Mateus 22

AGɄMƐ WAMBƗYA (LIK) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Yeso idukulaga ndɨ kaʉnzɨnɨlya ɓata ɓambaza ka ɓambanzʉ ɓi nɨɓɔ na mozuni, ʉɓɨkya ndɨ ɓɛ:
1 De novo Jesus lhes falou por parábolas, dizendo:
2 «Ɓʉngama ɓa kʉgʉ wa lɨsyɛ a mʉɗɔngɔnɨ abɛ ngama ɓemoti nɨnɔ alyisisya ndɨ mikakɨ mʉlʉkʉ yi dumo mudingi mʉvanana.
2 — O Reino dos Céus é semelhante a um rei que preparou uma festa de casamento para seu filho.
3 Ngama yi nɨnɔ ʉtɨka ndɨ ɓagya-ligubo kakɨ kaumokoku ɓatʉ nɨɓɔ ɓutikisya ndɨ ko dumo. Luki limoti, ɓatʉ ɓi nɨɓɔ ɓakya ndɨ kodoku.
3 Enviou os seus servos a chamar os convidados para a festa, mas estes não quiseram vir.
4 Kʉwa wa, ʉtɨka ndɨ ɓata ɓagya-ligubo ɓagɔgɔ, ʉɓɨkya ɓɛ: ‹Windoni kaʉɓɨkya ɓatʉ nɨɓɔ nutikisyi ɓi ɓɛ: Mbɨya wanʉ, malɨlɨ a kʉwa muɓyo! Numwisisini ɓi ɓangɔmbɛ na ɓanyama kamɨ ɓagɔgɔ ɓanvʉɗʉ-nvʉɗʉ. Masɨ a makɨtʉlya, doniku ko dumo wo vononi!›
4 Enviou ainda outros servos, dizendo: “Digam aos convidados: Eis que já preparei o meu banquete; os meus bois e animais da engorda já foram abatidos, e tudo está pronto; venham para a festa.”
5 Luki limoti, yalɨkya yi nɨyɔ kudwisagʉ ndɨ pɔ gʉtʉgʉ lɨmbɛngɨ aka. Ɓemoti ɨmagalya ndɨ ɨyɨ ko tiko kakɨ na wagɔgɔ ɨnda ndɨ kagaba makpʉmʉka kakɨ.
5 Mas os convidados não se importaram e se foram, um para o seu campo, outro para o seu negócio.
6 Ɓatʉ ɓagɔgɔ ɓugwi ndɨ ɓagya-ligubo ɓi nɨɓɔ, ɓʉlya ndɨ ɓɨsʉsʉsʉ, ɓʉmwɔgɔ.
6 Outros, agarrando os servos, os maltrataram e mataram.
7 Lɨmbɛngɨ akandɨkanaga ndɨ ngama yi nɨnɔ ɓɨsʉlʉ-sʉlʉ. Ʉtɨka kʉwa ndɨ ɓasʉda kakɨ kaulumwisogo ɓatʉ ɓanyɛ ɓi nɨɓɔ ɓʉmwɔgɔ ndɨ ɓagya-ligubo kakɨ na kabʉsya gʉɗʉ yi nɨnɔ.
7 — O rei ficou furioso e, enviando as suas tropas, exterminou aqueles assassinos e incendiou a cidade deles.
8 Kumbuso yi, ʉɓɨkya ndɨ ɓagya-ligubo kakɨ ɓɛ: ‹Malɨlɨ mo dumo oɓyini ɓi. Luki limoti, ɓatʉ nɨɓɔ nutikisyi ɓi ɓakokwononigʉ kodoku.
8 Então disse aos seus servos: “A festa está pronta, mas os convidados não eram dignos.
9 Yɛkɨ a ɓɛyɔ, syoni mʉ ma sɛngɨ. Huɓikyoni ɓatʉ ɓasɨ nɨɓɔ mabangana na ɨɓʉ ɓɛ ɓoduku ko dumo wo vononi.›
9 Vão, pois, para as encruzilhadas dos caminhos e convidem para o banquete todos os que vocês encontrarem.”
10 Ɓagya-ligubo ɓi nɨɓɔ ɓosya ndɨ pisi. Ɓʉmʉmʉla ɓatʉ ɓasɨ nɨɓɔ ɓa ndɨ kabangana na ɨɓʉ iki ɓatʉ ɓanyɛ ikanɨ ɓanza. Ɓodoku kʉwa ndɨ na ɨɓʉ, ndaɓʉ yo dumo otuma ndɨ ɓɨɗɛ.
