Mateus 14

Nadëb NT (MBJ_WBT) vs ARIB

Sair da comparação
ARIB Almeida Revisada Imprensa Bíblica
1 Ti m' ti noo gó né hẽ Garirej häj n'aa wahë n'aa, Eróts häd näng doo, taky n'aa napäh mä Jesus moo wät doo, Jesus ma metëëk doo.
1 Naquele tempo Herodes, o tetrarca, ouviu a fama de Jesus,
2 Ti m' ta masa n'aa hã taky hadoo: —Jowãw nu gahem'uun do paa né tii. Ganä wät dejëp do paa mahang! Ti hyb n'aa tawén kabaj'aa —näng mä Eróts.
2 e disse aos seus cortesãos: Este é João, o Batista; ele ressuscitou dentre os mortos, e por isso estes poderes milagrosos operam nele.
3 Eróts mejũũ paa ramoo maso däk, ramoo maw'yyd däk, radawäts gëët Jowãw nu gahem'uun doo. Tii d' Eróts wén d'oo mä Erodija, ta hỹỹj Pirip häd näng do ỹỹm hyb n'aa.
3 Pois Herodes havia prendido a João, e, maniatando-o, o guardara no cárcere, por causa de Herodias, mulher de seu irmão Felipe;
4 Hahỹỹ d' paa Jowãw kyyh Eróts hã: —Dooh P'op Hagä Do ky n'aa jaw'yyk do an'oo bä magat'ëë bä a hỹỹj ỹỹm —näng paa Jowãw nu gahem'uun do kyyh Eróts hã.
4 porque João lhe dizia: Não te é lícito possuí-la.
5 Eróts karẽn né paawä m' tadaj'ëëp Jowãw, tajeỹỹm mä hajõk doo. Hajõk do tawén jeỹỹm, P'op Hagä Do ky n'aa rod ti Jowãw sa hã.
5 E queria matá-lo, mas temia o povo; porque o tinham como profeta.
6 Ti m' Eróts ta yd enäng do heen n'aa noo gó, jäm ta heen n'aa ramoo bok noo gó, Erodija toog bajäm sa matym gó. Ti m' tak'ëp mä Eróts tsebee kän ta wë.
6 Festejando-se, porém, o dia natalício de Herodes, a filha de Herodias dançou no meio dos convivas, e agradou a Herodes,
7 Ti hyb n'aa taky däng tabanoo maruus hã, maruus karẽn do né hẽ. P'op Hagä Do häd gó m' ta ky däng, dooh taky kahỹỹd bä maruus bahapäh hyb n'aa.
7 pelo que este prometeu com juramento dar-lhe tudo o que pedisse.
8 Ti m' maruus ỹỹn ta hã taky mejũũ do hyb n'aa taky hadoo: —Na, ỹ karẽn ta hood gó mabanoo hã ỹỹ Jowãw nu gahem'uun do nu gabóg —näng mäh.
8 E instigada por sua mãe, disse ela: Dá-me aqui num prato a cabeça de João, o Batista.
9 Ti m' tak'ëp mä sa wahë n'aa hyb n'aa tón wät. Ti hadoo né hẽ, ta ky bajawaa hyb n'aa m', tatsyyd bong do taky däng do ramaa napäh do hyb n'aa tagadoo maruus ets'ẽẽ wät doo.
9 Entristeceu-se, então, o rei; mas, por causa do juramento, e dos que estavam à mesa com ele, ordenou que se lhe desse,
10 Ti m' tamejũũ tadawäts gëët doo gó ranu gahõg hõm hyb n'aa Jowãw.
10 e mandou degolar a João no cárcere;
11 Ti m' ta hood gó ramanaa ta nu gabóg maruus wë. Ti m' maruus an'oo däg kän mä ta ỹỹn hã kä.
11 e a cabeça foi trazida num prato, e dada à jovem, e ela a levou para a sua mãe.
