Lucas 10
AGɄMƐ WAMBƗYA (LIK) vs NTLH
1 Kumbuso yi, Mombukwono-dosu ʉpʉnaga ɓambanzʉ ɓagɔgɔ ɓatɛkɛɓɛ maɗɨya na ɨka na ɓaɓa, ʉtɨka ndɨ ɓaɓa-ɓaɓa kambwa ka ɓagʉɗʉ ɓasɨ no giyo yasɨ nɨyɔ ɨyɨ mombukwana-dakɨ a ndɨ mino kaɨnda.
1 Depois disso o Senhor escolheu mais setenta e dois dos seus seguidores e os enviou de dois em dois a fim de que fossem adiante dele para cada cidade e lugar aonde ele tinha de ir.
2 Kambwa wa lɨgʉndʉ kaɓʉ, ʉɓɨkya ɓɛ: «Masɔlɔ a mudingi, luki limoti ɓagya-ligubo ɓa ɓakɛɗɛ. Muɓikyoni nɛkɨ mombukwono tiko ambɛ utikiku ɓagya-ligubo kanyɔ masɔlɔ kakɨ.
2 Antes de os enviar, ele disse:
3 Wogoni! Namutiki abɛ ɓomikya ɓakɔndɔlɔ lugo ko ɓosukopi.
3 Vão! Eu estou mandando vocês como ovelhas para o meio de lobos.
4 Makovonitɔgʉ ɓuyi, kʉgba, gʉtʉgʉ ɓɛkpakʉ aka, makamuusonito mʉmbanzʉ ko pisi.
4 Não levem bolsa, nem sacola, nem sandálias. E não parem no caminho para cumprimentar ninguém.
5 Ka ndaɓʉ yasɨ nɨyɔ mogulyaga ɓanʉ mino, ɓikyogoni ɓanʉ amɓɛ: ‹Mazɨyɔ iki ka ndaɓʉ yi nɨyɨ.›
5 Quando entrarem numa casa, façam primeiro esta saudação: “Que a paz esteja nesta casa!”
6 Kika nɨ mʉtʉ wa mazɨyɔ a ka ndaɓʉ yi nɨyɔ, mazɨyɔ kunu ika kʉgʉ kakɨ. Kiki, mazɨyɔ mi nɨmɔ amumigilyoku.
6 Se um homem de paz morar ali, deixem a saudação com ele; mas, se o homem não for de paz, retirem a saudação.
7 Wikoni ka ndaɓʉ yi nɨyɔ aka yɔ, manalya na komwo nɨmɔ ɓika kamʉpá kyɛ mʉgya-ligubo okwononi na mʉkalya kakɨ. Makikonitɔgʉ kaamama ka ɓandaɓʉ gbalɨ.
7 Fiquem na mesma casa e comam e bebam o que lhes oferecerem, pois o trabalhador merece o seu salário. Não fiquem mudando de uma casa para outra.
8 Makogulyaga ɓanʉ ka gʉɗʉ ɓemoti ɓɛnɛ, ɓatʉ ɓi ɓamʉtɨlya, lyoni nɨmɔ ɓika kamʉpá,
8 — Quando entrarem numa cidade e forem bem-recebidos, comam a comida que derem a vocês.
9 muhukuso ɓatʉ ɓa ɓokoloɓu nɨɓɔ ɓika kʉ, mʉɓɨkya ɓɛ: ‹Ɓʉngama ko Kunzi a kʉwa ɓuwobi.›
9 Curem os doentes daquela cidade e digam ao povo dali: “O
10 Luki limoti, makogulya ɓanʉ ka gʉɗʉ ɓemoti nɨ ɓakamutilyigʉ, puponi wa, momisikana ka gʉɗʉ yi nɨnɔ, manaɓɨkya ɓɛ:
10 Porém, quando entrarem numa cidade e não forem bem-recebidos, vão pelas ruas, dizendo:
11 ‹Tibumini liɓungu la gʉɗʉ kunu, gʉtʉgʉ nɨlɔ a ka ɓakagba kusu aka. Luki limoti, wiboni ɓɨnza ambɛ Ɓʉngama ko Kunzi a kʉwa ɓuwobi.›
11 “Até a poeira desta cidade que grudou nos nossos pés nós sacudimos contra vocês! Mas lembrem disto: o Reino de Deus chegou até vocês.”
