Atos 14
Pop Hagä Do Panyyg Hanäm Do Hahỹỹh (MBJNT) vs ARC
1 Ti m' Paw-Ro Béh-Nabéh rakajaa bä panang Ikonijo häd näng doo bä, rabahõm tób P'op Hagä Do panyyg Judah buuj rayd naherot do yt hã, rabahed'oo doo da. Baad rabaher'oot t'ĩĩ hẽnh Jesus ky n'aa. Ti hyb n'aa hajõk Judah buuj, Judah buuj nadoo do na-ããj hẽ, raky daheeh Jesus ky n'aa.
1 E aconteceu que, em Icônio, entraram juntos na sinagoga dos judeus e falaram de tal modo, que creu uma grande multidão, não só de judeus, mas também de gregos.
2 Ti m' Judah buuj Jesus ky n'aa ganadoo doo, rah'yyb metsëëh Judah buuj nadoo doo, rah'yy kawereem hyb n'aa Jesus hã h'yy ka'eeh do sa wë.
2 Mas os judeus incrédulos incitaram e irritaram, contra os irmãos, os ânimos dos gentios.
3 Ti hyb n'aa Paw-Ro Béh-Nabéh daheeh rabaym ta tii bä hajõng ta ä̃h. H'yyb neỹỹm doo me rabaher'oot Jesus ky n'aa. Ti m' Jesus anoo sa hã rabahajaa hyb n'aa rapehuunh doo, ji hyb n'aa meuunh doo, sahõnh hẽ rabahapäh hyb n'aa P'op Hagä Do kyy gó né hẽ ti P'op Hagä Do ky enyym do ky n'aa raher'oot doo.
3 Detiveram-se, pois, muito tempo, falando ousadamente acerca do Senhor, o qual dava testemunho à palavra da sua graça, permitindo que por suas mãos se fizessem sinais e prodígios.
4 Ti m' panang buuj wób raky daheeh Paw-Ro raher'oot doo, ta wób raky daheeh Judah buuj Jesus hã h'yy kana'eeh doo.
4 E dividiu-se a multidão da cidade: uns eram pelos judeus, e outros, pelos apóstolos.
5 Ti m' Judah buuj Jesus hã h'yy kana'eeh doo, Judah buuj nadoo doo, sa wahë n'aa sii hẽ rakaner'oot Paw-Ro Béh-Nabéh rarejãã hyb n'aa, pä me rabakut hyb n'aa.
5 E, havendo um motim, tanto dos judeus como dos gentios com os seus principais, para os insultarem e apedrejarem,
6 Ti m' Paw-Ro raky n'aa napäh bä m' tii, rakejën hõm hëëj bód Rikonikas häd näng doo hẽnh, panang Ris, Derebé häd enäh doo hẽnh, ta tii bä häj n'aa hẽnh.
6 sabendo-o eles, fugiram para Listra e Derbe, cidades da Licaônia, e para a província circunvizinha;
7 T'ĩĩ hẽnh na-ããj mä raher'oot Jesus ky n'aa hanäm doo.
7 e ali pregavam o evangelho.
8 Ti m', Ris bä Paw-Ro her'oot do maa new'ëë do sa mahang aj'yy k'yy gadóm do bahäng. Ta hã d' né hẽ tahenäng noo gó. Dooh noo gó tabawäd bä.
8 E estava assentado em Listra certo varão leso dos pés, coxo desde o seu nascimento, o qual nunca tinha andado.
9 Tamaa newëë mä Paw-Ro her'oot doo. Ti m' Paw-Ro baheg'ããs ta wë. Tah'yyb hapäh né hẽ, aj'yy h'yy ka'eeh Jesus hã tabahub däk hyb n'aa.
9 Este ouviu falar Paulo, que, fixando nele os olhos e vendo que tinha fé para ser curado,
10 Ti m' taky hadoo ta hã:
10 disse em voz alta: Levanta-te direito sobre teus pés. E ele saltou e andou.
11 Ti m' hajõk do rahapäh bä Paw-Ro mo haj'aa, tak'ëp mä raky kakä bong. Sa kyy me raky hadoo:
11 E as multidões, vendo o que Paulo fizera, levantaram a voz, dizendo em língua licaônica: Fizeram-se os deuses semelhantes aos homens e desceram até nós.
