João 7

AGɄMƐ WAMBƗYA (LIK) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Kumbuso yi, Yeso alingya ndɨ Galilaya wasɨ. A ɓɛyɔ, kɛgʉ ndɨ kapa kalingyo Yudɛa kyɛ ɓangama ka Ɓayuda ɓa ndɨ kakɨsa kamwisiso.
1 Depois disso, Jesus começou a andar pela Galileia; ele não queria andar pela Judeia, pois os líderes judeus dali estavam querendo matá-lo.
2 Wɨna sɛ, yɨnga ɓemoti ka Ɓayuda nɨnɔ ɓamakaga ndɨ ɓɛ yɨnga wa Ɓangbangba a kʉwa ndɨ ɓuwobi.
2 Aconteceu que a festa dos judeus chamada Festa das Barracas estava perto.
3 Ɓamamakɨ Yeso ɓaɓɨkya kʉwa ndɨ ɓɛ: «Tɨtʉkyɨlya iɓusu wanʉ, waga ka Yudɛa iba ɓaɓɨɓya kakʉ nɨɓɔ kʉ ɓɨnɨtɔ gɔnɨ ɨɓʉ nɨlɔ wika kagya.
3 Então os irmãos de Jesus disseram a ele: — Saia daqui e vá para a Judeia a fim de que os seus seguidores vejam o que você está fazendo.
4 Kɛgʉ na mʉmbanzʉ gʉtʉgʉ ɓemoti aka nɨnɔ agyaga lɨkpʉmʉka ko dikiɗi, nɨ a sɛ kakɨsa kaimibisisoko ɓɨngbanganya. Kika nɨ wakagya makpʉmʉka mʉmbanga-mbanga, wiwonisa nɛkɨ ka ɓambanzʉ ɓasɨ.»
4 Pois quem quer ser bem-conhecido não deve esconder o que está fazendo. Já que você faz essas coisas, deixe que todos o conheçam.
5 A ɓɛyɔ, gʉtʉgʉ ɓamamakɨ ɓɨkpɛ ɓakɛgʉ ndɨ kaɓɨnɨkyana.
5 Até os irmãos de Jesus não criam nele.
6 Yeso ʉɓɨkya ndɨ ɓɛ: «Ngbingo yi nɨnɔ kamɨ wanza kanitulyonigʉ mbɛyɨ. Luki limoti, nɨnɔ kunu ikaga ɨyɨ asɨ wanza aka ɓongbinga ɓasɨ.
6 Ele respondeu:
7 Ɓatʉ ɓa ɔɓɨlɨ ɓakakwananɨgʉ kamʉmʉya iɓunu. Luki limoti, ɓɛmʉyatʉ ɨmɨ kyɛ na dɛmʉ kaʉɓɨkyaga yɨgya kaɓʉ yanyɛ.
7 O mundo não pode ter ódio de vocês, mas tem ódio de mim porque eu afirmo que o que o mundo faz é mau.
8 Windoni iɓunu ka yɨnga. Nakɛgʉ mino ɨmɨ kaɨnda kyɛ ngbingo kamɨ kɛgʉ mbɛyɨ wakɨtʉlyana.»
8 Vão vocês à festa, mas eu não vou porque a minha hora ainda não chegou.
9 Nɨyɔ aɓɨkya ɓɛyɔ, asɨkana ndɨ ɨyɨ ka Galilaya.
9 Jesus disse isso e ficou na Galileia.
10 Nɨyɔ ɓamamakɨ ɓɨnda ndɨ ka yɨnga, Yeso ɨnda ndɨ gɔnɨ ɨyɨ ɓɨpɛlɛ nɨ ɓambanzʉ ɓakibigʉ.
10 Depois que os seus irmãos foram à festa, Jesus também foi, mas fez isso em segredo e não publicamente.
11 Kʉwa wa, ɓangama ka Ɓayuda ɓapʉnga ndɨ kakɨsa ɓɨvaka-vaka, ɓanuusogo ɓɛ: «Alʉkʉ yi nɨnɔ a yanɨ?»
11 Os líderes judeus o procuravam na festa e perguntavam: — Onde é que está aquele homem?
12 Kʉsɔ wa ambaza kʉ, ɓambanzʉ ɓa ndɨ kaɨnzɨnzɨnya yakpʉ kʉgʉ ka Yeso. Ɓatʉ ɓagɔ ɓa ndɨ kaɓɨkya ɓɛ: «A mʉtʉ wanza.» Ɓatʉ ɓɔ ɓɛ: «Haaa, akauluta ɓambanzʉ ko pisi yanyɛ.»
