Marcos 10

BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Yésu kòtayɨ́ àrà nda dre dhɨ, dré lɨ̀zo bvò Yùdáyà àdhya na gò, zyàle tsàle Yòròdánè nɨ taꞌá na. Móndɨ́ zyandre dhɨ ɨ̀ dré gòzo ru kɨmó akódhɨ làga gò, dré kɨdhózó adrélé àyɨ kɨ tadhá, ànzyà gà dré adrélé ꞌòle dhɨ tɨ́nɨ.
1 Jesus saiu daquele lugar e foi para a região da Judeia que fica no lado leste do rio Jordão. Uma grande multidão se ajuntou outra vez em volta dele, e ele ensinava todos, como era o seu costume.
2 Gò Fàrìsáyò àruka ɨ̀ dré àyɨ kɨ kisízó ànyɨ akódhɨ làga, kɨtswálé akódhɨ nɨ tabhì lɨtɨ́lé. Dɨ ɨ̀ dré lizízóá tíá dhɨ: «Àma kɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí kaꞌì, agó kòtɨngá áyɨ tòkó dhɨ ꞌí?»
2 Alguns fariseus , querendo conseguir uma prova contra ele, perguntaram: — De acordo com a nossa
3 Akódhɨ logó àyɨ dré dhɨ: «Mósè fè tòlɨ́ àmɨ dré ꞌòzoá ngɨ́nɨ?»
3 Jesus respondeu com esta pergunta:
4 Ɨ̀ logó drá dhɨ: «Mósè kaꞌì tá dhɨ, agó kòtɨsɨ̀ wárágà áyɨ tòkó nɨ tɨngázó gò, mùzoá nzɨ̀le.»
4 Eles responderam: — Moisés permitiu ao homem dar à sua esposa um documento de divórcio e mandá-la embora.
5 Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Mósè tɨsɨ̀ tá ɨ́na tòlɨ́ nda kòdhɨ àmɨ dré, àmɨ kɨ togó dré adrélé tòmbátòmba dhɨ sè.
5 Então Jesus disse:
6 Dɨ, ngá títí dhɨ kɨ bhàma nɨ kɨdhoma ꞌá dhɨ, ‹Gìká bhà tá àyɨ agó ɨ tòkó be.›
6 Mas no começo, quando foram criadas todas as coisas, foi dito: “Deus os fez homem e mulher.
7 ‹Ásà dhɨ, agó nɨ áyɨ atá nɨ tayɨ́ áyɨ andre be, ru amúzó áyɨ tòkó be gò,
7 Por isso o homem deixa o seu pai e a sua mãe para se unir com a sua mulher,
8 àyɨ rìti nda ɨ̀ dré atsázó rúbhá àlo ró.› Dɨ ɨ̀ gò vélé adrélé rì ko. Be ró dhɨ, àyɨ ngá àlo ꞌɨ.
8 e os dois se tornam uma só pessoa.” Assim, já não são duas pessoas, mas uma só.
9 Ásà dhɨ, lè móndɨ́ ɨ̀ kòlanzɨ́ ngá Gìká dré amúlé nɨ̀ dhɨ ko.»
9 Portanto, que ninguém separe o que Deus uniu.
10 Àmvolásà, ɨ̀ kòfɨ dzó na dre dhɨ, akódhɨ nɨ lebèbhá ɨ̀ dré gòzo akódhɨ nɨ lizí tà nda dri.
10 Quando já estavam em casa, os discípulos tornaram a fazer perguntas sobre esse assunto.
11 Akódhɨ logó àyɨ dré dhɨ: «Agó ángùdhi áyɨ tòkó nɨ tɨngálépi gò gòzo tòkó àzya adó mòle dhɨ, adré ɨ́na múná tà ꞌo tòkó nɨ àlo nda rú.