10 E, saindo aqueles servos pelas estradas, reuniram todos os que encontraram, maus e bons; e a sala do banquete ficou cheia de convidados.
11 Nɨyɔ ngama yi nɨnɔ ogulya ndɨ ka ndaɓʉ kyɛ ʉmɨnɨ ɓobiko, amɨna ndɨ mʉtʉ ɓemoti nɨnɔ kimokisyagʉ ndɨ ɓotu ɓayo dumo.
11 — Mas, quando o rei entrou para ver os que estavam à mesa, notou ali um homem que não trazia veste nupcial
12 Amuusa ndɨ ɓɛ: ‹Yɛ wai! A ɓʉnɨ wingyiku mino kʉnʉ, nɨ wakimokisyigʉ ɓotu ɓayo dumo?› Luki limoti, alʉkʉ nɔ adaka ndɨ ɨyɨ ɓiwo.
12 e perguntou-lhe: “Amigo, como você entrou aqui sem veste nupcial?” E ele emudeceu.
13 Kʉwa wa, ngama yi nɨnɔ ʉɓɨkya ndɨ ɓagya-ligubo kakɨ ɓɛ: ‹Mukondoni alʉkʉ yi nɨmʉ magʉ na maɓɔkʉ, mambimba kunzi ko biti! Kʉ ɓɛyɔ, ika ndɛkɛ kaigomisogo na kaɨlya manzʉ ɓɨkyalʉ-kyalʉ.›»
13 Então o rei ordenou aos serventes: “Amarrem os pés e as mãos dele e atirem-no para fora, nas trevas; ali haverá choro e ranger de dentes.”
14 Kumbuso yi, Yeso omosisyoku ɓɛ: «Ɓatʉ nɨɓɔ ɓʉmakaga ɓa ɓakpʉ, luki limoti nɨɓɔ ɓʉpʉnaga ɓa ɓakɛɗɛ.»
14 Porque muitos são chamados, mas poucos são escolhidos.
15 Ɓafalisayɔ ɓaga ndɨ kagyɨlya Yeso dikiɗi, ɓalɨka ndɨ ɓɛ igwinoni pisi ka mʉnzɨna kakɨ.
15 Então os fariseus se retiraram e consultaram entre si como surpreenderiam Jesus em alguma palavra.
16 Kʉwa wa, ɓatikilyoku ndɨ ɓaɓɨɓya ɓemoti-ɓemoti kaɓʉ pa imoti na ɓatʉ ɓa liɗu ka Ɛlɔdɨ. Ɓatʉ ɓi nɨɓɔ ɓamuusa ndɨ Yeso ɓɛ: «Muwonisilo! Takaiba ɓɛ wa mʉtʉ walɨngʉnʉ, wowonisilogo na ɓungbingbili ɓɛyɔ Kunzi apago mino ɓɛ ɔɓɨlɨ kusu iki. Wakaɓangagɨgʉ mʉmbanzʉ gʉtʉgʉ ɓemoti aka, kyɛ wakʉndagɨgʉ gɔnɨ ɓambanzʉ kaɓyɛnɛnɛ na ɨbɨba kaɓʉ.
16 E enviaram-lhe discípulos, juntamente com os herodianos, para lhe dizer: — Mestre, sabemos que o senhor é verdadeiro e que ensina o caminho de Deus de acordo com a verdade, sem se importar com a opinião dos outros, porque não olha para a aparência das pessoas.
17 Tɨɓɨkya nɛkɨ mʉtamanagɨ kakʉ: Ambɛ, takwananatʉ kakalya ikanɨ takokolyonitɔgʉ manzanza ka Ngama Kaizalɨ?»
17 Assim sendo, diga-nos o que o senhor acha: é lícito pagar imposto a César ou não?
18 Luki limoti, Yeso iba ndɨ tamanaga kaɓʉ yanyɛ. Usikisya ɓɛ: «Ɓatʉ ɓa kʉɓɔɓɔkʉ! Ko bulya ɨkɨ yɔ mo mina kakɨsa kɛɓɔ?
18 Mas Jesus, percebendo a maldade deles, respondeu:
19 Iwonyoni ɓuyi nɨɓɔ makalyaga na iɓu manzanza.»
19 Mostrem-me a moeda do imposto. Trouxeram-lhe um denário.
20 Yeso umuusa ndɨ ɓɛ: «Mulundu no lino li nɨlɨ, a la ka wanɨ?»
20 E Jesus lhes perguntou:
21 Ɓasikisya ndɨ ɓɛ: «Ma ka Ngama Kaizalɨ.»
