Lucas 22
Nadëb NT (MBJ_WBT) vs NAA
1 Ti m', edaa däk Pas-kowa häd näng do bawät, pãw makuj tamah do rabawa noo gó.
1 Estava próxima a Festa dos Pães sem Fermento, chamada Páscoa.
2 Ti m' P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa, Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk do na-ããj mä ratyw n'aa esoos mä Jesus radaj'ëëp hyb n'aa. Rahyb n'aa newëë nyy d' rabad'oo, hajõk do rakawaj'ããn bä sa wë rajeỹỹm do hyb n'aa.
2 Os principais sacerdotes e os escribas procuravam uma forma de matar Jesus; porque temiam o povo.
3 Ti m' Judas Ikarijot häd näng do h'yyb gó Nesaa Do Yb bajëë suun.
3 Ora, Satanás entrou em Judas, chamado Iscariotes, que era um dos doze.
4 Ti m' Judas bahõm P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa wë, P'op Hagä Do tób n'aa warahén n'aa sa wahë n'aa wë na-ããj hẽ, séd hã rakaner'oot hyb n'aa nyy da sa hã Jesus tabahaëënh.
4 Judas foi entender-se com os principais sacerdotes e os capitães sobre como lhes entregaria Jesus.
5 Ti m' rah'yy gadejah Judas Ikarijot kyy hã. Ti m' ta säm raky kajäk ta hã.
5 Eles se alegraram e combinaram em lhe dar dinheiro.
6 Ti m' Judas Ikarijot tyw n'aa esóts kän, tabahaëënh hyb n'aa kä sa hã rabanahajõk bä.
6 Judas concordou e buscava uma boa ocasião para lhes entregar Jesus, longe da multidão.
7 Ti m' pãw makuj n'aa tamah do rataheb'ëës do du däk. Ti noo gó b'éé t'aah aj'yy ranaheb'ooh P'op Hagä Do matym n'aa, Pas-kowa rahyb n'aa esee do hyb n'aa.
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento, em que era necessário fazer o sacrifício do cordeiro pascal.
8 Ti m' Jesus mejũũ Peed Jowãw daheeh, ti m' taky hadoo sa hã: —Bë ahõm nä Pas-kowa tä n'aa bë moo bok hyb n'aa, ër tab'ëës hyb n'aa —näng mäh.
8 Então Jesus enviou Pedro e João, dizendo:
9 Ti m' rabeaanh ta hã: —Nyy bä makarẽn ãã benäm Pas-kowa tä n'aa? —näk mäh.
9 Eles lhe perguntaram: — Onde o senhor quer que a preparemos?
10 Ti m' Jesus ky hadoo: —Bë ahõm nä panang hẽnh. Panang bä bë kajaa bä, bë kataa da aj'yy hã, naëng hes'ooh do hã. Ta jawén bë ahõm da. Ta ti bajëë suun bä tób gó,
10 Jesus lhes explicou:
11 bë eaaj da tób danäh hã hahỹỹ da: “Ãã ma matëg mejũũ ãã beaanh, nyy bä tagadäk ta gawakõ, tatab'ëës hyb n'aa Pas-kowa, ta ma matëg sa daheeh”, denoo da.
11 e digam ao dono da casa: “O Mestre pergunta: ‘Onde fica o aposento no qual comerei a Páscoa com os meus discípulos?’”
12 Tii bä da ta gawakõ gaeh doo, p'op gadäk doo, tametëëh da bë hã. Ta tii bä tyng n'aa näng da. Kabenyyw däk da —näng mäh. —Tii bä bë moo boo Pas-kowa tä n'aa, ta waa n'aa —näng mä Jesus sa hã.
12 Ele lhes mostrará um espaçoso cenáculo mobiliado; ali façam os preparativos.
13 Ti m' rabahõm kän. Rakajaa bä m' panang bä, Jesus her'oot do hadoo né kä m'. Ti m' ramoo boo kän tii bä kä Pas-kowa tä n'aa kä.
13 E, indo, acharam tudo como Jesus lhes tinha dito e prepararam a Páscoa.
14 Ti m' Pas-kowa tä n'aa kajaa bä kä m', Jesus bahyy sooh mä 12 hedoo do tamejũũ do sii hẽ sa waa tyng pa.
14 Chegada a hora, Jesus se pôs à mesa, e os apóstolos estavam com ele.
15 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Baad ỹ h'yyb däng né hẽ hahỹ ỹ awëh bë daheeh, ỹ rarejãã do ỹ ahoop do pooj jé —näng mäh.