12 Na multidão havia muita gente comentando sobre ele. Alguns diziam: — Ele é bom. — Não é não; ele engana o povo! — afirmavam outros.
13 Luki limoti, kɛgʉ na mʉtʉ ɓemoti nɨnɔ aɓɨkyaga ndɨ lɨkpʉmʉka ɓɨngbanganya, kyɛ ɓʉɓangaga ndɨ ɓangama ka Ɓayuda.
13 Mas ninguém falava abertamente sobre ele porque todos tinham medo dos líderes judeus.
14 Ngbingo yi nɨnɔ dumo a kʉwa ndɨ mino ɓɨkɔkpwɔ, Yeso aga ndɨ ka Ndaɓʉ ko Kunzi, apʉnga kapá mʉtɨwɨ.
14 Quando a festa já estava no meio, Jesus foi ao Templo e começou a ensinar.
15 Ɓayuda ɓombombaya ndɨ, ɓanaɓɨkya ɓɛ: «Alʉkʉ mʉna apʉnya mbɛyɨ na yimibo yanɨ? Wɨna sɛ, kɨndagʉ gʉtʉgʉ ndɨ ka ɨkɔlɔ ɓɛgɛyɔ.»
15 Os líderes judeus ficaram muito admirados e diziam: — Como é que ele sabe tanto sem ter estudado?
16 Yeso usikisya ndɨ ɓɛ: «Mʉtɨwɨ nɨmɔ ɨmɨ napága, kikogigʉ makamɨ, luki limoti, ikaga ma ko Kunzi nɨnɔ etikoku ndɨ.
16 Jesus disse:
17 Mʉmbanzʉ kika wakɨtʉlya kagya nɨlɔ Kunzi apaga, iba pisi ka mʉtʉʉ mi nɨmɔ ɓɛ akotukyoku ka Baba ikanɨ kamɨ ɓɨkpɛ.
17 Quem quiser fazer a vontade de Deus saberá se o meu ensino vem de Deus ou se falo em meu próprio nome.
18 Mʉtʉ yi nɨnɔ anzɨnaga ko lina kakɨ ɓɨkpɛ, akɨsaga ɨbɨba kakɨ aka mombukwana-dakɨ yi. Luki limoti, nɨnɔ akɨsaga ɨbɨba ka nɨnɔ atikoku ndɨ, aɓɨkyaga lɨngʉnʉ nɨ kʉɓɔɓɔkʉ kɛgʉ kʉsɔ kakɨ.
18 Quem fala em seu próprio nome está procurando ser elogiado. Mas quem quer conseguir louvores para aquele que o enviou, esse é honesto, e não há falsidade nele.
19 Musa kamʉpágʉ mbɛyɨ ndɨ mʉtʉʉ? Luki limoti, mʉmbanzʉ gʉtʉgʉ ɓemoti aka kɛgʉ kaɓyɛ mʉtʉʉ mi nɨmɔ. Mbɨya wanʉ, ko bulya ɨkɨ yɔ mo mino kakɨsa kemwisiso?»
19 Foi Moisés quem deu a
20 Ambaza asikisya ndɨ ɓɛ: «Wa na lɨmbɛngɨ la ɓʉnyɛ! Wanɨ mbɛyɨ nɔ akakɨsa kaumwisiso?»
20 A multidão respondeu: — Você está dominado por um demônio! Quem é que está querendo matá-lo?
21 Yeso usikisya ndɨ ɓɛ: «Nagya ndɨ lɨkpʉmʉka lɨmbanga limoti aka, amudikisa ndɨ iɓunu ɓasɨ nɔkʉ ɓɨdɛ.
21 Então Jesus disse:
22 Iɓunu mʉkɔgɔ ɓomiki gʉtʉgʉ ka Lɨsyɛ la kimumbiso aka kyɛ Musa amʉpá ndɨ mʉtʉʉ kagyaga ɓɛyɔ. Ka lɨngʉnʉ, kodokugʉ ndɨ ka Musa, luki limoti, ka ɓotitonu.
