Mateus 26
Nadëb NT (MBJ_WBT) vs VC
1 Ti m' Jesus bahajaa bä sahõnh hẽ ta ti taher'oot doo, taky hadoo mä ta ma matëg sa hã:
1 — ausente —
2 —Bë hapäh, edaa däk Pas-kowa. Pawóp nä ta ǟh. Ti noo gó Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Doo, ran'oo däk da ta majĩĩ sa moo gó b'aa kajatsëk do hã takepëëm däk hyb n'aa —näng mäh.
2 Ye know that after two days the passover takes place, and the Son of man is delivered up to be crucified.
3 Ti m' P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa, Judah buuj sa wahë n'aa na-ããj mä séd hã m' rakata padëëk P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa heh'äät do tób bä. Kajapas mä P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa heh'äät do häd.
3 Then the chief priests and the elders of the people were gathered together to the palace of the high priest who was called Caiaphas,
4 Ti m' ratyw n'aa esoos mä Jesus ramoo maso hõm hyb n'aa ta wób raky n'aa nanapäh bä m', radaj'ëëp hyb n'aa kä m'.
4 and took counsel together in order that they might seize Jesus by subtlety and kill him;
5 Rakaner'oot bä m' raky hadoo: —Dooh da ër dajëëb bä Pas-kowa noo gó, hajõk do ër wë rah'yy kawereem mahǟnh —näk mäh.
5 but they said, Not in the feast, that there be not a tumult among the people.
6 Ti m' panang Betanija häd näng doo bä m', Simaw saraa hã däk do paa tób bä,
6 — ausente —
7 sa waa tyng hã m' Jesus basooh bä m', ana mä ta wë ỹỹnh. Buu benyym do hood mä ta moo gó m' tabadäk. Pä s'ëëb mä ta hood. Tak'ëp mä taky n'aa gebah ta ti gó hanäng do buu benyym doo. Ti m' Jesus nuu gó m' tabahah'ook.
7 a woman, having an alabaster flask of very precious ointment, came to him and poured it out upon his head as he lay at table.
8 Dooh m' Jesus ma matëg ragenaag bä ta ti tabad'oo doo. —Hëd n'aa tarejãã tii? —näk mäh.
8 But the disciples seeing it became indignant, saying, To what end {was} this waste?
9 —Taw'ããts hẽ paawä takes'ëëm. Tak'ëp paawä ji ky n'aa geb'aah. Ta säm ji an'oo paawä kas'uut do sa hã —näk mäh.
9 for this might have been sold for much and been given to the poor.
10 Jesus maa napäh bä sa kyyh, taky hadoo: —Bë hajẽẽw manä hahỹ ỹỹnh! Tak'ëp baad hadoo do tamoo wäd wät hã ỹỹ.
10 But Jesus knowing {it} said to them, Why do ye trouble the woman? for she has wrought a good work toward me.
11 Kas'uut do aboo had'yyt hẽ bë mahang. Ỹ ti hỹỹh, dooh bë mahang had'yyt hẽ ỹ awäd wäd bä.
11 For ye have the poor always with you, but me ye have not always.
12 Ỹ radakä jëng noo gó buu benäw n'aa tii d' nuh ỹỹ gó tah'ook doo.
12 For in pouring out this ointment on my body, she has done it for my burying.
13 Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Jé pad'yyt hẽ badäk hahỹỹ hã P'op Hagä Do T'aah panyyg hanäm do rabaher'ood hõm bä, raher'oot da na-ããj hẽ hã ỹ tamoo wäd wät do ky n'aa, ji hyb n'aa esee hyb n'aa ta hã —näng mäh.
13 Verily I say to you, Wheresoever these glad tidings may be preached in the whole world, that also which this {woman} has done shall be spoken of for a memorial of her.
14 Ti m' 12 hedoo do Jesus ma matëg seeh, Judas Ikarijot häd näng do bahõm P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa wë.
14 — ausente —
15 Ti m' taky hadoo sa hã: —Nyy hẽ ta säm bë anoo da hã ỹỹ, Jesus ỹ haëëj bä bë hã? —näng mäh. Ti m' ranoo ta hã 30 moweed k'ããts tëg hawak do s'ëëb ta säm.
15 and said, What are ye willing to give me, and *I* will deliver him up to you? And they appointed to him thirty pieces of silver.
