Lucas 11
BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs NTLH
1 Kìtú àlo dhɨ, Yésu adré tá tà zi Gìká tí àrà àlo dhɨ na. Kòzi tà akɨ́lé dre dhɨ, akódhɨ nɨ lebèbhá kɨ àlo dré tàzoá drá dhɨ: «Mírì, mɨ́ kòtadhá àma dré tà zìma Gìká tí dhɨ, ngóró Yòwánɨ̀ dré tadhálé áyɨ lebèbhá ɨ dré dhɨ tɨ́nɨ.»
1 Um dia Jesus estava orando num certo lugar. Quando acabou de orar, um dos seus discípulos pediu: — Senhor, nos ensine a orar, como João ensinou os discípulos dele.
2 Dɨ Yésu tà àyɨ dré dhɨ: «Mɨ̀ dré adréràꞌa tà zi Gìká tí dhɨ ꞌá dhɨ, mɨ̀ kàdré tàá dhɨ:
2 Jesus respondeu:
3 Mɨ́ kàfè àma dré mápà kɨtswálépi àma sè kìtú àlo àlo títí ɨ sè dhɨ wà.
3 Dá-nos cada dia o alimento
4 Mɨ́ kòtrì àma kɨ tàkonzɨ̀ ɨ.
4 Perdoa os nossos pecados,
5 Yésu gò tàá àyɨ dré dhɨ: «Àruka nɨ, dhya àlo àmɨ kòfalé dhɨ nɨ kɨtswá lɨ̀le áyɨ arúpi véna ngátsi kɨ́tógá sè, tàá drá dhɨ: ‹Áma arúpi, mɨ́ afè má dré mápà na.
5 Então Jesus disse aos seus discípulos:
6 Àngyá ko, áma arúpi àlo dhɨ alɨ̀ làwú làvo lésè atsálé má vélé. Dɨ, ma ngá àlo má dré kɨtswálé fèle drá dhɨ àko.›
6 É que um amigo meu acaba de chegar de viagem, e eu não tenho nada para lhe oferecer.”
7 Dɨ akódhɨ nɨ arúpi dzó nda lé dhɨ nɨ go logóá drá dhɨ: ‹Mɨ́ lagù ma ko. Má asé dzóti dre. Àma áma ànzɨ ɨ́be dhɨ, mà ayí dre. Má kɨtswá ngàle ngá fe mɨ́ dré bwà ko.›
7 — E imaginem que o amigo responda lá de dentro: “Não me amole! A porta já está trancada, e eu e os meus filhos estamos deitados. Não posso me levantar para lhe dar os pães.”
8 Dɨ, má adré mána tàá àmɨ dré dhɨ: Gba dhya dzó nda lé nda kàdré ngàle ngá fe akódhɨ dré, dré adrélé áyɨ arúpi ꞌɨ dhɨ sè ko yà dhɨ, a nɨ nga ngá títí dré adrélé lèle dhɨ kɨ fe drá, dré adrélé zìá landè àko ró dhɨ sè.
8 Jesus disse:
9 Má adré dɨ tàá àmɨ dré dhɨ: Mɨ̀ kàdré tà zi Gìká tí gò, kòꞌoró tà nda àmɨ dré. Mɨ̀ kàdré ngá nda gò, mɨ̀ kòkisúró. Mɨ̀ kàdré dzóti ga gò, à kònzìró àmɨ dré.
9 Por isso eu digo: peçam e vocês receberão; procurem e vocês acharão; batam, e a porta será aberta para vocês.
10 Tàko ko, dhya ángùdhi adrélépi tà zi Gìká tí dhɨ adré kisúá. Dhya adrélépi ngá nda dhɨ adré kisúá. Dhya adrélépi dzóti ga dhɨ dré dhɨ, à adré kpà nzìá.
10 Porque todos aqueles que pedem recebem; aqueles que procuram acham; e a porta será aberta para quem bate.
11 Àmɨ ànzɨ kɨ atá ro nɨ ɨ, àmɨ kɨ mvá kàdré kosyá zi àmɨ tí dhɨ, mɨ̀ nɨ tsì nì fe drá kòdhya?
