Lucas 17
Nadëb NT (MBJ_WBT) vs NTLH
1 Ti m' Jesus ky hadoo ta ma matëg hã: —Tanyy had'yyt né hẽ nesaa do hã ji tah'yyb tatuk doo. Ti hado né paawä da, P'op Hagä Do rejãã da nesaa do hã h'yyb tatuk do du n'aa doo —näng mäh.
1 Jesus disse aos seus discípulos:
2 —Baad nado né paawä pä ta jawyyg n'aa ji hã ranu hũũ däg bä, ji radawäts tu tame t'õp ji pahǟs hyb n'aa, ti bahǟnh tak'ëp baad nado ji hã da, ky n'aa netsëëh do seeh, hahỹ karapee hedoo doo, hã ỹ h'yy ka'eeh doo, ji h'yyb tatug bä, nesaa do tamoo wät hyb n'aa —näng mäh.
2 Seria melhor para essa pessoa que ela fosse jogada no mar com uma grande pedra de moinho amarrada no pescoço do que fazer com que um destes pequeninos peque.
3 —Ti hyb n'aa, baad bë hyb n'aa matakä, ji h'yyb tanatuk hyb n'aa ta seeh —näng mäh. Ji hyb n'aa mabaan do ky n'aa hahỹỹh —A da hadoo doo, hã ỹ h'yy ka'eeh do seeh nesaa do tamoo wäd bä, mageǟm, tamoo nawät hyb n'aa baad nadoo doo. Nesaa do hã tat'yyd kamehĩĩn bä, taw'ããts hẽ mahyb n'aa mabaan hõm ta hã tii bä.
3 Tenham cuidado! Se o seu irmão pecar, repreenda-o; se ele se arrepender, perdoe.
4 Séd noo gó né hẽ 7 nuu me nesaa do a wë tamoo wäd bä, 7 nuu me tets'ẽẽ bä mamabaan hyb n'aa, taw'ããts hẽ baad mahyb n'aa mabaan hõm né hẽ —näng mä Jesus.
4 Se pecar contra você sete vezes num dia e cada vez vier e disser: “Me arrependo”, então perdoe.
5 Ti m' 12 hedoo do Jesus mejũũ do raky hadoo ta hã: —Tak'ëp man'oo magyys hẽ P'op Hagä Do hã ãã h'yy ka'eeh hyb n'aa —näk mäh.
5 Os apóstolos pediram ao Senhor: — Aumente a nossa fé.
6 Ti m' Jesus ky hadoo: —Motaad häd näng do tym, nu nad'ëët do ta tym. Ti tahanyy bä paawä bë h'yy ka'eeh doo, tii b' bë haja paawä hahỹ b'aa bë mejũũ takadawäts nyyh, takadawäts tu ta me akajar me. Bë paawä taky daheeh —näng mäh.
6 E ele respondeu:
7 Ti m' panyyg gó m' tabeh'ũũm. Ti m' taky hadoo: —Ji karom kanep'aak do gëëw gó tamoo wät do jawén paa bä tabajëng bä kä, b'éé tahagãã wät do jawén paa bä tabajëng bä kä, dooh ta kariw n'aa an'oo nä bä nayyw hẽ ta waa tabawa.
7 Jesus disse:
8 Tabawëh pooj jé ta kariw n'aa mejũũ da tamoo wät ta tä n'aa, tii bä tamana kän ta kariw n'aa tä kä. Tii bä kä, ta kariw n'aa bahajaa bä kä tawëh doo, tii bä kä ta karom bawëë kän.
8 Claro que não! Pelo contrário, você dirá: “Prepare o jantar para mim, ponha o avental e me sirva enquanto eu como e bebo. Depois você pode comer e beber.”
9 Ta karom moo hew'ëët ub né tii. Ti hyb n'aa, “taw'ããts hẽ” ta kariw n'aa naher'oot ta hã.
9 Por acaso o empregado merece agradecimento porque obedeceu às suas ordens?
10 Ti hado kän bë hã kä. Sahõnh hẽ bë bahaja däk bä bë P'op Hagä Do mejũũ doo, taw'ããts hẽ hahỹỹ da da bë kyyh: “Ãã moo heb'ooh do né hẽ tii. Dooh ãã gahëën bä ãã hã P'op Hagä Do j'aa etsë doo, tamejũũ do ãã bahajaa do hyb n'aa”, bë noo da —näng mä Jesus ta ma matëg sa hã.
10 Assim deve ser com vocês. Depois de fazerem tudo o que foi mandado, digam: “Somos empregados que não valem nada porque fizemos somente o nosso dever.”
