Lucas 12

AGɄMƐ WAMBƗYA (LIK) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Ko ngbingo yi nɨnɔ, ɓambaza ɓakpʉkpʉ kʉgbɛ ka ɓambanzʉ ɓamʉmʉkana ndɨ ka kpɔlɔ ka Yeso, ɓotoni ɓikpwɔ, ɓanaɗɨtana magʉ ɓɨnvɨnvɨnvɨ. Yeso apʉnga mbɛyɨ kaʉɓɨkya ɓaɓɨɓya kakɨ aka ɓɛ: «Wiminyonito na kʉɓɔɓɔkʉ ka Ɓafalisayɔ nɨkwɔ a abɛ sɨbʉkʉsɔ nɨsɔ ofulisaga mukati.
1 Milhares de pessoas se ajuntaram, de tal maneira que umas pisavam as outras. Então Jesus disse primeiro aos discípulos:
2 Masɨ nɨmɔ a makɨsʉma inisanatʉ ka ɓʉngbanganya, na nɨmɔ a ko dikiɗi, imibisikosatʉ ndɛkɛ.
2 Tudo o que está coberto vai ser descoberto, e o que está escondido será conhecido.
3 Kinili masɨ nɨmɔ makaɓɨkya ko biti, ɓambanzʉ ɓʉkana ndɛkɛ ka ɓʉngbanganya. Masɨ nɨmɔ makaɓɨkya na ɓepisi-pisi nɨ midulogini ka ndaɓʉ, ɓakʉwa ndɛkɛ ka ɓakugbondo.»
3 Assim tudo o que vocês disserem na escuridão será ouvido na luz do dia. E tudo o que disserem em segredo, dentro de um quarto fechado, será anunciado abertamente.
4 «Nakamʉɓɨkya iɓunu ɓawai ambɛ: makuɓongonitɔgʉ ɓatʉ nɨɓɔ ɓamwɔgɔ nzʉyɨ, luki limoti, nɨ kumbuso yi, ɓakakwananɨgʉ kagya luki lagɔgɔ kʉgʉ yi.
4 Jesus continuou:
5 Luki limoti, nakamʉɓɨkya ambɛ wanɨ nɔ mokwononi kaɓanga: muɓongoni Kunzi nɨnɔ, kumbusa wa kukwakʉ, a no ngu kamʉɗɨkɨta ko ɓuku ɓa ɓɛnzɛ na ɓɛnzɛ. Iyo, nakamʉɓɨkya ambɛ ɨyɨ nɔ mokwononi kaɓanga yi!
5 Vou mostrar a vocês de quem devem ter medo: tenham medo de Deus, que, depois de matar o corpo, tem poder para jogar a pessoa no inferno. Sim, repito: tenham medo de Deus.
6 Ɓakʉgabagɨgʉ mbɛyɨ ɓakyɔkyɔɗɔ kuɓukumuti ka ɓambuma ɓaɓa? Luki limoti, Kunzi kaɓʉsalɨgʉ gʉtʉgʉ ɓemoti aka luga kaɓʉ.
6 — Por acaso não é verdade que cinco passarinhos são vendidos por algumas moedinhas? No entanto Deus não esquece nenhum deles.
7 Gʉtʉgʉ tukatʉ ta ɓamʉ kunu aka tasɨ, atɨtanga. Makoɓongonitɔgʉ nɛkɨ! iɓunu ma na ɨzangɨya kʉgbɛ kaʉkɨtaga ɓakyɔkyɔɗɔ ɓudingi.»
7 Até os fios dos cabelos de vocês estão todos contados. Não tenham medo, pois vocês valem mais do que muitos passarinhos!
8 «Nakamʉɓɨkya ɓata ambɛ: mʉtʉ wasɨ nɨnɔ ɛɓɨnɨkyana ko misa ka ɓambanzʉ, Mika-mʉmbanzʉ aɓɨnɨkyana ndɛkɛ ɨyɨ ɓɛgɛyɔ ko misa ka ɓamalaika ko Kunzi,
8 Jesus disse ainda:
9 luki limoti mʉtʉ wasɨ nɨnɔ ɛmanganya ko misa ka ɓambanzʉ, Mika-mʉmbanzʉ amanganya ndɛkɛ ɨyɨ ɓɛgɛyɔ ko misa ka ɓamalaika ko Kunzi.
9 Mas aquele que disser publicamente que não é meu, o Filho do Homem também dirá diante dos anjos de Deus que essa pessoa não é dele.