21 Eles responderam: — De César. Então Jesus lhes disse:
22 Nɨyɔ ɓʉkana sikisyo yi nɨyɔ, ɓombombaya ndɨ kʉgbɛ, ɓasa ndɨ wa, ɓaga.
22 Ouvindo isto, se admiraram e, deixando-o, foram embora.
23 Ka lɨsyɛ li nɨlɔ aka lɔ, Ɓasadukayɔ ɓemoti-ɓemoti ɓakpuɗoku ndɨ Yeso. (Ɨɓʉ ɓaɓɨkyaga ɓɛ ɓamanda kopupogigʉ ka ɓambʉkʉ.) Ɓamuusa kʉwa ndɨ ɓɛ:
23 Naquele dia, alguns saduceus, que dizem não haver ressurreição, aproximaram-se de Jesus e lhe perguntaram:
24 «Muwonisilo! Musa aɓɨkya ndɨ ɓɛ: ‹Kika nɨ mʉmbanzʉ okwini, asa mukakɨ nɨ koɓukuti na ɨyɨ, akwanana ɓɛ mamakɨ amɨgɨlyɨ woko yi nɨnɔ, kyɛ aɓʉkʉtɨlyagɨ yaa-dakɨ nɨnɔ okwa ndɨ ɓomiki.›
24 — Mestre, Moisés disse: “Se alguém morrer, não tendo filhos, o irmão desse homem deve casar com a viúva e gerar descendentes para o falecido.”
25 Wɨna sɛ, luga kusu a ndɨ na ɓomiki ɓalʉkʉ ɓi maɗɨya na ɨka nɨɓɔ ɓopupa ndɨ mʉma mimoti. Pʉta ava ndɨ muko, luki limoti, okwa ndɨ nɨ koɓukutigʉ na ɨyɨ. Asɨlya kʉwa ndɨ syononoga kakɨ woko yi nɨnɔ.
25 Ora, havia entre nós sete irmãos. O primeiro, tendo casado, morreu e, não tendo descendência, deixou sua mulher para seu irmão.
26 Syononoga kakɨ yi nɨnɔ okwa ndɨ gɔnɨ. Igyonosa ndɨ mʉɗɔngɔnɨ ɓɛgɛyɔ ka mamaɓʉ yi nɨnɔ wa masaa, kadwɛ ka nɨnɔ wa maɗɨya na ɨka.
26 O mesmo aconteceu com o segundo, com o terceiro, até o sétimo.
27 Kumbuso ɨɓʉ ɓasɨ kolumwogo, muko yi nɨnɔ ʉɓyɛ kʉwa ndɨ gɔnɨ ɨyɨ.
27 Por fim, depois de todos, morreu também a mulher.
28 Ka lɨsyɛ lipupa ka ɓambʉkʉ, muko yi nɨnɔ ika ndɛkɛ muka wanɨ luga kaɓʉ? A ɓɛyɔ, ɨɓʉ ɓasɨ maɗɨya na ɨka ɓavatʉ ndɨ!»
28 Portanto, na ressurreição, de qual dos sete ela será esposa? Porque todos casaram com ela.
29 Yeso usikisya ndɨ ɓɛ: «Ma ɓuɓungogo, kyɛ makɛgʉ kotombisyo Moɓiso Motu ikanɨ ngu ko Kunzi.
29 Jesus respondeu:
30 A ɓɛyɔ, ngbingo yi nɨnɔ ɓamanda opupa ndɛkɛ mino ka ɓambʉkʉ, ɓalʉkʉ ɓakʉvɨgʉ ndɛkɛ ɓata ɓoko ikanɨ ɓoko kavyɛgɛ. Luki limoti, ɓika ndɛkɛ mʉɗɔngɔnɨ abɛ ɓamalaika ɓa kʉgʉ wa lɨsyɛ!
30 Porque, na ressurreição, nem casam, nem se dão em casamento, mas são como os anjos no céu.
31 Ko bulyo yipupa ka ɓambʉkʉ, makanotongulogigʉ mbɛyɨ ɓɛyɔ Kunzi aɓɨkya ndɨ mino ɓɛ:
31 Quanto à ressurreição dos mortos, vocês nunca leram o que Deus disse a vocês:
32 ‹Ɨmɨ, na Kunzi ka Abalahamʉ, ka Isaka na ka Yakɔbɔ.› Yeso omotiloku ndɨ ɓɛ, Kunzi kɛgʉ Kunzi ka ɓamanda, luki limoti, a Kunzi ka ɓatʉ nɨɓɔ ɓa na ɔɓɨlɨ!»
