Atos 23
Coatlán Mixe NT (MCO_TBL) vs NVT
1 Huin'it Pablo yaj'ijxpejty je mayjäy huɨdi anajty tɨ nayyöymújcɨgɨxy, e chi ajcxy nɨmay: ―Mɨgügtɨjc, Dios y'ijxpy ñejhuɨɨyb nej ɨɨch tɨ nduñ maabɨ nyeecpɨdzɨmyɨch, tudägy n'ityɨch ixtɨ chambaadnɨ.
1 Paulo olhou fixamente para o conselho dos líderes do povo e disse: “Irmãos, tenho vivido diante de Deus com a consciência limpa”.
2 Huin'it je Ananías, je teedy mɨjtungmɨɨdpɨ, ni'ane'mdɨɨy Pablo co huen yaj'accojxɨ̈gy.
2 No mesmo instante, o sumo sacerdote Ananias ordenou aos que estavam perto de Paulo que lhe dessem um tapa na boca.
3 Chi Pablo ymɨnañ: ―¡Dios xychaachytunɨpy miich huɨdibɨ mnaybɨdaacɨp nej jɨhuɨy ooy mdudägyjäyɨty, e ca' yjanchɨty! Paady miich m'ɨñäy ma cötujctac jɨgɨx nyajtɨydunɨpyɨch nej je ley y'ane'my. Chi mmɨdundɨgooy je ley co tɨ xyajcojxyiijɨch.
3 Então Paulo lhe disse: “Deus o ferirá, seu grande hipócrita! Que espécie de juiz é o senhor, desrespeitando a lei ao mandar me agredir dessa forma?”.
4 Je jäy ajcxy huɨdi anajty jɨm mɨnañ: ―¿Jadu'n miich mmɨgapxtɨgoy yɨ Dios ymɨjtungmɨɨdpɨ?
4 Os que estavam perto de Paulo lhe disseram: “Você ousa insultar o sumo sacerdote de Deus?”.
5 Chi Pablo ymɨnañ: ―Mɨgügtɨjc, ɨɨch ca' anajty nejhuɨ̈yɨch, pen yɨ' je' Dios ymɨjtungmɨɨdpɨ. Com jaybety jadu'n ma Dios ñecy: “Ca' huaad jɨbɨc mnigapxɨpy huɨdi tungmɨɨd ijtp ma miich mjäy.”
5 “Irmãos, não sabia que ele era o sumo sacerdote”, respondeu Paulo. “Pois as Escrituras dizem: ‘Não fale mal de suas autoridades’.”
6 Huin'it Pablo ijxy nejhuɨɨy co jɨm juntɨ'joty mejtzpɨcy ixpɨcytɨjc anajty jɨm, jɨm huɨdi saduceo y'ixpɨjcɨn ymɨjpɨdacp etz nañ jadu'n jɨm huɨdi fariseo y'ixpɨjcɨn ymɨjpɨdacp, chi Pablo ymɨnañ mɨc: ―Mɨgügtɨjcɨch, fariseojäy ɨɨch, nañ jadu'n ndeedyɨch fariseojäy je'. Cham nyajtɨyduñɨch mɨɨd jëgɨxpɨ co nmɨbɨcyɨch co Dios yajjugypɨgɨpy jäy tɨɨbɨ y'öccɨxy.
6 Sabendo Paulo que alguns membros do conselho dos líderes do povo eram saduceus e outros fariseus, gritou: “Irmãos, sou fariseu, como eram meus antepassados! E estou sendo julgado por causa de minha esperança na ressurreição dos mortos!”.
7 Co Pablo jadu'n ymɨnanday, chi fariseojäy etz saduceojäy miñ xyɨpy ajcxy ca' ñay'ayuc-huinjɨhuɨɨyɨ. Chi je naymujcpɨdɨjc ajcxy ñaybɨjc-huäcxɨ.
7 Quando Paulo disse isso, o conselho se dividiu, fariseus contra saduceus,
8 Je' co je saduceojäy ymɨnaangɨxy co o'cpɨ ca' yjugypɨgɨpy, ni ca' ji ángel ajcxy, nañ ca' jäy y'alma, nañ ca' ji je Espíritu Santo, etz ni ca' ji mujcu' ajcxy. Je fariseojäy ymɨbɨjcpy je' ajcxy co yjiijɨty ángel ajcxy, co öcpɨ jugypɨgaangɨxy, co je Espíritu Santo yjiijɨty, co jäy ajcxy mɨɨdɨty y'alma, etz co mujcu' ajcxy yjiijɨty.