10 Mʉtʉ wasɨ nɨnɔ akanzɨna yanyɛnyɛ ko bulya ko Mika-mʉmbanzʉ, inisatʉ na mʉpɨlya. Luki limoti nɨnɔ atʉmbwa Lɨmbɛngɨ-Lotu, kinisigʉ ndɛkɛ na mʉpɨlya.
10 — Quem falar contra o Filho do Homem será perdoado, porém quem
11 Ngbingo yi nɨnɔ ɓɨnda ɓanʉ mino na iɓunu ka ɓandaɓʉ ɓaya malʉmba ka Ɓayuda, ka ɓangama na ɓatʉ ɓakpʉkpʉ, makomomonitɔgʉ kakɨsa ɓɛyɔ mosomboku mino ikanɨ ɓɛyɔ moɓikyoku mino.
11 — Quando levarem vocês para serem julgados nas
12 A ɓɛyɔ, Lɨmbɛngɨ-Lotu amuwonisilatʉ nɨlɔ moɓikyoku ko ngbingo yi nɨnɔ aka nɔ.»
12 Pois naquela hora o Espírito Santo lhes ensinará o que devem dizer.
13 Kʉwa wa mʉtʉ ɓemoti ka ambaza aɓɨkya ndɨ Yeso ɓɛ: «Muwonisilo, ɨɓɨkyɨlyanɔ ɓaka mika mama ambɛ tagbananɨ na ɨyɨ mukumbo nɨmɔ baba atɨsɨlya ndɨ.»
13 Um homem que estava no meio da multidão disse a Jesus: — Mestre, mande o meu irmão repartir comigo a herança que o nosso pai nos deixou.
14 Luki limoti Yeso asikisya ɓɛ: «Alʉkʉ aaa, wanɨ nɔ ebisi zozi kunu ikanɨ mʉtʉ mʉgbananaga lɨngama kunu na mamakʉ?»
14 Jesus disse:
15 Kumbuso yi ʉɓɨkya ɓɛ: «Wiminyonito na mʉsasa ma mukumbo, kyɛ ɔɓɨlɨ ka mʉmbanzʉ kɛgʉ ko bulya ɓudingi ɓa mukumbo kakɨ, gʉtʉgʉ nɨ a na lɨngama lidingi aka.»
15 E continuou, dizendo a todos:
16 Kumbuso yi, Yeso atwa kʉwa lizuni li nɨlɨ: «Mʉtʉ wa mukumbo ɓemoti a ndɨ na ɓotiko nɨɓayɔ apá ndɨ masɔlɔ makpʉ.
16 Então Jesus contou a seguinte parábola :
17 Apʉnga ndɨ katamanaga, animuusa ɓɛ: ‹Nagya sɛ kʉwa ɓʉnɨ? Nakɛgʉ na pa nɨyɔ nobisa mino masɔlɔ kamɨ.›
17 Então ele começou a pensar: “Eu não tenho lugar para guardar toda esta colheita. O que é que vou fazer?
18 Ɨyɨ aka ɓɛ: ‹Okwononi napanzɨ ɓabasa ɓaya masɔlɔ kamɨ, nopika nɨɓayɔ ɓayakpʉkpʉ kʉgbɛ, kʉsɔ yi nobiso ɓanʉ mino masɔlɔ na mukumbo kamɨ masɨ.
18 Ah! Já sei! — disse para si mesmo. — Vou derrubar os meus depósitos de cereais e construir outros maiores ainda. Neles guardarei todas as minhas colheitas junto com tudo o que tenho.
19 Kumbuso yi, naɓɨkya kʉwa lɨmbɛngɨ kamɨ ɓɛ: Na kʉwa na mukumbo mudingi ka ɓyanga ɓakpʉ, noyukumatʉ kʉwa mbɛyɨ, nika kʉwa asɨ kalyalya aka, komwo na kazananɨlya ɔɓɨlɨ.›
19 Então direi a mim mesmo: ‘Homem feliz! Você tem tudo de bom que precisa para muitos anos. Agora descanse, coma, beba e alegre-se.’ ”
20 Luki limoti Kunzi aɓɨkya ɓɛ: ‹Ɨwɛ ngingi mʉna! Wakokwo no biti yi nɨyɨna aka yɨ. Wasɨlya kʉwa wanɨ mukumbo mi nɨmana wapɨmbya ɓɨkyɔkyɔkyɔ mana?›»