11 Ti m' Jerusarẽnh hẽnh Jesus bahõm bä, Samarija häd näng do häj n'aa, Garirej häj n'aa baa besuu n'aa me tamahõm.
11 Jesus continuava viajando para Jerusalém e passou entre as regiões da Samaria e da Galileia.
12 Panang see bä takajaa bä kä, tamamuun 10 ajyy, rog maneh'uuh do sa nahëëh. Dawë mä rabab'ëëh.
12 Quando estava entrando num povoado, dez leprosos foram se encontrar com ele. Eles pararam de longe
13 Ti m' tak'ëp mä ranaëënh: —Jesus, ãã Wahë N'aa —näk mäh. —Mat'yyd mehĩĩn ããh! —näk mäh.
13 e gritaram: — Jesus, Mestre, tenha pena de nós!
14 Ti m' Jesus bahapäh bä m' taky hadoo sa hã: —Bë ahõm nä P'op Hagä Do tób n'aa yt hã moo heb'ooh do sa wë, bë hã raheg'ããs hyb n'aa bë heso padäg bä —näng mäh. Ti m' rabahõm. Ramahõm me m' rameheso padëëk.
14 Jesus os viu e disse: Quando iam pelo caminho, eles foram curados.
15 Ti m' sét hẽ m' matëh nä Jesus wë, tahapäh do hyb n'aa has'oo däk doo. Tak'ëp mä ta kyyh. P'op Hagä Do taj'aa etsëë kän.
15 E, quando um deles, que era samaritano , viu que estava curado, voltou louvando a Deus em voz alta.
16 Tũũ takadawäts hyng Jesus bagëët bä, taweh'ëëh hyb n'aa. Ti m' taky hadoo: —Taw'ããts hẽ Jesus. Ỹ mahaso däk! —näng mäh. Samarija buuj mä ta tii.
16 Ajoelhou-se aos pés de Jesus e lhe agradeceu.
17 Ti m' Jesus ky hadoo: —N'yy hẽnh ta wób? —näng mäh. —Ỹ heso hõm sahõnh hẽ. Hëd n'aa sahõnh hẽ ranana? —näng mäh.
17 Jesus disse:
18 —Ta wób dooh ramatëh bä. Jããm hẽ hahỹ Judah buuj nadoo do matëëh p'aa hẽnh, P'op Hagä Do hã taj'aa etsë hyb n'aa —näng mä Jesus.
18 Por que somente este estrangeiro voltou para louvar a Deus?
19 Ti m' aj'yy hã taky hadoo: —As'ëëg g'ëëd! Õm has'oo däk ỹ maky daheeh do hyb n'aa —näng mäh.
19 E Jesus disse a ele:
20 Ti m' ta see pé noo gó, Pariséw reaanh Jesus hã: —Ny noo gó sahõnh hẽ P'op Hagä Do bag'ããs do du däk? —näk mäh. Ti m' Jesus ky hadoo: —Sahõnh hẽ P'op Hagä Do bag'ããs do du däk doo, dooh da ji hapëë bä ji matym me ta heen n'aa —näng mäh.
20 Alguns fariseus perguntaram a Jesus quando ia chegar o Reino de Deus . Ele respondeu:
21 —Dooh da raky hado bä: “Wät nanäng, wät hahỹỹh”, ranoo bä takajaa bä. Ji hapäh do nado ta ti ji matym me. Ji matym me ji wén napäh, ji h'yyb tym gó da P'op Hagä Do bag'ããs do banäng —näng mäh.
21 Ninguém vai dizer: “Vejam! Está aqui” ou “Está ali”. Porque o Reino de Deus está dentro de vocês.
22 Ti m' taky hadoo ta ma matëg sa hã: —Ti awät da ti noo gó tak'ëp nesaa do ji wë. Ti noo gó da tak'ëp da bë karẽn ỹỹh, Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Do bë bahapäh. Sét nuu me hadoo pé da bë karẽn bë baheg'ããs. Dooh da bë haja nä bä bë hegãã bä.
22 Então ele disse aos discípulos:
23 Ta wób da daap da bë rapanäk ỹ kajaa doo. “Wät hahỹỹh”, näk da ta wób. “Wät nanäng”, näk da ta wób. Bë ky dahé manä ta ti hedoo doo.
23 Alguns vão dizer a vocês: “Olhem aqui” ou “Olhem ali”; porém não saiam para procurá-lo.
24 Ỹỹh, Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Do kajaa bä, sahõnh hẽ da ỹ rabahapäh. Hawyp doo, wë hã naa jé pad'yyt hẽ sahõnh hẽ tabawag hõm do ji hapäh do hadoo da ỹ kajaa do rabahapäh.
24 Porque, assim como o relâmpago brilha de uma ponta do céu até a outra, assim será no dia em que o Filho do Homem vier.
25 Ti pooj jé da ỹỹh, Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Doo, hajõng da tak'ëp ỹ ahoop näh. Badäk hahỹỹ bä da hẽ habong do ỹ raty n'aa ges'yyk da.