15 Então Jesus lhes disse:
16 —Dooh ỹ awëë wäd bä kä hahỹ ta jawén. Séd debaa hẽ ỹ bawëë kän Pas-kowa heh'äät doo kä hỹ pong jé, P'op Hagä Do bag'ããs bä kä —näng mäh.
16 Pois eu lhes digo que nunca mais a comerei, até que ela se cumpra no Reino de Deus.
17 Ti m' tabado däk uwa bëëh hood, ti m' P'op Hagä Do hã ta ky hadoo: —Taw'ããts hẽ õm, Ee. Man'oo däk uwa bëëh ãã hã —näng mäh. Ti m' taky hadoo sa hã: —Bë gadoo, bë ets'ëëh bë hã —näng mäh.
17 E, pegando um cálice, depois de ter dado graças, disse:
18 —Hahỹỹ d' bë ỹ maher'oot: Hỹ jawén dooh ỹ eëg wäd bä uwa s'ëëb. Jããm hẽ p'aa hẽnh ỹ eëëk da P'op Hagä Do bag'ããs do kajaa bä kä —näng mäh.
18 Pois eu digo a vocês que, de agora em diante, não mais beberei do fruto da videira, até que venha o Reino de Deus.
19 Ti m' tabado däk pãw, ti m' P'op Hagä Do hã taky hadoo: —Taw'ããts hẽ õm, Ee. Man'oo däk pãw ãã hã —näng mäh. Ti m' taganabäh däk, tan'oo däk mä ta ma matëg sa hã. Ti m' taky hadoo: —Hup ỹỹ, bë hyb n'aa ỹ an'oo däk do heen n'aa hahỹỹh —näng mäh. —Hỹ jawén hahỹỹ d' bë bad'oo, ỹ bë hyb n'aa esee do hyb n'aa —näng mäh.
19 E, pegando um pão, tendo dado graças, o partiu e lhes deu, dizendo:
20 Ti hadoo ẽnh, rabawëh, rabawa do jawén paa bä, Jesus bado däk ẽnh uwa bëëh hood, ti m' taky hadoo: —Majyw ỹỹ, ỹ anoo do ỹ dajëp noo gó bë hyb n'aa heen n'aa hahỹỹh. Papuuj sahõnh hã P'op Hagä Do ky n'aa enooh do tii kä. Hỹ jawén majyw ỹ hyb n'aa ji tagadoo, P'op Hagä Do ky däng—näng mä Jesus.
20 Do mesmo modo, depois da ceia, pegou o cálice, dizendo:
21 Ti m' taky hadoo ẽnh: —Bë maa newë! —näng mäh. —Ër mahang ti asooh majẽ ỹ moo gó ỹ tahaëënh doo —näng mäh.
21 — Mas eis que a mão do traidor está comigo à mesa.
22 —Ỹỹh, Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Doo, ỹ da dajëp P'op Hagä Do kyy kerih do her'oot doo da né hẽ —näng mäh. —Ti hadoo né hẽ, baad nado da aj'yy hã, Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Do majĩĩ moo gó han'oo däk do hã! —näng mäh.
22 Pois o Filho do Homem vai segundo o que está determinado, mas ai daquele por quem ele está sendo traído!
23 Ti m' sa mahang rabeaanh: —Jaa g'eeh tii? —näk mäh.
23 Então começaram a perguntar entre si qual deles seria o que estava para fazer isso.
24 Ti m' sa bahǟnh hadoo do p'ãã m' raky ked'aak.
24 Houve também entre eles uma discussão sobre qual deles parecia ser o maior.
25 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Judah buuj nadoo do sa wahë n'aa, hyb n'aa jewyk hedoo doo, tak'ëp ramejũũ sa karapee n'aa. “Sa masa n'aa” sa daaj hẽ rakamaneëënh —näng mäh.
25 Mas Jesus lhes disse:
26 —Bë mahang taw'ããts hẽ dooh tii d' tahado bä —näng mäh. —Bë mahang karẽn pé ta wób sa bahǟnh hyb n'aa jawyk péh, taw'ããts hẽ da ta wób sa yd jé da tanu gadäk. Bë wahë n'aa hadoo doo, taw'ããts hẽ ta wób sa karom hado däk —näng mäh.
