João 10

Nadëb NT (MBJ_WBT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Ti m' Jesus ky hadoo ẽnh, panyyg ky n'aa gó tabenaa wät: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: B'éé hood kahadë do noo me najëë suun doo, ta hadë pong jé gatsëk doo, baretsëk do tii, kamaj'ĩĩ do tii.
1 Jesus disse:
2 Ta noo me hajëë suun doo, ti né hẽ ta masããh b'éé hagã n'aa.
2 Mas quem entra pela porta é o pastor do rebanho.
3 B'éé hagã n'aa kajaa bä kä, ta noo hagã n'aa tagas'ëës ta nooh tabajëë suun hyb n'aa. Ta masããh hã ramaa napäh ta kyyh, sét ken'yyh tanaëënh bä sa häd me. Ti tamahũũm kän ta masããh ta w'oo hã.
3 O porteiro abre a porta para ele. As ovelhas reconhecem a sua voz quando ele as chama pelo nome, e ele as leva para fora do curral.
4 Sahõnh hẽ ta masããh tamanyyh do jawén paa bä kä, sa pooj jé tabahõm, tamahũũm kän. Ta masããh ah'ũũm sa hagã n'aa jawén, ta kyyh ramepäh do hyb n'aa.
4 Quando todas estão do lado de fora, ele vai na frente delas, e elas o seguem porque conhecem a voz dele.
5 Tabad'op hẽ rahõm ramanepäh do jawén. Waj'aa bong ta mahä̃nh, raky manepäh do hyb n'aa.
5 Mas de jeito nenhum seguirão um estranho! Pelo contrário, elas fugirão, pois não conhecem a voz de estranhos.
6 Ta ti ky n'aa me Jesus baher'oot sa hã. Dooh m' tagah'ood bä Pariséw sa hã taher'oot doo.
6 Jesus fez esta comparação, mas ninguém entendeu o que ele queria dizer.
7 Ti hyb n'aa m', p'aa hẽnh Jesus ky hadoo sa hã: —Né hup ỹ né hẽ hahỹ ỹ her'oot doo: Ỹ né hẽ b'éé hood noo hadoo.
7 Então Jesus continuou:
8 Sahõnh hẽ pój ỹỹ jé heboo nä doo, ma matëg oow hedoo doo, P'op Hagä Do H'yyb Däng do hanäk do na-ããj, baretsëg paa tii, kamaj'ĩĩ paa tii.Dooh paa raky dahé bä sa kyyh, b'éé ky nadah'eeh do hadoo sa hagã n'aa nadoo doo.
8 Todos os que vieram antes de mim são ladrões e bandidos, mas as ovelhas não deram atenção à voz deles.
9 Ỹ né hẽ b'éé hood noo hadoo. Wë ỹ nu däng doo, edëb had'yyt hẽ kä nesaa do mahä̃nh. P'op Hagä Do wë da tanu däng. Baad tabajëng, baad tabanyyh, tawyyd had'yyt hẽ baad hadoo doo, sa waa b'éé raw'yyt do hadoo. H'yyb nyyw gó, neỹỹm doo gó, tabawäd kän P'op Hagä Do matym gó kä.
9 Eu sou a porta. Quem entrar por mim será salvo; poderá entrar e sair e achará comida.
10 Hets'ëëk do rabana rabets'ëëk hyb n'aa, radej'ëëp hyb n'aa, ragawats'iik hyb n'aa. Ti no n'aa rabana. Dooh ti ỹ hado bä. Ỹ ahyng babä ỹ bed'ëëp hyb n'aa, baad hadoo doo gó rababoo had'yyt hyb n'aa —näng mä Jesus.
10 O ladrão só vem para roubar, matar e destruir; mas eu vim para que as ovelhas tenham vida, a vida completa.
11 Ti m' taky hadoo ẽnh: —Ỹ né hẽ b'éé hagã n'aa baad hadoo doo. B'éé hagã n'aa baad hadoo do kan'oo däk da, tadajëp ta masããh hyb n'aa.
11 — Eu sou o bom pastor; o bom pastor dá a vida pelas ovelhas.
12 Sa karom, b'éé tabahag'ããs ramejũũ doo, ta säm tagadoo hyb n'aa, dooh b'éé hagã heh'äät tado bä. B'éé danäh nado tii. Eỹỹm wät tii, waj'aa wät tabanas'aa b'éé hek'ook do tabahapäh bä. Teréd bëëh b'éé. Tii bä awad japuk b'éé seeh, tii bä ta wób jé pad'yyt hẽ rawaj'aa bong ta ti hyb n'aa.
12 Um empregado trabalha somente por dinheiro; ele não é pastor, e as ovelhas não são dele. Por isso, quando vê um lobo chegando, ele abandona as ovelhas e foge. Então o lobo ataca e espalha as ovelhas.
13 Ta säm hyb n'aa paa ti sa karom bahag'ããs b'éé. Dooh b'éé tahyb n'aa p'eed bä. Ti hyb n'aa tawajaah.
13 O empregado foge porque trabalha somente por dinheiro e não se importa com as ovelhas. Eu sou o bom pastor. Assim como o Pai me conhece, e eu conheço o Pai, assim também conheço as minhas ovelhas, e elas me conhecem. E estou pronto para morrer por elas.
