Marcos 12

Nadëb NT (MBJ_WBT) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Ti m' Jesus baher'oot panyyg ky n'aa me sa hã.Hahỹỹ da m' tabaher'oot: —Hỹ hadoo aj'yy bejoom hõm uwa häd näng do ta joom. Tahedëë hõm. Ti tagagoos uwa bëëh hood tagatsi hyb n'aa. Ti tamoo wäd sooh p'op nu däk do joom hagã n'aa tyng. Ti tabahaëëj däk ta joom banäng do ta kaser n'aa sa hã. Ti ta danäh bahõm dawëë.
1 Depois Jesus começou a falar-lhes por parábola:
2 Joom ag wah'ëë däg bä kä, ta danäh mejũũ ta sii moo heb'ooh do see ta kaser n'aa sa wë, tagadoo hyb n'aa paawä joom ag wób.
2 No tempo da colheita, mandou um servo para que recebesse dos lavradores a sua parte dos frutos da vinha.
3 Ti takajaa bä kä, ramaso däk, rahewyyh, ramejõ hõm p'aa hẽnh bag hẽnh.
3 Mas os lavradores o agarraram, espancaram e o despacharam de mãos vazias.
4 Tii bä ta danäh mejũũ ẽnh ta seeh. Tii kä ranu ganabooh, rarahejãã tii.
4 De novo, enviou-lhes outro servo, e eles bateram na cabeça dele e o insultaram.
5 Ti tamejũũ ẽnh ta seeh. Radajëëb kän tii. Ti ta danäh mejũũ nä hajõk. Tii b' sa wób rahewyh bong, sa wób raneboh bëëh.
5 Mandou ainda outro servo, e a este mataram. Muitos outros lhes enviou, dos quais espancaram uns e mataram outros.
6 Sét hẽ mad'aak ta pa. Ta t'aah takamahǟn do tii. Ti tamejũũ. Ta h'yyb gó m' taky hadoo: “Tah ỹ raweh'ëëh da”, näng mä ta h'yyb gó.
6 — Restava-lhe ainda um: o seu filho amado. Por fim, mandou o filho, pensando: “O meu filho eles respeitarão.”
7 Ti ta kaser n'aa rabahapäh bä raky hadoo: “Ta danäh t'aah hahỹỹh. Ti d' ta danä däg ta yb jawén buuj däg”, näk mäh. “Ti bä, ër dajëëb! Ër ma däg da tii bä kä hahỹ joom banäng doo”, näk mä sa kyyh.
7 Mas os tais lavradores disseram entre si: “Este é o herdeiro; venham, vamos matá-lo, e a herança será nossa.”
8 Tii d' né kä, ranaboh jad kän. Dawëë radawäts hõm joom bahǟnh —näng mä Jesus. Panyyg gó m' tabeh'ũũm sa hã.
8 E, agarrando o filho, mataram-no e o lançaram fora da vinha.
9 Ti m' teaanh sa hã: —Nyy da joom danäh bad'oo hỹỹ kä? —näng mäh. —Ana da, tadej'ëëp da ta kaser n'aa, ta wób hã da tabahaëënh tii bä —näng mäh.
9 — Que fará, pois, o dono da vinha? Virá, exterminará aqueles lavradores e entregará a vinha a outros.
10 Ti m' Jesus ky hadoo ẽnh sa hã: —Dooh bë ner'ood bä g'eeh hahỹ P'op Hagä Do kyy kerih doo? “Pä tób n'aa tehem'aa do raty n'aa ges'yyk doo, hỹỹ kä pä ta ba n'aa, mesoo n'aa däg.
10 Vocês ainda não leram este trecho da Escritura:
11 Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Do mo haj'aa né tii. Taw'ããts hẽ ër hã tii”,näng kerih doo —näng mäh.
11 Isto procede do Senhor
12 Tii bä kä m', P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa, Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do na-ããj hẽ, Judah buuj sa wahë n'aa hedoo do na-ããj mäh, ratyw n'aa esoos mä ramaso däk hyb n'aa m' Jesus. H'yy genäh mä Jesus pes'ããp mä panyyg ky n'aa me sa hã. Ti hadoo né hẽ, e'ỹỹm mä hajõk do Jesus maa new'ëë do sa hã, ti hyb n'aa m' Jesus mahǟnh rabahõm.
12 E procuravam prender Jesus, porque entenderam que ele havia contado essa parábola contra eles; mas temiam o povo. Então eles o deixaram e foram embora.
13 Ta jawén kä m' ramejũũ Pariséw wób, Judah buuj sa wahë n'aa Eróts häd näng do karapee wób na-ããj mä Jesus wë. Rakarẽn paawä rano n'aa masoo taher'oot do hyb n'aa.