26 Mas vocês não são assim; pelo contrário, o maior entre vocês seja como o menor; e aquele que dirige seja como o que serve.
27 —Ny hadoo pé hyb n'aa jawyk? Ta tyng n'aa jó hasooh doo, ta tyng jó hasoo do waa manaa doo? Ny hadoo pé hyb n'aa jawyk? Ta tyng jó hasooh do né hẽ —näng mäh. —Ỹ tii, dooh tii da ỹ adoo bä. Sa karom sa tä manaa do hadoo ỹ bë mahang, ỹ hyb n'aa jawyg né paawä bë bahǟnh —näng mäh.
27 Pois qual é maior: aquele que está à mesa ou aquele que serve? Não é verdade que é aquele que está à mesa? Pois, no meio de vocês, eu sou como quem serve.
28 —Hëp ỹ hata had'yyt hẽ bëëh, nesaa do ỹ ahoop noo gó.
28 Vocês são os que têm permanecido comigo nas minhas tentações.
29 Ti hyb n'aa hã ỹ Ee banoo do hadoo ỹ bag'ããs doo, tii da ẽnh bë ỹ banoo bë bag'ããs si ỹỹ.
29 E eu confio a vocês um reino, assim como o meu Pai confiou a mim,
30 Ti hyb n'aa bë awëh da, bë eëëk da si ỹỹ, ỹ bag'ããs do noo gó, bë ỹ weh'ëëh do ky n'aa. Bë da at'oonh wahë n'aa tyng jó, 12 hedoo do Isaraéw taah panaa bë bag'ããs hyb n'aa, bë ky n'aa etyy hyb n'aa —näng mä Jesus.
30 para que comam e bebam à minha mesa no meu Reino; e vocês se assentarão em tronos para julgar as doze tribos de Israel.
31 Ti m' Jesus ky hadoo Peed hã: —Simaw, Simaw —näng mäh. —Nesaa Do Yb ets'ẽẽ wät tak'ëp bë tametyy hyb n'aa. Takarẽn paawä bë beréd hõm hã ỹ bë h'yy ka'eeh doo.
31 — Simão, Simão, eis que Satanás pediu para peneirar vocês como trigo!
32 Ti hado né paawä, P'op Hagä Do hã ỹ ky n'aa ets'ẽẽ wät õm, manerét hyb n'aa hã ỹ mah'yy ka'eeh doo —näng mäh. —Mah'yy kawareem bä, p'aa hẽnh tak'ëp hã ỹ mah'yy kae bä, mah'yyb enäw ta wób hã ỹ h'yy ka'eeh doo —näng mä Jesus Peed hã.
32 Eu, porém, orei por você, para que a sua fé não desfaleça. E você, quando voltar para mim, fortaleça os seus irmãos.
33 Ti m' Peed ky hadoo: —Tak'ëp Hyb N'aa Jawyk Doo —näng mäh. —Dooh ỹ h'yy keréd bä a hã —näng mäh. —Ỹ radawäts g'ëëd bä, na radawäts g'ëëd ỹ a sii. Ỹ radajëëb bä, na ỹ radajëëb a nemuun, näng mäh.
33 Porém Pedro respondeu: — Estou pronto para ir com o Senhor, tanto para a prisão como para a morte.
34 Ti m' Jesus ky hadoo ta hã: —Baad õm ỹ maher'oot Peed —näng mä —Badah, atsëm, karaak bahỹỹh do pooj jé, tamawoob nuu me da ỹ maky n'aa jejën da —näng mä Jesus Peed hã.
34 Mas Jesus lhe disse:
35 Ti m' Jesus beaanh ta ma matëg sa hã: —Bë ỹ mejũũ noo gó P'op Hagä Do ky n'aa bë baher'ood hõm hyb n'aa, dooh ỹ an'oo bä bë mahũũm pé dajẽẽr hadoo péh, ta hood hadoo péh, bë tsyym suun bë wareem péh. Bedoh bë wë ti noo gó? —näng mäh. —Dooh —näk mäh. —Dooh badoh pé ãã wë —näk mä sa kyyh.