12 Nakamʉɓɨkya ambɛ ka lɨsyɛ lɨkɔ ngbanga, Kunzi ugyogyisa ndɛkɛ ɓatʉ ɓa gʉɗʉ yi nɨnɔ kʉgbɛ kaʉkɨtaga nɨɓɔ ɓa Sɔdɔmʉ.»
12 E Jesus disse mais isto:
13 «Kumbu kakʉ, gʉɗʉ wa Kɔlazini! Kumbu kakʉ gʉɗʉ wa Bɛtɛsaida! Makpʉmʉka mʉmbanga-mbanga nɨmɔ igyonasa ndɨ kʉ kunu kigyonosa ndɨ ka Tilo na Sidɔna, iba ɓatʉ ɓi ɓowonisiloni ndɨ kumbu kaɓʉ ndɛlɨ, ɓimokisya ɓotu ɓaya lɨlɛɓʉ, ɓiɓuɓisa nzʉyɨ na libu ɓitu, ɓoyikono.
13 Jesus continuou:
14 Kinili, ka lɨsyɛ lɨkɔ ngbanga, ɓamugyogyisa ndɛkɛ kʉgbɛ kakɨtaga Tilo na Sidɔna.
14 No Dia do Juízo, Deus terá mais pena de Tiro e de Sidom do que de vocês, Corazim e Betsaida!
15 Sɛ ɨwɛ Kapɛlɛnaumu, wakasɨma ɓɛ waɗakatʉ ɓanʉ kadwɛ kʉgʉ wa lɨsyɛ? Usisa ndɛkɛ kadwɛ ka ɓabɨlɨ.»
15 E você, cidade de Cafarnaum, acha que vai subir até o céu? Pois será jogada no
16 Yeso ʉɓɨkya ɓata ɓaɓɨɓya kakɨ ɓɛ: «Mʉmbanzʉ kamʉmʉkana, emukoni ɨmɨ, mʉmbanzʉ kamʉmʉya, emuyi ɨmɨ, mʉmbanzʉ kɛmʉya, amuyi nɨnɔ etikoku.» Kumbuso yi ɓaga ndɨ.
16 Então disse aos discípulos:
17 Ngbingo yi nɨnɔ ɓaɓɨɓya ɓatɛkɛɓɛ maɗɨya na ɨka na ɓaɓa ɓigononoku mino, ɓa kʉwa ndɨ nɨ ɓotumini na magyagya ɓɨɗɛ, ɓanaɓɨkya ɓɛ: «Mombukwono-dosu, gʉtʉgʉ mambɛngɨ ma ɓʉnyɛ aka o ɓi katɨmʉkana ngbingo yi nɨnɔ to ɓi mino kaʉpamyaga ko lino kakʉ!»
17 Os setenta e dois voltaram muito alegres e disseram a Jesus: — Até os demônios nos obedeciam quando, pelo poder do nome do senhor, nós mandávamos que saíssem das pessoas!
18 Yeso usikisya ɓɛ: «Namɨna ndɨ Abɨlɨ kogwoku kʉgʉ wa lɨsyɛ mʉɗɔngɔnɨ abɛ ngbangbata kangɨnana.
18 Jesus respondeu:
19 Hukononi: namʉpá ndɨ ngu kaʉɗɨtaga ɓanzʉka, ɓanakwaa-gbanɨ, no ngu yasɨ ka Mumuyoniso, luki gʉtʉgʉ limoti aka kamʉgyɨgʉ ndɛkɛ ɓʉnyɛ.
19 Escutem! Eu dei a vocês poder para pisar cobras e escorpiões e para, sem sofrer nenhum mal, vencer a força do inimigo.
20 Luki limoti, makogwonitɔgʉ magyagya asɨ kyɛ mambɛngɨ ma ɓʉnyɛ akamʉmʉkana, gwoni magyagya mudingi kʉgbɛ kyɛ Kunzi okpikoni ndɨ mino kunu kʉgʉ wa lɨsyɛ.»
20 Porém não fiquem alegres porque os espíritos maus lhes obedecem, mas sim porque o nome de cada um de vocês está escrito no céu.
21 Ko ngbingo yi nɨnɔ gɔnɨ nɔ, Yeso otuma na magyagya ko ngu ya Lɨmbɛngɨ-Lotu, ɨyɨ aka ɓɛ: «Baba ooo, Mombukwana masɨ nɨmɔ a kʉgʉ wa lɨsyɛ na nɨmɔ kʉnʉ ka lɨtɔmbʉ, nubibisini kyɛ uwonisilo ɓatʉ nɨɓɔ ɓakibigʉ luki makpʉmʉka mʉmbanga-mbanga nɨmɔ ʉsʉmɨlya ndɨ ɓatʉ ɓa yimibo na nɨɓɔ ɓa akili. Iyo Ba, a ɓɛyɔ kyɛ wabaɨlya ndɨ ɓɛyɔ.»
