨɨgâ.
6 Percorreram toda a ilha até Pafos e acharam um judeu chamado Barjesus, mago e falso profeta,
7 Bar-Yésus ɛ́nɛ bá ŋgwə́mʉna Serzhus Polus wə́ bwə́ á ŋgə cʉgə. Ŋgwə́mʉna nywáá njúl nə fʉg, nyə á ka jɔ̂w Barnábas bá Sôl nəcé nyə á bə nə məma yéésh nə́ á gwág kɛ́ɛl mə́ Zɛmbî.
7 que vivia na companhia do procônsul Sérgio Paulo, homem sensato. Este chamou Barnabé e Saulo, e exprimiu-lhes o desejo de ouvir a palavra de Deus.
8 Njɨ, Elimas mú ŋgə laa bwo, a ŋgə́ yida cɛɛl shwúgʉli ŋgwə́mʉna nə́ a kú *búgʉla. Jínə́ lʉ́ Elimas í kə́ nə́ muud ncidə.
8 Mas Élimas, o Mago - pois assim é interpretado o seu nome -, se lhes opunha, procurando desviar da fé o procônsul.
9 Sôl, bwə́ jɔ́w nə́ Pwôl yɛ́, mə́ lwánd nə Ŋkɛ̧́ŋkɛ̧̂ Shíshim nə́ cwɔ́ɔ́ músə ka dʉ́g Elimas nə́ figə́-figə́,
9 Então Saulo, chamado também Paulo, cheio do Espírito Santo, cravou nele os olhos e disse-lhe:
10 a mú lás nə nyə nə́: «Yîf! yé mása məkə́ŋ nə məshɨɨgâ ɛ́ga, yé mwân mə Njwû məjamb, yé múúd jɨ́ kú cɛɛl ótʉ́təlí ɛ́ga! Wo ayɔ́wɛ́ ŋgə́lə cɛɛl ntáma jɔ̧jɔ̧ íyuug i Cwámba?
10 Filho do demônio, cheio de todo engano e de toda astúcia, inimigo de toda justiça, não cessas de perverter os caminhos retos do Senhor!
11 Wo zə́ dʉ́g ja gaád. Mbwə̂ mə́ Zɛmbî í mə́ bii wo. Wo zə́ fwo bə áncím-ncîm, kú ná dʉ́g mə́ŋkɛnya mə́ jwɔ̂w. Wo é ji ntɔ́ fwámɛ́ fwála.» Pwôl ká nə́mə́ shîn lás ntʉ́nɨ, gúndə́ nə yídʉ́gʉ́ í mú shulə Elimas míshʉ́d, a mú ŋgə lyɛ̧da kʉkʉ̂l ŋgwúd ŋgə sɔ̧́ muud bííg nyə mbwə́d yɛ́.
11 Eis que agora está sobre ti a mão do Senhor e ficarás cego. Não verás o sol até nova ordem! Caíram logo sobre ele a escuridão e as trevas, e, andando à roda, buscava quem lhe desse a mão.
12 Njɨ ŋgwə́mʉna nyə á dʉ́g sâ í á sɨ̂y nɨ yí, nyə shwal bə mbúgʉla, njɨ́ɨ́gʉ́lá nyə á gwág shú mə́ Cwámba yí í mə́ bií nyə.
12 À vista deste prodígio, o procônsul abraçou a fé, admirando vivamente a doutrina do Senhor.
13 Pwôl bə́nɔ̂ŋ buud ɔ́ gwooŋg bɛ́ bwə́ mú kəwa byɔ́ɔ́lʉ́d Pafos, kə Pɛrzhe kɔ́ɔ́mb shí á Pamʉfilî. Yuánɛs mú kə béégya nə bwo nûŋ, nyɛ mú nyiŋgə kə Yurʉ́səlɛm.
13 Paulo e os seus companheiros navegaram de Pafos e chegaram a Perge, na Panfília, de onde João, apartando-se deles, voltou para Jerusalém.
14 Bâŋ bwə́ mú tɨ́ Pɛrzhe, ŋgə kə nə́ ndɛɛ́ kə wɔ́ɔ́s Antyósh á Pisidî. Bwə́ mú kə nyíi *mpáánzə́ minjɨ́ɨ́gʉ́lá dɨ́ jwɔ̂w lʉ́ Sábaad, kə ji shí.