8 pois os saduceus afirmam não haver ressurreição, nem anjos, nem espíritos, mas os fariseus creem em todas essas coisas.
9 Tüg'ócɨy jäy ajcxy ma je naymujctac ytɨgɨɨy huambɨ jɨhuɨɨybɨ. Chi nijëjɨty fariseojäy huɨdi nihuindzɨn'ajtpy je Moisés ycötújcɨn nïgapxtuty Pablo ymɨnañ: ―Jadayaabɨ jäy ca' ti pocy tɨ tuñ. Ca' yjecyɨty tɨ jada' ymɨgapxyii tüg espíritu o tüg ángel.
9 Houve grande alvoroço. Alguns dos mestres da lei que eram fariseus se levantaram e começaram a discutir energicamente. “Não vemos nada de errado com este homem!”, gritavam. “Talvez um espírito ou um anjo tenha falado a ele!”
10 Chi je mayjäy anajty ooy mɨc tɨ ñayyajjot'ambɨ́jcɨgɨxy. Je soldado huindzɨn tzɨgɨɨyb anajty co Pablo y'ahuoonnɨ̈huɨɨyb y'agɨdzɨ̈huɨɨyb, paady ni'ane'mdɨy huen yɨ soldado ajcxy yajpɨdzɨmgɨxy juntɨjoty e yajnɨ́cxcɨxɨpy yɨ Pablo jadüg'oc ma cuartel.
10 A discussão ficou cada vez mais violenta, e o comandante teve medo de que Paulo fosse feito em pedaços. Assim, ordenou que os soldados o retirassem à força e o levassem de volta à fortaleza.
11 Huin'it coodz ñayguëxɨ̈cɨ je Huindzɨn Jesús ma Pablo ymɨjc, nɨmaayɨ: ―Jotmɨcpɨc Pablo, com jadu'n nej ya Jerusalén tɨ xyñigodɨy'ajt'átyɨch, nañ jadu'n xyñigodɨy'ajt'adɨpyɨch jɨm Roma.
11 Naquela noite, o Senhor apareceu a Paulo e disse: “Tenha ânimo, Paulo! Assim como você testemunhou a meu respeito aqui em Jerusalém, deve fazê-lo também em Roma”.
12 Com jabom nijëjɨty judíojäy ñaygapxɨ co yaj'ögaangɨxy Pablo. E chi ajcxy capxycödujcy ñay'ɨɨbojcɨ ñaygapxpojcɨ co ca' ycayaangɨxy y'ügaangɨxy ixtɨ coonɨ ajcxy yaj'öccɨxɨpy Pablo.
12 Na manhã seguinte, alguns judeus se juntaram para conspirar, jurando solenemente que não comeriam nem beberiam antes de matar Paulo.
13 Nihuixchiguïpx naxy anajty yëydɨjctɨjc huɨdi ajcxy jadu'n naygapxɨ.
13 A conspiração envolveu mais de quarenta homens.
14 Chi ajcxy ninɨcxy je teedy ajcxy huɨdibɨ mɨjtungmɨɨd etz judío mɨj'anäctɨjc, nɨmay ajcxy: ―Ɨɨch ajcxy tɨ ngapxycödujccɨxy co ca' ngayáangɨxyɨch n'ügáangɨxyɨch ixtɨ coonɨ ɨɨch ajcxy nyaj'öcɨp Pablo.
14 Foram aos principais sacerdotes e aos líderes do povo e lhes disseram: “Juramos solenemente, sob pena de castigo divino, que não comeremos nem beberemos antes de matar Paulo.
15 Jadachambɨ miich ajcxy, etz jacjadyii ixpɨcytɨjc mɨj'anäctɨjc nidungɨɨygɨxy ma je soldado huindzɨn, co huen jabom yajminyii Pablo jadügtecy ma miich ajcxy. E aanɨɨdaaccɨxy co jacyajxon yajtɨyduna'ñ, e ni'ixɨ̈ ɨɨch ajcxy anajty n'ijtcɨxy co Pablo nyaj'ögɨbɨch ca'nɨ anajty yjäty ma naymujctac.
15 Agora peçam, vocês e o conselho dos líderes do povo, que o comandante traga Paulo de volta ao conselho. Finjam que os senhores desejam examinar o caso com mais detalhes. Nós o mataremos no caminho”.