20 Mas Deus lhe disse: “Seu tolo! Esta noite você vai morrer; aí quem ficará com tudo o que você guardou?”
21 Yeso omotiloku ɓɛ: «A mʉɗɔngɔnɨ ɓɛyɔ ka nɨɓɔ ɓɨmʉmʉlyaga mukumbo, luki limoti kanɨ ɓakɛgʉ nomu kʉ ko Kunzi.»
21 Jesus concluiu:
22 Kumbuso yi Yeso ʉɓɨkya ɓaɓɨɓya kakɨ ɓɛ: «Kinili nakamʉɓɨkya ambɛ: Makigbomisonitɔgʉ ɓamʉ ko bulya ɔɓɨlɨ kunu, iki ko bulya malɨlɨ, iki ko bulya nzʉyɨ kunu ikanɨ ko luki la kimokisyo.
22 Então Jesus disse aos seus discípulos:
23 A ɓɛyɔ, ɔɓɨlɨ a na ɨzangɨya kʉgbɛ kakɨtaga malɨlɨ, nzʉyɨ a na ɨzangɨya kʉgbɛ kakɨtaga ɓotu.
23 Pois a vida é mais importante do que a comida, e o corpo é mais importante do que as roupas.
24 Huminoni mbɛyɨ ɓombu! Ɓakakʉnagɨgʉ, ɓakobuulyogigʉ, ɓakɛgʉ na pa nɨyɔ ɓobisaga mino masɔlɔ, luki limoti Kunzi ulyolisagatʉ! Wɨna sɛ, iɓunu ma na ɨzangɨya yidingi kʉgbɛ kaʉkɨtaga ɓombu!
24 Vejam os corvos: não semeiam, não colhem, não têm despensas nem depósitos, mas Deus dá de comer a eles. Será que vocês não valem muito mais do que os pássaros?
25 Wanɨ nɔ akwanana luga kunu, pisi kaigbomisa mʉ, kosisilo mino masyɛ ma ɔɓɨlɨ kakɨ?
25 Qual de vocês pode encompridar a sua vida, por mais que se preocupe com isso?
26 Kika nɛkɨ ɓɛ makakwananɨgʉ kagya luki lɨkɛɗɛ abɛ nɨlɔ, ko bulya ɨkɨ yɔ makaigbomisa ɓamʉ ka makpʉmʉka magɔgɔ?
26 Portanto, se vocês não podem conseguir uma coisa assim tão pequena, por que se preocupam com as outras?
27 Wondoni mbɛyɨ maʉwa mo tutu ɓizumuuu, winoni ɓɛyɔ aɓakaga mino: kagyagɨgʉ ligubo, kakʉɓagɨgʉ ɓotu. Luki limoti, nakamʉɓɨkya ambɛ, gʉtʉgʉ ngama Sɔlɔmɔnɔ aka ka lɨngama kakɨ lasɨ, kimokisyagʉ ndɨ kutuko kwanza gʉtʉgʉ kumoti aka abɛ lɨʉwa limoti luga wa nɨma.
27 Vejam como crescem as flores do campo: elas não trabalham, nem fazem roupas para si mesmas. Mas eu afirmo a vocês que nem mesmo Salomão, sendo tão rico, usava roupas tão bonitas como uma dessas flores.
28 Kika nɛkɨ nɨ Kunzi akomokisyogo mapakʉ mo tutu nɨmɔ a na lɨsyɛ li nɨlɨ wa, na ɓʉgala ɓaɗɨkɨta ko ɓuku, ko bulya ɨkɨ yɔ kakwananɨgʉ mino kamumokisyogo iɓunu ɓɨkpɛ? Eeeze, sɛ kʉwa iɓunu ɓana ma na baya yɨkɛɗɛ aaa!
28 É Deus quem veste a erva do campo, que hoje está aqui e amanhã desaparece, queimada no forno. Então é claro que ele vestirá também vocês, que têm uma fé tão pequena!
29 Sɛ kʉwa iɓunu, makomomonitɔgʉ kakɨsa ɓɛ talya ɨkɨ, ikanɨ ɓɛ tomwo ɨkɨ. Makigbomisonitɔgʉ ɓamʉ ka nɨlɔ.
29 Portanto, não fiquem aflitos, procurando sempre o que comer ou o que beber.
30 A ɓɛyɔ, ɓatʉ nɨɓɔ ɓakamibigʉ Kunzi ɓɔ ɓikaga kaamama kakɨsa masɨ mi nɨmɔ. Luki limoti, Obonu ibagatʉ ɓɛ ma na mʉsasa ma makpʉmʉka mi nɨmɔ.