14 Mas eles, deixando Perge, foram para Antioquia da Pisídia. Ali entraram em dia de sábado na sinagoga, e sentaram-se.
15 Ja lɔ̧́lə *mbwoomb mə́cɛ̧ɛ̧ nə micilyá mí búúd ɔ mícúndə́ í á shîn yí, otɔ́we ɔ shwóg wâ mpáánzə́ minjɨ́ɨ́gʉ́lá bwə́ mú cɨ nə bwo nə́: «Bwaaŋg, ŋkí bɨ bʉ́sə nə gúl sâ bɨ́ bɨ́ nə ŋkul bándʉlə búúd nə ndɨ́ yí, lásʉ́gá ja gaád.»
15 Depois da leitura da lei e dos profetas, mandaram-lhes dizer os chefes da sinagoga: Irmãos, se tendes alguma palavra de exortação ao povo, falai-a.
16 Pwôl mú tɔ̂w tʉ́təlí, a fʉfə bwo mbwə̂, a músə lás nə́: «Nə bag ɔ́ *Izʉrəyɛ̂l nə bɔɔŋg bwə́ ŋgə́ gwɔ̧́ɔ̧ Zɛmbî wá, bɨ ɔ gwágʉ́lə́ mə.
16 Paulo levantou-se, fez um sinal com a mão e falou: Homens de Israel e vós que temeis a Deus, ouvi.
17 Zɛmbî á kúl búúd Izʉrəyɛ̂l jísʉ́ ga nyə a fɛ́ɛ́sh osɔ́ɔ́ŋgʉ́ bʉ́sʉ́. Nyə a sá nə́ kúl búúd jísʉ́ í kə́g bul mpyáánz nûŋ jiya á Igîpten dɨ̂. Nə́ ndɛɛ́ nyə a yîl bwo nûŋ nə mbwə̂ ŋkûl yé.
17 O Deus do povo de Israel escolheu nossos pais e exaltou este povo no tempo em que habitava na terra do Egito, de onde os tirou com o poder de seu braço.
18 A mú ŋgə jísɔw bwo shí a shwééshá dɨ́ kə wɔ́ɔ́s je kumə mimbû məwûm mə́nɔ̧̂.
18 Por espaço de quarenta anos alimentou-os no deserto.
19 A mú jaŋgʉlə ílwoŋ í búúd zaŋgbá shí á Kanaan nə́ ndɛɛ́ a yə ódâ shí nyáŋ tâŋ lʉ́gí
19 Destruiu sete nações na terra de Canaã e distribuiu-lhes por sorte aquela terra durante quase quatrocentos e cinqüenta anos.
20 shú mímbû kúnə́-kúnə mitəd minɔ̧̂ nə məwûm mə́tɔ́ɔn.
20 Em seguida, lhes deu juízes até o profeta Samuel.
21 Ja jɔɔŋgʉ̂ bwo mú jɨɨ nə́ bwə́ bə́g nə wáŋ njwú-buud. Zɛmbî mú yə bwo Sawul mwân mə Kís a njúl mbyágá á bɛɛnd mə́ Bəŋzhamɛ̧̂. Sawul mú jwú nə bwo tâŋ mimbû məwûm mə́nɔ̧̂.
21 Pediram então um rei, e Deus lhes deu, por quarenta anos, Saul, filho de Cis, da tribo de Benjamim.
22 Zɛmbî mú yîl nyə, a mú tə̂l bwo *Dávid njwú-buud. Dávid wɔɔŋg wə́ Zɛmbî nyə á bwiiŋg lâŋ yé nə́: “Mə mə́ dʉ́g nə́ Dávid mwân mə Yése jisə muud mə́ kwaga nə tə́dʉ́gá wâm yɛ́, nyə wə́ mə bá dʉ sá sâ jɛ̂sh mə́ bá dʉ jɨɨ nə́ a sáág yí.”
22 Depois, Deus o rejeitou e mandou-lhes Davi como rei, de quem deu este testemunho: Achei Davi, filho de Jessé, homem segundo o meu coração, que fará todas as minhas vontades.
23 Nyə́dɨ́ mpwoŋ buud dɨ́ wə́ Zɛmbî nyə a lwándʉ́lə́ mpu yé, a wééshʉli Yésus cʉgye buud á Izʉrəyɛ̂l yɛ́.
23 De sua descendência, conforme a promessa, Deus fez sair para Israel o Salvador Jesus.
24 Shúshwóógʉ́ nə́ cʉgye wɔɔŋg zə́g, Yuánɛs nyə a zə jɨ́ɨ́gʉli kúl búúd Izʉrəyɛ̂l jɛ̂sh nduwán tâŋ yuug nə́ bwə́ mə́ cɛ́nd mítə́dʉ́gá.