13 E enviaram a Jesus alguns dos fariseus e dos herodianos, para que o apanhassem em alguma palavra.
14 Ti hyb n'aa m' ky ken'yym doo gó rake'aanh: —Ma matëg! —näk mäh. —Ãã hapäh õm. Baad ub mabawät. Dooh daap mamenä bä. Dooh mahyb n'aa p'eed bä ky n'aa etsëëh do hã, hyb n'aa jawyk do hã mama metëëk bä. Dooh maky n'aa ehỹỹd bä sa hyb n'aa ma metëëk doo. Ehub né hẽ P'op Hagä Do karẽn do hã mama metëëk doo —näk mäh. —Ti hyb n'aa —näk mäh —ãã mamaher'ood. Taw'ããts hẽ a hã, ji epaag bä Roma buuj sa wahë hã rahepak doo, Sesa hã?—näk mäh.
14 Chegando, disseram-lhe: — Mestre, sabemos que o senhor é verdadeiro e não se importa com a opinião dos outros, porque não olha a aparência das pessoas, mas, segundo a verdade, ensina o caminho de Deus; é lícito pagar imposto a César ou não? Devemos ou não devemos pagar?
15 —Ji ep'aak g'eeh, dooh apäh ji epaag bä? Nyy da a hã? —näk mä sa kyyh. Jesus hapäh mä ti sa h'yyb, j'ooj madäk doo me ti raky hadoo. Ti m' taky hadoo sa hã: —Hëd n'aa tii da bë ke'aanh, këh ỹ hyb n'aa ỹ bë no n'aa maso paawä? —näng mäh. Ti m' taky hadoo sa hã: —Na moweed denaari ramaneëënh doo. Ỹ megãã —näng mäh.
15 Mas Jesus, percebendo a hipocrisia deles, respondeu:
16 Ti m' raban'oo däk ta hã. Ti m' tametëëh, ti m' tabeaanh sa hã: —Jaa heen n'aa hahỹỹh? Jaa häd hahỹ kerih do ta hã? —näng mäh. Ti m' raky hadoo: —Sesa heen n'aa, Sesa häd —näk mäh.
16 Eles trouxeram. E Jesus lhes perguntou: Eles responderam: — De César.
17 Ti m' Jesus ky hadoo: —Bë an'oo Sesa hã ta no n'aa, ta heen n'aa hadäk doo. Bë an'oo P'op Hagä Do hã ta no n'aa hẽ—näng mäh. Ti m' sa h'yyb gó rameuuj b'ëëh ta kyyh hyb n'aa.
17 Então Jesus disse: E muito se admiraram dele.
18 Ti m' rakajaa Jesus wë Saduséw häd enäh doo, rake'aanh hyb n'aa m'. Sa hã m' dooh m' ji ganä wäd bä ji dajëb bä.
18 Então alguns saduceus, que dizem não haver ressurreição, aproximaram-se de Jesus e lhe perguntaram:
19 Ti m' raky hadoo Jesus hã: —Ma matëg! —näk mäh. —P'ooj ub Mosees erii däk do paa ër hã, aj'yy dajëb bä, ta ỹỹm teréd wäd bä tanetaa nä bä, tii bä m' ta hỹỹj mä gat'ëë däk tii, ta hỹỹj makũ panaa näng hyb n'aa m' —näk mäh.
19 — Mestre, Moisés nos deixou escrito que, se um homem morrer e deixar mulher sem filhos, o irmão desse homem deve casar com a viúva e gerar descendentes para o falecido.
20 —Panyyg gó õm ãã maher'oot —näk mäh. —Hỹ hadoo aj'yy, 6 ta hỹỹj. Tagat'ëë däk mäh. Dooh m' teta nä bä, aj'yy dajëp.
20 Havia sete irmãos. O primeiro casou e morreu sem deixar filhos;
21 Tii bä ta hỹỹj seeh, ta jawén näh, gat'ëë däk mä ta hỹỹj makũ ỹỹm paah. Ti na-ããj mä dajëp né tii d' ẽnh. Dooh m' reta nä bä tadajëp. Ti hadoo né m' ta wób ẽnh.
21 o segundo casou com a viúva e morreu, também sem deixar descendência; e o terceiro, da mesma forma.
22 Sahõnh hẽ m' raget'ëë bok ta ti ỹỹnh. Sahõnh hẽ m' radejëp ranetaa nä bä. Tagadëëg ub kä ỹỹnh dajëb kän.
22 E, assim, os sete não deixaram descendência. Por fim, depois de todos, morreu também a mulher.
23 Ti m' rabeaaj kän Jesus hã: —Ji genyyh bä kä ẽnh, dejëp do paa ji? —näk mäh. —Ny hadoo do ỹỹm kä ta ti ỹỹnh ti noo gó kä? Sahõnh hẽ paa m' ta ti ta pat'uuk —näk mä sa kyyh.