30 Pois os pagãos deste mundo é que estão sempre procurando todas essas coisas. O Pai de vocês sabe que vocês precisam de tudo isso.
31 Luki limoti kisoni mbɛyɨ Ɓʉngama ko Kunzi, kumbuso yi amʉpá kʉwa gɔnɨ magɔgɔ kʉgʉ yi.
31 Portanto, ponham em primeiro lugar na sua vida o
32 Makoɓongonitɔgʉ, iɓunu ambaza mʉkɛɗɛ aaa! Baba ɨna ndɨ ɓɨnza kamʉpá Ɓʉngama kakɨ!
32 Jesus continuou:
33 Goboni mukumbo kunu, mʉpá ɓatʉ ɓa yangya ɓuyi ɓi. Ika abɛ makɨgyɨlya iɓunu ɓamombukwana-donu ɓi ligi yɨsʉma ɓuyi nɨyɔ ɓuyi koɓungigʉ mino. Bisoni lɨngama kunu kʉgʉ wa lɨsyɛ kʉ kapʉtɨkanɨgʉ ndɛkɛ mino. Mʉtʉ wo kuɓakʉ kakpʉɗɨgʉ, mʉkɛkɛɗʉ kalyɨgʉ ɓɛgɛyɔ.
33 Vendam tudo o que vocês têm e deem o dinheiro aos pobres. Arranjem bolsas que não se estragam e guardem as suas riquezas no céu, onde elas nunca se acabarão; porque lá os ladrões não podem roubá-las, e as traças não podem destruí-las.
34 A ɓɛyɔ, pa yi nɨyɔ mukumbo kakʉ o mino, lɨmbɛngɨ kakʉ ika kʉ gɔ kʉ.»
34 Pois onde estiverem as suas riquezas, aí estará o coração de vocês.
35 «Wikoni ɓakɨtʉlya kagya ligubo, mikondini ɗʉkʉfɨtɔ ɓingbufu, ɓatala kunu ɓʉtʉna ɓingbiii!
35 E Jesus disse ainda:
36 Wikoni abɛ ɓagya-ligubo nɨɓɔ ɓikaga kaɓʉnda mombukwana-daɓʉ nɨ anigoku ko dumo. Ngbingo yi nɨnɔ osiloku mino, koyipa holi ɓahukulya mupumi ɓɨgala-gala.
36 Sejam como os empregados que esperam pelo patrão, que vai voltar da festa de casamento. Logo que ele bate na porta, os empregados vão abrir.
37 Magyagya ka ɓagya-ligubo nɨɓɔ, kika nɨ mombukwana-daɓʉ iginiku, ʉtakanya ɓuɓisi! A lɨngʉnʉ, nakamʉɓɨkya ambɛ, imokisya kutuko kwa ligubo, ulikiso ɓagya-ligubo kakɨ ka mɨza, ʉlʉpyaga malɨlɨ.
37 Felizes aqueles empregados que o patrão encontra acordados e preparados! Eu afirmo a vocês que isto é verdade: o próprio patrão se preparará para servi-los, mandará que se sentem à mesa e ele mesmo os servirá.
38 Kagyɨgʉ luki kika nɨ iginiku na gʉndʉ gʉtʉgʉ ko mboluga aka, ʉtakanya ɓuɓisi, ɓika na magyagya!
38 Eles serão felizes se o patrão os encontrar alertas, mesmo que chegue à meia-noite ou até mais tarde.
39 Wiboni gɔnɨ ɓɨnza ɓɛ mombukwana ndaɓʉ kibogigʉ ngbingo yi nɨnɔ mʉtʉ wo kuɓakʉ odogoku mino. Kibaga ndɨ, iba kasagɨgʉ mʉtʉ wo kuɓakʉ kogulya kʉ kakɨ.
39 Lembrem disto: se o dono da casa soubesse a que hora o ladrão viria, não o deixaria arrombar a sua casa.
40 Wikoni nɛkɨ ɓakɨtʉlya, kyɛ Mika-mʉmbanzʉ odoku ndɛkɛ ko ngbingo yi nɨnɔ makikigʉ mino na mʉtamanagɨ.»
40 Vocês, também, fiquem alertas, porque o
41 Kʉwa wa Pɛtɛlɛ amuusa ndɨ Yeso ɓɛ: «Mombukwono-dosu, lizuni li nɨlɨna wakaɓɨkya lɨ a ko bulya kusu aka ikanɨ ko bulya ka ɓatʉ ɓasɨ?»