11 E Jesus respondeu:
12 Kòdhɨ ɨ́be dhɨ, tòkó ángùdhi áyɨ agó nɨ tayɨ́lépi gò gòzo agó àzya mo dhɨ, adré kókpà múná tà ꞌo.»
12 E, se a mulher mandar o seu marido embora e casar com outro homem, ela também estará cometendo adultério.
13 Kìtú àlo dhɨ, móndɨ́ ɨ̀ adré tá àyɨ kɨ ànzɨmvá kɨ adrì alɨ̀zo àyɨ ɨ́be Yésu vélé, kòtabèró àyɨ, tà tanɨ zìzo Gìká tí àyɨ dri be dhɨ bvó. Dɨ, akódhɨ nɨ lebèbhá ɨ̀ dré àyɨkya lawàzo móndyá nda ɨ dri tà nda sè.
13 Depois disso, algumas pessoas levaram as suas crianças a Jesus para que ele as abençoasse, mas os discípulos repreenderam aquelas pessoas.
14 Yésu kònò tà nda dre dhɨ, akódhɨ nɨ togó dré aswázó gò, dré tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ tayɨ́ ànzɨmvá kònɨ ɨ alɨ̀le má vélé. Mɨ̀ logá àyɨ ko. Àngyá ko, Gìká nɨ Òpɨ̀ móndyá adrébhá àyɨ nda ɨ tɨ́nɨ dhɨ ɨ dré.
14 Quando viu isso, Jesus não gostou e disse:
15 Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Dhya ángùdhi adrélépi Gìká nɨ Òpɨ̀ kaꞌì ànzɨmvá kya tɨ́nɨ ko dhɨ, kɨtswá tàdzí fɨ̀le lána ko.»
15 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: quem não receber o Reino de Deus como uma criança nunca entrará nele.
16 Gò dré ànzɨmvá nda kɨ adózó rùle ɨ́ drɨ́gá, áyɨ drɨ́gá bhàzo àyɨ àlo àlo títí dhɨ ɨ dri, tà tanɨ zìzo àyɨ dré. Yésu kaꞌì ànzɨmvá ɨ dòle ɨ́ véna|src="CN01772B.TIF" size="col" loc="MRK 10:13-16 "
16 Então Jesus abraçou as crianças e as abençoou, pondo as mãos sobre elas.
17 Yésu kònga adrélé lɨ̀le láti ꞌásè dre dhɨ, agó àlo dhɨ dré arázó adhélé áyɨ kórókó titì akódhɨ kandrá, akódhɨ nɨ lizízó tàzoá dhɨ: «Dhya dóro adrélépi tà tadhá nɨ, lè má kòꞌo àdho tà kòdhya kɨtswázó lɨ́drɨ̀ kóná vésè kólyá dhɨ nɨ kisú dhɨ?»
17 Quando Jesus estava saindo de viagem, um homem veio correndo, ajoelhou-se na frente dele e perguntou: — Bom Mestre, o que devo fazer para conseguir a vida eterna?
18 Yésu logó drá dhɨ: «Mɨ́ adré áma zi dhya dóro dhɨ ró àdho tà sè? Dhya adrélépi dóro dhɨ yókódhó, ngbà ꞌí Gìká ꞌɨ kalóma.
18 Jesus respondeu:
19 Mɨ́ nì tà tátrɨ́trɨ́ kúlí dré adrélé tàle à kòꞌo dhɨ ɨ be: ‹Lè mɨ́ kòpfu móndɨ́ dràle ko. Mɨ́ kòꞌo múná tà ko. Mɨ́ kòkugù ngá ko. Mɨ́ kòtà tà móndɨ́ rú kɨnzò sè ko. Mɨ́ kòdo móndɨ́ kɨ ngá túrúpfú sè ko. Mɨ́ kàdré ámɨ atá nɨ lɨndrɨ̀ bha ámɨ andre be.›»
19 Você conhece os mandamentos: “Não mate, não cometa adultério, não roube, não dê falso testemunho contra ninguém, não tire nada dos outros, respeite o seu pai e a sua mãe.”
20 Dɨ agó nda tà drá dhɨ: «Tadhálépi, má lɨkɨ́ tòlɨ́ nda kòdhɨ ɨ títí, kɨdhólé má dré tá adréràꞌa kàdhúrà ro dhɨ ꞌá.»
20 — Mestre, desde criança eu tenho obedecido a todos esses mandamentos! — respondeu o homem.