16 Ti m', ti noo gó naa Judas Ikarijot tyw n'aa esóts kän tabahaëënh hyb n'aa kä sa hã.
16 And from that time he sought a good opportunity that he might deliver him up.
17 Ti m' pãw makuj n'aa tamah do rataheb'ëës do du däk noo gó m', Jesus ma matëg rabana ta wë, ti m' rabeaanh ta hã: —Nyy bä makarẽn ãã benäm Pas-kowa tä n'aa, matab'ëës hyb n'aa? —näk mäh.
17 — ausente —
18 Ti m' taky hadoo: —Bë ahõm nä panang hẽnh, aj'yy tób hẽnh. Hahỹỹ da da bë maher'ood ta hã: “Hahỹỹ da ãã ma matëg kyyh a hã, ‘Kaja däk ỹ hajaa do noo gó ỹ jawén hyng doo. A tób hẽnh da ỹ tab'ëës Pas-kowa tä n'aa ma matëk ỹ sa daheeh’”, näk da bë kyyh —näng mä Jesus ta ma matëg sa hã.
18 And he said, Go into the city unto such a one, and say to him, The Teacher says, My time is near, I will keep the passover in thy house with my disciples.
19 Jesus mejũũ doo da né hẽ m' ta ma matëg rabad'oo. Ti m' ramoo boo kän tii bä kä Pas-kowa tä n'aa kä.
19 And the disciples did as Jesus had directed them, and they prepared the passover.
20 Papỹỹj badëë hyng bä kä, Jesus bahyy sooh mä 12 hedoo do sii hẽ sa waa tyng pa.
20 And when the evening was come he lay down at table with the twelve.
21 Sa tä rabawëh bä kä m' taky hadoo sa hã: —Bë see ỹ tahaëënh da majĩĩ moo gó. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng Jesus sa hã.
21 And as they were eating he said, Verily I say to you, that one of you shall deliver me up.
22 Ti m' rah'yy ketón bong. Ti m' sét ken'yyh mä raky hadoo: —Hã ỹỹ, dooh ỹ tado bä Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Doo! —näk mäh.
22 And being exceedingly grieved they began to say to him, each of them, Is it *I*, Lord?
23 Ti m' Jesus ky hadoo: —Bë see né da. Nemon ỹ hehoots wät do pãw, ti né da ỹ haëënh doo —näng mäh.
23 But he answering said, He that dips his hand with me in the dish, *he* it is who shall deliver me up.
24 —Ỹỹh, Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Doo, ỹ da dajëp P'op Hagä Do kyy kerih do her'oot doo da né hẽ —näng mäh. —Ti hadoo né hẽ, baad nado da aj'yy hã, Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Do majĩĩ moo gó han'oo däk do hã! Taw'ããts hẽ paawä ta ti aj'yy hã tanenyyts bä paawä! —näng mä Jesus kyyh.
24 The Son of man goes indeed, according as it is written concerning him, but woe to that man by whom the Son of man is delivered up; it were good for that man if he had not been born.
25 Ti m' Judas, Jesus haëëj däk do pan'aa, ky hadoo ta hã: —Hã ỹỹ, dooh ỹ tado bä ma matëg! —näng mäh. Ti m' Jesus ky gadoo: —A daaj hẽ ti makaher'ood däk —näng mäh.
25 And Judas, who delivered him up, answering said, Is it *I*, Rabbi? He says to him, *Thou* hast said.
26 Ti m' rabawëh bä, Jesus bado däk pãw, ti m' P'op Hagä Do hã taky hadoo: —Taw'ããts hẽ õm, Ee. Man'oo däk pãw ãã hã —näng mäh. Ti m' taganabäh däk pãw, tan'oo däk mä ta ma matëg sa hã. Ti m' taky hadoo: —Bë gado däg, bë awa. Hup ỹ heen n'aa hahỹỹh —näng mäh.
26 — ausente —
27 Ti m' Jesus bado däk uwa bëëh hood, ti m' P'op Hagä Do hã ta ky hadoo: —Taw'ããts hẽ õm, Ee. Man'oo däk uwa bëëh ãã hã —näng mäh. Ti m' tan'oo däk mä sa hã, ti m' taky hadoo: —Bë sahõnh hẽ, bë eëg ta uuh —näng mäh.