41 Então Pedro perguntou: — Senhor, essa
42 Mombukwono-dosu asikisya ndɨ ɓɛ: «Wanɨ sɛ kʉwa nɔ a mʉgya-ligubo walɨngʉnʉ na wakimibo? A nɨnɔ mombukwana-dakɨ asɨlya ligubo lɨlʉpyaga malɨlɨ ka ɓagya-ligubo ɓagɔgɔ ko ngbingo yi nɨnɔ okwononi mino.
42 O Senhor respondeu:
43 Ɨgyagya ka mʉgya-ligubo nɨnɔ mombukwana-dakɨ kigoku, atakanya iɗukufini ɓiguɓu kagya ligubo li nɨlɔ.
43 Feliz aquele empregado que estiver fazendo isso quando o patrão chegar!
44 Nakamʉɓɨkya ɓɨngbanganya, a lɨngʉnʉ: mombukwana-dakɨ abisa ngama kaanda mukumbo kakɨ masɨ.
44 Eu afirmo a vocês que, de fato, o patrão vai colocá-lo como encarregado de toda a sua propriedade.
45 Luki limoti, kika nɨ mʉgya-ligubo nɔ oɓikyini ɓɛ: ‹Mombukwana-damɨ kɛgʉ kaigoku mbɨya wanʉ!› apʉnga kaʉbʉma ɓagya-ligubo ɓagɔgɔ ɓalʉkʉ na ɓoko ɓi, kalyalya, komwo na kadamʉwa,
45 Mas imaginem o que acontecerá se aquele empregado pensar que o seu patrão está demorando muito para voltar. E imaginem que esse empregado comece a bater nos outros empregados e empregadas e a comer e a beber até ficar bêbado.
46 kʉwa wa mombukwana-dakɨ yi nɨnɔ igoku ɓanʉ ka lɨsyɛ na ko ngbingo yi nɨnɔ kikigʉ mino kaibo, akpumyo, agyogyisa mʉɗɔngɔnɨ ɓɛyɔ Kunzi ugyogyisa ndɛkɛ mino ɓatʉ nɨɓɔ ɓakɛgʉ ka ɓungbingbili.
46 Então o patrão voltará no dia em que o empregado menos espera e na hora que ele não sabe. Aí o patrão mandará cortar o empregado em pedaços e o condenará a ir para o lugar aonde os desobedientes vão.
47 Mʉgya-ligubo nɨnɔ ibaga nɨlɔ mombukwana-damɨ apaga, nɨ kɛgʉ wakɨtʉlya kagya ɓɛyɔ, alya pimbo yidingi kʉgbɛ.
47 — O empregado que sabe qual é a vontade do patrão, mas não se prepara e não faz o que ele quer, será castigado com muitas chicotadas.
48 Luki limoti, nɨnɔ kibogigʉ nɨlɔ mombukwana-damɨ apaga, anagya makpʉmʉka nɨmɔ okwononi ɓɛ ɓagyogyisi mino, alya pimbo yɨkɛɗɛ. Nɨnɔ ɓapá mudingi, ɓakʉnga ndɛkɛ kaigiso mudingi gɔnɨ. Kasɨlya mʉmbanzʉ kaanda makpʉmʉka mudingi, akʉnga kʉwa ndɛkɛ ɓata mudingi kakɨtaga.»
48 Mas o empregado que não sabe o que o patrão quer e faz alguma coisa que merece castigo, esse empregado será castigado com poucas chicotadas. Assim será pedido muito de quem recebe muito; e, daquele a quem muito é dado, muito mais será pedido.
49 Yeso aɓɨkya ɓɛ: «Nodoku ndɨ kaɗɨkɨta ɓuku ka ɔɓɨlɨ, no ɓi kapa kʉgbɛ ambɛ ogbundikoninɔ gʉtʉgʉ ɓi!
49 Jesus continuou:
50 Na na iɓatiso nɨyɔ okwononi ɓɛ nogwi. Lɨmbɛngɨ kamɨ a kʉgʉ ɓɨɗa kadwɛ kʉ kwa kʉ igyonoso mino!
50 Tenho de receber um batismo e como estou aflito até que isso aconteça!
51 Makasɨma ɓɛ nodoku ndɨ kapá mazɨyɔ ka ɔɓɨlɨ? Nakamʉɓɨkya ambɛ: kɛgʉ ɓɛyɔ, luki limoti ɓambanzʉ ɓɨgbananagatʉ ko bulya kamɨ.