12 Béh-Nabéh ramaneëënh Sewus häd me, rah'yy kaha'eeh doo. Paw-Ro ramaneëënh Er-Mes häd me, rah'yy kaha'eeh do seeh, Paw-Ro ti her'ood ub do hyb n'aa.
12 E chamavam Júpiter a Barnabé, e Mercúrio, a Paulo, porque este era o que falava.
13 Ti m' tób Sewus rahyb n'aa esee do yt hã moo hew'ëët do tamanaa booj yb, b'aa ts'ooh sii hẽ, sa panang noo bä. Panang babuj n'aa sii hẽ takarẽn paawä tajuu booj yb, Paw-Ro Béh-Nabéh daheeh rahyb n'aa jew'yyk do hyb n'aa. Panang nedaa bä tób Sewus rahyb n'aa esee do basooh.
13 E o sacerdote de Júpiter, cujo templo estava em frente da cidade, trazendo para a entrada da porta touros e grinaldas, queria com a multidão sacrificar- lhes.
14 Ti m' Paw-Ro Béh-Nabéh daheeh rabahapäh bä m', ras'ẽẽd hõm sa daaj hẽ sa saroor tii da raganen'aak do heen n'aa. Ti m' rawaj'aa bong sa mahang. Rawaj'aah bä m' tak'ëp mä rageëënh:
14 Ouvindo, porém, isto os apóstolos Barnabé e Paulo, rasgaram as suas vestes e saltaram para o meio da multidão, clamando
15 —H'ëëd hyb n'aa tii d' bë bad'oo? —näk mäh. —Ajyy né hẽ ããh, bë da hadoo doo! —näk mäh. —Bë ãã panäk ãã wén na, bë beréd hõm hyb n'aa hahỹ daap hẽ bë h'yy kaha'eeh doo. Dooh redëb bä tii. Taw'ããts hẽ P'op Hagä Do hã, hedëp do hã bë h'yy kawareem, sahõnh hẽ pahuunh do hã bë h'yy ka'eeh hyb n'aa. Sahõnh hẽ badäk hahỹỹh, wë, akajar na-ããj hẽ, sahõnh hẽ ta hã habong do na-ããj hẽ P'op Hagä Do mo haj'aa.
15 e dizendo: Varões, por que fazeis essas coisas? Nós também somos homens como vós, sujeitos às mesmas paixões, e vos anunciamos que vos convertais dessas vaidades ao Deus vivo, que fez o céu, e a terra, e o mar, e tudo quanto há neles;
16 P'ooj ub rakarẽn doo da paa P'op Hagä Do banoo rababok sahõnh hẽ badäk hahỹ haw'ããts hẽ häj n'aa babuuj.
16 o qual, nos tempos passados, deixou andar todos os povos em seus próprios caminhos;
17 Ti hadoo né hẽ, P'op Hagä Do ta daaj hẽ takametëëh sa hã. Tametä had'yyt hẽ baad had'op do sa hã tanoo doo me. Ti né hẽ mejũũ naëng badoos doo. Ti né hẽ hanoo bë joom baad tawén eaak. Ti né hẽ bë waa hanoo. Ti né hẽ bë h'yyb tsebé tan'oo bä —näk mä Paw-Ro sa kyyh.
17 contudo, não se deixou a si mesmo sem testemunho, beneficiando-vos lá do céu, dando-vos chuvas e tempos frutíferos, enchendo de mantimento e de alegria o vosso coração.
18 Ti m' raher'ood wäd né paawä, p'eets ub paawä raky nadaheeh. P'eets ub paawä rabajuu né hẽ booj yb sa hyb n'aa.
18 Dizendo isto, com dificuldade impediram que as multidões lhes sacrificassem.
19 Ti m' rabaher'oot nä bä, Paw-Ro sa majĩĩ, Judah buuj, kaja nä. Ãn-Tijoka, Ikonijo panang häd enäh doo bä naa rabana. Ti m' raher'oot hajõk do sa hã, rah'yy kawapëën hyb n'aa Paw-Ro sa wë. Ti m' hajõk do rakawaj'ããn bong Paw-Ro sa wë. Paw-Ro rakud kän pä me. Dajëp red'oo rawén takyg hõm panang bahä̃nh. Tii b' raberéd jat.
19 Sobrevieram, porém, uns judeus de Antioquia e de Icônio, que, tendo convencido a multidão, apedrejaram a Paulo e o arrastaram para fora da cidade, cuidando que estava morto.