21 Yésu dré akódhɨ nɨ nòzo lèle sè wě gò, tàzoá drá dhɨ: «Tayɨ́ ngbà ꞌí mɨ́ dré tà àlo kòdhya: Mɨ́ lɨ̀ ámɨ ngá títí dhɨ kɨ lagɨ́, làfa nɨ nɨ lanzɨ́zó lemerèbhá ɨ dré gò, mɨ́ kàdréró ngá làgɨ́ be kàdrɨ̀ dhɨ ɨ́be bhù na. Dɨ mɨ́ alɨ̀ adrélé áma lebè.»
21 Jesus olhou para ele com amor e disse:
22 Agó nda kòyi kúlí nda ɨ dre dhɨ, akódhɨ nɨ mìbhalé dré atsázó kɨzà ro. Gò dré ngàzo lɨ̀le kɨzà be tò, dré tá adrélé ngá ɨ́be zyandre ró dhɨ sè.
22 Quando o homem ouviu isso, fechou a cara; e, porque era muito rico, foi embora triste.
23 Yésu dré áyɨ alázó áyɨ lebèbhá kɨ no gò, tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Ngábhá kɨ fɨ̀ma Gìká nɨ Òpɨ̀ na dhɨ kòkóròko!»
23 Jesus então olhou para os seus discípulos, que estavam em volta dele, e disse:
24 Gò akódhɨ nɨ lebèbhá nda kɨ lɨ́ndrɨ́ dré gàzo gagà kúlí nda sè. Dɨ, Yésu dré gòzo tàá dhɨ: «Áma ànzɨ ɨ, fɨ̀ma Gìká nɨ Òpɨ̀ na dhɨ kòkóròko!
24 Quando ouviram isso, os discípulos ficaram espantados, mas Jesus continuou:
25 Ngá líyí nɨ fɨ̀ma Gìká nɨ Òpɨ̀ na dhɨ ɨ́na kòkóròko lavúlé, kàmílò dré lavúlé sìndánì nɨ bhálé ꞌásè dhɨ rúsè!»
25 É mais difícil um rico entrar no Reino de Deus do que um camelo passar pelo fundo de uma agulha.
26 Dɨ akódhɨ nɨ lebèbhá nda kɨ lɨ́ndrɨ́ dré gàzo vélé wáláká nɨ nɨ lavú gò, ɨ̀ dré adrézó lizíá àyɨ kòfalésè dhɨ: «Kàdré kònɨ̀nɨ dhɨ, àdhi nɨ kɨtswá lɨ́drɨ̀ kóná vésè kólyá dhɨ nɨ kisú nɨ̀?»
26 Quando ouviram isso, os discípulos ficaram espantadíssimos e perguntavam uns aos outros: — Então, quem é que pode se salvar?
27 Yésu dré àyɨ kɨ nòzo dɨ̀ɨɨ́ gò, tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Móndɨ́ ɨ mìlésè dhɨ, tà nda kòdhɨ tà kɨtswálé ꞌòle bwà ko dhɨ ꞌɨ. Dɨ, Gìká adré ɨ́na tà nda nɨ no kònɨ̀nɨ ko. Akódhɨ mìlésè dhɨ, tà àlo kɨtswálé ꞌòle bwà ko dhɨ yókódhó.»
