Lucas 5

Nadëb NT (MBJ_WBT) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Ti m' ta see pé noo gó m' karaj'aa Genesaréhhäd näng do nabyy me Jesus ma metëëk. Hajõk doo, P'op Hagä Do ky n'aa maa new'ëë doo, gatat'uuk mä ta hã.
1 Aconteceu que Jesus estava junto ao lago de Genesaré, e a multidão o apertava para ouvir a palavra de Deus.
2 Ti m' pawóp hẽ marakate tabahapäh ta nabyy me, tah'ỹỹb h'oo n'aa. Karahi rahets'yyt mä marakate danäh hã.
2 Então ele viu dois barcos junto à praia do lago. Os pescadores tinham desembarcado e estavam lavando as redes.
3 Ti m' tagatsëg sooh marakate see gó. Simaw mä marakate danäh. Ti m' tabetsẽẽ taũũj hõm hyb n'aa dawë hã marakate. Tii b' naa m' tama met'ëëg kän.
3 Entrando num dos barcos, que era o de Simão, Jesus pediu-lhe que o afastasse um pouco da praia; e, assentando-se, do barco ensinava as multidões.
4 Ti m' tabahajaa bä kä tama metëëk doo, tamejũũ Simaw tabadajong hẽnh marakate t'ĩĩ hẽnh radatu hyb n'aa tah'ỹỹb nahëëh. —T'ĩĩ hẽnh bë mo haj'aa enäh da —näng mä Jesus Simaw hã.
4 Quando acabou de falar, Jesus disse a Simão:
5 Ti m' Simaw ky hadoo: —Wahëh ỹỹ, —näng mäh —atsëm had'yyt hẽ ãã baboo paawä, dooh ãã mo haj'aa péh. Ti hadoo né hẽ, mamejũũ do hyb n'aa ỹ datu p'aa hẽnh karahi —näng mäh.
5 Em resposta, Simão disse: — Mestre, havendo trabalhado toda a noite, nada apanhamos; mas, sob esta sua palavra, lançarei as redes.
6 Ti m' tii d' rabad'oo bä kä m', hajõng mä tah'ỹỹb karahi gó. Tak'ëp hajõng do hyb n'aa karahi gekog bong.
6 Fazendo isso, apanharam grande quantidade de peixes; e as redes deles começaram a se romper.
7 Ti m' marakate see gó hat'oonh do ranaëënh ramasa hyb n'aa. Ti m' tah'ỹỹb rabata tooj kän marakate gó. Pawóp hẽ marakate gad'ẽẽ däk mäh. P'eets hẽ paawä m' tabagyyb paawä marakate tah'ỹỹb jawyg hã.
7 Então fizeram sinais aos companheiros do outro barco, para que fossem ajudá-los. E foram e encheram ambos os barcos, a ponto de quase afundarem.
8 Ti m' Simaw Peed bahapäh bä m' Jesus ky haj'aa, ta taron nu paa me tabahyy häng mä Jesus wë. Ti m' taky hadoo: —Ahõm mahǟnh ỹỹ, wahë ỹỹ. Dooh ỹ haja bä a matym gó ỹ ag'ëëd bä, nesaa do moo hew'ëët do hyb n'aa ỹỹh —näng mäh.
8 Vendo isto, Simão Pedro prostrou-se aos pés de Jesus, dizendo: — Senhor, afaste-se de mim, porque sou pecador.
9 Simaw ta hataa daheeh rameuuj bong mä hajõng do hyb n'aa tah'ỹỹb.
9 Pois, à vista da pesca que fizeram, a admiração se apoderou dele e de todos os seus companheiros,
10 Sebedew taah, Tsijaag, Jowãw häd enäh doo, Simaw kanatëë, ti na-ããj mä rameuuj bong. Ti m' Jesus ky hadoo Simaw hã: —Eỹỹm manäh —näng mäh. —Ajyy, ỹỹj sag hadoo da õm hỹỹ kä, P'op Hagä Do hã rah'yy ka'eeh hyb n'aa —näng mä Jesus.