22 Vocês
23 Kika nɛkɨ nɨ ɓʉkɔgɔtʉ ɓomiki ka Lɨsyɛ la kimumbiso, a ko bulya yiɓuulya mʉtʉʉ ka Musa. Ko bulya ɨkɨ sɛ kʉwa yɔ mambɛngɨ o mino kamʉkandɨkana wa nauhukusi mino mʉmbanzʉ ka Lɨsyɛ la kimumbiso?
23 Para não deixarem de cumprir a Lei de Moisés, vocês circuncidam um menino, mesmo no sábado. Então por que ficam com raiva de mim quando eu curo completamente uma pessoa no sábado?
24 Makokogonitɔgʉ mʉkɔmbʉ kaɓyɛnɛnɛ na nɨyɔ mɨnaga no miso aka, luki limoti, kogoni ka ɓungbingbili.»
24 Parem de julgar pelas aparências e julguem com justiça.
25 Ɓatʉ ɓagɔgɔ ɓa Yelusalɛma ɓa ndɨ kaɓɨkya ɓɛ: «Kɛgʉ mʉtʉ yi nɨnɔ ɓakakɨsa kamwisiso nɨmʉ?
25 Algumas pessoas que moravam em Jerusalém perguntavam: — Não é este o homem que estão querendo matar?
26 Wɨna sɛ, akanzɨna ɓɨngbanganya kambwa ka ɓambanzʉ na ɓakɛgʉ gʉtʉgʉ kaɓukyo aka. Ɓangama ɓibito nɛkɨ ɓi lɨngʉnʉ ɓɛ ɨyɨ nɨ Masiya?
26 Vejam! Ele está falando em público, e ninguém diz nada contra ele! Será que as autoridades sabem mesmo que ele é o Messias ?
27 Takaiba ambɛ mʉtʉ yi nɨmʉna apʉnya yanɨ. Luki limoti, ngbingo yi nɨnɔ Masiya odoku ndɛkɛ mino, mʉmbanzʉ gʉtʉgʉ ɓemoti aka kibigʉ ndɛkɛ ɓɛ apʉnya yanɨ.»
27 No entanto, quando o Messias vier, ninguém saberá de onde ele é; e nós sabemos de onde este homem vem.
28 Ngbingo yi nɨnɔ Yeso a kʉwa ndɨ mino kapá mʉtɨwɨ ka Ndaɓʉ ko Kunzi, aɓɨkya ndɨ na lɨyʉ lapʉ ɓɛ: «Matʉ kemibo ɓɨnza na mibatʉ kʉ no mino kapʉnya? Nakodokugʉ ndɨ ko ngu kamɨ ɓɨkpɛ, luki limoti, nɨnɔ etikoku ndɨ aɓɨkyaga ɨyɨ asɨ lɨngʉnʉ aka. Iɓunu, makamibigʉ.
28 Quando estava ensinando no pátio do Templo, Jesus disse bem alto:
29 Ɨmɨ, namibatʉ kyɛ notukyoku ndɨ kʉ kakɨ, ɨyɨ nɔ etikoku.»
29 Mas eu o conheço porque venho dele e fui mandado por ele.
30 Ɓakɨsa kʉwa ndɨ ɓɛ ɓagwi Yeso lɨkɨ, luki limoti, mʉmbanzʉ gʉtʉgʉ ɓemoti aka kakwananagʉ ndɨ kagwi, kyɛ ngbingo kakɨ kɛgʉ mbɛyɨ ndɨ wakɨtʉlyana.
30 Então quiseram prender Jesus, mas ninguém fez isso porque a sua hora ainda não tinha chegado.
31 Kʉsɔ wa ambaza, ɓambanzʉ ɓaɓɨnɨkyana ndɨ, ɓaɓɨkya ɓɛ: «Ngbingo yi nɨnɔ Masiya odoku ndɛkɛ mino, agyatʉ ndɛkɛ gɔnɨ ɨyɨ makpʉmʉka mʉmbanga-mbanga makpʉ kakɨtaga alʉkʉ yi nɨmʉ?»
31 Porém muitas pessoas que estavam na multidão creram nele e perguntavam: — Quando o Messias vier, será que vai fazer milagres maiores do que este homem tem feito?
32 Ɓafalisayɔ ɓʉmʉkana ndɨ ɓambanzʉ nɨ ɓanɨnzɨnzɨnya ko bulya ka Yeso ka ambaza kʉ. Kʉwa wa, ɓokumu-kumu na Ɓafalisayɔ ɓʉtɨka ndɨ ɓazamʉ kagwi.