11 Por acaso algum de vocês será capaz de dar uma cobra ao seu filho, quando ele pede um peixe?
12 Kó ngalè, àmɨ kɨ mvá kàdré tàꞌú bhú zi àmɨ tí dhɨ, mɨ̀ nɨ tsì dàpáyà fe drá kòdhya?
12 Ou, se o filho pedir um ovo, vai lhe dar um escorpião?
13 Dɨ àmɨ móndɨ́ kònzɨ ró nɨ ɨ, mɨ̀ kònì adrélé ngá dóro fe àmɨ kɨ ànzɨmvá ɨ dré dhɨ be dhɨ, àmɨ kɨ Atá bhù na dhɨ nɨ Tɨrɨ́ Lólo fe dhya adrébhá zìá ɨ́ tí dhɨ ɨ dré tà tàndɨ ró!»
13 Vocês, mesmo sendo maus, sabem dar coisas boas aos seus filhos. Quanto mais o Pai, que está no céu, dará o Espírito Santo aos que lhe pedirem!
14 Kìtú àlo dhɨ, Yésu adré tá tɨrɨ́ kònzɨ dro agó àlo ábhä́bhä́ ro dhɨ lésè. Tɨrɨ́ kònzɨ nda kòpfò lásà dre dhɨ, ábhä́bhä́ nda dré kɨdhózó adrélé kúlí ta gò, móndɨ́ zyandre kònàle dhɨ kɨ lɨ́ndrɨ́ dré gàzo bhwǎbhwa.
14 Jesus estava expulsando de certo homem um demônio que não o deixava falar. Quando o demônio saiu, o homem começou a falar. A multidão ficou admirada,
15 Dɨ, àyɨ kɨ àrukabhá ɨ̀ dré àyɨkya tàzoá dhɨ: «Dhya kòdhɨ adré tɨrɨ́ kònzɨ kɨ dro topfòle móndɨ́ ɨ lésè, Bèlèzèbúlè, tɨrɨ́ kònzɨ kɨ kàdrɨ̀ nɨ rìnyí sè.»
15 mas alguns disseram: — É
16 Àyɨ kɨ àruka ɨ̀ adré tá akódhɨ nɨ le tabhìle gò, ɨ̀ dré akódhɨ nɨ ti lizízó, kòꞌoró tà àlo lɨ́ndrɨ́ga ró angálépi Gìká vélésè dhɨ.
16 Outros, querendo conseguir alguma prova contra Jesus, pediam que ele fizesse um milagre para mostrar que o seu poder vinha de Deus.
17 Dɨ, Yésu dré ɨ́na tà ɨ̀ dré adrélé kisùle nda nɨ nìzo kyá gò, tàzoá àyɨ dré dhɨ: «Òpɨ̀ ángùdhi móndyá zàlá dhɨ ɨ̀ dré adrézó ru lanzɨ́ àyɨ kòfalésè dhɨ, òpɨ̀ nda nɨ tà nɨ akɨ́ títí. Dzó ángùdhi móndyá lá dhɨ ɨ̀ dré adrézó ru lanzɨ́ àyɨ kòfalésè dhɨ, dzó nda nɨ arɨ́ nyɨ̌nyɨ.
17 Mas Jesus, conhecendo os pensamentos deles, disse:
18 Kókpà kòdhɨ tɨ́nɨ, móndyá Sàtánà nɨ rìnyí zàle dhɨ ɨ̀ kàdré ru lanzɨ́ àyɨ kòfalésè dhɨ, akódhɨ nɨ òpɨ̀ nɨ kɨtswá áyɨ totó ngɨ́nɨngɨ́nɨ ró? Má adré tà kòdhɨ nɨ ta, mɨ̀ dré adrélé tàá dhɨ, má adré tɨrɨ́ kònzɨ kɨ dro Bèlèzèbúlè nɨ rìnyí sè dhɨ sè.
18 Se o reino de Satanás tem grupos que lutam entre si, como continuará a existir? Vocês dizem que é Belzebu que me dá poder para expulsar demônios.
19 Má kàdré mána tɨrɨ́ kònzɨ kɨ dro Bèlèzèbúlè nɨ rìnyí sè dhɨ, àmɨ kɨ lebèbhá ɨ̀ adré dɨ àyɨ kɨ dro àdhi nɨ rìnyí sè? Dɨ ásà dhɨ, àyɨ nda kɨ tà mɨ̀ dré adrélé tàle nda kɨ bvó ta àyɨ.
19 Mas, se é assim, quem dá aos seguidores de vocês o poder para expulsar demônios? Assim, os seus próprios seguidores provam que vocês estão completamente enganados.
20 Dɨ, má kàdré mána tɨrɨ́ kònzɨ kɨ dro Gìká nɨ tàndɨ nɨ rìnyí sè dhɨ, kòdhɨ adré tadhá dhɨ, Gìká nɨ Òpɨ̀ atsá àmɨ kòfalé dre káyà dhɨ.