27 Jesus olhou para eles e disse:
28 Gò Pétèró dré tàzoá drá dhɨ: «Mɨ́ nò rè ká! Mà tayɨ́ tà títí dhɨ ɨ adrézó ámɨ lebè.»
28 Aí Pedro disse: — Veja! Nós deixamos tudo e seguimos o senhor.
29 Dɨ Yésu logó àyɨ dré dhɨ: «Má adré tà bàti ta àmɨ dré: Dhya ángùdhi áyɨ dzó ꞌɨ yà, áyɨ adrúpi ɨ ꞌɨ yà, áyɨ amvúpi ɨ ꞌɨ yà, áyɨ andre ꞌɨ yà, áyɨ atá ꞌɨ yà, áyɨ ànzɨ ɨ ꞌɨ yà, kó ngalè áyɨ amvú ɨ ꞌɨ yà dhɨ kɨ tayɨ́lépi áma tà sè ɨ̀ndɨ̀ Rúbí Tanɨ nɨ tà sè dhɨ,
29 Jesus respondeu:
30 a nɨ ngá nda kɨ vúdrì kisú tsàle vésè be nyadhɨ-nzi lókyá kònɨ̀dhɨ sè. A nɨ dzó kɨ kisú, adrúpi ɨ́be, amvúpi ɨ́be, andre ɨ́be, ànzɨ ɨ́be, amvú ɨ́be, túmä́ní tà adrézó áyɨ mì pfo dhɨ ɨ́be. Kòdhɨ ɨ́be dhɨ, a nɨ kókpà lɨ́drɨ̀ kóná vésè kólyá dhɨ nɨ kisú lókyá adrélépi alɨ̀le dhɨ sè.
30 receberá muito mais, ainda nesta vida. Receberá cem vezes mais casas, irmãos, irmãs, mães, filhos, terras e também perseguições. E no futuro receberá a vida eterna.
31 Dɨ, móndɨ́ bǐ adrébhá drìdrì nyànomvá dhɨ kɨ go adrélé bvólé ro. Móndɨ́ bǐ adrébhá bvólé ro nyànomvá dhɨ kɨ go adrélé drìdrì.»
31 Muitos que agora são os primeiros serão os últimos, e muitos que agora são os últimos serão os primeiros.
32 Ɨ̀ dré tá adréràꞌa mbàle Yèrúsalémà na dhɨ ꞌá dhɨ, Yésu adré tá lɨ̀le áyɨ lebèbhá ɨ kandrána. Àyɨ nda kɨ togó adré tá gàle tirì dré. Móndyá adrébhá lɨ̀le àyɨ vésè dhɨ ɨ̀ adré tá kpà ngá ro. Dɨ Yésu dré gòzo tódhyá áyɨ lebèbhá mudrí-drì-rì nda kɨ dri gàrà dri gò, kɨdhózó adrélé tà adrébhá ꞌòle atsálé ɨ́ rú dhɨ kɨ ta àyɨ dré.
32 Jesus e os discípulos iam pela estrada, subindo para Jerusalém. Ele caminhava na frente, e os discípulos, espantados, iam atrás dele; as outras pessoas que iam com eles estavam com medo. Então Jesus chamou outra vez os discípulos para um lado e começou a falar sobre o que ia acontecer com ele. Jesus disse:
33 Tà dhɨ: «Mɨ̀ yi rè ká! Mà adré mbàle Yèrúsalémà na. Kònàle dhɨ, à nɨ Móndɨ́ nɨ Mvá nɨ lefè kòwánà kàdrɨ̀ ɨ drɨ́gá tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá ɨ́be. Ɨ̀ dré tà ŋòzo akódhɨ dri kɨtswálé dràdrà sè gò, akódhɨ nɨ fèzo pàgánò ɨ drɨ́gá.
33 — Escutem! Nós estamos indo para Jerusalém, onde o
34 Àyɨ nda ɨ̀ dré akódhɨ nɨ gùzo, tùsú lufúzó mìá, tswàzoá gò, pfùzoá dràle. Dɨ kìtú na àmvolésè dhɨ, dré ngàzo dràdrà ꞌásè.»
34 Estes vão zombar dele, cuspir nele, bater nele e matá-lo; mas três dias depois ele ressuscitará.
35 Gò Yàkóbhò ɨ Yòwánɨ̀ be, Zèbèdáyò nɨ ànzɨ ɨ ró dhɨ, ɨ̀ dré àyɨ kɨ kisízó ànyɨ Yésu làga, tàá drá dhɨ: «Tadhálépi, mà adré lèá mɨ́ kòꞌo tà mà dré dra zìle mɨ́ tí dhɨ àma dré.»