27 And having taken {the} cup and given thanks, he gave {it} to them, saying, Drink ye all of it.
28 —Majyw ỹỹ ỹ anoo do ỹ dajëp noo gó heen n'aa hahỹỹh. Papuuj sahõnh hã P'op Hagä Do ky n'aa enooh do tii kä. Hỹ jawén majyw ỹ hyb n'aa ji tagadoo P'op Hagä Do ky däng. Hajõk do sa hyb n'aa takan'oo däk majyw ỹỹ, ỹ dajëp noo gó, nesaa do sa h'yyb gó hanäng do kawug hõm hyb n'aa —näng mäh.
28 For this is my blood, that of the {new} covenant, that shed for many for remission of sins.
29 —Hahỹỹ d' bë ỹ maher'oot: Hỹ jawén dooh ỹ eëg wäd bä hahỹ uwa s'ëëb. Jããm hẽ p'aa hẽnh papuuj däg ỹ eëëk da bë sii Ee bag'ããs doo bä —näng mäh.
29 But I say to you, that I will not at all drink henceforth of this fruit of the vine, until that day when I drink it new with you in the kingdom of my Father.
30 Ti m' Saaw-Mo hã hanäng do see me P'op Hagä Do rama ejäm do jawén paa bä m', rabahõm kän waëë joom oriib häd näng do banäng hẽnh.
30 Depois do canto dos Salmos, dirigiram-se eles para o monte das Oliveiras.
31 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Badah, atsëm, hã ỹ rabad'oo do bë bahapäh bä, bë sahõnh hẽ da ỹ bë beréd hõm —näng mäh. —Hahỹỹ da takerii däk P'op Hagä Do kyy kerih do hã ti ky n'aa: “B'éé hagã ỹ daj'ëëp da. Tii bä da jé pad'yyt hẽ b'éé rabehũũm bong”—näng mäh.
31 Disse-lhes então Jesus: Esta noite serei para todos vós uma ocasião de queda; porque está escrito: Ferirei o pastor, e as ovelhas do rebanho serão dispersadas {Zc 13,7}.
32 Ti m' Jesus ky hadoo ẽnh: —Ta tii d' né paawä da hã ỹỹ, ỹ ganä wät jawén paa bä da, bë pooj jé da ỹ bahõm Garirej hẽnh —näng mäh.
32 Mas, depois da minha Ressurreição, eu vos precederei na Galiléia.
33 Ti m' Peed ky hadoo: —Sahõnh hẽ õm reréd hõm bä, a wë ramoo bok do rabahapäh bä, ỹ ti dooh noo gó õm ỹ eréd bä —näng mä Peed.
33 Pedro interveio: Mesmo que sejas para todos uma ocasião de queda, para mim jamais o serás.
34 Ti m' Jesus ky hadoo ta hã: —Badah né hẽ, atsëm, karaak bahỹỹh do pooj jé, tamawoob nuu me da ỹ maky n'aa jejën da. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mä Jesus Peed hã.
34 Disse-lhe Jesus: Em verdade te digo: nesta noite mesma, antes que o galo cante, três vezes me negarás.
35 Ti m' Peed ky kah'ũũm mä ta hã: —Dooh! —näng mäh. —Ỹ radajëëb bä na-ããj hẽ a sii, dooh noo gó da õm ỹ hyb n'aa eréd bä! —näng mäh. Ti ky hedoo né hẽ m' Jesus ma matëg wób.
35 Respondeu-lhe Pedro: Mesmo que seja necessário morrer contigo, jamais te negarei! E todos os outros discípulos diziam-lhe o mesmo.
36 Ti m' ta ma matëg daheeh Jesus bahõm joom banäng hẽnh Getsemani häd näng doo hẽnh. Ti m' taky hadoo sa hã: —Babä bë ayyw dó jajé ỹ ky n'aa ets'ẽẽ nuuj jé —näng mäh.
36 Retirou-se Jesus com eles para um lugar chamado Getsêmani e disse-lhes: Assentai-vos aqui, enquanto eu vou ali orar.
37 Ti m' Peed, Sebedew taah pawóp hadoo do daheeh tamahũũm ta sii dawë hã. Ti m' Jesus h'yyb gó tak'ëp mä tah'yy katón wät. Dooh baad tado wäd bä ta h'yyb.
