Mateus 25
AGɄMƐ WAMBƗYA (LIK) vs VC
1 «Ka lɨsyɛ li nɨlɔ, ɓokingyasa ndɛkɛ ɓʉngama ɓa kʉgʉ wa lɨsyɛ na ɓasɨka tɛkɛɓɛ. Ɨɓʉ, ɓʉva ndɨ ɓatala kaɓʉ, ɓaga katɨlya mombukwono dumo wa ndʉwa.
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Luga kaɓʉ, kuɓukumuti ɓa ndɨ nɨɓɔ ɓakimibo. Na kuɓukumuti ɓagɔgɔ ɓatʉ ɓʉzɨnga.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 Nɨɓɔ ɓʉzɨnga ɓʉva ndɨ ɓatala kaɓʉ aka, nɨ ɓakovigʉ molingo magɔgɔ mʉmatɨla kʉsɔ yi.
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 Luki limoti, nɨɓɔ ɓakimibo, ɓʉva ndɨ ɓatala na molingo magɔgɔ ka ɓasupa.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 Nɨyɔ mombukwono dumo wa ndʉwa olipya nɨ kanodukugʉ, ɓoko ɓi nɨɓɔ ɓasɨ ɓapʉnga ndɨ kazɨnga ɓatɔtɔ, ɓalalana ndɨ.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 Lugo wo biti, lɨyʉ limoti aɓɨkya ndɨ ɓɛ: ‹Winoni! Mombukwana dumo wa ndʉwa a ko pisi! Gyoni, togoni katɨlya!›
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 Kʉwa wa, ɓoko ɓasɨ ɓozuzuka ndɨ, ɓʉtʉnaga ɓatala kaɓʉ.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Ɓasɨka ɓʉzɨnga ɓʉɓɨkya ndɨ nɨɓɔ ɓakimibo ɓɛ: ‹Tipóni gɔnɨ mino ɨkya molingo, kyɛ ɓatala kusu ɓanolimiko.›
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 Luki limoti, ɓusikisya ndɨ ɓɛ: ‹Kalɨ! Molingo mi nɨma a makɛɗɛ, kakwananɨgʉ katɨtʉlyana ɓasɨ! Windoni koluwo mokunu ka ɓatʉ nɨɓɔ ɓagabaga.›
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 Ngbingo yi nɨnɔ ɓɨnda ndɨ mino, mombukwono dumo wo vononi osiloku. Ɓawai daɓʉ kuɓukumuti nɨɓɔ ɓa ndɨ ɓakɨtʉlya, ɓingya ndɨ pa imoti na ɨɓʉ ka ndaɓʉ yo dumo. Kumbuso yi, ɓadʉla ndɨ mupumi.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 Kʉwa wa, nɨɓɔ ɓʉzɨnga ɓigoku ndɨ, ɓaɓɨkya ɓɛ: ‹Hiii Mombukwono-dosu! Mombukwono-dosu! Tihukwilyanɔ ɓaka mupumi!›
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 Luki limoti, osikisya ndɨ ɓɛ: ‹A lɨngʉnʉ, nakamʉɓɨkya ambɛ, nakamumibigʉ!›»
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 Yeso aɓɨkya ɓata ndɨ ɓɛ: «Wikogoni nɛkɨ ɓuɓisi! Kyɛ makibigʉ lɨsyɛ ɨkanɨ ngbingo.»
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 «Ɓokingyasa ndɛkɛ Ɓʉngama ɓa kʉgʉ wa lɨsyɛ na mʉtʉ ɓemoti nɨnɔ a ndɨ na lɨgʉndʉ. Kambwa katʉkya, ʉmaka ndɨ ɓagya-ligubo kakɨ, ʉgbananɨlyaga makpʉmʉka kakɨ.