20 Na verdade é pelo poder de Deus que eu expulso demônios, e isso prova que o
21 Agó kòmbá àlo àdzú ngá ɨ́be bǐ dhɨ kàdré áyɨ dzó lɨkɨ́ dhɨ, akódhɨ nɨ ngá títí dhɨ ɨ lɨ́ná.
21 — Quando um homem forte e bem-armado guarda a sua própria casa, tudo o que ele tem está seguro.
22 Dɨ, dhya àzya rìnyi ró akódhɨ nɨ lavúlépi dhɨ kàtsá àdzú bhu akódhɨ be gò, lavúzóá dhɨ, dhya nda nɨ akódhɨ nɨ àdzú ngá dré áyɨ togó bhàzo drìá dhɨ kɨ tɨngá, akódhɨ nɨ ngá títí dhɨ kɨ topázó lanzɨ́lé.
22 Mas, quando um homem mais forte o ataca e vence, leva todas as armas em que o outro confiava e reparte tudo o que tomou dele.
23 Dhya ángùdhi adrélépi túmä́ní má be ko dhɨ, adré ɨ́na ru pfu má be. Dhya adrélépi móndɨ́ kɨ kɨmó túmä́ní má be ko dhɨ, adré ɨ́na àyɨ kɨ lapé.»
23 — Quem não é a meu favor é contra mim; e quem não me ajuda a ajuntar está espalhando.
24 Yésu gò tàá dhɨ: «Tɨrɨ́ kònzɨ àlo dhɨ kòpfò dhya àlo lésè dhɨ, adré anyálé àrà fà ro dhɨ ɨ ꞌásè, àrà ɨ́ dré kɨtswázó lovólé lána dhɨ nɨ ndabe. Dɨ, kòkɨtswá kisúá bwà ko dhɨ, adré tàá dhɨ: ‹Má nɨ go fɨ̀le áma dzó má dré apfòzo lásà dhɨ na.›
24 Jesus continuou:
25 Kògò tsàle dre dhɨ, adré kisúá dhɨ, à awá dzó nda nɨ ꞌálé, ngá lána dhɨ kɨ tobhàzo kpǎkpa dre.
25 Aí volta e encontra a casa varrida e arrumada.
26 Dɨ adré lɨ̀le tɨrɨ́ kònzɨ áyɨ lavúbhá nzi-drì-rì dhɨ kɨ nda lɨ̀zo àyɨ ɨ́be gò, ɨ̀ dré adrézó tɨfɨ́lé adrélé dhya nda léna. Dɨ dhya nda nɨ tà kùdù ro dhɨ vélé kònzɨ wáláká nɨ nɨ lavú.»
26 Depois sai e vai buscar outros sete espíritos piores ainda, e todos ficam morando ali. Assim a situação daquela pessoa fica pior do que antes.
27 Yésu dré tá adréràꞌa tà nda kɨ ta dhɨ ꞌá dhɨ, tòkó àlo móndɨ́ zyandre ɨ kòfalé dhɨ dré kúlí yòzo tàzoá drá dhɨ: «Kólénzé tòkó ámɨ todólépi ɨ́ léna gò, bà fèzo mɨ́ dré ndròle dhɨ dré!»
27 Quando Jesus acabou de dizer isso, uma mulher que estava no meio da multidão gritou para ele: — Como é feliz a mulher que pôs o senhor no mundo e o amamentou!
28 Dɨ, Yésu logó dhɨ: «Lavúlé dhɨ, kólénzé ɨ́na móndyá adrébhá Gìká nɨ kúlí yi gò, ɨ̀ dré adrézó kaꞌìá ꞌòle dhɨ ɨ dré!»
28 Mas Jesus respondeu:
29 Móndɨ́ zyandre lavúlé dhɨ ɨ̀ dré tá adréràꞌa ru kɨmó Yésu làga dhɨ ꞌá dhɨ, akódhɨ dré ngàzo tàá dhɨ: «Móndyá ándrò kònɨ ɨ kònzɨ. Ɨ̀ adré àyɨkya tà lɨ́ndrɨ́ga ró dhɨ nɨ nda nòle. Dɨ, à kɨtswá tà àzya lɨ́ndrɨ́ga ró dhɨ nɨ ꞌo àyɨ dré nòle dhɨ ko, kàdré ngbà ꞌí pròfétà Yónà àdhya ꞌɨ ko dhɨ.