35 A seguir, Jesus perguntou aos discípulos: Eles responderam: — Não faltou nada!
36 Ti m' Jesus ky hadoo: —Hỹỹ kä bë mahũũm bë wë tanyy bä dajẽẽr, bë h'ëëd hood na-ããj hẽ. Bë wë tananyy bä bë kuman mariij, taw'ããts hẽ bë esëëm hõm bë hatsë bë hã hadäk doo, bë kuman bë betsẽẽ hyb n'aa ta säm—näng mäh.
36 Então Jesus lhes disse:
37 —Hahỹỹ da P'op Hagä Do kyy kerih do këh ỹ n'aa hã: “P'op Hagä Do ky n'aa jaw'yyk do ky nadah'eeh do h'yyb hata däk ran'oo bä P'op Hagä Do H'yyb Däng Doo”,näng P'op Hagä Do kyy kerih doo —näng mä Jesus. —Sahõnh hẽ këh ỹ n'aa kerih doo gó her'oot doo, ta ti hadoo né kä —näng mä Jesus.
37 Pois eu lhes digo que é preciso que se cumpra em mim o que está escrito: “Ele foi contado com os malfeitores.” Pois o que a mim se refere está sendo cumprido.
38 Ti m' ta ma matëg raky hadoo ta hã: —Ma matëg! —näk mäh. —Pawóp hẽ ãã wë kuman mariij —näk mäh. —Jããm tii —näng mäh.
38 Então lhe disseram: — Senhor, aqui estão duas espadas! Jesus lhes respondeu:
39 Ti m' tabahed'oo doo da, waëë joom oriib banäng doo hẽnh Jesus bahõm kän. Ta ma matëg had'aa mäh.
39 E, saindo, Jesus foi, como de costume, para o monte das Oliveiras; e os discípulos o acompanharam.
40 Rakajaa bä m' Jesus ky hadoo sa hã: —P'op Hagä Do hã bë ky n'aa ets'ẽẽ, nesaa do h'yyb tatug mahǟnh bëëh, ỹ bë eréd hõm mahǟnh —näng mäh.
40 Chegando ao lugar escolhido, Jesus lhes disse:
41 Ti m' tabahõm dawë hã. Ti m' ta taron nu paa me tabahyy häng, ti m' taky n'aa etsẽẽ P'op Hagä Do hã. Hahỹỹ da m' ta kyyh:
41 Ele, por sua vez, se afastou um pouco, e, de joelhos, orava,
42 —Ee, —näng mäh —makarẽn bä mado hõm mahǟnh ỹỹ wät hahỹ ỹ ahoop do pan'aa. Ta tii d' né hẽ ỹ bets'ẽẽ paawä, makarẽn doo da né hẽ mabad'oo, ỹ karẽn doo da nado —näng mäh. [
42 dizendo:
43 Ti m' hỹ pong jé naa ããs see kasee ta hã, tah'yyb hej'oonh hyb n'aa.
43 Então lhe apareceu um anjo do céu que o confortava.
44 Ti m' tak'ëp mä taky n'aa etsẽẽ, tak'ëp tah'yy katón do hyb n'aa. Baad nado ta h'yyb tym. Majyyw hadoo mä tahehud. Tũũ m' tabatõõm.]
44 E, estando em agonia, orava mais intensamente. E aconteceu que o suor dele se tornou como gotas de sangue caindo sobre a terra.
45 Ti m' tabas'ëëg gëët jawén paa bä m', taky n'aa etsẽẽ do jawén paa bä, tabahõm ta ma matëg rahab'ëëh hẽnh. Aǟ b'ëëh mä tii. Tak'ëp mä raty jewyk rah'yy ketón do hyb n'aa.
45 Levantando-se da oração, Jesus foi até onde os discípulos estavam, e os encontrou dormindo de tristeza.
46 Ti m' taky hadoo sa hã: —Hëd n'aa bë ba'ỹỹh? —näng mäh. —Bë as'ëëg bëh! P'op Hagä Do hã bë ky n'aa ets'ẽẽ, bë nesaa do h'yyb tatug mahǟnh, ỹ bë eréd hõm mahǟnh —näng mäh.