14 Ỹ ti hỹỹh, b'éé hagã n'aa heh'äät hadoo. Ee, P'op Hagä Doo, ỹ tamepäh, ỹ na-ããj hẽ ỹ mepäh Ee, P'op Hagä Doo. Ti hadoo né hẽ baad ỹ mepäh masãh haa. Masãh haa na-ããj né hẽ, baad né hẽ ỹ ramepäh. Daj ỹỹ hẽ ỹ kan'oo däk, ỹ dajëp hyb n'aa masãh haa sa hyb n'aa.
14 — ausente —
16 Ti abong nä masãh haa hedoo do wób, bong hahỹ wób nado tii.Ti na-ããj né da ỹ manaa wë ỹỹ. Raky daheeh né da ỹỹh. Séd hã däg da rakata padëëk, hã ỹ h'yy ka'eeh doo. Sét né hẽ da ỹỹh, sa hagã n'aa.
16 Tenho outras ovelhas que não estão neste curral. Eu preciso trazer essas também, e elas ouvirão a minha voz. Então elas se tornarão um só rebanho com um só pastor.
17 Ỹ Ee kamahä̃n. Ỹ tawén kamahä̃n, daj ỹỹ hẽ ỹ kan'oo däk ỹ dajëp hyb n'aa, p'aa hẽnh ỹ bedëb wät hyb n'aa.
17 — O Pai me ama porque eu dou a minha vida para recebê-la outra vez.
18 Dooh hajaa pé ỹ daj'ëëp péh. Daj ỹỹ hẽ ti ỹ kan'oo däk dajëb hã. Ỹ hajaa ỹ kan'oo däg bä dajëb hã. Ỹ hajaa p'aa hẽnh ỹ ganä wät p'aa hẽnh ỹ edëb wät hyb n'aa. Tii d' né hẽ Ee mejũũ ỹ bad'oo —näng mä Jesus kyyh.
18 Ninguém tira a minha vida de mim, mas eu a dou por minha própria vontade. Tenho o direito de dá-la e de tornar a recebê-la, pois foi isso o que o meu Pai me mandou fazer.
19 Ti m' p'aa hẽnh séd h'yyb nehedo boo Jesus hã, Jesus kyyh hyb n'aa.
19 Quando ouviu isso, o povo se dividiu outra vez. Muitos diziam:
20 Hahỹỹ da hajõk do wób sa kyyh: —Karap'aar h'yyb nesaa do ta hã adäk. Baad h'yyb nado. Hëd n'aa bë maa newëë ti ta kyyh? —näk mä sa kyyh.
20 — Ele está dominado por um demônio! Está louco! Por que é que vocês escutam o que ele diz?
21 Ti m' ta wób raky hadoo: —Dooh. Dooh ti taky hado bä karap'aar h'yyb nesaa do hadäk doo. Dooh karap'aar h'yyb ta ti hadoo do taher'ood bä. Dooh karap'aar h'yyb haja bä ty tsehẽt do raty nä padäg bä —näk mä ta wób sa kyyh.
21 Outros afirmavam: — Quem está dominado por um demônio não fala assim! Será que um demônio pode dar vista aos cegos?
22 Ti m', Jerusarẽnh bä P'op Hagä Do tób n'aa hyb n'aa ratsebé do rataheb'ëës do kajaa. Tabahahëëm bawät noo gó m' tii.
22 Era inverno, e em Jerusalém estavam comemorando a Festa da Dedicação .
23 Jesus awät P'op Hagä Do tób n'aa yt hã, Saromãw häd näng doo bä.
23 Jesus estava andando pelo pátio do Templo, perto da entrada chamada “ Alpendre de Salomão ”.
24 Ti m' Judah buuj sa wahë n'aa ranu get'ëë däk Jesus. Ti m' raky hadoo ta hã: —Jããm hẽ, ãã mah'yyb manepä wäd manäh! Baad ub ãã mamaher'ood hỹỹ kä õm P'op Hagä Do H'yyb Däng Do mado bä —näk mä sa kyyh.
24 Então o povo se ajuntou em volta dele e perguntou: — Até quando você vai nos deixar na dúvida? Diga com franqueza: você é ou não é o
25 Ti m' Jesus ky hadoo: —Bë ỹ maher'ood wät, dooh bë ky dahé bä —näng mäh. —Ee ky gabuuj ta ti ỹ pehuunh doo. Ti ti metëëh këh ỹ n'aa.
25 Jesus respondeu:
26 Baad këh ỹ n'aa rametä né paawä bë hã, dooh bë ky dahé bä. Bë wén ky nadaheeh, dooh masãh haa b'éé wób bë do bä.
26 mas vocês não creem porque não são minhas ovelhas.
27 Masãh haa b'éé raky daheeh ỹỹh. Ỹ mepäh masãh haa. Ỹ rahadaa had'yyt hẽ.
27 As minhas ovelhas escutam a minha voz; eu as conheço, e elas me seguem.
28 Sa hã ỹ banoo edëb had'yyt do P'op Hagä Do pa. Tabad'op hẽ rahob bä tabanesaa hẽnh. Dooh hajaa pé masãh haa moh ỹỹ gó naa tado hõm bä.