21 Naquele momento, pelo poder do Espírito Santo, Jesus ficou muito alegre e disse:
22 «Baba epóni makpʉmʉka masɨ. Gʉtʉgʉ mʉtʉ ɓemoti aka kibigʉ ɓɛ Miki nɨ wanɨ kiki asɨ Baba aka, na gʉtʉgʉ mʉmbanzʉ ɓemoti aka kibigʉ ɓɛ Baba nɨ wanɨ kiki asɨ Miki aka, na sɛ kʉwa nɨɓɔ Miki akapa kaumibiso.»
22 — O meu Pai me deu todas as coisas. Ninguém sabe quem é o Filho, a não ser o Pai; e ninguém sabe quem é o Pai, a não ser o Filho e também aqueles a quem o Filho quiser mostrar quem o Pai é.
23 Kumbuso yi, Yeso oyikana ndɨ misa ka ɓaɓɨɓya kakɨ, ɨyɨ aka ɓɛ: «Magyagya iɓunu kaɨna nɨlɨna makaɨna lɨ!
23 Então Jesus virou-se para os discípulos e disse só para eles:
24 A ɓɛyɔ, nakamʉɓɨkya ɓɨngbanganya ambɛ, ɓogyalandʉ na ɓangama ɓakpʉ ɓa ndɨ na mʉsasa kaɨna makpʉmʉka mʉmbanga-mbanga nɨmana makaɨna ma, luki limoti ɓakɨnagʉ ndɨ. Ɓa ndɨ gɔnɨ na mʉsasa kaʉkana nɨmana makaʉkana ma, luki limoti ɓakʉkanagʉ ndɨ.»
24 Eu afirmo a vocês que muitos
25 Kʉwa wa, muwonisilo wa Mʉtʉʉ ka Musa ɓemoti amaga ndɨ kaɓɔɓɔ Yeso, amuusa ɓɛ: «Muwonisilo, nakwanana pɨyɛ kagya ɓʉnɨ kainisono na ɔɓɨlɨ wa ɓɛnzɛ na ɓɛnzɛ?»
25 Um mestre da Lei se levantou e, querendo encontrar alguma prova contra Jesus, perguntou: — Mestre, o que devo fazer para conseguir a vida eterna?
26 Yeso asikisya ɓɛ: «Ɓokpika sɛ mbɛyɨ ka Mʉtʉʉ ɓʉnɨ? Ʉkanaga ɓʉnɨ kʉsɔ yi wa watangʉlaga mino?»
26 Jesus respondeu:
27 Alʉkʉ nɔ amigisya ɓɛ: «Mʉpa Mombukwana-dakʉ Kunzi na lɨmbɛngɨ kakʉ lasɨ, na mʉtamanagɨ kakʉ masɨ, no ngu kakʉ yasɨ, na yimibo kakʉ yasɨ.» Na: «Wapa wai-dakʉ ɓɛyɔ aka yɔ wɨpaga mino.»
27 O homem respondeu: — “Ame o Senhor, seu Deus, com todo o coração, com toda a alma, com todas as forças e com toda a mente. E ame o seu próximo como você ama a você mesmo.”
28 Yeso amigisya ɓɛ: «Ɛɛɛ, wosikisyiku ɓɨnza. Gya nɛkɨ ɓɛyɔ winisana na ɔɓɨlɨ wa ɓɛnzɛ na ɓɛnzɛ.»
28 — A sua resposta está certa! — disse Jesus. — Faça isso e você viverá.
29 Yɛkɨ muwonisilo wa mʉtʉʉ a ndɨ kapa kowonisilo ɓungbingbili kakɨ, amuusa Yeso ɓɛ: «Wai sɛ kʉwa nɨ wanɨ?»
29 Porém o mestre da Lei, querendo se desculpar, perguntou: — Mas quem é o meu próximo?
30 Yeso amigisya na mʉtʉmbʉlagɨ ɓɛ: «A ndɨ lɨsyɛ limoti, mʉtʉ ɓemoti otukyoku ka Yelusalɛma kosya ka mugi ma Yeliko. Kadwɛ ko pisi, abangana na ɓonzikaɓʉ, ɓagwi, ɓabʉma, ɓakʉpya makpʉmʉka masɨ, ɓanyɔ ɓotu, ɓaga, ɓasa ɓuwobi kokwo.
30 Jesus respondeu assim:
31 Kumbuso yi, kumu-kumu ɓemoti a ndɨ kosyoku ko pisi yi nɨyɔ gɔnɨ yɔ. Nɨyɔ amɨna mʉtʉ yi nɨnɔ, ɨkɨta ka kpɔlɔ, akpangba, aga yakakɨ.