12 Ti m' Jowãw ma matëg rabana rabehëën hyb n'aa ta hub. Ti m' radakä jëng. Ti m' Jesus rapanäk.
12 Então vieram os seus discípulos, levaram o corpo e o sepultaram; e foram anunciá-lo a Jesus.
13 Ti m' Jowãw radaj'ëëp Jesus ky n'aa napäh bä m', ta m'aa hẽnh mä ta ma matëg daheeh rabahõm kän marakate gó ta wób rabedoh hẽnh paawä. Ta wób, hajõk do raky n'aa napäh bä m' n'yy hẽnh Jesus rabah'ũũm, sa jawén mä rabah'ũũm sa panang bä naa ta takëën hã. Sa pooj jé m' rakajaa.
13 Jesus, ouvindo isto, retirou-se dali num barco, para um, lugar deserto, à parte; e quando as multidões o souberam, seguiram-no a pé desde as cidades.
14 Ti m' Jesus basoop bä, hajõk do tabahapäh bä m', tat'yyd mehĩĩn mä sa hã. Nahëë enäh do sa mahang habong do taheso hõm mäh.
14 E ele, ao desembarcar, viu uma grande multidão; e, compadecendo-se dela, curou os seus enfermos.
15 Tũũh däg kä m', ta ma matëg rabana ta wë, ti m' raky hadoo ta hã: —Tũũh däg —näk mäh. —Dawëë hỹỹh. Mamejõ hajõk do panang banäng hẽnh rabahõm sa waa retsẽẽ hyb n'aa —näk mäh.
15 Chegada a tarde, aproximaram-se dele os discípulos, dizendo: O lugar é deserto, e a hora é já passada; despede as multidões, para que vão às aldeias, e comprem o que comer.
16 Ti m' Jesus ky hadoo: —Dooh. Na mayw babä. Bë né hẽ hanoo sa waa —näng mäh.
16 Jesus, porém, lhes disse: Não precisam ir embora; dai-lhes vós de comer.
17 Ti m' raky hadoo: —Jããm hẽ ti hanyy is ãã wë ji ma poo oow pé pãw, pawóp its tah'ỹỹb —näk mäh.
17 Então eles lhe disseram: Não temos aqui senão cinco pães e dois peixes.
18 —Na b'ëëp. Bë mana wë ỹỹ —näng mä Jesus.
18 E ele disse: trazei-mos aqui.
19 Ti m' Jesus mejũũ hajõk do rabehyy b'ëëh hyb n'aa jawii jó. Ti m' tabasog däk mä pãw, tah'ỹỹb na-ããj mäh. Hỹ pong jé taty däng bä m', P'op Hagä Do hã taky hadoo: —Õm taw'ããts hẽ Ee. Man'oo däk ãã tä, man'oo däk ãã waa —näng mäh. Ti m' pãw taganebäh bong, tets'ëë hõm mä ta ma matëg sa hã, rabets'ëë hõm hyb n'aa hajõk do hã kä.
19 Tendo mandado às multidões que se reclinassem sobre a relva, tomou os cinco pães e os dois peixes e, erguendo os olhos ao céu, os abençoou; e partindo os pães, deu-os aos discípulos, e os discípulos às multidões.
20 Tii bä kä m', sahõnh hẽ m' rabawëë bong. Wog enä hõm mä sahõnh hẽ. Ti m' mad'aak do ta ma matëg rata hõm kawaju gó. 12 m' kawaju gedẽ hõm mäh.
20 Todos comeram e se fartaram; e dos pedaços que sobejaram levantaram doze cestos cheios.
21 Hawëë bong doo, 5 miw mä ajyy. Ỹỹj, karepé na-ããj hẽ, dooh m' taketsén bä.
21 Ora, os que comeram foram cerca de cinco mil homens, além de mulheres e crianças.
22 Ti m' nayyw hẽ ta ma matëg Jesus mejũũ ragatsëg t'oonh marakate gó, ta pooj jé tamyyj däk hẽnh rabatsëg hõm hyb n'aa. Ti nuuj jé m' takedëë hõm hajõk do sa hã.
22 Logo em seguida obrigou os seus discípulos a entrar no barco, e passar adiante dele para o outro lado, enquanto ele despedia as multidões.
23 Takedëë hõm do jawén paa bä m', tabasëëk ta mab hẽ waëë jó, P'op Hagä Do sii taber'oot hyb n'aa. Tabadajuu däk bä m', ta mab hẽ m' Jesus bayyw gëët.