25 Mas primeiro ele precisa sofrer e ser rejeitado pelo povo de hoje.
26 P'ooj ub, Nowéh häd näng do hawät noo gó habong doo da né da rababok da ỹỹh, Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Do kajaa do pooj jé.
26 Como foi no tempo de Noé, assim também será nos dias de antes da vinda do Filho do Homem.
27 Sahõnh hẽ tabag'yyp do pooj jé, h'yy kanap'eed gó rababok. Ratsebé do waa n'aa reëëk, ratsebé do waa n'aa rawa. Rakehet'ëë doo da raketëë. Dooh rahyb n'aa peet péh. Tii d' né rabad'oo marakate gó Nowéh rabajëë p'ëë bä kä. Ti m' rabagyyb kän, ti m' sahõnh hẽ radejëb kän.
27 Todos comiam e bebiam, e os homens e as mulheres casavam, até o dia em que Noé entrou na barca. Depois veio o dilúvio e matou todos.
28 Ti hadoo né hẽ m' Róh häd näng do hawät noo gó ẽnh. H'yy kanap'eed né hẽ m' ti noo gó ẽnh. Ramoo heb'ooh paa m' ratsebé do wa n'aa, reëëk ratsebé do waa n'aa. Rahesäm paa m', rahetsẽ paa m', rahejóm paa m', ratahem'aa sa tób.
28 A mesma coisa aconteceu no tempo de Ló. Todos comiam e bebiam, compravam e vendiam, plantavam e construíam.
29 Sa panang, Sodoma häd näng do Róh beréd hõm bä kä m', tëëg hõõ, saw'aak do mahỹỹnh doo, kajäk sa jó. Ti mahỹỹj mä sahõnh hẽ ragawatsig hõm Sodoma panang buuj.
29 No dia em que Ló saiu de Sodoma, choveu do céu fogo e enxofre e matou todos.
30 Ti hadoo né da, dooh rah'yy kap'eed bä, ỹỹh, Aj'yy Hadoo Do Hỹ Pong Jé Hana Do kajaa do pooj jé.
30 Assim será o dia em que o Filho do Homem aparecer.
31 Ti noo gó kä, p'op tób gadäk do jó hasooh péh, taw'ããts hẽ da dooh tajëë suun bä tób gó, ta h'ëëd tabehëën hyb n'aa paawä. Taw'ããts hẽ nayyw hẽ takejën hõm, tabedëp hyb n'aa. Ti hadoo né da ta joom hood hẽnh hawät doo. Taw'ããts hẽ nayyw hẽ da takejën hõm. Taw'ããts hẽ dooh tajëë bä, tehëën bä ta h'ëëd hedoo doo.
31 Aí quem estiver em cima da sua casa, no terraço, desça, e fuja logo, e não perca tempo entrando na casa para pegar as suas coisas. E quem estiver no campo não volte para casa.
32 Bë hyb n'aa newë Róh ỹỹm ti noo gó.
32 Lembrem da mulher de Ló.
33 Jé badäk hahỹỹ hã ji hawät do hã tak'ëp kamahǟn doo, ta ma hyb n'aa hawät péh, dooh da P'op Hagä Do wë tanu dëë bä. Jé ta wë hanäng do heréd hõm péh, dooh ta hã tabaa es'ĩĩ bä, edëp da, P'op Hagä Do wë da tanu däng.
33 A pessoa que procura os seus próprios interesses nunca terá a vida verdadeira; mas quem esquece a si mesmo terá a vida verdadeira.
34 Ỹ kajaa bä kä, pawóp hẽ ha'ỹỹh do sa see da ỹ mahũũm si ỹỹ, ta see da keréd hõm.
34 Naquela noite duas pessoas estarão dormindo numa mesma cama. Eu afirmo a vocês que uma será levada, e a outra, deixada.
35 Pawóp hẽ hedoo pé ỹỹj tiriig ramoo bok do sa see da ỹ mahũũm si ỹỹ, ta see da ỹ eréd gëët. [
35 Duas mulheres estarão moendo trigo juntas: uma será levada, e a outra, deixada.
36 Pawóp hẽ hedoo pé ajyy gëëw gó moo bok do sa see ỹ mahũũm, ta see dooh ỹ mahũũm bä —näng mä Jesus.]
36 [Naquele dia, dois homens estarão trabalhando na fazenda: um será levado, e o outro, deixado.]
37 Ti m' ta ma matëg rabeaanh: —Nyy bä ti bawät maher'oot doo? —näk mäh. Ti m' panyyg gó m' Jesus ky hadoo: —Dajëp do bajat bä, tii bä da kuruj-du rakata padëëk —näng mä Jesus.
37 Então os discípulos perguntaram: — Senhor, onde vai ser isso? Ele respondeu:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.