32 Os fariseus ouviram a multidão comentando essas coisas sobre Jesus, e por isso eles e os chefes dos sacerdotes mandaram guardas para o prenderem.
33 Yeso ʉɓɨkya ndɨ ɓatʉ nɨɓɔ ɓa ndɨ wa ɓɛ: «Na mbɛyɨ ɓata pa imoti na iɓunu ko ngbinga mʉkɛɗɛ. Kumbuso yi, nɨgatʉ katakanya nɨnɔ etikoku ndɨ.
33 Jesus disse:
34 Mɛkɨsatʉ ndɛkɛ ɓɨvaka-vaka, luki limoti, makɛmɨnɨgʉ. Makakwananɨgʉ ndɛkɛ kosila kʉ niko mino.»
34 Vocês vão me procurar e não vão me achar, pois não podem ir para onde eu vou.
35 Ɓayuda ɓuusana ndɨ luga kaɓʉ ɓɛ: «A sɛ kʉwa kaɨnda yanɨ, nɨyɔ takakwananɨgʉ mino kamɨna? A sɛ kapa kaɨnda ka Ɓayuda ɓi nɨɓɔ ɓa ɓumisikono luga ka Ɓagiliki na kaʉpá Ɓagiliki mʉtɨwɨ kakɨ?
35 Então os líderes judeus começaram a comentar: — Para onde será que ele vai que não o poderemos achar? Será que ele vai morar com os judeus que moram no estrangeiro? Será que vai ensinar os não judeus?
36 Atiɓikyi ɓi ɓɛ: ‹Mɛkɨsatʉ ndɛkɛ ɓɨvaka-vaka, luki limoti, makɛmɨnɨgʉ. Makakwananɨgʉ ndɛkɛ kosila kʉ niko mino.› Isi ya mʉnzɨna mi nɨmɔ nɨ ɨkɨ?»
36 O que será que ele quis dizer quando afirmou: “Vocês vão me procurar e não vão me achar, pois não podem ir para onde eu vou”?
37 Lɨsyɛ la muliɓo la yɨnga yi nɨnɔ a ndɨ lɨsyɛ lidingi kʉgbɛ. Lɨsyɛ li nɨlɔ, Yeso amaga ndɨ ɓɨgba, aɓɨkya na lɨyʉ lapʉ ɓɛ: «Mʉmbanzʉ kika na mʉsasa, oduku komwo liɓo kʉnʉ no mino.
37 O último dia da festa era o mais importante. Naquele dia Jesus se pôs de pé e disse bem alto:
38 Ka mʉtʉ yi nɨnɔ, ika ndɛkɛ mʉɗɔngɔnɨ ɓɛyɔ Moɓiso Motu aɓɨkyaga mino ɓɛ: ‹Mambɛngɨ mo moɓo mudingi-dingi nɨmɔ apága ɔɓɨlɨ akɨka ndɛkɛ katʉkya ka lɨmbɛngɨ ka mʉtʉ nɨnɔ ɛɓɨnɨkyana.›»
38 Como dizem as
39 Yeso a ndɨ kanzɨna ɓɛyɔ ko bulya Lɨmbɛngɨ ko Kunzi nɨlɔ ɓatʉ ɓi nɨɓɔ ɓaɓɨnɨkyana ɓika ndɛkɛ nolu. A ɓɛyɔ, Lɨmbɛngɨ li nɨlɔ kɛgʉ mbɛyɨ ndɨ lidoku, kyɛ Kunzi a ndɨ nɨ kanapígʉ Yeso ɨbɨba.
39 Jesus estava falando a respeito do Espírito Santo, que aqueles que criam nele iriam receber. Essas pessoas não tinham recebido o Espírito porque Jesus ainda não havia voltado para a presença gloriosa de Deus.
40 Nɨyɔ ɓambanzʉ ɓagɔgɔ luga wa ambaza ɓʉkana mino mʉnzɨna mi nɨmɔ, ɓaɓɨkya ndɨ ɓɛ: «A lɨngʉnʉ aka Mugyalandʉ nɨnɔ ɓawanyaga ndɨ!»
40 Muitas pessoas que ouviram essas palavras afirmavam: — De fato, este homem é o
41 Ɓagɔgɔ ɓaɓɨkya ndɨ ɓɛ: «Masiya nɔ!» Luki limoti, ɓagɔgɔ ɓata ɓɛ: «Ambɛ, Masiya akwananatʉ kotukyoku ka Galilaya?