31 Acontece que um sacerdote estava descendo por aquele mesmo caminho. Quando viu o homem, tratou de passar pelo outro lado da estrada.
32 Kagya yɨkɛɗɛ ɓɛnɛ, Mulawi odoku wa gɔ wa. Nɨyɔ amɨna alʉkʉ nɔ, ɨkɨta gɔnɨ ka kpɔlɔ, akpangba, aga.
32 Também um
33 Luki limoti, Musamalia ɓemoti nɨnɔ otukyoku ndɨ ɨyɨ ɓyɨ, oɓyeku ko pisi yi nɨyɔ gɔnɨ yɔ. Nɨyɔ odweku wa, amɨna, akwilya kumbu.
33 Mas um
34 Akpuɗoku, asʉkʉsa ɓapwayɨ na vinya, ogboɗya na molingo, akanda. Kumbuso yi abɨnɨka kʉgʉ wa punda kakɨ, aga na ɨyɨ ka ndaɓʉ ka ɓobiko ɓɛ ɓatʉkɨ.
34 Então chegou perto dele, limpou os seus ferimentos com azeite e vinho e em seguida os enfaixou. Depois disso, o samaritano colocou-o no seu próprio animal e o levou para uma pensão, onde cuidou dele.
35 Nɨyɔ lɨsyɛ asyɛ kʉwa, Musamalia anyɔ ɓuyi ɓambuma ɓaɓa apá mombukwana ndaɓʉ, aɓɨkya ɓɛ: ‹Mʉtʉka alʉkʉ yi nɨmʉna ɓɨnza, nakalya ɓanʉ masɨ nɨmɔ wagyɨlya ko ngbingo wa kigoku.›»
35 No dia seguinte, entregou duas moedas de prata ao dono da pensão, dizendo:
36 Ka muliɓo, Yeso amuusa kʉwa ɓɛ: «Wanɨ nɔ luga ka ɓatʉ nɨɓɔ ɓasaa ɓɔ akaʉmɨnɨkyana abɛ kika ndɨ wai-dakɨ mʉtʉ yi nɨnɔ ɓonzikaɓʉ ɓabʉma ndɨ nɔ?»
36 Então Jesus perguntou ao mestre da Lei:
37 Muwonisilo wa Mʉtʉʉ ka Musa asikisya ɓɛ: «Nɨnɔ akwilya ndɨ kumbu.»
37 — Aquele que o socorreu! — respondeu o mestre da Lei. E Jesus disse:
38 Ngbingo yi nɨnɔ Yeso na ɓaɓɨɓya kakɨ ɓa ndɨ mino ka lɨgʉndʉ, adwɛ ndɨ ka mugi mimoti kʉ muko nɨnɔ ina ndɨ ɓɛ Malata atɨlya ndɨ mino kʉ kakɨ.
38 Jesus e os seus discípulos continuaram a sua viagem e chegaram a um povoado. Ali uma mulher chamada Marta o recebeu na casa dela.
39 A ndɨ na mamakɨ ɓemoti mʉsɨka yi nɨnɔ ina ndɨ ɓɛ Malia nɨnɔ a ndɨ wakiko kambwa ka Mombukwono-dosu, anʉkana mʉtɨwɨ kakɨ.
39 Maria, a sua irmã, sentou-se aos pés do Senhor e ficou ouvindo o que ele ensinava.
40 Luki limoti, Malata a ndɨ kaɗanga ɓɨɗanga-ɗanga na mogubo. Odoku ka kpɔlɔ ka Yeso ko ngbinga mʉkɛɗɛ, aɓɨkya ɓɛ: «Mombukwono-dosu, wɨna mbɛyɨ ɓɛyɔ Malia esi mino mʉkaka na mogubo masɨ ɓɛnɛ! Ɨɓɨkyɨlya nɛkɨ yakakɨ ambɛ esingyiku.»
40 Marta estava ocupada com todo o trabalho da casa. Então chegou perto de Jesus e perguntou: — O senhor não se importa que a minha irmã me deixe sozinha com todo este trabalho? Mande que ela venha me ajudar.
41 Mombukwono-dosu asikisya ɓɛ: «Malata, Malata, wakombomboyo na kahiyungo ko bulya makpʉmʉka ɓinzenge-nzenge,
41 Aí o Senhor respondeu:
42 wɨna sɛ, luki limoti aka lɔ a la ɨzangɨya. Malia opuni ɓi nɨlɔ a lanza kʉgbɛ na mʉmbanzʉ gʉtʉgʉ ɓemoti aka kakʉpyɨgʉ ndɛkɛ.»
42 mas apenas uma é necessária! Maria escolheu a melhor de todas, e esta ninguém vai tomar dela.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.