37 E, tomando consigo Pedro e os dois filhos de Zebedeu, começou a entristecer-se e a angustiar-se.
38 Ti m' tamawoob hẽ hadoo do sa hã taky hadoo: —Tak'ëp ỹ h'yy katón. Ỹ h'yyb dajëp do hadoo —näng mäh. —Babä bë ayyw. Bë matakä si ỹỹ. Bë aǟ manä da! —näng mäh.
38 Disse-lhes, então: Minha alma está triste até a morte. Ficai aqui e vigiai comigo.
39 Ti m' tabahõm dawë hã. Ti m' ta taron nu paa me tabahyy häng, tũũ m' ta maboor hyy jat, ti m' taky n'aa etsẽẽ P'op Hagä Do hã. Hahỹỹ da m' ta kyyh: —Ee —näng mäh. —Tahaja bä paawä, mado hõm mahǟnh ỹỹ wät hahỹ ỹ ahoop do pan'aa. Ta tii d' né ỹ bets'ẽẽ paawä, makarẽn doo d' né hẽ mabad'oo, ỹ karẽn doo da nado —näng mäh.
39 Adiantou-se um pouco e, prostrando-se com a face por terra, assim rezou: Meu Pai, se é possível, afasta de mim este cálice! Todavia não se faça o que eu quero, mas sim o que tu queres.
40 Tabana bä m' ta ma matëg tamawoob hẽ hadoo do rahab'ëëh hẽnh, taheg'ããs mäh, aǟ b'ëëh mäh. Ti m' Peed hã tabeaanh: —Dooh bë haja bä kanahën d'os hẽ bë ty gapadäg bä si ỹỹ? —näng mäh.
40 Foi ter então com os discípulos e os encontrou dormindo. E disse a Pedro: Então não pudestes vigiar uma hora comigo...
41 —Bë matakä, P'op Hagä Do hã bë ky n'aa ets'ẽẽ, nesaa do h'yyb natatuk hyb n'aa bëëh, ỹ bë eréd hõm mahǟnh —näng mäh. —Ji h'yyb karẽn né paawä baad hadoo do ji moo wät, nahejooj ji, ti hyb n'aa bë ky n'aa ets'ẽẽ ỹ wén näng —näng mäh.
41 Vigiai e orai para que não entreis em tentação. O espírito está pronto, mas a carne é fraca.
42 Ahõm ẽnh mä p'aa hẽnh, ti m' taky n'aa etsẽẽ ẽnh p'aa hẽnh. Hahỹỹ d' mä ta kyyh: —Ee —näng mäh. —Tanahaja bä ỹ ahoop do pan'aa kado hõm mahǟnh ỹỹ, ỹ mamo n'aa najesu bä ta mahǟnh, tii bä, makarẽn doo da né hẽ ỹ karẽn hã ỹ kametëëh —näng mäh.
42 Afastou-se pela segunda vez e orou, dizendo: Meu Pai, se não é possível que este cálice passe sem que eu o beba, faça-se a tua vontade!
43 Ti m' p'aa hẽnh tabana bä ẽnh, aǟ b'ëëh ẽnh mäh, tak'ëp mä raty jewyk sa h'yyb.
43 Voltou ainda e os encontrou novamente dormindo, porque seus olhos estavam pesados.
44 Ahõm ẽnh p'aa hẽnh, taky n'aa etsẽẽ do paa taky n'aa etsẽẽ ẽnh p'aa hẽnh.
44 Deixou-os e foi orar pela terceira vez, dizendo as mesmas palavras.
45 Ti m' tamatëëh ta ma matëg tamawoob hẽ hadoo do wë, ti m' taky hadoo sa hã: —Bë kameh'ããk nä? Bë aǟ magyys hẽ? —näng mäh. —Bë hegãã. Edaa däk Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Do nesaa do moo heb'ooh do sa moo gó rabahaëëj däk doo.
45 Voltou então para os seus discípulos e disse-lhes: Dormi agora e repousai! Chegou a hora: o Filho do Homem vai ser entregue nas mãos dos pecadores...