41 Outros diziam: — Ele é o E ainda outras pessoas perguntavam: — Mas será que o Messias virá da Galileia?
42 Moɓiso Motu kaɓɨkyagɨgʉ mbɛyɨ ɓɛ Masiya ɨɓʉkʉta ndɛkɛ ka lɨvananza ka ngama Daudi na ka Bɛtɛlɛhɛmʉ, mugi nɨmɔ Daudi a ndɨ mino?»
42 As Escrituras Sagradas dizem que o Messias será descendente de Davi e vai nascer em Belém, onde Davi morou.
43 Kʉwa wa, ambaza ɨgbananaga ndɨ ko bulya ka Yeso.
43 Então o povo se dividiu por causa dele.
44 Ɓatʉ ɓagɔgɔ luga kaɓʉ ɓa ndɨ kapa kagwi, luki limoti, mʉmbanzʉ gʉtʉgʉ ɓemoti aka kavɨlagʉ ndɨ.
44 Alguns queriam prender Jesus, mas ninguém fez isso.
45 Kumbuso yi, ɓazamʉ nɨɓɔ ɓokumu-kumu na Ɓafalisayɔ ɓʉtɨka ndɨ, ɓigoku. Ɓumuusa kʉwa ndɨ ɓazamʉ ɓɛ: «Ko bulya ɨkɨ yɔ makodukugʉ mino na Yeso?»
45 Os guardas voltaram para o lugar onde estavam os chefes dos sacerdotes e os fariseus , e eles perguntaram: — Por que vocês não trouxeram aquele homem?
46 Ɓusikisya ndɨ ɓɛ: «A lɨmbanga! Takanamukonigʉ ndɛkɛ mʉmbanzʉ ananzɨna abɛ alʉkʉ yi nɨnɔ kʉ!»
46 Eles responderam: — Nunca ninguém falou como ele!
47 Ɓafalisayɔ ɓumuusa ndɨ ɓɛ: «Ambɛ, mogulyini kʉwa gɔnɨ iɓunu ka kʉɓɔɓɔkʉ kwi nɨkwɔ?
47 Então os fariseus disseram aos guardas: — Será que vocês também foram enganados?
48 Atʉ mbɛyɨ na mʉmbanzʉ gʉtʉgʉ ɓemoti aka luga kusu ka ɓangama ikanɨ ka Ɓafalisayɔ nɨnɔ aɓɨnɨkyana?
48 Por acaso alguma autoridade ou algum fariseu creu nele?
49 Luki limoti, ɓatʉ ɓi nɨɓɔ ɓakibigʉ mʉtʉʉ ka Musa. Ɓovoni ndɨ ligbongoni.»
49 Essa gente que não conhece a Lei está amaldiçoada por Deus.
50 Nikodimo a ndɨ ɓemoti ka Ɓafalisayɔ nɨɓɔ ɓa ndɨ wa. Ɨyɨ nɔ odoku ndɨ kamɨna Yeso kambwa, ʉɓɨkya ndɨ ɓɛ:
50 Mas Nicodemos, que era um deles e que certa ocasião havia falado com Jesus, disse:
51 «Mʉtʉʉ kusu, akɔgɔtʉ mʉkɔmbʉ ka mʉmbanzʉ nɨ ɓakanomukonigʉ ikanɨ ɓakanibigʉ ɓɛ ogyi ɓi ɨkɨ?»
51 — De acordo com a nossa Lei não podemos condenar um homem sem ouvi-lo primeiro e descobrir o que ele fez.
52 Luki limoti, ɓasikisya ndɨ ɓɛ: «Wa kʉwa ɨwɛ mʉtʉ wa Galilaya gɔnɨ? Kpɨma mbɛyɨ Moɓiso Motu ɓɨnza ikanɨ wɨnatʉ gʉtʉgʉ ɓɛ mugyalandʉ ɓemoti opupatʉ ndɛkɛ ka Galilaya.»
52 — Por acaso você também é da Galileia? — perguntaram eles. — Estude as Escrituras Sagradas e verá que da Galileia nunca surgiu nenhum profeta .
53 Kumbuso yi, ɨɓʉ ɓasɨ ɓɨganana ndɨ ka ɓakʉkaɓʉ.
53 — ausente —

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.