46 E disse:
47 Jesus ber'oot nä bä m', rakaja kän hajõk do ta wë. Judas, ta ma matëg 12 hedoo do see paah, sa pooj jé tabana. Ti m' Jesus wë Judas bana. Ta tapa tsanetsub wät. Kedëng do ky n'aa né paawä tii.
47 Enquanto Jesus ainda falava, eis que chegou uma multidão. E um dos doze, que se chamava Judas, vinha à frente deles e se aproximou de Jesus para o beijar.
48 Ti m' Jesus beaanh ta hã: —Judas, —näng mäh —matsanetsup doo me ỹỹh, Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Do maban'oo däk? —näng mä Jesus Judas hã.
48 Jesus, porém, lhe disse:
49 Ti m' Jesus sii habok do rabahapäh bä m' hajõk do rakarẽn ramasoo, raky hadoo ta hã: —Makarẽn ër gadoo kuman me?
49 Os que estavam ao redor de Jesus, vendo o que estava por acontecer, perguntaram: — Senhor, devemos atacar com as espadas?
50 Ti m' Jesus sa hata see tekyyt mä P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa heh'äät do karom. Ta nabuuj hub hẽnh hadäk do tagakyd hõm mäh.
50 Um deles golpeou o servo do sumo sacerdote e cortou-lhe a orelha direita.
51 Ti m' Jesus ky hadoo: —Ti moo hado manäh —näng mäh. Ti m' Jesus moo däng aj'yy rog hã. Has'oo däk mäh.
51 Mas Jesus interveio, dizendo: E, tocando na orelha do homem, o curou.
52 Ti m' P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa hã, P'op Hagä Do tób n'aa hagã n'aa sa wahë n'aa hã, Judah buuj sa wahë n'aa hã na-ããj hẽ, Jesus ramaso däk hyb n'aa ta no n'aa han'aa do sa hã Jesus ky hadoo: —Ër wahë n'aa wë h'yy kawereem do sa h'yyb mahũũm n'aa bë ed'oo g'eeh ỹỹh, bë wén n'aa wë ỹỹ sẽn-jeer yt hã, boh yt hã? —näng mäh.
52 Então Jesus disse aos principais sacerdotes, capitães do templo e anciãos que vieram prendê-lo:
53 —P'op Hagä Do tób n'aa wahoo gó ỹ awäd had'yyt hẽ bë sii. Dooh ẽnh ỹ bë maso bä tii bä ẽnh? —näng mäh. —Hỹỹ kä, taw'ããts hẽ —näng mäh. —Ỹ hapäh, da hẽ né kä ỹ bë bahajaa. Da hẽ né hẽ Nesaa Do Yb mejũũ —näng mä Jesus.
53 Todos os dias, estando eu com vocês no templo, vocês não tentaram me prender. Esta, porém, é a hora de vocês e a hora do poder das trevas.
54 Ti m' ramaso däk Jesus, ti m' ramahũũm kän P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa heh'äät do tób hẽnh kä. Peed bahõm sa jawén. Dawëë m' tagadäk.
54 Então, prendendo Jesus, levaram-no e o introduziram na casa do sumo sacerdote. Pedro seguia de longe.
55 Ti m' warahén ragahõ jat tëëg tób w'oo hã, ti m' rabehyy b'ëëh tëëg noo pa. Sa pa m' Peed bahyy häng.
55 Quando acenderam um fogo no meio do pátio e se assentaram juntos, Pedro tomou lugar entre eles.
56 Ti m' ỹỹnh, sa karom, bahapäh Peed tëëg bag hã m' tabahäng bä. Ti m' baad tabaheg'ããs ta hã. Ti m' taky hadoo: —Hahỹ Jesus hata seeh —näng mäh.
56 Uma empregada, vendo-o sentado perto do fogo, fixou os olhos nele e disse: — Este também estava com ele.
57 Ti m' Peed ky n'aa jejën wät. —Dooh ỹ hapëë bä ta ti aj'yy —näng mäh.
57 Mas Pedro negou, dizendo: — Mulher, não o conheço.
58 Badah peej däg kä m', ta see baheg'ããs Peed hã, ti m' taky hadoo: —Ta hata see né hẽ õm —näng mäh. —Dooh. Dooh sa see ỹ do bä —näng mä Peed.
58 Pouco depois, outro homem, ao ver Pedro, disse: — Você também é um deles. Mas Pedro disse: — Homem, eu não sou um deles.
