Mateus 25
Pop Hagä Do Panyyg Hanäm Do Hahỹỹh (MBJNT) vs VC
1 Ti m' Jesus ky hadoo ẽnh:
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Sa wób, ji ma poo oow péh, h'yy gatemah. Ta wób h'yy genäh.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 H'yy gatemah doo, sa bag ramahũũm né paawä, dooh m' ramahũũm ta syyj sa bag waa.
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 H'yy genäh do ti ramahũũm sa bag waa.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 Tii bä, nayyw hẽ sa najiis patug pan'aa kanajaa do hyb n'aa, ji moo sahõnh hẽ hadoo do raty jewyk, tii b' rabaǟ jëk.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 —Tii bä atsëm ub rë tanyy naëënh: “Wät ta ti ta patug pan'aa!”, näng. “B'ëëp, bë gado!”, näng ta kyyh.
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 —Tii bä maruus raty gewëëj padëëk. Ti raty enäm sa bag hõ n'aa.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Ti h'yy gatemah do raky hadoo h'yy genäh do sa hã: “Na bë bag waa uuh. P'eets hẽ tabahänh ãã bag waa”, näk.
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 —“Dooh”, näk ta wób, “ãã bag waa uuh ãã an'oo bä bë hã, dooh da tahaja bä tii bä”, näk. “Bë ahõm nä ji bag waa rabahesäm hẽnh ta waa bë betsẽẽ hyb n'aa” —näk.
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 —Ti rabahõm nuuj jé sa bag waa hets'ẽẽ doo, takajaa sa najiis patug pan'aa. Tii bä maruus baad gad'aa do rabahõm kän ta sii. Ket'ëë do jäm hẽnh rabahõm ta sii. Tii bä noo gatsëë däk jäm tób n'aa.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 —Ta jawén rakaja kän hets'ẽẽ doo. “Ãã wahë n'aa, manoo gasëëts tób ãã bajëë p'ëë hyb n'aa”, näk.
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 —Tii bä jäm noo gana do ky gadoo: “Né hup ỹ né hẽ tii, dooh bë ỹ hapëë bä”, näng jäm noo gana doo —näng mä Jesus panyyg gó teh'ũũm doo.
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 Ti m' Jesus ky hado kän:
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 Ti m' Jesus ky hadoo ẽnh:
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 Ta see hã tabanoo ji ma poo oow pé ta hood moweed k'ããts tëg gabarëëh do s'ëëb. Ta see hã tabanoo pawóp hẽ ta hood, ta see hã sét hẽ. Rahajaa do pénh ramoo bok doo, tets'ëë däk sa hã. Ti tabahõm kän dawëë.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Tii bä nayyw hẽ ji ma poo oow pé gadoo do du do kän ta tii me tamoo wät doo, dajẽẽr kah'ũũm hyb n'aa. Ti hyb n'aa, ji ma poo oow pé jó tagadoo ji ma poo oow pé wób.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Tii d' né hẽ pawóp hẽ dajẽẽr hood gadoo do bad'oo. Pawóp hẽ hadoo do jó tagadoo pawóp hẽ ta wób.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Tii d' nado sét gadoo doo. Ta kariw n'aa dajẽẽr tagadoo do jawén paa bä tabahõm, ti tadakä jëng ta dajẽẽr. Séd debaa hẽ tabado nyyh ta kariw n'aa matëëh bä kä.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 —Tii bä hajõõ ta baab jawén paa bä sa kariw n'aa kaja kän. Tii b' tanaëënh ta wë ta karom dajẽẽr tahanoo do paah, tabahapäh hyb n'aa nyy da rabad'oo ti dajẽẽr kä.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Ji ma poo oow pé dajẽẽr hood gadoo do ky hadoo ta hã: “Kariw ỹ n'aa”, näng, “ji ma poo oow pé ta hood man'oo däk hã ỹỹ, ta tii me ỹ moo wät hyb n'aa”, näng. “Mahegãã. Ta jó ỹ gado däk ji ma poo oow pé ta hood wób gedẽ hõm doo”, näng.