51 Vocês pensam que eu vim trazer paz ao mundo? Pois eu afirmo a vocês que não vim trazer paz, mas divisão.
52 Katʉkya mbɨya-mbɨya wanʉ, lɨvananza limoti la ɓambanzʉ kuɓukumuti ɨgbananagatʉ ɓanʉ ko bulya mʉtɨwɨ kamɨ, ɓasaa ɓuyikonilya ɓaɓa na ɓaɓa ɓuyikonilya ɓasaa.
52 Porque daqui em diante uma família de cinco pessoas ficará dividida: três contra duas e duas contra três.
53 Abakɨ miki ɓɨgbanana ndɛkɛ no mikakɨ, miki ɓɨgbanana na abakɨ. Amakɨ miki ɓɨgbanana no mikakɨ mʉsɨka yi, miki nɨnɔ mʉsɨka yi nɔ ɓɨgbanana na amakɨ, tɨtakɨ miki ɓɨgbanana na muzyakɨ, muzyozyo ɓɨgbanana na tɨtakɨ.»
53 Os pais vão ficar contra os filhos, e os filhos, contra os pais. As mães vão ficar contra as filhas, e as filhas, contra as mães. As sogras vão ficar contra as noras, e as noras, contra as sogras.
54 Yeso aɓɨkya ɓata ndɨ ambaza ka ɓambanzʉ ɓɛ: «Ngbingo yi nɨnɔ mɨnaga mino ɓɛkʉɓa ɓayo mbwayɨ miso ka dumbe, maɓɨkyaga ɓɨgala-gala ɓɛ: ‹Mbwayɨ alʉkatʉ›, igyonosa ɓɛyɔ aka yɔ.
54 Jesus disse também ao povo:
55 Ngbingo yi nɨnɔ mɨnaga mino muvivi anovivo katʉkya miso ka zebu, maɓɨkyaga ɓɛ: ‹ɓʉzʉ ikatʉ kʉgbɛ›, igyonosa ɓɛyɔ aka yɔ.
55 E, quando sentem o vento sul soprando, dizem: “Vai fazer calor.” E faz mesmo.
56 Iɓunu ɓatʉ ɓa kʉɓɔɓɔkʉ ɓana! Ma ɓakɨtʉlya kaiba isi ya makpʉmʉka ma ɔɓɨlɨ nɨmɔ akainisoniso kʉnʉ ka lɨtɔmbʉ na kʉgʉ wa lɨsyɛ, luki limoti ko bulya ɨkɨ yɔ makɛgʉ mino kaiba isi ya makpʉmʉka nɨmɔ akaigyonosa mbɨya wanʉ?»
56 Hipócritas! Vocês sabem explicar os sinais da terra e do céu. Então por que não sabem explicar o que querem dizer os sinais desta época?
57 «Ko bulya ɨkɨ yɔ makakɔgɨgʉ iɓunu ɓamombukwana-donu lɨkpʉmʉka kunu na ɓungbingbili ko pisi ya yɨgya kunu?
57 E Jesus terminou, dizendo:
58 Makika kaɨnda kambwa ka ɓazozi na mumuyoniso kakʉ, gya ngu kaʉkanana na ɨyɨ nɨ ma mbɛyɨ ko pisi aka. Wakagya ɓɛyɔ, iba waukogini mumuyoniso kakʉ ɓɛ kudwisonitɔgʉ kambwa ka zozi, zozi ukitisaga ka maɓɔkʉ ka polisi, polisi ugwi.
58 Se alguém fizer uma acusação contra você e levá-lo ao tribunal, faça o possível para resolver a questão enquanto ainda está no caminho com essa pessoa. Isso para que ela não o leve ao juiz, o juiz o entregue ao guarda, e o guarda ponha você na cadeia.
59 Nakaʉɓɨkya bɛyɔ ambɛ ɓakugwi, wakopupikugʉ kʉ ɓɛyɔ kanɨ wakanokolyigʉ ɓuyi ɓasɨ nɨɓɔ ika nɨ ɓukuni.»
59 Eu lhe afirmo que você não sairá dali enquanto não pagar a multa toda.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.