29 Quando a multidão se ajuntou em volta de Jesus, ele começou a falar e disse o seguinte:
30 Tàko ko, ngóró Gìká dré tá áyɨ tà tadhálé Yónà rú Nìnívèbhá ɨ dré dhɨ tɨ́nɨ dhɨ, a nɨ kókpà áyɨ tà tadhá Móndɨ́ nɨ Mvá rú móndyá ándrò nɨ ɨ dré.
30 Assim como o
31 Kìtú dra tàbvó tàzo dhɨ tú dhɨ, ópɨ́ kàdrɨ̀ tòko ró bvò tàbhu na dhɨ drìle dhɨ nɨ nga tà bha móndyá ándrò nɨ ɨ dri. Tàko ko, ópɨ́ nda angá tá ɨ́na làwú làvo lésè alɨ̀le ópɨ́ Sòlòmónò nɨ tògyakúlí yi ꞌí. Dɨ mɨ̀ nò rè ká! Dhya kàdrɨ̀ Sòlòmónò nda nɨ lavúlépi dhɨ be kònwárè!
31 No Dia do Juízo a rainha de Sabá vai se levantar e acusar vocês, pois ela veio de muito longe para ouvir os sábios ensinamentos de Salomão. E eu afirmo que o que está aqui é mais importante do que Salomão.
32 Kòdhɨ ɨ́be dhɨ, kìtú dra tàbvó tàzo dhɨ tú dhɨ, Nìnívèbhá kɨ nga tà bha móndyá ándrò nɨ ɨ dri. Tàko ko, Nìnívèbhá nda ɨ̀ dré tá tà Yónà dré longólé àyɨ dré dhɨ nɨ yìzo dhɨ, ɨ̀ ladzá tá àyɨkya àyɨ kɨ togó ꞌí. Dɨ mɨ̀ nò rè ká! Dhya kàdrɨ̀ Yónà nda nɨ lavúlépi dhɨ be kònwárè!»
32 No Dia do Juízo o povo de Nínive vai se levantar e acusar vocês porque, quando ouviram a mensagem de Jonas, eles se arrependeram dos seus pecados. E eu afirmo que o que está aqui é mais importante do que Jonas.
33 «À dhɨ̀ gà tálà bhàle àrà lùzu ró dhɨ na yà, kó ngalè lɨ̀drɨ́ zàna yà dhɨ ko na. Be ró dhɨ, à adré dhɨ̀á bhàle zá kuru mɨ́sá drìna, kɨtswálé móndyá títí adrébhá afɨ́lé dzó lé dhɨ ɨ̀ kàdréró ngádra no be dhɨ bvó.
33 Jesus continuou:
34 Ámɨ mì, tálà adrélépi ngádra fe ámɨ rúbhá dré dhɨ ꞌɨ. Ámɨ mì kàdré dóro dhɨ, ámɨ rúbhá wä́yi dhɨ ngádra ꞌá. Dɨ, ámɨ mì kàdré ɨ́na drà ro dhɨ, ámɨ rúbhá wä́yi dhɨ tínímvá na.
34 Os olhos são como uma luz para o corpo: quando os olhos de você são bons, todo o seu corpo fica cheio de luz. Porém, se os seus olhos forem maus, o seu corpo ficará cheio de escuridão.
35 Mɨ́ kònò dɨ dóro, ngádra mɨ́ léna dhɨ kàdréró tínímvá ro ko.
35 Portanto, tenha cuidado para que a luz que está em você não seja escuridão.
36 Dɨ ásà dhɨ, ámɨ rúbhá wä́yi dhɨ kàdré ngádra ꞌá gò, rúbhá nda nɨ kɨ̀gá àlo dhɨ dré adrézó tínímvá na ko dhɨ, ámɨ rúbhá nda nɨ adré rùkù ngádra kɨ́tó na, ngóró tálà nɨ ngádra dré adrélé ngá kazá mɨ́ dré dhɨ tɨ́nɨ.»
36 Pois, se o seu corpo estiver completamente luminoso, e nenhuma parte estiver escura, então ele ficará todo cheio de luz como acontece quando você é iluminado pelo brilho de uma lamparina.
37 Yésu kòtà tà nda ɨ akɨ́lé dre dhɨ, Fàrìsáyò àlo dhɨ dré akódhɨ nɨ zìzo ngá nya ɨ́ bhàna. Yésu dré dɨ lɨ̀zo fɨ̀le dzó nda na gò, lɨrɨ́lé mɨ́sá làga.