23 Na ressurreição, quando eles ressuscitarem, de qual deles ela será a esposa? Porque os sete casaram com ela.
24 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Dooh bë h'yy genä bä baad hadoo do hã, P'op Hagä Do kyy kerih do bë nahapäh do hyb n'aa, P'op Hagä Do hejój bë nahapäh do hyb n'aa na-ããj hẽ —näng mäh.
24 Jesus respondeu:
25 —Dejëp do ragenyyh bä kä, dooh ji kat'ëë wäd bä. Ããs hỹ pong jé habong do kanetëë do hadoo da ji tii bä kä —näng mä Jesus.
25 Pois, quando ressuscitarem dentre os mortos, nem casarão, nem se darão em casamento, mas serão como os anjos nos céus.
26 Ti m' taky hadoo ẽnh: —Dejëp do genyyh doo kä, dooh bë ner'ood bä Mosees mo haj'aa kerih do hã, b'aa kadoo do panyyg n'aa gó, ji ganä wäd do ky n'aa? —näng mäh. —Tii gó naa P'op Hagä Do ber'oot Mosees hã. Hahỹỹ d' mä ta kyyh: “Abaraãm hagã ỹỹh, Isak hagã ỹỹh, Jakóh hagã ỹỹh”,näng mäh.
26 Quanto aos mortos, que eles de fato ressuscitam, vocês nunca leram no Livro de Moisés, no trecho referente à sarça, como Deus lhe falou: “Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó”?
27 —Dooh, “Abaraãm makũ hagã, Isak makũ hagã, Jakóh makũ hagã”, tanoo bä. Dejëp do hagã n'aa nado P'op Hagä Doo. Hedëp do sa hagã n'aa tii —näng mäh. —Tak'ëp bë h'yy gatemah —näng mä Jesus kyyh Saduséw sa hã.
27 Ele não é Deus de mortos, e sim de vivos. Vocês estão completamente enganados.
28 Ti m' Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do see bana. Tamaa napäh mä raky kedag bong do Jesus daheeh. Ta hã m', baad mä Jesus ky gadoo sa hã rake'aanh doo. Ti hyb n'aa m' teaanh mäh: —Ny hadoo do P'op Hagä Do mejũũ do see tak'ëp ji hyb n'aa jaw'yyk tamejũũ do wób bahǟnh? —näng mäh.
28 Chegando um dos escribas, que ouviu a discussão entre eles e viu que Jesus tinha dado uma boa resposta, perguntou-lhe: — Qual é o principal de todos os mandamentos?
29 Ti m' Jesus ky hadoo ta hã: —Hahỹ tak'ëp ji hyb n'aa jaw'yyk: “Bë maa newë da hahỹỹh, Isaraéw buuj. Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk doo, P'op Hagä Doo, ër hagã n'aa, sét né hẽ.
29 Jesus respondeu:
30 Taw'ããts hẽ tak'ëp bë kamahǟn Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Doo, P'op Hagä Doo, bë h'yy kaha'eeh doo. Taw'ããts hẽ tak'ëp bë h'yyb padäg ta hã. Taw'ããts hẽ bë h'yyb tym gó naa né hẽ bë kamahǟn ta hã, sahõnh hẽ bë hajaa doo me”,näng mäh.
30 Ame o Senhor, seu Deus, de todo o seu coração, de toda a sua alma, de todo o seu entendimento e com toda a sua força.”
31 —Hahỹ ta seeh: “Makamahǟn a da hadoo doo, a hã makamahǟn doo da”—näng mäh. Ti m' Jesus ky hadoo ẽnh: —Dooh tak'ëp ky n'aa jawyk pé ta ti pawóp hadoo do bahǟnh —näng mä Jesus ta hã.
31 O segundo é: “Ame o seu próximo como você ama a si mesmo.” Não há outro mandamento maior do que estes.
32 Ti m' Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do ky hadoo: —Baad ti a kyyh, ma matëg —näng mäh. —Sét né hẽ ti P'op Hagä Doo. Dooh ta see péh —näng mäh.
32 Então o escriba disse: — Muito bem, Mestre! E com verdade o senhor disse que ele é o único, e não há outro além dele,
33 —P'op Hagä Doo tak'ëp ji kamahǟn, tak'ëp ji h'yyb däk ta hã. Ji h'yyb tym gó naa né hẽ, sahõnh hẽ ji hajaa doo me né hẽ ji kamahǟn ta hã. Ji kamahǟn né hẽ ji da hadoo, ji hã ji kamahǟn doo da —näng mäh. —Ji ajuu doo, ji anoo do P'op Hagä Do hã bahǟnh ti ta tii.