28 Eu lhes dou a vida eterna, e por isso elas nunca morrerão. Ninguém poderá arrancá-las da minha mão.
29 Ee, masãh haa hanoo doo, tak'ëp takabaj'aa sahõnh hẽ sa bahä̃nh. Ti hyb n'aa, dooh hajaa pé masãh haa tado hõm bä Ee moo gó naa.
29 O poder que o Pai me deu é maior do que tudo, e ninguém pode arrancá-las da mão dele.
30 Ỹỹh, Ee, sét ãã —näng mä Jesus.
30 Eu e o Pai somos um.
31 Ti m', p'aa hẽnh Judah buuj wób, Jesus majĩĩ hedoo doo, rabasog padëëk pä, ta hã radewëës hyb n'aa paawä, tadajëp hyb n'aa paawä.
31 Então eles tornaram a pegar pedras para matar Jesus.
32 Ti m' Jesus ky hadoo: —Hajõng baad hadoo do Ee ky gabuuj ỹ pehuunh do ỹ metä wät bë hã. Ny hadoo do ỹ pahuunh do p'ãã bë karẽn ỹ bë daj'ëëp? —näng mä Jesus sa hã.
32 E ele disse:
33 Ti m' Judah buuj wahë n'aa raky hadoo: —Baad hadoo do mamoo wäd wät do hyb n'aa nado õm ãã daj'ëëp pä me. Õm a wén kut pä me, P'op Hagä Do maky n'aa rejãã do hyb n'aa. Aj'yy né paawä õm, “Ỹ P'op Hagä Doo”, mabanäng —näk mä sa kyyh.
33 Eles responderam: — Não é por causa de nenhuma coisa boa que queremos matá-lo, mas porque, ao dizer isso, você está
34 Ti m' Jesus ky hadoo sa hã: —Hahỹỹ da P'op Hagä Do her'oot paa sa hã, bë ky n'aa jaw'yyk do hã takerih: “P'op Hagä Do hadoo bëëh.”
34 Então Jesus afirmou:
35 Ti né hẽ P'op Hagä Do kyyh. Bë hapäh né hẽ, dooh P'op Hagä Do kyy kerih do ji haja bä ji ahỹỹd bä. Ti hyb n'aa, ajyy tamejũũ do hã P'op Hagä Do ky n'aa hadoo ta häd n'oo däg bä,
35 Sabemos que as
36 hëd n'aa, “P'op Hagä Do maky n'aa rejãã”, bë banäng hã ỹỹ, “Ỹ P'op Hagä Do T'aah”, ỹ hanäng do hyb n'aa? Ỹ né hẽ, Ee P'op Hagä Do asëëw hõm doo, tah'yyb däng doo, wawẽẽ hẽ tamejõ hyng doo.
36 Quanto a mim, o Pai me escolheu e me enviou ao mundo. Então por que vocês dizem que blasfemo contra Deus quando afirmo que sou Filho dele?
37 Ỹ moo nawäd bä paawä Ee, P'op Hagä Do moo wät doo, bë ky dahé manä ỹỹh.
37 Se não faço o que o meu Pai manda, não creiam em mim.
38 Ee moo wät do ỹ moo wäd bä, ỹ bë ky nadahé nä bä, taw'ããts hẽ bë ky daheeh ỹ pehuunh do metëëh do hã, hëp ỹỹ gó Ee bawät, Ee h'yyb gó ỹ bawät, baad bë bahapäh hyb n'aa —näng mä Jesus kyyh sa hã.
38 Mas, se eu faço, e vocês não creem em mim, então creiam pelo menos nas coisas que faço. E isso para que vocês fiquem sabendo de uma vez por todas que o Pai vive em mim e que eu vivo no Pai.
39 Ti m' p'aa hẽnh rakarẽn ramoo maso däk Jesus ta kyyh p'ãã. Dooh m' rahaja bä. Jesus ahõm sa mahä̃nh.
39 A essa altura tentaram novamente prendê-lo, mas Jesus escapou das mãos deles.
40 Ti m' Jesus batsëg hõm p'aa hẽnh tamii Joradãn häd näng do ta myyj jé. Ta myyj däk hã, Jowãw nu gahem'uun do nu gemuun wät paa bä tabaym dó.
40 Ele voltou de novo para o lado leste do rio Jordão, foi para o lugar onde João Batista tinha batizado antes e ficou lá.
41 Hajõk an'aa ta wë. Ti m' raky hadoo: —Dooh né paawä Jowãw nu gahem'uun do pehuuj bä, te hub né hẽ sahõnh hẽ hahỹ aj'yy ky n'aa Jowãw nu gahem'uun do her'oot do paah —näk mä sa kyyh.
41 E muita gente ia vê-lo, dizendo: — João não fez nenhum milagre, mas tudo o que ele disse sobre Jesus é verdade.
42 Tii bä m', hajõk rah'yy kae däk Jesus hã.
42 E naquele lugar muita gente creu em Jesus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.