24 João tinha pregado, desde antes da sua vinda, o batismo do arrependimento a todo o povo de Israel.
25 Ja Yuánɛs wɔɔŋgʉ̂ nyə á ŋgə shínal sáal dɛ́ yí, nyə á ŋgə cɨ nə buud nə́: “Bɨ́ ŋgə ná tə́dʉga nə mə wə́ zə? Mə cugɛ́ múúd bɨ́ ŋgə́ tə́dʉga nə́ mə́ jísə́ yɛ́. Njɨ, ŋgwɔ́l múúd zag mə́dɨ́ mpʉ́sə. Mə ampíyáyɛ́ nə́ mə cínyʉg nyə mikwoolú mí mə́ŋgwub məkuúd.”
25 Terminando a sua carreira, dizia: Eu não sou aquele que vós pensais, mas após mim virá aquele de quem não sou digno de desatar o calçado.
26 Bwááŋg bɛ̂sh, tɔɔ mpwoŋ buud mə́ *Abʉraham tɔɔ bɨ́ bɔɔŋg bɨ́ ŋgə́ gwɔ̧́ɔ̧ Zɛmbî wá, shé wə́ Zɛmbî nyə á ntɨ kɛ́ɛl á cʉg dɔɔŋg wá.
26 Irmãos, filhos de Abraão, e os que entre vós temem a Deus: a nós é que foi dirigida a mensagem de salvação.
27 Buud ɔ́ Yurʉ́səlɛm bɛ̂sh nə otɔ́we ɔ shwóg báŋ bwə́ á shígɛ́ mpu Yésus. Bwə́ á yida cɛ̧ɛ̧lə nyə shwɨy. Ntɔ́, bwə́ á sá nə́ iciyá í búúd ɔ mícúndə́ shé mə́ dʉ lɔ̧́ ósábaad bɛ̂sh dɨ́ yí í bwə́mag.
27 Com efeito, os habitantes de Jerusalém e os seus magistrados não conheceram Jesus, e, sentenciando-o, cumpriram os oráculos dos profetas, que cada sábado são lidos.
28 Tɛɛm bə nda bwə́ á shígɛ́ kwey nyə nə məbɛ̧ɛ̧́ nə́ a yə́g nə́, bâŋ bwə́ á cɨ nə Pilât nə́ a gwúg nyə.
28 Embora não achassem nele culpa alguma de morte, pediram a Pilatos que lhe tirasse a vida.
29 Nə́mə́ njɨ bwə́ á shîn sá isâ byɛ̂sh í á bə cilyá Kálaad Zɛmbî dɨ́ shú dɛ́ dɨ́ yí, bwə́ á shul yîl nyə lɨ́ɨ́d bwə́ kə wá nyə shwóŋʉd.
29 Depois de realizarem todas as coisas que dele estavam escritas, tirando-o do madeiro, puseram-no num sepulcro.
30 Njɨ, Zɛmbî nyə a gwûmʉshi nyə.
30 Mas Deus o ressuscitou dentre os mortos.
31 Nyə a lwóya nyúúl məlú məlú, buud bə́nɔ́ŋ bwə́ á zhu Galilê bád kə Yurʉ́səlɛm wá bwə́ á ŋgə dʉ́g nyə. Buud bɔɔŋg wə́ bwə́ músə́ owúshinɛd bɛ́ kúl búúd jɛ̂sh dɨ̂.
31 Durante muitos dias apareceu àqueles que com ele subiram da Galiléia a Jerusalém, os quais até agora são testemunhas dele junto ao povo.
32 Jɔ̧jɔ̧ kɛ́ɛl dɔɔŋg nə́mə́ wə́ sə́ ŋgə́ bwiiŋg bɨ́ yí, ŋkaagə́ Zɛmbî nyə a kaag odâ yí.
32 Nós vos anunciamos: a promessa feita a nossos pais,
33 Zɛmbî nyə a sá nə́ ŋkaagə́ nyɔɔŋg í zə́g bwəma nə sə́ bwân gwúmʉ́shílə nyə á gwûmʉshi Yésus yí. Sâ jɔɔŋg wə́ jísə́ cilyá Sôm ábɛɛ̂ dɨ́ yí, nə́: “Wo jɨ mwân waamə́, mə mə́ byâ wo múús”.