10 bem como de Tiago e João, filhos de Zebedeu, que eram seus sócios. Então Jesus disse a Simão:
11 Ti m' hood jó kä ratakyg jat marakate kä. Sahõnh hẽ raberéd hõm. Ah'ũũm kän mä ta sii.
11 E, arrastando eles os barcos para a praia, deixando tudo, o seguiram.
12 Ti m' panang s'ee hẽnh Jesus mamuun mä aj'yy rog manahuuh do hanäng doo. Tak'ëp mä ta hã däg ta rog. Jesus tabahapäh bä m', ahyy häng mä tũũ, tetsẽẽ mä Jesus bado hõm hyb n'aa ta nahëëh: —Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Doo, —näng mäh —makarẽn bä mahajaa né hẽ nahäh ỹ mado hõm —näng mä ta kyyh.
12 Aconteceu que, estando Jesus numa das cidades, um homem coberto de lepra veio à sua presença. Quando ele viu Jesus, prostrou-se com o rosto em terra e pediu: — Senhor, se quiser, pode purificar-me.
13 Ti m' Jesus moo däg ta hã. Ti m' taky hadoo: —Ej. Ỹ karẽn —näng mäh. —Has'oo däg! —näng mä ta kyyh. Ti m' nayyw hẽ kä m' ta nahëë badoo wät. Has'oo däg kän mäh.
13 E Jesus, estendendo a mão, tocou nele, dizendo: E, no mesmo instante, a lepra daquele homem desapareceu.
14 Ti m' Jesus baher'oot ta hã: —Maher'ood manä ta wób sa hã —näng mäh. —Ahõm jajé naga hẽ P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo wät do wë. Mametä ta hã õm has'oo däk doo. Mamoo wäd Mosees mejũũ do paah, ta ti hedoo pé ji nahëë badoo wät do heen n'aa, p'aa hẽnh baad mabahadoo hyb n'aa P'op Hagä Do matym gó, baad sahõnh hẽ rabahapäh hyb n'aa õm has'oo däk doo —näng mä Jesus ta hã.
14 Jesus ordenou-lhe que não contasse isso a ninguém. E acrescentou:
15 Ti m' Jesus mejõ né paawä m' ta wób tamanaher'oot hyb n'aa, jé pad'yyt hẽ nayyw hẽ rapanyyg enä hõm mä Jesus ky n'aa hã. Ti hyb n'aa m' hajõk han'aa ta wë ramaa newëë hyb n'aa tama metëëk doo. Ta wób nahëë enäh do na-ããj hẽ an'aa ta wë tabaheso hõm hyb n'aa sa nahëëh.
15 Porém o que se dizia a respeito de Jesus se espalhava cada vez mais, e grandes multidões afluíam para o ouvir e para serem curadas de suas enfermidades.
16 Ti m' Jesus, ta see pé noo gó, tabehũũm takabanawät hẽnh taky n'aa etsẽẽ hyb n'aa P'op Hagä Do hã.
16 Jesus, porém, se retirava para lugares solitários e orava.
17 Hỹ hadoo mäh, ta see pé noo gó, tób gó Jesus ma metëëk bä kä, Pariséw ramaneëënh doo, Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do na-ããj mäh, ti at'oonh mä maa new'ëë do sa mahang. Jé pad'yyt hẽ naa rabena. Garirej, Judah häd enäh do häj n'aa bä naa rabana. Jerusarẽnh hẽnh naa ta wób rabana. Baad ub P'op Hagä Do hejój Jesus h'yyb gó tabawät nahëë enäh do sa nahëë tawén do hõm.
17 E aconteceu que, num daqueles dias, Jesus estava ensinando, e achavam-se ali assentados fariseus e mestres da Lei, vindos de todas as aldeias da Galileia, da Judeia e de Jerusalém. E o poder do Senhor estava com ele para curar.
18 Ti m' ajyy wób ramanaa mä nahëë näng doo, nawät doo. Ratóg nä ta tyng jó. Rakarẽn paawä m' ramajëë suun tób gó Jesus wë.
18 Vieram, então, alguns homens trazendo um paralítico deitado num leito. Eles procuravam levá-lo para dentro e colocá-lo diante de Jesus.
19 Du daa m' rakad'oo pé gatag'uu däk do hyb n'aa m' hajõk doo. Ti m' p'op ramasäk. Ratyw n'aa gas'ëës mäh, ti m' tii b' naa m' ramahy kän kata däk do mahang Jesus bagëët bä.
19 E, não encontrando uma forma de fazer isso por causa da multidão, subiram ao telhado e, por entre as telhas, desceram o paralítico no seu leito, deixando-o no meio das pessoas, diante de Jesus.