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 Kaɓyɛnɛnɛ no ngu ka mʉmbanzʉ yɨkaka-yɨkaka, apá ndɨ mʉgya-ligubo ɓemoti ɓambuma kuɓukumuti. Wagɔgɔ, apá ndɨ ɓambuma ɓaɓa. Na wagɔgɔ ɓata, apá ambuma ɓemoti. Kumbuso yi, aga ndɨ ɨyɨ.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Mʉgya-ligubo nɨnɔ ɓapá ɓambuma kuɓukumuti, aga ndɨ na iɓu koyikosogo, inisana ndɨ ɓata na ɓagɔgɔ kʉgʉ yi kuɓukumuti.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Nɨnɔ ɓapá ndɨ ɓambuma ɓaɓa, aga ndɨ ɨyɨ koyikosogo ɓɛgɛyɔ, inisana ndɨ na ɓagɔgɔ kʉgʉ yi ɓaɓa gɔnɨ.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Luki limoti, nɨnɔ ɓapá ndɨ ambuma ɓemoti, ɨnda ndɨ kakpɔ lɨɓyɛ, olumbo, asʉma ndɨ.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 Nɨyɔ masyɛ akɨtaga mudingi, mombukwana-daɓʉ igoku ndɨ. Ʉɓɨkya kʉwa ndɨ ɓagya-ligubo kakɨ ɓi nɨɓɔ ɓɛ ɓatʉmbʉlyagɨ ɨsaɓʉ ya makpʉmʉka kakɨ.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Mʉgya-ligubo nɨnɔ ɓapá ndɨ ɓambuma kuɓukumuti, odoku, apá ɓagɔgɔ kuɓukumuti kʉgʉ yi. Aɓɨkya ndɨ ɓɛ: ‹Mombukwono-dosu! Wɛsa ndɨ na ɓambuma kuɓukumuti. Wɨna! Ninisana ndɨ ɓata na ɓagɔgɔ kuɓukumuti gɔnɨ.›
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 Mombukwana-dakɨ aɓɨkya ndɨ ɓɛ: ‹A ɓɨnza! Wa mʉgya-ligubo wanza. Wo ɓi na ɓungbingbili ko luki lɨkɛdɛ, nubisa ɓanʉ ngama koɓuulyaga makpʉmʉka mudingi. Gulyo ka ɨgyagya ka Mombukwana-dakʉ!›Kabiso apɛpɛ ka kpɔlɔ, wɨnda mbɛyɨ kaʉkanana na mamakʉ|src="DN00419b.tif" size="col" copy="Darwin Dunham" ref="25:21"
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 Mʉgya-ligubo nɨnɔ ɓapá ndɨ ɓambuma ɓaɓa, odoku ndɨ gɔnɨ ɨyɨ, aɓɨkya ndɨ ɓɛ: ‹Mombukwono-dosu! Wɛsa ndɨ na ɓambuma ɓaɓa aka. Wɨna! Ninisana ndɨ ɓata na ɓambuma ɓagɔgɔ ɓaɓa kʉgʉ yi.›
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 Mombukwana-dakɨ aɓɨkya ndɨ ɓɛ: ‹A ɓɨnza, wa mʉgya-ligubo wanza na walɨngʉnʉ! Wo ɓi mʉtʉ walɨngʉnʉ koɓuulyogo luki lɨkɛɗɛ, nubisa ɓanʉ ngama koɓuulyogo makpʉmʉka mudingi. Gulyo ka ɨgyagya ka Mombukwana-dakʉ!›
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 Kʉwa wa, mʉgya-ligubo nɨnɔ ɓapá ndɨ ambuma ɓemoti, odoku, aɓɨkya ndɨ ɓɛ: ‹Hiii Mombukwono-dosu, nibagatʉ ambɛ wa mʉɗɨya. Wobuulyaga kʉ wakakʉnagɨgʉ mino, wanyɔgɔ masɔlɔ kʉ wakokunigʉ mino.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 Kinili, naɓangatʉ ndɨ, naga kasʉma ambuma kakʉ ka lɨtɔmbʉ. Wɨna! Va ambuma kakʉ nɨmʉ.›
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 Mombukwana-dakɨ asikisya ndɨ ɓɛ: ‹Wa mʉgya-ligubo wanyɛ, mʉfɔlɔɓɔndɔ! Wibagatʉ ndɨ ɓɛ nobuulyaga kʉ nakakʉnagɨgʉ mino, namʉmʉla masɔlɔ nɨmɔ nakokunigʉ.
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 Yɛkɨ a ɓɛyɔ! Wakwanana ndɨ kobisa ɓuyi kamɨ ka baki, iba wa nigiku mino, nakwanano bi konyoku nɨ itundini.
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 Mukupyoni nɛkɨ ambuma yi nɨnɔ, mapá mʉtʉ yi nɨnɔ a ndɨ noɓu tɛkɛɓɛ.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 A ɓɛyɔ, mʉmbanzʉ kika no luki, ɓamatɨlyatʉ ɓata, ika kʉwa na imu makpʉ. Luki limoti, mʉtʉ yi nɨnɔ kɛgʉ no luki ɓakʉpya gʉtʉgʉ luki lɨkɛɗɛ aka nɨlɔ akwanano ɓi kaika nolu.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 Mʉgya-ligubo yi nɨmʉ kɛgʉ na ɨzangɨya, muɗikitoni kunzi ko biti, a pa ya kigomisogo na kaɨlya manzʉ.›»
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 «Ngbingo yi nɨnɔ Mika-Mʉmbanzʉ odoku ndɛkɛ mina ka ɨbɨba kakɨ, pa imoti na ɓamalaika ɓasɨ, ika ndɛkɛ ko kiti kakɨ wa ɓʉngama, ka ɨbɨba ya kʉgʉ wa lɨsyɛ.