16 Pablo chɨ' ymang nejhuɨɨy nej je' anajty tɨ ñaygápxɨgɨxy, chi ñɨcxy ma cuartel oy Pablo yajnɨmäy.
16 Contudo, o sobrinho de Paulo, filho de sua irmã, soube do plano deles e foi à fortaleza contar a seu tio.
17 Huin'it Pablo yaaxɨ tüg soldado huindzɨn, e chi nɨmay: ―Yajnɨcx jada yeeg'anäg ma je comandante, ymɨɨd yɨ' ayuc ti nigapxaamy.
17 Então Paulo mandou chamar um dos oficiais romanos e disse: “Leve este rapaz ao comandante. Ele tem algo importante para lhe contar”.
18 Chi je soldado huindzɨn yajnɨcxy je yeeg'anäg ma je comandante, e chi nɨmay: ―Pablo, je machyjäy, tɨ xyaaxyɨch, tɨ xyñɨmäyɨch co nmɨɨdminɨpyɨch jada yeeg'anäg, ymɨɨd yɨ' ayuc huɨdi ñigapxaamy ma miich.
18 O oficial o levou ao comandante e explicou: “O preso Paulo me chamou e pediu que eu trouxesse ao senhor este rapaz, pois ele tem algo a lhe contar”.
19 Chi je comandante majch je yeeg'anäg ma ycɨ', e yajnɨcxy abɨcy, chi yaj'amɨdooy: ―¿Ti xyajnɨmähuaamyɨch?
19 O comandante tomou o rapaz pela mão e o levou à parte. “O que você quer me dizer?”, perguntou.
20 Chi je yeeg'anäg ymɨnañ: ―Yɨ judíojäy ajcxy tɨ ñaygápxɨgɨxy co xyñɨmähuaangɨxy co jabom Pablo myajnɨcxɨpy jɨm ma ñayyöymugáanɨgɨxy, y'aanɨɨdägaangɨxy co jacyajxon tɨydunaangɨxy.
20 O sobrinho de Paulo respondeu: “Alguns judeus pedirão que o senhor apresente Paulo diante da reunião do conselho amanhã, fingindo que desejam obter mais informações.
21 Ca' miich yɨ' mmɨbɨgɨpy; com nihuixchiguïpx naxy yëydɨjctɨjc jɨm yɨ' ajcxy ahuixy yüch. Tɨ capxycödujccɨxy co ca' ajcxy ycaya'ñ y'üga'ñ ixtɨ coonɨ ajcxy yaj'ögɨpy je Pablo. Jadachambɨ ni'ixɨ̈ jɨm y'ijtcɨxy, jëyɨ miich m'ayuc ajcxy xyjamɨdohuaanɨ, pen mni'adzooyb.
21 Não acredite neles. Há mais de quarenta homens emboscados para matar Paulo. Juraram solenemente, sob pena de castigo divino, que não comeriam nem beberiam antes de matá-lo. Estão de prontidão, apenas esperando sua permissão”.
22 Chi je comandante ycapxycɨjxy mɨɨd je yeeg'anäg. Chi nɨmay co ca' huaad ymɨydägy mɨɨd jacpɨnjaty jadu'n nej anajty tɨ ymɨydaaccɨxy.
22 O comandante despediu o rapaz e o advertiu: “Não deixe ninguém saber que você me contou isso”.
23 Chi je comandante yaaxɨ metz capitán moy cötújcɨn huen nayñi'ixɨ́ɨyɨgɨxy nimejtzmɨgo'px soldado huɨdi nɨcxɨp tegyɨ'm, etz tugɨ'pxmajc huɨdi nɨ́cxɨp cohuaaygɨ́xy, etz mejtz mɨgo'px quipyjɨjpxu'ñmɨɨdpɨ, huen nɨcxcɨxy jɨm Cesarea mɨjcoodz.
23 Então o comandante chamou dois de seus oficiais e ordenou: “Preparem duzentos soldados para partir a Cesareia hoje às nove da noite. Levem também duzentos lanceiros e setenta soldados a cavalo.
24 Nañ ni'ane'mdɨɨy co huen cohuay ni'ixɨ̈ pɨdägyii huɨdi Pablo yaj'ɨñähuɨpy, e moy cötújcɨn co huen oy yajxon ajcxy Pablo yajjädɨpy ma je gobernador Félix.