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 —Ti ta kariw n'aa ky hadoo: “Taw'ããts hẽ mamoo wät doo. Karom baad hadoo do õm. Baad had'yyt hẽ maban'yyh a hã ji anoo doo”, näng. “Kanahën d'os hẽ né paawä, baad maban'yyh. Ti hyb n'aa ti bahǟnh ỹ anoo a hã hỹỹ kä mabag'ããs hyb n'aa kä. B'ëëp, tsebee si ỹỹ”, näng ta kariw n'aa kyyh.
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 —Tii bä pawóp hẽ dajẽẽr hood gadoo do ky hadoo: “Kariw ỹ n'aa”, näng, “pawóp hẽ ta hood man'oo däk hã ỹỹ, ta tii me ỹ moo wät hyb n'aa”, näng. “Mahegãã. Ta jó ỹ gado däk pawóp hẽ ta hood wób gedẽ hõm doo”, näng.
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 —Ti ta kariw n'aa ky hadoo: “Taw'ããts hẽ mamoo wät doo. Karom baad hadoo do õm. Baad had'yyt hẽ maban'yyh a hã ji anoo doo”, näng. “Kanahën d'os hẽ né paawä, baad maban'yyh. Ti hyb n'aa ti bahǟnh ỹ anoo a hã hỹỹ kä mabag'ããs hyb n'aa kä. B'ëëp, tsebee si ỹỹh”, näng ta kariw n'aa kyyh.
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 —Ti ta karom seeh, sét dajẽẽr hood gad'ẽẽ däk do gadoo do tabana, ti taky hadoo: “Kariw ỹ n'aa”, näng, “tak'ëp mamejũũ ji hã, hëp ỹỹ. Manu gekãã joom ag manejoom doo. Joom ag manejoom do mataa.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 Ti hyb n'aa õm ỹ jeỹỹm”, näng. “Tii bä k'ããts gó ỹ jeh'aa këë a dajẽẽr”, näng. “Hỹỹh, a dajẽẽr hã ỹ manoo do paah”, näng.
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 —Ti ta kariw n'aa ky hadoo: “Karom nesaa do õm! Moo nahũũj õm!”, näng. “Mahapäh mä a nooh, joom ag ỹ nejoom do ỹ nu gekãã, näng a kyyh. Joom ag ỹ nejoom do ỹ bataa, näng a kyyh”, näng.
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 “Hëd n'aa dajẽẽr manan'oo däk dajẽẽr me moo heb'ooh do sa hã? Tii bä kä, ỹ kajaa bä kä, ta bahǟnh ỹ gadoo paawä dajẽr ỹỹ”, näng ta kariw n'aa ta hã.
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 —Ti sa kariw n'aa ky hadoo: “Bë ado hõm sét hadoo do ta wë hanäng doo. Bë an'oo ji moo sahõnh hẽ wë näng do hã”, näng.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 “Jé wë näng do hã, ti bahǟnh takan'oo däk ta hã. Hajõng da anäng ta wë. Kanahën d'os hẽ wë näng doo, kanahën d'os do ta wë hanäng do kado hõm da ta mahǟnh”, näng.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 “Bë dawäts nä ta w'oo hã gadagyp doo hẽnh karom nahũũnh doo. A'oot da tii bä. Sa tëg kamegëëj däk da tak'ëp nesaa do rahoop do hyb n'aa”, näng sa kariw n'aa kyyh —näng mä Jesus panyyg gó teh'ũũm doo.