20 Ti m' Jesus hã h'yy ka'eeh do kata b'ëëh mä Paw-Ro pa. Ti m' Paw-Ro bas'ëëg gëët. P'aa hẽnh tabahõm ẽnh panang hẽnh. Ti m' jat'iip hadoo Paw-Ro Béh-Nabéh daheeh rabahõm kän panang Derebé häd näng doo hẽnh.
20 Mas, rodeando-o os discípulos, levantou-se e entrou na cidade. E, no dia seguinte, saiu, com Barnabé, para Derbe.
21 Ti m', ta ti panang bä raher'oot Jesus ky n'aa hanäm doo. Hajõk mä Jesus hã h'yy kae kän raher'oot do hyb n'aa. Ti m' Paw-Ro Béh-Nabéh daheeh rababaaj hõm kän Ris bä, Ikonijo hẽnh, Ãn-Tijoka hẽnh.
21 E, tendo anunciado o evangelho naquela cidade e feito muitos discípulos, voltaram para Listra, e Icônio, e Antioquia,
22 Ti m' ramabaaj nä me, panang buuj Jesus hã h'yy ka'eeh do sa hã baad raky n'aa edëë däk, ranerét hyb n'aa Jesus hã rah'yy ka'eeh doo. Baad rabaher'oot ratsebé hyb n'aa. Hahỹỹ d' mä na-ããj hẽ ramaher'oot sa hã: “Hajõng né da ji ahoop P'op Hagä Do bag'ããs do karapee ji bahadoo hyb n'aa.”
22 confirmando o ânimo dos discípulos, exortando-os a permanecer na fé, pois que por muitas tribulações nos importa entrar no Reino de Deus.
23 Sahõnh hẽ panang ramatebës me, Paw-Ro Béh-Nabéh daheeh rasëëw hõm Jesus hã h'yy ka'eeh do sa wahë n'aa. Ti m' raky n'aa etsẽẽ sa hyb n'aa. Ranoo kanawa doo me m' Jesus rahyb n'aa esee. Hahỹỹ d' mä sa kyyh:
23 E, havendo-lhes por comum consentimento eleito anciãos em cada igreja, orando com jejuns, os encomendaram ao Senhor em quem haviam crido.
24 Ti m' ratabës Pisidija häj n'aa bä. Ti m' rakajaa Pam-Pirija häj n'aa bä.
24 Passando depois por Pisídia, dirigiram-se a Panfília.
25 Ti m' panang Peh-Ke häd näng doo bä raher'oot Jesus ky n'aa. Tii b' naa rabaw'ëënh mä panang Atarija häd näng doo hẽnh.
25 E, tendo anunciado a palavra em Perge, desceram a Atália.
26 Tii bä ragatsëg tooj kän marakate gó. Ti m' rabatsëg hõm kän Ãn-Tijoka hẽnh, rahana doo hẽnh. Ãn-Tijoka bä né hẽ Jesus hã h'yy ka'eeh do raky n'aa ets'ẽẽ wät do paa Paw-Ro sa hyb n'aa, baad P'op Hagä Do bahag'ããs hyb n'aa sa hã. Tii b' naa né hẽ ti ramejũũ do paah, jé pad'yyt hẽ rabaher'oot hyb n'aa Jesus ky n'aa. Paw-Ro rabahajaa do hyb n'aa rababaaj nä kän.
26 E dali navegaram para Antioquia, onde tinham sido recomendados à graça de Deus para a obra que já haviam cumprido.
27 Rakajaa bä kä m' Ãn-Tijoka bä, ramejũũ Jesus hã h'yy ka'eeh do rakata padëëk hyb n'aa. Ti m' raher'oot sa hã sahõnh hẽ P'op Hagä Do mo haj'aa sa hã raheboo nä hẽnh. Raher'oot na-ããj hẽ m', Judah buuj nadoo do sa hã Jesus an'oo däg kän ta hã rah'yy ka'eeh hyb n'aa.
27 E, quando chegaram e reuniram a igreja, relataram quão grandes coisas Deus fizera por eles e como abrira aos gentios a porta da fé.
28 Ti m' hajõng ta ä̃h Ãn-Tijoka bä Paw-Ro rabaym Jesus hã h'yy ka'eeh do sa mahang.
28 E ficaram ali não pouco tempo com os discípulos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.