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 Ɓambanzʉ ɓo giyo yasɨ ɓamʉmʉkana ndɛkɛ kambwa kakɨ. Ʉgbanana ndɛkɛ ɓambanzʉ dididi mʉɗɔngɔnɨ ɓɛyɔ muɓuɓulyo ʉgbananaga mino ɓamɛmɨ na ɓakɔndɔlɔ.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 Ubisa ndɛkɛ ɓakɔndɔlɔ ka nakpangbala wa kumbanzɨkanɨkɔ kakɨ, ubisa ɓamɛmɨ ka kulekuke.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 Nɨɓɔ ɓa ka kumbanzɨkanɨkɔ, ngama ʉɓɨkya kʉwa ndɛkɛ ɓɛ: ‹Doniku, iɓunu nɨɓɔ Baba amuɗukulyoni ndɨ ɓʉɓʉnga. Voni lisimo la ɓʉngama nɨlɔ ɓamuɓungusilyaga ndɨ katʉkya ko ngbingo nɨnɔ aka nɔ ɓagya ndɨ mino ɔɓɨlɨ.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 A ɓɛyɔ, na ndɨ kaɨmʉkana nza, mɛpátʉ ndɨ malɨlɨ. Na ndɨ na mʉsasa, mɛpá liɓo limwo. Na ngbingo yi nɨnɔ na ndɨ mino mubiko, mɛtɨlyatʉ ndɨ.
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 Ngbingo yi nɨnɔ na ndɨ mino ndumbu, mɛpátʉ ndɨ ɓotu. Na ndɨ no koloɓu, modokutɔ ndɨ kɛnda. Ko ngbingo yi nɨnɔ na ndɨ mino ka bɔlɔkɔ, modokutɔ ndɨ kɛnda.›
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 Kʉwa wa, ɓatʉ ɓongbingbili ɓamuusa ndɛkɛ ɓɛ: ‹Mombukwono-dosu, ngbinga tino nɔ tʉmɨna ndɨ mina na nza, tʉpá malɨlɨ? Ikanɨ na mʉsasa, tʉpá liɓo limwo?
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 Ngbinga tina nɔ wa ndɨ mino mubiko, tʉtɨlya? Ikanɨ wa ndɨ ndumbu, tʉpá ɓotu?
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 Na ngbinga tina nɔ tʉmɨna ndɨ mino no koloɓu, ikanɨ ka bɔlɔkɔ taga kaʉnda?›
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 Kʉwa wa, ngama usikisya ndɛkɛ ɓɛ: ‹A lɨngʉnʉ, nakamʉɓɨkya ambɛ, lasɨ nɨlɔ magyɨlya ndɨ ɓemoti luga ka ɓomiki ɓakɛkɛkɛ ɓi nɨɓa ɨkanɨ ɓemoti luga ka ɓomika-mama, mɛgyɨlya ndɨ ɨmɨ ɓɨkpɛ.›
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 Kʉwa wa, ʉɓɨkya ndɛkɛ nɨɓɔ ɓika ndɛkɛ ka kulekuke kakɨ ɓɛ: ‹Tukyoni ɓuwobi na ɨmɨ, iɓunu migbongisisoni! Windoni ko ɓuku ɓa ɓɛnzɛ na ɓɛnzɛ. Ɓuku ɓi nɨɓɔ iɓungusyaga ndɨ ko bulya ka mumuyoniso na ɓamalaika kakɨ!
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 A ɓɛyɔ, na ndɨ kaɨmʉkana nza, makɛpágʉ ndɨ malɨlɨ. Na ndɨ na mʉsasa, makɛpágʉ ndɨ liɓo limwo.
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 Ngbingo yi nɨnɔ na ndɨ mina mubiko, makɛtɨlyagʉ ndɨ. Ngbingo yi nɨnɔ na ndɨ mina ndumbu, makɛpágʉ ndɨ ɓotu. Na ngbingo yi nɨnɔ na ndɨ mina no koloɓu ikanɨ ka bɔlɔkɔ, makodokugʉ ndɨ kɛnda.›
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 Kʉwa wa, ɓasikisya ndɛkɛ ɓɛ: ‹Mombukwono-dosu, ngbinga tina nɔ wa ndɨ mina kaɨmʉkana nza, ikanɨ mʉsasa, ikanɨ wa ndɨ mubiko, ikanɨ wa ndɨ ndumbu, ikanɨ no koloɓu, ikanɨ ka bɔlɔkɔ nɨ takusingyigʉ?›
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 Ngama usikisya kʉwa ndɛkɛ ɓɛ: ‹A lɨngʉnʉ, nakamʉɓɨkya ambɛ, lasɨ nɨlɔ makagyɨlyagʉ ndɨ ɓemoti luga ka ɓomiki ɓakɛkɛkɛ bi nɨɓa, makɛgyɨlyagʉ ndɨ ɨmɨ.›
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 Ɓatʉ ɓi nɨɓɔ ɓopupa ndɛkɛ wa, ɓaga kaigyogyiso ka ɓɛnzɛ na ɓɛnzɛ. Luki limoti, nɨɓɔ ɓongbingbili, ɓogulyo ndɛkɛ ka ɔɓɨlɨ wa ɓɛnzɛ na ɓɛnzɛ.»
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.