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 Ti m' Jesus ky hadoo ẽnh:
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 Tii bä sahõnh hẽ badäk hahỹỹ hã habong do rakata padëëk da ta wë tan'oo bä. Tii bä tsyt hẽ tabasëëw hõm da sa mahang, b'éé hagã n'aa tsyt hẽ tabasëm doo da b'éé kabara mahǟnh.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 Hub hẽnh tabasëëw hõm da b'éé, s'ỹỹ hẽnh da kabara.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 Tii bä ta bagã n'aa ky hadoo da ta hub hadäk hẽnh hab'ëëh do sa hã: “B'ëëp bëëh, Ee ky n'aa edëng doo. Bë gado badäk hahỹ tadu dahäng noo gó naa bë hyb n'aa tenyyw hõm doo, ta bag'ããs doo.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 Bë ỹ wén ts'yyt, ỹ paa asaah, wa ỹ paa bë anoo hã ỹỹ. Ỹ paa hoo kaanh, bë anoo paa naëng ỹỹ. Ta s'ee hẽnh naa paa ỹỹh, bë gadoo paa ỹ bë tób bä.
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 Ỹ paa saroor tamaah, bë anoo paa saror ỹỹ. Ỹ paa nahëë näng, bë heg'ããs paa ỹỹh. Ragadahew'ëës doo gó paa ỹ bagëët, ỹ paa bë hehëën”, näng da ta kyyh sa hã.
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 —Tii bä baad habok do reaanh da ta hã: “Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Doo, ny noo gó ãã bahapäh mabasaah doo, ny noo gó a waa ãã banoo? Ny noo gó mahoo kaanh, a naëng ãã banoo?
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 Ny noo gó ta s'ee hẽnh naa õm ãã bahapäh, õm ãã gadoo? Ny noo gó õm saroor tamaah, õm ãã saroor noo?
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 Ny noo gó õm ãã bahapäh manahëë näng doo, radawäts gëët do õm? Ny noo gó õm ãã bahehëën?”, näk da baad habok do sa kyyh.
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 —Tii bä ta bagã n'aa ky hadoo da hahỹỹ da: “Baad bë ỹ maher'oot hahỹỹh: Sahõnh hẽ hǟj ỹ hedoo do hã, hã ỹ h'yy ka'eeh do hã bë bad'oo do paah, rahyb n'aa sekog its né paawä, hã ỹ né hẽ ti tii d' bë bad'oo doo. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo”, näng da ta bagã n'aa baad habok do sa hã.
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 —Tii bä ta s'ỹỹ hẽnh hab'ëëh do sa hã taky hadoo da: “Bëëh, ky n'aa kawas'ee bong doo, bë ahõm mahǟnh ỹỹ tëëg hõõ nadëëk doo hẽnh, Dijab, ããs nesaa do Dijab karom sa daheeh sa hyb n'aa P'op Hagä Do benyyw däk doo hẽnh.
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 T'ĩĩ hẽnh bë wén hõm, ỹ né asaah paah, dooh paa wa ỹ bë an'oo bä. Ỹ paa hoo kaanh, dooh paa naëng ỹ bë an'oo bä.
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 Ta s'ee hẽnh naa paa ỹỹh, dooh paa ỹ bë gado bä bë tób bä. Ỹ paa saroor tamaah, dooh paa saror ỹ bë an'oo bä. Ỹ paa nahëë näng, ragadahew'ëës doo gó paa ỹ bagëët, dooh paa ỹ bë hegãã bä”, näng da ta kyyh.
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 —Tii bä kä, ti na-ããj da reaanh da. Hahỹỹ da da sa kyyh: “Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Doo, ny noo gó paa õm ãã bahapäh mabasaah doo, mahoo kaanh doo, ta s'ee hẽnh naa do õm, saroor tamah do õm, manahëë näng doo, ragadahew'ëës doo gó mabagëët doo? Ny noo gó õm ãã manasa?”, näk da sa kyyh.
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 Tii d' taky hadoo: “Baad bë ỹ maher'oot hahỹỹh: Hahỹ hyb n'aa sakog its do see hã bë manasa doo, ỹ né hẽ ti bë manasa. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo”, näng da ta bagã n'aa baad nabok do sa hã.
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 —Tii bä, ah'ũũm da rahoop do had'yyt doo hẽnh. Baad habok doo, dooh t'ĩĩ hẽnh rahõm bä. Hỹ pong jé ji edëb had'yyt do ragadoo tii hã —näng mä Jesus.
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.