24 Providenciem um cavalo para Paulo e levem-no em segurança ao governador Félix”.
25 Chi yajmɨguejxy tüg necy yjaayɨty jadu'n:
25 Em seguida, escreveu a seguinte carta ao governador:
26 “Ɨɨch comandante, Claudio Lisias, cham nguejxyɨch jada necy ma miich, mɨjpɨ gobernador Félix, e nguejxpyɨch capxpoocxɨn.
26 “De Cláudio Lísias ao excelentíssimo governador Félix. Saudações.
27 Je judíojäy ajcxy tɨ anajty majtzcɨxy jadayaabɨ yëydɨjc, yaj'ögamy anajty ajcxy co ɨɨch oy nejhuɨ̈y co je' yromanojäyɨty, chi nninɨcxɨch mɨɨd soldadtɨjc etz nnihuaañɨch.
27 “Este homem foi capturado por alguns judeus que estavam prestes a matá-lo quando cheguei com meus soldados. Ao ser informado de que ele era cidadão romano, transferi-o para um lugar seguro.
28 Co ɨɨch ooy anajty nejhuɨ̈hua'ñɨch ti anajty co tɨ xɨ̈gɨxy, chi nyajnɨcxɨch ma anajty ajcxy tungmɨɨdpɨ etz mɨj'anäctɨjc tɨ ñayyöymújcɨgɨxy.
28 Então levei-o diante do conselho supremo dos judeus para investigar o motivo das acusações.
29 Hue' anajty yɨ' ycɨxpɨ tɨ yajxɨ̈y co anajty tɨ ytundɨgooy ma yɨ' ajcxy ycötújcɨn. Ca' anajty ytɨy'ájtɨty co yaj'öccɨxɨpy, e ni ca' huaad ymach'ɨñäy.
29 Não demorei a descobrir que ele era acusado de algo relacionado à lei religiosa, sem dúvida nada que justificasse a pena de morte ou mesmo a prisão.
30 Co ɨɨch oy nejhuɨ̈y co yɨ judíojäy anajty tɨ nihuinmayɨɨygɨxy co yaj'ögaangɨxy, cham ɨɨch miich yɨ' nyajniguexy. E tɨ ɨɨch nañ jadu'n nɨmay huɨdi tɨ yxɨ̈yii huen nɨcxcɨxy ma miich, e jëbɨ ajcxy jɨm nigapxy ti ycɨxpɨ co mɨdzip'ajtcɨxy. Ji naybaatɨm.”
30 Fui informado, porém, de uma conspiração para matá-lo e enviei-o de imediato ao senhor. Também informei aos acusadores que devem apresentar suas denúncias diante do senhor”.
31 Je soldadtɨjc nej anajty tɨ ycötújcɨn möyii tɨm huin'ítɨy mɨɨd tzooñ je Pablo mɨjcoodz ixtɨ yajja'ty ajcxy Antípatris.
31 Naquela noite, os soldados cumpriram as ordens que haviam recebido e levaram Paulo até Antipátride.
32 Je soldadtɨjc huɨdi ajcxy tegyɨ'm nɨcxp, com jabom huimbíjtcɨxnɨ, chi yjá'tcɨxnɨ ma cuartel. E je soldadtɨjc cohuaygɨxpɨ jacnɨcxy je' ajcxy mɨɨd Pablo.
32 Voltaram à fortaleza na manhã seguinte, enquanto a cavalaria prosseguiu com ele.
33 Co je' ajcxy yja'ty jɨm Cesarea, chi ajcxy je gobernador necy yajcɨ̈dɨgɨɨy, chi ajcxy nañ jadu'n yajquëxɨ̈gy je Pablo ma je' yhuinduu.
33 Quando chegaram a Cesareia, apresentaram Paulo e a carta ao governador Félix.
34 Co ñecy capxtay, chi je gobernador y'amɨdooy Pablo ma anajty yconaaxɨty. Co nejhuɨɨy co yCiliciajäyɨty,
34 O governador leu a carta e perguntou a Paulo de que província ele era. “Da Cilícia”, respondeu Paulo.
35 chi nɨmay: ―Jiinɨ nejhuɨ̈huɨbɨch je tɨy'ajt co anajty miingɨxy huɨdi tɨ xyxɨ̈gɨxy. Huin'it ni'ane'mdɨɨy co huen cuend'adyii ma je Herodes ymɨjtɨjc.
35 “Ouvirei seu caso pessoalmente quando seus acusadores chegarem”, disse o governador. Em seguida, ordenou que Paulo fosse mantido na prisão do palácio que Herodes havia construído.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.