46 Bë as'ëëg bëh! Hamäh, ër ah'ũũm! Wät ta ti ỹ han'oo däk do majẽ ỹỹ hã —näng mä Jesus kyyh.
46 Levantai-vos, vamos! Aquele que me trai está perto daqui.
47 Jesus ber'oot nä bä m', takajaa Judas, 12 hedoo do see paah. Hajõk mä han'aa ta sii. Sẽn-jeer yt hã m', boh yt hã m' rabana. P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa kyy gó m', Judah buuj sa wahë n'aa hedoo do sa kyy gó m' na-ããj hẽ ti rabana.
47 Jesus ainda falava, quando veio Judas, um dos Doze, e com ele uma multidão de gente armada de espadas e cacetes, enviada pelos príncipes dos sacerdotes e pelos anciãos do povo.
48 Haëënh doo, baad ub mä taky n'aa her'ood däk. Hahỹỹ da m' ta kyyh sa hã: —Ta ti ỹ tapa tsanetsup doo da, ti né hẽ tii. Tii d' bë maso däk, bë maso hõm —tii da m' ta kyyh dó sa hã.
48 O traidor combinara com eles este sinal: Aquele que eu beijar, é ele. Prendei-o!
49 Ti m' nayyw hẽ Judas bana Jesus wë, ti m' tedëng: —Taw'ããts hẽ õm, ma matëg? —näng mäh. Ti m' ta tapa tsanetsup mäh.
49 Aproximou-se imediatamente de Jesus e disse: Salve, Mestre. E beijou-o.
50 Ti m' Jesus ky hadoo Judas hã: —Ti bä, mamoo wäd ti majawén na doo, najis ỹỹ —näng mäh. Ti m' ta hã rakajäk, ramaso däg kän mä Jesus.
50 Disse-lhe Jesus: É, então, para isso que vens aqui? Em seguida, adiantaram-se eles e lançaram mão em Jesus para prendê-lo.
51 Ti m' Jesus hata see bado däk ta sẽn-jeer, tekyyt mä P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa heh'äät do karom. Ta nabuuj gakyd hõm mäh.
51 Mas um dos companheiros de Jesus desembainhou a espada e feriu um servo do sumo sacerdote, decepando-lhe a orelha.
52 Ti m' Jesus ky hadoo ta hã: —Menyyw däg a sẽn-jeer —näng mäh. —Sẽn-jeer me ta wób hekyyt doo, sẽn-jeer me tadajëp.
52 Jesus, no entanto, lhe disse: Embainha tua espada, porque todos aqueles que usarem da espada, pela espada morrerão.
53 Ỹ nahaja med'oo, ỹ karẽn bä paawä, Ee hã ỹ ky n'aa etsẽẽ 12 ken'yyh kata däk do tak'ëp kanekan do ããs nayyw hẽ tamejũũ hyb n'aa, ỹ ramo n'aa jesuu hyb n'aa?
53 Crês tu que não posso invocar meu Pai e ele não me enviaria imediatamente mais de doze legiões de anjos?
54 Tii d' tado bä paawä, ỹ ramo n'aa jesu bä paawä, dooh paawä takaja bä tii bä P'op Hagä Do kyy kerih doo, hahỹ né hẽ kametëëh doo kä hã ỹ taher'oot doo —näng mä Jesus ta ma matëg hã, sẽn-jeer hado däk do hã.
54 Mas como se cumpririam então as Escrituras, segundo as quais é preciso que seja assim?
55 Ti m' hajõk do hã kä Jesus ky hadoo: —Ër wahë n'aa wë h'yy kawereem do sa h'yyb mahũũm n'aa bë ed'oo g'eeh ỹỹh, bë wén n'aa wë ỹỹ sẽn-jeer yt hã, boh yt hã, ỹ bë masoo hyb n'aa? —näng mäh. —P'op Hagä Do tób n'aa wahoo gó ỹ awäd had'yyt hẽ ỹ ma metëëk bä. Dooh ẽnh ỹ bë maso bä tii bä ẽnh? —näng mäh.
55 Depois, voltando-se para a turba, falou: Saístes armados de espadas e porretes para prender-me, como se eu fosse um malfeitor. Entretanto, todos os dias estava eu sentado entre vós ensinando no templo e não me prendestes.