32 “Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó”? Ele não é Deus de mortos, e sim de vivos.
33 Ɓambaza ka ɓambanzʉ nɨɓɔ ɓʉkana ndɨ mʉtɨwɨ mi nɨmɔ, ɓombombaya ndɨ kʉgbɛ.
33 Ouvindo isto, as multidões se maravilhavam da sua doutrina.
34 Ngbingo yi nɨnɔ Ɓafalisayɔ ɓʉkana ndɨ mina ɓɛ Yeso udokisini Ɓasadukayɔ, Ɓafalisayɔ ɓi nɨɓɔ ɓamʉmʉkana kʉwa ndɨ pa imoti.
34 Entretanto, os fariseus, sabendo que Jesus havia silenciado os saduceus, reuniram-se em conselho.
35 Ɓemoti kaɓʉ nɨnɔ ibaga ndɨ mʉtʉʉ kʉgbɛ, akpuɗoku ndɨ Yeso kakɨsa kaɓɔɓɔ, amuusa ɓɛ:
35 E um deles, intérprete da Lei, querendo pôr Jesus à prova, perguntou-lhe:
36 «Muwonisilo! Kʉsɔ wa mʉtʉʉ masɨ, mʉtʉʉ tina mɔ okitogi magɔgɔ na ɨzangɨya kʉgbɛ?»
36 — Mestre, qual é o grande mandamento na Lei?
37 Yeso asikisya ndɨ ɓɛ: «‹Mʉpa Mombukwana-dakʉ Kunzi na lɨmbɛngɨ kakʉ lasɨ, na mʉtamanagɨ kakʉ masɨ na yimibo kakʉ yasɨ.›
37 Jesus respondeu:
38 Mʉtʉʉ ma ɨzangɨya kʉgbɛ na ma mambwa nɨmɔ.
38 Este é o grande e primeiro mandamento.
39 Mʉtʉʉ ma mɨɓa a mʉɗɔngɔnɨ: ‹Mʉpa mamakʉ mʉɗɔngɔnɨ ɓɛyɔ wɨpago mino ɨwɛ mombukwana-dakʉ yi.›
39 E o segundo, semelhante a este, é: “Ame o seu próximo como você ama a si mesmo.”
40 Mʉtʉʉ mɨɓa mi nɨmɔ a madʉlʉ ma masɨ nɨmɔ ikpikaga ka Mʉtʉʉ ka Musa na ka ɓakɨtaɓʉ ka ɓogyalandʉ.»
40 Destes dois mandamentos dependem toda a Lei e os Profetas.
41 Ngbingo yi nɨnɔ Ɓafalisayɔ ɓa ndɨ mina ɓʉmʉmʉkana, Yeso umuusa ndɨ ɓɛ:
41 Estando reunidos os fariseus, Jesus lhes perguntou:
42 «Mʉtamanagɨ kunu a ɓʉnɨ kʉgʉ ka Kilisito? Opupa ndɨ ka lɨvananza ka wanɨ?» Ɓasikisya ndɨ ɓɛ: «A miko-mika ngama Daudi.»
42 — O que vocês pensam do Cristo? De quem é filho? Eles responderam: — De Davi.
43 Yeso ʉɓɨkya ndɨ ɓɛ: «Yɛkɨ a ɓɛyɔ, pisi ko ngu ya Lɨmbɛngɨ-Lotu, Daudi akwanana ndɨ lɨkɨ kamaka Kilisito ɓɛ Mombukwono-dosu? A ɓɛyɔ, Daudi aɓɨkya ndɨ ɓɛ:
43 E Jesus perguntou:
44 ‹Mombukwono-dosu aɓɨkya ndɨ Mombukwana-damɨ ɓɛ:
44 “Disse o Senhor ao meu Senhor:
45 Kika nɛkɨ nɨ Daudi akamaka Kilisito ɓɛ Mombukwono-dosu, igyonosa kʉwa lɨkɨ ɓɛ iki ɓata miko-mikakɨ?»
45 — Portanto, se Davi o chama de Senhor, como ele pode ser filho de Davi?
46 Kɛgʉ na mʉmbanzʉ gʉtʉgʉ ɓemoti aka nɨnɔ akwanana ndɨ kasikisya Yeso lɨkpʉmʉka. Katʉkya ka lɨsyɛ li nɨlɔ, kɛgʉ na mʉtʉ nɨnɔ ɨkpʉnda ndɨ ɓata ɓɛ amuusogi makpʉmʉka.
46 E ninguém podia lhe responder uma palavra; e a partir daquele dia ninguém mais ousou fazer perguntas.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.