35 Depois Tiago e João, filhos de Zebedeu, chegaram perto de Jesus e disseram: — Mestre, queremos lhe pedir um favor.
36 Yésu tà àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ adré lèá má kòꞌo àmɨ dré àdho tà kòdhya?»
36 — O que vocês querem que eu faça para vocês? — perguntou Jesus.
37 Ɨ̀ logó drá dhɨ: «Ámɨ Òpɨ̀ mìlanzìlanzì ro dhɨ na dhɨ, mɨ́ kòbhà àma lɨrɨ́lé mɨ́ làga: àlo nɨ ámɨ drɨ́ágó lésè, àzya nɨ ámɨ lìdzí lésè.»
37 Eles responderam: — Quando o senhor sentar-se no trono do seu
38 Dɨ Yésu tà àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ nì tà mɨ̀ dré adrélé zìle kòdhɨ ko. Mɨ̀ nɨ kɨtswá tsì kópò kɨzà àdhya má dré adrélé ꞌòle mvùle dhɨ nɨ mvu bwà? Mɨ̀ nɨ kpà kɨtswá bàtísimò kɨzà àdhya má dré adrélé ꞌòle dòle dhɨ nɨ do bwà?»
38 Jesus respondeu:
39 Ɨ̀ logó drá dhɨ: «Mà nɨ kɨtswá.» Dɨ Yésu tà àyɨ dré dhɨ: «Tà bàti ró dhɨ, mɨ̀ nɨ kópò má dré dra mvùle dhɨ nɨ mvu, adrézó kpà bàtísimò má dré dra dòle dhɨ nɨ do.
39 Eles disseram: — Podemos. Então Jesus disse:
40 Dɨ, kàdré ɨ́na móndɨ́ dra bhàle lɨrɨ́lé áma drɨ́ágó lésè yà, kó ngalè áma lìdzí lésè yà dhɨ kɨ tà sè dhɨ, tà nda kòdhɨ nò ma ko. Gìká ledé lɨrɨ́rà nda ɨ dhya dré kɨpèle kɨtswálé lɨrɨ́lé drìá dhɨ ɨ dré.»
40 Mas eu não tenho o direito de escolher quem vai sentar à minha direita e à minha esquerda. Pois foi Deus quem preparou esses lugares e ele os dará a quem quiser.
41 Yésu nɨ lebèbhá mudrí àruka dhɨ ɨ̀ kòyi tà zìle nda dre dhɨ, àyɨ kɨ togó dré aswázó Yàkóbhò ɨ rú Yòwánɨ̀ be.
41 Quando os outros dez discípulos ouviram isso, começaram a ficar zangados com Tiago e João.
42 Dɨ Yésu dré àyɨ kɨ azízó títí gò, tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ nì tàle dhɨ, dhya adrélé nòle móndyá bvò kòndɨ àdhya kɨ kàdrɨ̀ ɨ ró dhɨ ɨ̀ adré àyɨkya òpɨ̀ nya àyɨ dri rìnyí sè dhɨ be. Àyɨ kɨ dhya kàdrɨ̀kàdrɨ̀ dhɨ ɨ̀ adré kpà tà ꞌo adrézó àyɨ kɨ rìnyí tadhá àyɨ dré.
42 Então Jesus chamou todos para perto de si e disse:
43 Dɨ, adré lèá dhɨ, tà nda kàdré kònɨ̀nɨ àmɨ kòfalé ko. Be ró dhɨ, lè dhya ángùdhi adrélépi lèá atsálé kàdrɨ̀ àmɨ kòfalé dhɨ, kàdré àmɨ kɨ màrábà ro.
43 Mas entre vocês não pode ser assim. Pelo contrário, quem quiser ser importante, que sirva os outros,
44 Lè kpà dhya ángùdhi adrélépi lèá adrélé drìdrì àmɨ kòfalé dhɨ, kàdré àmɨ títí dhɨ kɨ màrábà ro.
44 e quem quiser ser o primeiro, que seja o escravo de todos.