56 —Hỹỹ kä, taw'ããts hẽ —näng mäh. —Ỹ hapäh, sahõnh hẽ tii da tawén hadoo, P'op Hagä Do ky n'aa rod rerii bong do paah, hã ỹ kametä däk hyb n'aa —näng mä Jesus. Ti m' sahõnh hẽ kä ta ma matëg rawaj'aa bong. Reréd hõm mä Jesus.
56 Mas tudo isto aconteceu porque era necessário que se cumprissem os oráculos dos profetas. Então os discípulos o abandonaram e fugiram.
57 Ti m' Jesus ramaso däk do ramahũũm kän Kajapas häd näng do tób hẽnh. P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa heh'äät do ti Kajapas. Kata b'ëëh mä ta tii bä Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk doo, Judah buuj sa wahë n'aa hedoo do sii hẽ m'.
57 Os que haviam prendido Jesus levaram-no à casa do sumo sacerdote Caifás, onde estavam reunidos os escribas e os anciãos do povo.
58 Peed bahõm mä Jesus sa jawén. Dawëë m' tagadäk. Ajëë suun mä P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa heh'äät do tób w'oo hã. Ti m' warahén sa pa m' tabahyy häng, tabaheg'ããs hyb n'aa nyy d' rabad'oo Jesus hã.
58 Pedro seguia-o de longe, até o pátio do sumo sacerdote. Entrou e sentou-se junto aos criados para ver como terminaria aquilo.
59 P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa hedoo doo, sahõnh hẽ Sinedirijo häd näng do ajyy n'aa sii hẽ m' resoos mä Jesus hã rap'ãã daj'ëëp péh. Resoos mä daap hẽ Jesus raky n'aa tapaa doo.
59 Enquanto isso, os príncipes dos sacerdotes e todo o conselho procuravam um falso testemunho contra Jesus, a fim de o levarem à morte.
60 Hajõõ né paawä m' daap ramenyyh Jesus ky n'aa hã, dooh m' raw'yyt pé rap'ãã daj'ëëp pé Jesus. Ti m' tagadëëg ub kä pawóp hẽ han'aa,
60 Mas não o conseguiram, embora se apresentassem muitas falsas testemunhas.
61 ti m' raky hadoo: —Hahỹỹ da hahỹ aj'yy kyyh: “Ỹ hajaa ỹ gawatsiig hõm bä P'op Hagä Do tób n'aa”, näng. “Tamawoob hẽ ta ǟh, ỹ tamaa sooh p'aa hẽnh”, näng ta kyyh —näk mä sa hã.
61 Por fim, apresentaram-se duas testemunhas, que disseram: Este homem disse: Posso destruir o templo de Deus e reedificá-lo em três dias.
62 Ti m' P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa heh'äät do p'op mä tabas'ëëg gëët. Ti m' taky hadoo mä Jesus hã: —Dooh maher'oot pé õm raky n'aa tapaa do hã? —näng mäh.
62 Levantou-se o sumo sacerdote e lhe perguntou: Nada tens a responder ao que essa gente depõe contra ti?
63 Dooh m' Jesus ky gado bä. Bag hẽnh mä tabagëët.Ti m' P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa heh'äät do ky hadoo ẽnh mä ta hã: —P'op Hagä Do hedëb had'yyt do matym gó kä õm ỹ mejũũ, ãã mamaher'oot hyb n'aa ti Kristo, P'op Hagä Do H'yyb Däng Doo, P'op Hagä Do T'aah mado bä! —näng mäh.
63 Jesus, no entanto, permanecia calado. Disse-lhe o sumo sacerdote: Por Deus vivo, conjuro-te que nos digas se és o Cristo, o Filho de Deus?
64 Ti m' Jesus ky hadoo: —Õm né tii, ti tii d' her'oot —näng mäh. —Ti hadoo né hẽ, hahỹỹ da bë sahõnh hã ỹ maher'oot: Hỹ jawén bë hapäh né da Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Do, Sahõnh Sa Bahǟnh Hado Do hub hẽnh tabasooh bä, ta hã P'op Hagä Do weh'ëëh doo bä. Bë hapäh né da ẽnh tabahyng bä wë puh mahang —näng mä Jesus kyyh sa hã.
64 Jesus respondeu: Sim. Além disso, eu vos declaro que vereis doravante o Filho do Homem sentar-se à direita do Todo-poderoso, e voltar sobre as nuvens do céu.
