Hebreus 6
BÚKÙ TÀ TƗ́DHƗ́//RU YÌZO DHƗ ÀDHYA (LOG) vs BKJ
1 Dɨ ásà dhɨ, lè mà kòtayɨ́ tà adrélé tadhálé drìdrì Krísto nɨ tà sè dhɨ ɨ gò, adrézó tà adrébhá móndɨ́ kɨ ꞌo lɨꞌwálé àyɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì na dhɨ kɨ tadhá kòdhya. Lè mà kògò tódhyá dzó nɨ pá bha, adrézó tà adrélé tadhálé drìdrì kònɨ kɨ tadhá ko: dhyá kɨ togó ladzama tà adrébhá dhyá kɨ dri lɨ̀le dràdrà kisú dhɨ kɨ tà sè dhɨ, Gìká nɨ kaꞌìma,
1 Pelo que, deixando os princípios da doutrina de Cristo, prossigamos até a perfeição, não lançando de novo o fundamento de arrependimento de obras mortas e de fé em Deus,
2 tà tadhálé bàtísimò twátwa dhɨ kɨ tà dri dhɨ ɨ, drɨ́gá bhàma móndɨ́ ɨ dri dhɨ, móndyá dràbhá dre dhɨ kɨ ngàma dràdrà ꞌásè dhɨ, ɨ̀ndɨ̀ móndɨ́ kɨ tàbvó Gìká dré dra tàle kɨtswálé kóná vésè kólyá dhɨ.
2 de doutrina sobre batismos, e de imposição de mãos, e sobre ressurreição de mortos e sobre juízo eterno.
3 Gìká kòlè dhɨ, mà nɨ ꞌòá kònɨ̀nɨ.
3 E isso faremos, se Deus o permitir.
4 Kàdré dɨ móndyá dhebhá àyɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì tayɨ́ dhɨ kɨ tà sè dhɨ, à nɨ kɨtswá àyɨ kɨ adrì agòle àyɨ kɨ togó ladzá tódhyá dhɨ ngɨ́nɨngɨ́nɨ ró? Tàko ko, àyɨ nda ɨ̀ kisú tá Gìká nɨ ngádra ngá kazá àyɨ kɨ togó na dhɨ ꞌí. Ɨ̀ tabhì tá tà tanɨ dré afèle àyɨ dré bhù lésè dhɨ ꞌí. Ɨ̀ kɨdhó tá adrélé Tɨrɨ́ Lólo nɨ tà ni ꞌí.
4 Porque é impossível que os que uma vez foram iluminados, e provaram o dom celestial, e se fizeram participantes do Espírito Santo,
5 Ɨ̀ tabhì tá Gìká nɨ kúlí gò, ɨ̀ dré nìzoá tàle dhɨ, kúlí nda dóro dhɨ ꞌí. Ɨ̀ kɨdhó tá kpà adrélé rìnyí lókyá adrélépi alɨ̀le dhɨ àdhya kɨ ni dhɨ ꞌí.
5 e provaram a boa palavra de Deus, e os poderes do mundo que há de vir,
6 Dɨ tà nda kòdhɨ ɨ àmvolésè dhɨ, ɨ̀ kòdhe àyɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì tayɨ́ dhɨ, à kɨtswá àyɨ kɨ adrì agòle àyɨ kɨ togó ladzá tódhyá dhɨ bwà ko. Tàko ko, ɨ̀ adré àyɨkya gòle Gìká nɨ Mváagó nɨ tidí tódhyá fa kɨpakɨpa dri, adrézó kanyò fe akódhɨ dré móndyá títí ɨ mi.
6 se eles caírem, sejam outra vez renovados para arrependimento; visto que eles de novo crucificam para si mesmo o Filho de Deus, expondo-o em uma vergonha aberta.
7 Bvò adrélépi kozya adrélépi dhìle ɨ́ dri rä dhɨ nɨ se gò, adrézó ngá ꞌo kàle bǐ dhya bvò nda nɨ ꞌàzo àyɨ dré dhɨ ɨ dré dhɨ, adré tà tanɨ kisú Gìká vélésè.
7 Porque a terra que absorve a chuva que cai sobre ela, e produz erva útil, provê para aqueles que a lavram e recebe a bênção da parte de Deus.
8 Dɨ, bvò adrélépi kùtsí kɨ ꞌo apfòle mbɨ̀ wàyá ɨ́be dhɨ, atsá ɨ́na ngá àngyá ro gò, Gìká dré adrézó ꞌòle bvò nda nɨ tatrɨ́. Kùdù ro dhɨ, a nɨ zàá vèle àtsɨ́ sè.
8 Mas aquela que produz espinhos e abrolhos é rejeitada, e perto está da maldição; e o seu fim é ser queimada.
9 Dɨ, áma arúpi má dré lèle tò nɨ ɨ, tágba mà dré adrézó tà ta kònɨ̀nɨ dhɨ, mà adré kaꞌìá dhɨ, mɨ̀ nɨ àmɨkya tà tanɨ lavúlé dhɨ kɨ kisú, túmä́ní lɨ́drɨ̀ kóná vésè kólyá dhɨ be.
9 Porém, amados, esperamos coisas melhores de vós, e coisas que acompanham a salvação, embora falemos assim.
10 Tàko ko, Gìká ngbú gyǎgya. Kɨtswá àzí dóro mɨ̀ dré ꞌòle dhɨ kɨ tà tɨvɨ̀ ko. Kɨtswá kpà lèle mɨ̀ dré tadhálé ɨ́ dré, tà mɨ̀ dré ꞌòle ɨ̀ndɨ̀ mɨ̀ dré adrélé ꞌòle áyɨ móndyá lólo ɨ dré dhɨ ɨ sè dhɨ nɨ tà tɨvɨ̀ ko.