23 Tendo-as despedido, subiu ao monte para orar à parte. Ao anoitecer, estava ali sozinho.
24 Dawëë péj mä ta ma matëg rababoo däg kän mä ti nuuj jé karaj'aa me. Tak'ëp maadaka betaam marakate hã. Dooh m' tahõm rahëë doo. Bah'ood ty gahëm mäh.
24 Entrementes, o barco já estava a muitos estádios da terra, açoitado pelas ondas; porque o vento era contrário.
25 Ti m' tapaj'ëë pooj jé Jesus bahõm kän sa wë tamii pong jó.
25 À quarta vigília da noite, foi Jesus ter com eles, andando sobre o mar.
26 Ti m' rabahapäh tamii pong jó hana doo, tak'ëp mä rabeỹỹm bong. —Wät ta ti dajëp do saw'ëëng paah! —näk mäh. Awaaw bong mäh, tak'ëp rabeỹỹm bong do hyb n'aa m'.
26 Os discípulos, porém, ao vê-lo andando sobre o mar, assustaram-se e disseram: É um fantasma. E gritaram de medo.
27 Ti m' nayyw hẽ m' Jesus ky hadoo sa hã: —Bë eỹỹm manäh! Ỹ ti hỹỹh —näng mäh.
27 Jesus, porém, imediatamente lhes falou, dizendo: Tende ânimo; sou eu; não temais.
28 Ti m' Peed ky hadoo: —Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Doo, õm tado bä, ỹ mamejõ tamii pong jó a wë ỹ bahõm hyb n'aa —näng mäh.
28 Respondeu-lhe Pedro: Senhor! se és tu, manda-me ir ter contigo sobre as águas.
29 —Ej. B'ëëp ana —näng mä Jesus ta hã. Ti m' Peed gatsëg nyyh, ti m' tamii pong jó tabahõm kän mä Jesus wë.
29 Disse-lhe ele: Vem. Pedro, descendo do barco, e andando sobre as águas, foi ao encontro de Jesus.
30 Ti m' tak'ëp bah'ood bahëm do tabahapäh bä m', tabeỹỹm wät mäh. Ti m' ta du doo bä m' tadasug jëng bä, tak'ëp mä tageëënh Jesus hã: —Ỹ medëëb Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Doo! —näng.
30 Mas, sentindo o vento, teve medo; e, começando a submergir, clamou: Senhor, salva-me.
31 Ti m' nayyw hẽ m' Jesus moo maso däk Peed. Ti m' taky hadoo: —Kanahën d'os hẽ h'yy ka'eeh do õm! —näng mäh. —Hëd n'aa mah'yy ganahoot? —näng mä ta kyyh Peed hã.
31 Imediatamente estendeu Jesus a mão, segurou-o, e disse-lhe: Homem de pouca fé, por que duvidaste?
32 Ti m' marakate gó ragatsëg t'oonh bä m', bah'ood badoo wät.
32 E logo que subiram para o barco, o vento cessou.
33 Ti m' marakate gó hat'oonh do Jesus mä raj'aa etsë. Hahỹỹ d' mä sa kyyh: —P'op Hagä Do T'aah né hẽ õm —näk mäh.
33 Então os que estavam no barco adoraram-no, dizendo: Verdadeiramente tu és Filho de Deus.
34 Rabatsëg hõm bä m', Genesaréh häj n'aa bä m' marakate badëë jad kän.
34 Ora, terminada a travessia, chegaram à terra em Genezaré.
35 Ti m' ta ti babuj n'aa rabahapäh bä Jesus né ti kajaa doo, ramejũũ jé pad'yyt hẽ hëëj ta ti w'oo hã hanäng doo bä rapanäk hyb n'aa. Ti m' ramenaa nahëë enäh do sa mahang habong do Jesus wë.
35 Quando os homens daquele lugar o reconheceram, mandaram por toda aquela circunvizinhança, e trouxeram-lhe todos os enfermos;
36 Ti m' rabetsẽẽ ta hã tabanoo nahëë enäh do ramoo kejäk hyb n'aa ta saroor noo byyh hã. Ti m' sahõnh hẽ nahëë enäh do ta hã moo kajäk doo, heso padäg kän mäh.
36 e rogaram-lhe que apenas os deixasse tocar a orla do seu manto; e todos os que a tocaram ficaram curados.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.