20 Ti m' Jesus h'yyb hapäh bä m' hat'ook do rah'yy ka'eeh do ta hã, nawät do hã taky hadoo: —Najis ỹỹ —näng mäh. —Nesaa do a h'yyb tym gó hanäng kado hõm —näng mäh.
20 Vendo-lhes a fé, Jesus disse ao paralítico:
21 Ti m' Pariséw, Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do na-ããj hẽ raky hadoo sa h'yyb gó: —Nyy d' mä hỹ ta hã! —näk mäh. —P'op Hagä Do taky n'aa rejãã hahỹỹ hã. Jããm né hẽ P'op Hagä Do hajaa nesaa do ji h'yyb tym gó hanäng do tado hõm bä —näk mä sa h'yyb gó.
21 E os escribas e fariseus começaram a pensar: — Quem é este que diz blasfêmias? Quem pode perdoar pecados, a não ser um, que é Deus?
22 Jesus h'yyb hap'ëëh mä sa h'yyb. Ti hyb n'aa m' tabeaanh sa hã: —Hëd n'aa tii da bë hyb n'aa newëë bë h'yyb gó? —näng mäh. —Bë ỹ h'yyb hapäh —näng mäh.
22 Jesus, porém, conhecendo os pensamentos deles, disse-lhes:
23 —Nyy da nahejooj bë hã? “Kado hõm nesaa do a h'yyb tym gó hanäng do paah”, ji noo bä? “As'ëëg g'ëëd, awäd däg”, ji noo bä? —näng mä Jesus sa hã.
23 O que é mais fácil? Dizer: “Os seus pecados estão perdoados”, ou dizer: “Levante-se e ande”?
24 Ti m' taky hadoo ẽnh sa hã: —Hỹỹ kä da —näng mäh. —Bë bahapäh hyb n'aa ỹỹh, Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Doo, ỹ hajaa sa hã hanäng do nesaa do ỹ ado hõm bä, ỹ haso däk da nahëë näng doo —näng mä Jesus kyyh. Tii bä m' k'yy gadów däk do hã taky hadoo: —As'ëëg g'ëëd, mado däg a tyng, ahõm kä a tób hẽnh —näng mä Jesus ta hã.
24 Mas isto é para que vocês saibam que o Filho do Homem tem autoridade sobre a terra para perdoar pecados. E disse ao paralítico:
25 Ti m' nayyw hẽ kä tabas'ëëg g'ëëd kän, tabado däk ta tyng kä, ahõm kän sahõnh hẽ m' rabahapëë kän. P'op Hagä Do hã taj'aa etsë mä tababaaj hõm bä kä.
25 E imediatamente ele se levantou diante de todos e, pegando o leito em que até então estava deitado, voltou para casa, glorificando a Deus.
26 Sahõnh hẽ hap'ëëh do rameuuj bong mäh. P'op Hagä Do hã m' raj'aa etsë. Ti m' rah'yyb e'ỹỹm bong. Ti m' raky hadoo: —Meuj n'aa näng do ãã hapäh naga hẽ —näk mä sa kyyh.
26 Todos ficaram muito admirados, davam glória a Deus e, cheios de temor, diziam: — Hoje vimos coisas extraordinárias!
27 Ti m' ta jawén Jesus bahõm bä kä panang bä naa, taw'yyt mä Rewi häd näng doo. Roma buuj ky gabuuj dajẽẽr ragahed'aak bä m' tabasooh. Ti m' Jesus ky hadoo ta hã: —B'ëëp ana wë ỹỹ, hëp ỹ hata mabahadoo hyb n'aa —näng mäh.
27 Depois disso, Jesus saiu e viu um publicano, chamado Levi, sentado na coletoria. E lhe disse:
28 Ti m' Rewi bas'ëëg gëët, sahõnh mä taberéd hõm, ti m' ahõm kän mä ta sii.
28 Ele se levantou e, deixando tudo, o seguiu.
29 Ti m' Rewi moo wät mä ta tób bä sa tä, sa waa Jesus tatsebé do ky n'aa, Jesus taweh'ëëh do ky n'aa. Hajõk dajẽẽr gahed'aak doo, Rewi hep'ëëh doo, ta wób na-ããj mä tatsyyd bong do rabana rabawa hyb n'aa ta sii.