10 Porque Deus não é injusto para que se esqueça de vossa obra, e do trabalho de amor que para com o seu nome mostrastes, porquanto ministrastes aos santos, e ainda os servis.
11 Dɨ mà adré lèá dhɨ, àmɨ àlo àlo títí dhɨ ɨ mɨ̀ kàdré dhu rè tà ꞌo togó be àtsɨ ró kònɨ̀nɨ tsàle kùdù na, mɨ̀ kòkisúró tà mɨ̀ dré adrézó mì bha ásà dhɨ ɨ kɨtswálé títí be dhɨ bvó.
11 E desejamos que cada um de vós mostre o mesmo zelo até a completa certeza da esperança até o fim.
12 Mà adré lèá dhɨ, mɨ̀ kàtsá tòbvo ró ko, be ró dhɨ, mɨ̀ kàdré àmɨkya tà ꞌo ngóró móndyá adrébhá tà Gìká dré lazílé dhɨ kɨ kisú àyɨ kɨ tà kaꞌìkaꞌì sè ɨ̀ndɨ̀ àyɨ kɨ togó vwàvwà sè dhɨ kya tɨ́nɨ.
12 Para que não estejais ociosos, mas sejais seguidores dos que pela fé e paciência herdam as promessas.
13 Lókyá Gìká dré tá adréràꞌa tà lazí Àbàrámà dré dhɨ ꞌá dhɨ, sɨ̀ tá mòndrà tadházóá dhɨ, ɨ́ nɨ tà ɨ́ dré lazílé nda nɨ ꞌo bàti. Dhya kàdrɨ̀ akódhɨ nɨ lavúlépi, dré tá kɨtswázó mòndrà nda nɨ sɨ rú nɨ sè dhɨ tá yókódhó. Dɨ Gìká sɨ̀ tá mòndrà nda áyɨ tàndɨ nɨ rú sè,
13 Porque, quando Deus fez a promessa a Abraão, visto que não havia alguém maior por quem jurar, ele jurou por si mesmo,
14 tàzoá dhɨ:
14 dizendo: Certamente abençoando eu te abençoarei e multiplicando eu te multiplicarei.
15 Dɨ Àbàrámà kòletè tà nda togó vwàvwà sè dre dhɨ, dré tà Gìká dré lazílé nda nɨ kisúzó.
15 E assim, tendo Abraão perseverado pacientemente, obteve a promessa.
16 Móndɨ́ ɨ̀ kàdré mòndrà sɨ dhɨ, ɨ̀ adré sɨ̀á móndɨ́ kàdrɨ̀ àyɨ kɨ lavúlépi dhɨ nɨ rú sè. Dɨ mòndrà nda adré tà ɨ̀ dré tàle dhɨ nɨ ꞌo adrélé ru totó tätä, adrézó káyi títí dhɨ kɨ ꞌo akɨ́lé.
16 Porque os homens verdadeiramente juram pelo maior, e o juramento de confirmação é, para eles, um fim de toda contenda.
17 Dɨ Gìká sɨ̀ tá kpà mòndrà tà ɨ́ dré lazílé nda nɨ ꞌòzo adrélé ru totó tätä, ɨ̀ndɨ̀ tadházóá móndyá adrébhá tá ꞌòle tà lazílé nda nɨ kisú dhɨ ɨ dré dhɨ, tà ɨ́ dré kisùle ꞌòle nda kɨtswá tàdzí ru ladzá ko.
17 E assim Deus, desejando mostrar mais abundantemente aos herdeiros da promessa a imutabilidade do seu conselho, confirmou-o com juramento;
18 Dɨ Gìká ꞌo tá tà rì kɨtswábhá ru ladzá ko dhɨ ɨ. Kɨtswá kpà ɨ́na kɨnzò ta tàdzí ko. ꞌO tá kònɨ̀nɨ, kɨtswázó àma àma kɨ zubhá ɨ́ léna dhɨ kɨ tɨmbà àma kɨ tà kaꞌìkaꞌì na, mà kàdréró tròle gɨ́gɨ́ ro tà mà dré adrézó mì bha ásà dhɨ rú.
18 para que através de duas coisas imutáveis, nas quais é impossível que Deus minta, pudéssemos ter uma poderosa consolação, nós, que procuramos refúgio na esperança colocada diante de nós.
19 Tà mà dré adrézó mì bha ásà nda adré àma kɨ ꞌo adrélé àma kɨ totó tätä, tà àlo kòkɨtswáró àma kɨ tà kaꞌìkaꞌì kɨzɨ́ ko dhɨ bvó. Tà mà dré adrézó mì bha ásà nda adré kpà àma kɨ ꞌo lavúlé kɨ́tá ꞌɨ̀le tépelò bhù àdhya nɨ ꞌa lakɨ́zó dhɨ ꞌásè, adrélé fɨ̀le Àrà lólo lavúlé dhɨ na.
19 Esperança essa que temos como âncora da alma, segura e firme, e que penetra até o interior do véu;
20 Yésu nɨ tàndɨ fɨ àrà nda na àma kandrána àma kɨ tà sè dre. Tàko ko, akódhɨ atsá kòwánà kàdrɨ̀ ro kóná vésè kólyá Mèlìkìsèdékè tɨ́nɨ.
20 onde o precursor entrou por nós, o próprio Jesus, feito sumo sacerdote para sempre, segundo a ordem de Melquisedeque.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.