59 Badah peej däg kä m', sét oor tabahado däk bä m', ta see ky hadoo: —Jesus ma matëg see né ti hỹỹh. Garirej buuj né ti hỹỹh —näng mäh.
59 E, tendo passado cerca de uma hora, outro afirmou, dizendo: — Com certeza este também estava com ele, porque também é galileu.
60 Ti m' Peed ky hadoo: —Dooh ỹ hapëë bä ta ti maher'oot doo —näng mäh. Ti m' nayyw hẽ, taher'oot nä bä m', karaak ky ganä kän, tabah'ỹỹ kän.
60 Mas Pedro insistiu: — Homem, não sei do que você está falando. E logo, enquanto Pedro ainda falava, o galo cantou.
61 Ti m' Jesus ty kaw'õõd däk Peed wë. Tii bä m' Peed hyb n'aa newë däg kän Jesus her'oot do paa ta hã kä: “Karaak bahỹỹh do pooj jé da ỹ maky n'aa jejën tamawoob nuu me.” Tii d' né paa kä m', Jesus her'oot do paa kä ta hã.
61 Então, o Senhor voltou-se e fixou os olhos em Pedro. E Pedro se lembrou da palavra do Senhor, como lhe tinha dito: “Hoje, antes que o galo cante, você me negará três vezes.”
62 Ti m' Peed banyyh wahoo gó naa. Tak'ëp tabaód g'ëëd kän mäh, taky n'aa jejën do hyb n'aa Jesus.
62 E Pedro, saindo dali, chorou amargamente.
63 Ti m', warahén Jesus hag'ããs do raky n'aa ejeets kän mäh, rarejãã mä tak'ëp.
63 Os homens que detinham Jesus zombavam dele, davam-lhe pancadas e,
64 Ti m' raty maw'yyd däk, tanahapäh hyb n'aa. Ti m' rabahewyyh bä m' raky hadoo: —Maher'ood mahapëë bä! Jaa mo haj'aa? —näk mäh.
64 colocando uma venda sobre os olhos dele, diziam: — Profetize! Quem foi que bateu em você?
65 Hajõng nä m' sa kyyh, raky n'aa rejãã doo.
65 E muitas outras coisas diziam contra ele, blasfemando.
66 Ti m', bäp paa m', rakata padëëk Judah buuj sa wahë n'aa hedoo doo, P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wahë n'aa, Mosees ky n'aa jaw'yyk do ma mehetëk doo. Ti m' ramahũũm kän Jesus sa wë,
66 Logo que amanheceu, reuniu-se a assembleia dos anciãos do povo, tanto os principais sacerdotes como os escribas, e o conduziram ao Sinédrio, onde lhe disseram:
67 ti m' raky hadoo: —Mamaher'ood ãã hã, õm Kristo, P'op Hagä Do H'yyb Däng Do mado bä —näk mäh. Ti m' Jesus ky hadoo: —Bë ỹ maher'ood bä paawä, dooh paawä ỹ bë ky dahé bä.
67 — Se você é o Cristo, diga-nos. Então Jesus lhes respondeu:
68 Bë ỹ eaaj bä, dooh bë ky gedag bä —näng mäh.
68 E, se eu perguntar, vocês não me darão resposta.
69 —Ti tahado né paawä, hỹ jawén Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Do asooh da P'op Hagä Doo, Sahõnh Sa Bahǟnh Hado Do hub hẽnh, ta hã P'op Hagä Do weh'ëëh doo bä —näng mä Jesus.
69 Desde agora, o Filho do Homem estará sentado à direita do Deus Todo-Poderoso.
70 Ti m' sahõnh hẽ kata däk do raky hadoo: —Õm mä P'op Hagä Do T'aah, a nooh? —näk mäh. Ti m' Jesus ky hadoo: —Bë né tii, ti tii d' her'oot. Baad ub ti bë kyyh —näng mäh.
70 Todos perguntaram: — Então você é o Filho de Deus? Jesus respondeu:
71 Ti m' raky hadoo: —Dooh hyb n'aa wät pé ta ky n'aa her'oot péh. Ta daaj né hẽ ti taky n'aa kaher'oot —näk mäh.
71 Eles disseram: — Que necessidade ainda temos de testemunho? Porque nós mesmos ouvimos o que ele falou.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.