33 Deus a tem cumprido diante de nós, seus filhos, suscitando Jesus, como também está escrito no Salmo segundo: Tu és meu Filho, eu hoje te gerei {Sl 2,7}.
34 Jɨ́ ntɔ́. Zɛmbî nyə a gwûmʉshi nyə ákandʉg, a kú ná bá kwo bwo. Ntɔ́ wə́ nyə á cɨ yɛ́, nə́: “Mə bá yə bɨ́ jɔ̧jɔ̧ ísâ mə á kaag Dávid yí, məŋkaagə́ mə́ cúgɛ́ nə ŋkul salan má”.
34 Que Deus o ressuscitou dentre os mortos, para nunca mais tornar à corrupção, ele o declarou desta maneira: Eu vos darei as coisas sagradas prometidas a Davi {Is 55,3}.
35 Gwə́ nə́mə́ wə́ á ŋgə́ báásʉlə gúl kʉ́kʉ́l cilyá dɨ́ nə́: “Wo abʉ́lɛ́ bɨ́d nə́ jɔ̧jɔ̧ sɔ́ɔl məsáal wô kə́g bwo shwóŋʉd”.
35 E diz também noutra passagem: Não permitirás que teu Santo experimente a corrupção {Sl 15,10}.
36 Dávid nywáá nyə a shí sá mítə́dʉ́gá mí Zɛmbî fwála dɛ́d. A mú yə, a dɔw nə osɔ́ɔ́ŋgʉ́ bɛ́, a bwo.
36 Ora, Davi, depois de ter servido em vida aos desígnios de Deus, morreu. Foi reunido a seus pais e experimentou a corrupção.
37 Njɨ, nyɔɔŋg Zɛmbî nyə a gwûmʉshi yɛ́ nywáá nyə a shígɛ́ bwo.
37 Mas aquele a quem Deus ressuscitou não experimentou a corrupção.
38 Bwaaŋg bɨ mə́ jəlá nə mpu ntɔ́ nə́ nyə wə́ mə́ sá nə́ bɨ gwágʉ́g kɛ́ɛl ijuugá í *mísə́m mín. Məcɛ̧ɛ̧ mə́ Moyîz bɨ́ á dʉ bɛ̧ má mə́ á shígɛ́ sá nə́ bɨ ŋgə́g nə bə otʉ́təlî.
38 Sabei, pois, irmãos, que por ele se vos anuncia a remissão dos pecados.
39 Njɨ Yésus wə́ jísə́ nə́ muud yɛ̂sh mə́ búgʉ́lá nyə yɛ́, a bə tʉ́təlí ncindî nə ncindî.
39 Todo aquele que crê é justificado por ele de tudo aquilo que não pôde ser pela Lei de Moisés.
40 Bɨ ɔ́ bɛy nə́ sâ búúd ɔ mícúndə́ bwə́ á cɨ yí, í bwə́mag nə bɨ̂. Bwə́ á cɨ nə́:
40 Cuidai, pois, que não venha sobre vós o que foi dito pelos profetas:
41 Bɨ́ buud ɔ mpyóŋ, dʉgá,
41 Vede, ó desprezadores, pasmai e morrei de espanto. Pois eu vou realizar uma obra em vossos dias, obra a que não creríeis, se alguém vo-la contasse {Hab 1,5}.
42 Ja Pwôl bá Barnábas bwə́ á cúwo tɔ́ɔ́n yí, búúd bwə́ á jəgʉla nə bwo nə́ bwə́ bâg kwo zə bwiiŋg bwo lâŋ ŋgwúd nɨ Sábaad mə bá bɛ̧ yɛ́.
42 Ao saírem, rogavam que lhes repetissem essas palavras no sábado seguinte.
43 Ja buud bwə́ á bwɨ́lya yí, fwámɛ́ bímbí lʉ́ *Oyúdɛn nə bɔ́ɔ́l búúd bwə́ á wá milâm mísɔɔn wáŋ dɨ́ wá bwə́ á bɛ̧ Pwôl bá Barnábas bə́nɔ̂ŋ kə ŋgə lésha. Pwôl bá Barnábas bwə́ mú ŋgə wá bwo ŋkul mílámʉ́d nə́ bwə́ wág icʉg byáŋ mpaam mə́ Zɛmbî dɨ̂.