37 Quando Jesus acabou de falar, um fariseu o convidou para jantar na casa dele. Jesus foi e sentou-se à mesa.
38 Dɨ, Fàrìsáyò nda dré ɨ́na nòzoá dhɨ, Yésu dzɨ̀ drɨ́gá drìdrì ngá nyàma kandrá ko gò, lɨ́ndrɨ́ nɨ dré gàzo tà nda sè.
38 O fariseu ficou admirado quando viu que Jesus não tinha se lavado antes de comer.
39 Gò Mírì dré tàzoá drá dhɨ: «Àmɨ Fàrìsáyò ro nɨ ɨ, mɨ̀ adré àmɨkya kópò kɨ rúbhá dzɨ sǎnɨ̀ kya ɨ́be gò, àmɨ léna dhɨ, mɨ̀ dré adrézó gàle ngá lovó sè bǐ, ɨ̀ndɨ̀ tà kònzɨ sè bǐ.
39 Então o Senhor disse a ele:
40 Àmɨ móndɨ́ azaaza ró dhɨ ꞌɨ! Gìká ngá kɨ rúbhá ledélépi dhɨ, ledé kókpà ngá kɨ ꞌálé ko?
40 Seus tolos! Quem fez o lado de fora não é o mesmo que fez o lado de dentro?
41 Dɨ mɨ̀ kòfè ngá àmɨ kɨ kópò na ɨ̀ndɨ̀ àmɨ kɨ sǎnɨ̀ na dhɨ ɨ lemerèbhá ɨ dré gò, ngá títí dhɨ ɨ̀ kàtsáró ndǐ àko àmɨ dré.
41 Portanto, deem aos pobres o que está dentro dos seus copos e pratos, e assim tudo ficará limpo para vocês.
42 Àmɨ Fàrìsáyò ro nɨ ɨ, kɨzà àmɨ kɨ ngá ꞌɨ! Mɨ̀ adré ngá nzɨ̌ tsàtsà títí mɨ̀ dré adrélé lokólé àmɨ kɨ amvú na, lanzɨ́lé ꞌa be mudrí dhɨ kɨ àlo fe Gìká dré: ndɨ̀ndɨ̀ àmɨ kɨ ménetè, àmɨ kɨ rúwè, tsàle ngábí twátwa mɨ̀ dré adrélé kidhílé dhɨ ɨ́be. Dɨ, mɨ̀ adré àmɨkya tà gyǎgya ꞌòma ɨ̀ndɨ̀ Gìká nɨ lèma dhɨ kɨ tà tɨvɨ̀. Adré tá lèá dhɨ, mɨ̀ kàdré tà nda kòdhɨ kɨ ꞌo, ngá fèma Gìká dré dhɨ nɨ tɨvɨ̀ àko ró.
42 — Ai de vocês, fariseus! Pois dão para Deus a décima parte até mesmo da hortelã, da arruda e de todas as verduras, mas não são justos com os outros e não amam a Deus. E são exatamente essas coisas que vocês devem fazer sem deixar de lado as outras.
43 Àmɨ Fàrìsáyò ro nɨ ɨ, kɨzà àmɨ kɨ ngá ꞌɨ! Mɨ̀ adré lèá lɨrɨ́lé àrà lɨndrɨ̀ àdhya lɨ̀sámbò dzó ɨ ꞌásè dhɨ ɨ ꞌásè. Mɨ̀ adré kpà lèá dhɨ, à kàdré mòdo fe àmɨ dré lɨndrɨ̀ sè ngá lagɨ́rà ɨ ꞌásè.
43 — Ai de vocês, fariseus! Pois gostam demais dos lugares de honra nas
44 Kɨzà àmɨ kɨ ngá ꞌɨ! Àmɨ ngóró mógó rabhá akɨ́lé gò, adrézó tatsílé drìásà ni àko ró dhɨ ɨ tɨ́nɨ.»
44 — Ai de vocês! Pois são como sepulturas que não se veem, sepulturas que as pessoas pisam sem perceber.
45 Gò tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá kɨ àlo dré tàzoá Yésu dré dhɨ: «Tadhálépi, mɨ́ kàdré tà kòdhɨ kɨ ta dhɨ, mɨ́ adré kókpà àma kɨ lodhá.»