29 Então Levi lhe ofereceu um grande banquete em sua casa; e era grande o número de publicanos e outras pessoas que estavam com eles à mesa.
30 Ti m' Pariséw, Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do Pariséw wób hedoo doo, hãd kawaj'ããn gó m' rabeaanh Jesus ma matëg sa hã: —Hëd n'aa bë bawëh, bë beëëk dajẽẽr gahed'aak do sa sii, ta wób na-ããj hẽ nesaa do moo heb'ooh do sa sii? —näk mä sa kyyh.
30 Os fariseus e seus escribas murmuravam contra os discípulos de Jesus, perguntando: — Por que vocês comem e bebem com os publicanos e pecadores?
31 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Nahëë temah doo, dooh rahõm bä mediko wë. Nahëë enäh do ti hah'ũũm ta wë.
31 Jesus tomou a palavra e disse:
32 Dooh ỹ ahyy bä hỹ pong jé naa P'op Hagä Do karẽn doo da habok red'oo do ỹ naëënh hyb n'aa. Ỹ ahyng, nesaa do moo heb'ooh do ỹ naëënh hyb n'aa, nesaa do raberéd hõm hyb n'aa, P'op Hagä Do hã rah'yy ka'eeh hyb n'aa kä —näng mä Jesus kyyh, Pariséw sa hã.
32 Não vim chamar justos, e sim pecadores, ao arrependimento.
33 Ti m' h'yy gaẽẽj gó raky hadoo ta hã: —Jowãw nu gahem'uun do ma matëg ranawa P'op Hagä Do rahyb n'aa esee do heen n'aa, P'op Hagä Do hã raky n'aa etsẽẽ. Tii da na-ããj hẽ Pariséw ma matëg rabad'oo. Tii d' nado a ma matëg. Ti rawa had'yyt hẽ. Reëg had'yyt hẽ —näk mäh.
33 Então eles disseram a Jesus: — Os discípulos de João frequentemente jejuam e fazem orações, e os discípulos dos fariseus fazem o mesmo; mas os seus discípulos comem e bebem.
34 Ti m' panyyg ky n'aa gó Jesus ky gadoo. Hahỹỹ d' mä ta kyyh: —Ket'ëë do jäm n'aa hẽnh ji ats'yyt doo, dooh tahaja bä ji mejõ bä ratabëëj bä ranoo kanawa do heen n'aa ta patug pan'aa sa mahang tag'ëëd bä. Jäm bawät nä bä ji ats'yyt do rawëë had'yyt hẽ. Dooh ratay bä.
34 Jesus, porém, lhes disse:
35 Ti awät da sa najiis, ta patug pan'aa, rado hõm sa mahǟnh. Ti noo gó da ratay kän—näng mäh.
35 No entanto, virão dias em que o noivo lhes será tirado, e então, naqueles dias, eles vão jejuar.
36 Ti m' panyyg see ky n'aa gó taky hadoo: —Dooh ji as'ẽẽd bä ji saroor papuuj bäh ta säg hã ji gasyyp hyb n'aa. Tii d' ji adoo bä ji rejãã ji saroor papuuj. Papuuj bäh dooh baad tado bä saroor säg hã —näng mä ta kyyh.
36 Também lhes contou uma parábola:
37 —Ti hadoo né hẽ uwa bëëh hã. Dooh ji gedu bä uwa bëëh papuuj hegän sooh do pan'aa ta hood b'éé byy säg gó. Tii d' ji adoo bä, uwa bëëh egän so bä, ta hood säg ganabäh hõm. Tii bä kä, uwa bëë waho bëëh da, ta hood kä karejã kän—näng mäh.
37 E ninguém põe vinho novo em odres velhos, porque, se fizer isso, o vinho novo romperá os odres, o vinho se derramará, e os odres se estragarão.
38 —Uwa bëëh papuuj ji geduuh ta hood papuuj gó, keh'ũũs doo gó —näng mäh.
38 Pelo contrário, vinho novo deve ser posto em odres novos.
39 Ti m' taky hadoo ẽnh ta see ky n'aa gó: —Jé uwa bëëh mahỹỹnh do hajõõ ta baab haso däk do heëëk doo, papuuj dooh tagenaag bä. “Taw'ããts hẽ pooj näh”, näk sa kyyh—näng mä Jesus.
39 E ninguém, tendo bebido o vinho velho, prefere o novo, porque diz: “O velho é excelente.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.