45 Tàko ko, Móndɨ́ nɨ Mvá alɨ̀ bvò dri, móndɨ́ ɨ̀ kàdréró tà ꞌo ɨ́ dré dhɨ bvó ko. Be ró dhɨ, alɨ̀ ɨ́na kɨtswálé tà ꞌo móndɨ́ ɨ dré dhɨ bvó. Alɨ̀ kpà kɨtswálé áyɨ lɨ́drɨ̀ fe ngóró làgɨ́ kàdrɨ̀ fèle móndɨ́ zyandre dhɨ kɨ apázó tàkonzɨ̀ lésè dhɨ tɨ́nɨ.»
45 Porque até o
46 Gò Yésu ɨ̀ dré tsàzo Yèríkò na lebèbhá nɨ ɨ́be. Ɨ̀ dré tá adréràꞌa apfòle bhàandre nda lésè móndɨ́ zyandre ɨ́be dhɨ ꞌá dhɨ, agó àlo mì kùdúkùdu ró rú be Bàràtìmáyò, Tìmáyò nɨ mvá ro dhɨ, lɨrɨ́ tá láti làga adrélé ngá zi móndɨ́ ɨ tí.
46 Jesus e os discípulos chegaram à cidade de Jericó. Quando ele estava saindo da cidade, com os discípulos e uma grande multidão, encontrou um cego chamado Bartimeu, filho de Timeu. O cego estava sentado na beira do caminho, pedindo esmola.
47 Akódhɨ nda kòyi Yésu Nàzàrétà lésè dhɨ adré tá lavúlé dhɨ dre dhɨ, dré ngàzo adrélé loyóá dhɨ: «Yésu, Dàwídì nɨ Mvá, mɨ́ bhà áma kɨzà wà!»
47 Quando ouviu alguém dizer que era Jesus de Nazaré que estava passando, o cego começou a gritar: — Jesus,
48 Móndɨ́ bǐ dhɨ ɨ̀ dré adrézó tetrélé akódhɨ dri, kòtayɨ́ró kúlí adrézó kɨ́rɨ. Dɨ, dré gòzo vélé adrélé kúlí loyó wáláká nɨ nɨ lavú: «Dàwídì nɨ Mvá, mɨ́ bhà áma kɨzà wà!»
48 Muitas pessoas o repreenderam e mandaram que ele calasse a boca, mas ele gritava ainda mais: — Filho de Davi, tenha pena de mim!
49 Gò Yésu dré áyɨ kɨkɨ́zó tàá dhɨ: «Mɨ̀ azí akódhɨ.» Dɨ ɨ̀ dré mì kùdúkùdu nda nɨ azízó, tàzoá drá dhɨ: «Mɨ́ tsɨ togó! Mɨ́ nga! Akódhɨ adré ámɨ zi.»
49 Então Jesus parou e disse: Eles chamaram e lhe disseram: — Coragem! Levante-se porque ele está chamando você!
50 Dɨ akódhɨ dré áyɨ kɨ́tá bhèzo gàrà dri, áyɨ totózó pá dri gò, alɨ̀le Yésu vélé.
50 Então Bartimeu jogou a sua capa para um lado, levantou-se depressa e foi até o lugar onde Jesus estava.
51 Yésu dré akódhɨ nɨ lizízó tàzoá dhɨ: «Mɨ́ adré lèá má kòꞌo mɨ́ dré àdho tà kòdhya?» Mì kùdúkùdu nda logó drá dhɨ: «Rábbì, má lè ngá nòle!»
51 — O que é que você quer que eu faça? — perguntou Jesus. — Mestre, eu quero ver de novo! — respondeu ele.
52 Dɨ Yésu tà drá dhɨ: «Mɨ́ lɨ̀! Ámɨ tà kaꞌìkaꞌì tɨdrɨ́ mɨ dre.» Gbǎ kòdhwa, akódhɨ dré kɨdhózó adrélé ngá no gò, dré ngàzo adrélé Yésu nɨ lebè láti ꞌásè.
52 — Vá; você está curado porque teve fé! — afirmou Jesus. No mesmo instante, Bartimeu começou a ver de novo e foi seguindo Jesus pelo caminho.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.