43 Depois que a assembléia terminou, muitos judeus e prosélitos devotos seguiram Paulo e Barnabé, os quais com muitas palavras os exortavam a perseverar na graça de Deus.
44 Sábaad nyə á bɛ̧ yɛ́, buud bwə́ á zə sɛɛŋgya je bə buud ɔ ŋgwə́la bɛ̂sh nə́ bwə́ zə́ gwágʉlə kɛ́ɛl mə Cwámba.
44 No sábado seguinte, afluiu quase toda a cidade para ouvir a palavra de Deus.
45 Nda bɔ́ɔ́l Oyúdɛn bwə́ á dʉ́g bímbí lʉ́ ncúlyá buud bɔɔŋg nə́, bwə́ á ka zə mpii Pwôl bá Barnábas váál áwuwagʉwə̂, bwə́ mú ŋgə shwána bwo, ŋgə lwîy bwo.
45 Os judeus, vendo a multidão, encheram-se de inveja e puseram-se a protestar com injúrias contra o que Paulo falava.
46 Pwôl bá Barnábas bwə́ mú mpu jaaw bwo kú nə ifwaas nə́: «Í á jəla nə́ bɨ wə́ tɛ́ɛ́dʉ́g gwág Milə́sʉ́ mí Zɛmbî. Nda bɨ́ bâŋ mə́ ka ban myo nə́, bɨ mə́ lwágʉlə nə́ bɨ ampíyáyɛ́ nə cʉg á kandʉgə kandʉgə. Ntɔ́, sə́ bâŋ mə zə́ lésha nə ikúl í cúgɛ́ Oyúdɛn yí.
46 Então Paulo e Barnabé disseram-lhes resolutamente: Era a vós que em primeiro lugar se devia anunciar a palavra de Deus. Mas, porque a rejeitais e vos julgais indignos da vida eterna, eis que nos voltamos para os pagãos.
47 Nəcé Cwámba nyə á cɨ nə sə́ nə́: “Mə mə́ tə́l wo nə́ wo bə́g məŋkɛnya mâ ilwoŋ, nə́ wo kə́g nə cʉg kə wɔ́ɔ́s íjumə í shíd”.»
47 Porque o Senhor assim no-lo mandou: Eu te estabeleci para seres luz das nações, e levares a salvação até os confins da terra {Is 49,6}.
48 Njɨ ikûl ishús í á gwág ntʉ́nɨ yí, bwə́ á bul bə nə məshusʉg bwə́ ŋgə́ ságʉsə kɛ́ɛl mə Cwámba. Bɔɔŋg bwə́ á bə fééshá nə́ bwə́ dʉ́gʉ́g cʉg á kandʉgə kandʉgə wá bwə́ mú bə óbúgʉla.
48 Estas palavras encheram de alegria os pagãos que glorificavam a palavra do Senhor. Todos os que estavam predispostos para a vida eterna fizeram ato de fé.
49 Kɛ́ɛl mə Cwámba í á kyey lɔɔm wɔɔŋg wɛ̂sh.
49 Divulgava-se, assim, a palavra do Senhor por toda a região.
50 Oyúdɛn bwə́ á ka shwambʉlə fwámɛ́ búdá ɔ́ lɔɔm bwə́ á dʉ gwɔ̧́ɔ̧ Zɛmbî wá. Bwə́ mú zə lwágʉlə Pwôl bá Barnábas cúwʉ́lí nə́ ndɛɛ́ bwə́ wáámb bwo kə ntɔ̧ mínjɨ mí shí nyáŋ.
50 Mas os judeus instigaram certas mulheres religiosas da aristocracia e os principais da cidade, que excitaram uma perseguição contra Paulo e Barnabé e os expulsaram do seu território.
51 Pwôl bá Barnábas bwə́ mú kudə fumbyá mə́kuú máŋʉ́d shú dáŋ, báá bwə́ mú kə Ikóniyum.
51 Estes sacudiram contra eles o pó dos seus pés, e foram a Icônio.
52 *Ompwíín bwə́ mú lʉ́g lwándʉ́lá nə məshusʉg nə Ŋkɛ̧́ŋkɛ̧̂ Shíshim nə́ cwɔ́ɔ́.|src="Paul1-BW.tif" size="span" copy="Wycliffe Bible Translators Inc." ref="Misɔ́ɔ́lʉ́gʉ́ 13:52"
52 Os discípulos, por sua vez, estavam cheios de alegria e do Espírito Santo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.