45 Então um mestre da Lei disse a Jesus: — Mestre, falando assim, o senhor está nos ofendendo também.
46 Dɨ Yésu logó dhɨ: «Àmɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá ro nɨ ɨ, kɨzà kókpà àmɨ kɨ ngá ꞌɨ! Mɨ̀ adré àmɨkya ngá lanzìlanzì kɨtswálé dòle bwà ko dhɨ kɨ tobhà móndɨ́ ɨ dri gò, mɨ̀ dré adrézó ndɨ̀ndɨ̀ drɨ́gámbɨ́lɨ́ so àyɨ kɨ ledézó dhɨ ko.
46 Jesus respondeu:
47 Kɨzà àmɨ kɨ ngá ꞌɨ! Mɨ̀ adré mógó kɨ tobhà pròfétà ɨ dré, tágba àmɨ kɨ tábhí ɨ̀ dré àyɨ kɨ tupfúzó todràle àyɨ dhɨ.
47 Ai de vocês! Pois fazem túmulos bonitos para os
48 Ásà dhɨ, mɨ̀ adré àmɨkya tadhá dhɨ, mɨ̀ kaꞌì tà àmɨ kɨ tábhí ɨ̀ dré tá ꞌòle nda ɨ. Tàko ko, ɨ̀ tupfú tá àyɨkya pròfétà nda ɨ gò, mɨ̀ dré àmɨkya adrézó àyɨ kɨ mógó kɨ tobhà.
48 Com isso vocês mostram que concordam com o que os seus antepassados fizeram, pois eles mataram os profetas, e vocês fazem túmulos para eles.
49 Tà nda sè dhɨ, Gìká tà tá áyɨ tògyá sè dhɨ: ‹Má nɨ pròfétà kɨ tibhù àpóstolò ɨ́be lɨ̀le àyɨ véna. Dɨ, ɨ̀ nɨ àyɨ kɨ àruka kɨ tupfú todràle, adrézó àruka nɨ kɨ mì pfo.›
49 Por isso a Sabedoria de Deus disse: “Mandarei para eles profetas e mensageiros, e eles matarão alguns e perseguirão outros.”
50 Dɨ ásà dhɨ, Gìká nɨ pròfétà títí kɨdhólé tupfúlé todràle bvò bhǎrà lésè atsálé ándrò dhɨ kɨ kàrɨ́ nɨ tà zi móndyá ándrò nɨ ɨ tí,
50 Por causa disso esta gente de hoje será castigada pela morte de todos os profetas assassinados desde a criação do mundo,
51 kɨdhólé Àbélè nɨ kàrɨ́ rú, atsálé Zàkàrɨ́yà pfùle dràle àlètárɨ̀ ɨ kòfalé àrà lólo be dhɨ nɨ kàrɨ́ rú. Àyíya, má adré tàá àmɨ dré dhɨ: Gìká nɨ àyɨ títí nda kɨ kàrɨ́ nɨ tà zi móndyá ándrò nɨ ɨ tí.
51 começando pela morte de Abel até a morte de Zacarias, que foi assassinado entre o altar e o
52 Àmɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá ro nɨ ɨ, kɨzà àmɨ kɨ ngá ꞌɨ! Mɨ̀ kɨkɨ́ láti adrézó Gìká nɨ tà ni dhɨ dre. Àmɨ kɨ tàndɨ, mɨ̀ fɨ láti nda ꞌásè ko gò, mɨ̀ dré kpà móndyá adrébhá tá lèá fɨ̀le dhɨ kɨ logázó.»
52 — Ai de vocês, mestres da Lei! Pois guardam a chave que abre a porta da casa da Sabedoria. E assim nem vocês mesmos entram, nem deixam os outros entrarem.
53 Yésu kòtayɨ́ àrà nda dre dhɨ, Fàrìsáyò nda ɨ tátrɨ́trɨ́ kúlí tadhábhá nda ɨ́be dhɨ ɨ̀ dré ngàzo adrélé lɨgɨ́lé akódhɨ be rìnyí sè, adrézó akódhɨ nɨ lizí tà bǐ dhɨ ɨ sè,
53 Quando Jesus saiu dali, os mestres da Lei e os fariseus começaram a criticá-lo com raiva e a lhe fazer perguntas sobre muitos assuntos.
54 kɨtswázó akódhɨ nɨ ꞌo laꞌɨ̀le kúlí dré tá adrélé tàle dhɨ ɨ sílé dhɨ bvó.
54 Eles queriam levá-lo a dizer alguma coisa que pudesse lhes servir de motivo para acusá-lo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.