65 Ti m' P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa heh'äät do kawaj'ããn gó tawén s'ẽẽd hõm ta daaj hẽ ta saroor. Ti m' taky hadoo: —P'op Hagä Do taky n'aa rejã däk! Jããm hẽ. Dooh hyb n'aa wät pé ta ky n'aa her'oot péh. Bë maa napäh né hẽ ta kyyh, P'op Hagä Do taky n'aa rejãã doo.
65 A estas palavras, o sumo sacerdote rasgou suas vestes, exclamando: Que necessidade temos ainda de testemunhas? Acabastes de ouvir a blasfêmia!
66 Nyy da bë hã? —näng mäh. —Taw'ããts hẽ tadajëp! —näk mä ta wób sa kyyh.
66 Qual o vosso parecer? Eles responderam: Merece a morte!
67 Ti m' ta mamets rabahetsoos, ti m' rabetuu sa moo me. Ta wób ratapa ewyyh mäh,
67 Cuspiram-lhe então na face, bateram-lhe com os punhos e deram-lhe tapas,
68 ti m' raky hadoo ta hã: —Maher'ood mahapëë bä, Kristo, jaa mo haj'aa? —näk mäh.
68 dizendo: Adivinha, ó Cristo: quem te bateu?
69 Ti noo gó, tób w'oo hã Peed bahäng bä, tób danäh karom ỹỹnh ana ta wë, ti m' taky hadoo: —Õm na-ããj hẽ Jesus Garirej buuj sii hawät doo —näng mäh.
69 Enquanto isso, Pedro estava sentado no pátio. Aproximou-se dele uma das servas, dizendo: Também tu estavas com Jesus, o Galileu.
70 Ti m' Peed ky n'aa jejën wät sahõnh hẽ sa matym gó. —Dooh ỹ heen n'aa nyy bä ta ti maher'oot doo —näng mä ta kyyh.
70 Mas ele negou publicamente, nestes termos: Não sei o que dizes.
71 Ti m' Peed bahõm ta hadë noo bä. T'ĩĩ hẽnh tób danäh karom ỹỹnh see bahapäh bä m', taky hadoo sa pa hab'ëëh do sa hã: —Jesus Nasaréh buuj sii hawät do hahỹỹh —näng mäh.
71 Dirigia-se ele para a porta, a fim de sair, quando outra criada o viu e disse aos que lá estavam: Este homem também estava com Jesus de Nazaré.
72 Ti m' Peed jejën ẽnh mä p'aa hẽnh. P'op Hagä Do hã m' taky däng, raky daheeh hyb n'aa paawä: —Dooh ỹ hapëë bä ta ti aj'yy —näng mäh.
72 Pedro, pela segunda vez, negou com juramento: Eu nem conheço tal homem.
73 Ti noo gó né hẽ badawëd däk mäh, ta pa hab'ëëh do p'op raky hadoo ta hã: —Sa hata see né hẽ õm —näk mäh. —Garirej buuj raber'oot doo da né hẽ ti maber'oot —näk mä sa kyyh.
73 Pouco depois, os que ali estavam aproximaram-se de Pedro e disseram: Sim, tu és daqueles; teu modo de falar te dá a conhecer.
74 Ti m' Peed ta daaj hẽ taky n'aa kawas'ee kän. Ti m' P'op Hagä Do hã taky däng: —Dooh ỹ hapëë bä ta ti aj'yy! —näng mä ta kyyh sa hã. Ti m' nayyw hẽ m' karaak bah'ỹỹ kän.
74 Pedro então começou a fazer imprecações, jurando que nem sequer conhecia tal homem. E, neste momento, cantou o galo.
75 Tii bä m' Peed hyb n'aa newë däk Jesus her'oot do paa kä ta hã: “Karaak bahỹỹh do pooj jé, tamawoob nuu me ỹ maky n'aa jejën da.” Ti né paa kä m' Jesus her'oot do paa kä ta hã. Ti m' Peed banyyh wahoo gó naa. Tak'ëp tabaód g'ëëd kän mä taky n'aa jejën do hyb n'aa Jesus.
75 Pedro recordou-se do que Jesus lhe dissera: Antes que o galo cante, negar-me-ás três vezes. E saindo, chorou amargamente.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.