33 e que amar a Deus de todo o coração e de todo o entendimento e com todas as forças e amar o próximo como a si mesmo é mais do que todos os holocaustos e sacrifícios.
34 Ti m' Jesus h'yyb hapäh bä baad ta kyyh, ta h'yy ganäng doo me tabedoo, ti m' taky hadoo: —P'eets hẽ paawä P'op Hagä Do hã mah'yy ka'eeh takarẽn doo da. P'eets hẽ paawä P'op Hagä Do bag'ããs do karapee n'aa mabahadoo —näng mäh. Ti bahǟnh kä m' dooh m' reaaj boo bä kä. H'yyb e'ỹỹm mä reaaj bä kä.
34 Vendo Jesus que o escriba havia respondido sabiamente, declarou-lhe: E ninguém mais ousava fazer perguntas a Jesus.
35 Ti m' P'op Hagä Do tób n'aa wahoo gó Jesus ma metëëk bä m' taky hadoo: —Dawi panaa m' ti Kristo, P'op Hagä Do H'yyb Däng Doo, Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do sa nooh. Nyy da tii?
35 Jesus, ensinando no templo, perguntou:
36 Hahỹỹ d' mä P'op Hagä Do Sahee hejój gó Dawi baher'oot paa m' Kristo ky n'aa: “Wahë ỹ n'aa hã Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Doo ky hadoo, ‘Aso hup ỹỹ hẽnh, si ỹ mabag'ããs hyb n'aa a majĩĩ ỹ nes'ëëm bä kä’”,näng paa Dawi.
36 O próprio Davi falou, pelo Espírito Santo:
37 Hỹỹ kä, “Wahë ỹ n'aa” Dawi maneëëj bä ti Kristo, nyy d' ti ta t'aah tabahadoo?—näng mä Jesus. Baad mä hajõk do sa hã Jesus kyyh.
37 — O próprio Davi chama o Cristo de Senhor; então como ele pode ser filho de Davi? E a grande multidão o ouvia com prazer.
38 Jesus ma metëëk bä m' taky hadoo: —Baad da bë kanä ta ti Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do sa mahǟnh —näng mäh. Baad ub raken'yym, baad rakametëëh saroor henyym doo me, ky n'aa gebah doo me —näng mäh. —Rakarẽn ji bedëng hajõk do sa mahang —näng mäh.
38 E, ao ensinar, Jesus dizia:
39 —Tób P'op Hagä Do panyyg rayd naherot doo bä ragen'aak ratooj bä hyb n'aa jewyk do rabahetonh bä. Ratsebé do tä n'aa noo gó, ragen'aak ky n'aa etsëëh doo bä rabahetonh bä ratooj bä —näng mäh.
39 buscam as primeiras cadeiras nas sinagogas e os primeiros lugares nos banquetes;
40 —Patug tema bong do radajẽẽr esok, rama esok. Tii bä h'yy kamep'ëëh, bäp péj hadoo doo me raky n'aa ets'ẽẽ bä —näng mäh. —Ta ti hedoo do tak'ëp P'op Hagä Do rejãã da —näng mä Jesus kyyh Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do sa ky n'aa.
40 devoram as casas das viúvas e, para o justificar, fazem longas orações. Estes sofrerão juízo muito mais severo.
41 Ti m' Jesus bahyy sooh dajẽẽr radahet'oonh do dawëë bä. Ti m' tabaheg'ããs hajõk do radatoonh do dajẽẽr tób P'op Hagä Do rahyb n'aa esee do dajẽẽr n'aa. Hajõk mä dajẽẽr enäh doo, hajõng mä radatoonh.
41 Sentado diante da caixa de ofertas, Jesus observava como o povo lançava ali o dinheiro. Ora, muitos ricos depositavam grandes quantias.
42 Ti m' tabana patug tamaa wäd is doo, tadatooj is mä pawóp its moweed. Kanahën its mä tii.
42 Vindo, porém, uma viúva pobre, lançou duas pequenas moedas correspondentes a um quadrante.
43 Ti m' Jesus naëënh ta ma matëg ta wë, ti m' taky hadoo sa hã: —Hahỹ ỹỹnh patug tamaa wäd is doo, sa bahǟnh tabanoo. Né hup ỹ né hẽ ta ti ỹ her'oot doo —näng mäh.
43 E, chamando os seus discípulos, Jesus disse:
44 —Sahõnh hẽ ta wób ranoo sa wë mad'aak do uuh —näng mäh. —Hahỹ ỹỹnh, kasuud its né paawä, sahõnh hẽ taban'oo däg is ta wë hanäng do paats —näng mä Jesus.
44 Porque todos eles deram daquilo que lhes sobrava; ela, porém, da sua pobreza deu tudo o que possuía, todo o seu sustento.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.