Mateus 26
lag (LAG) vs VC
1 Yéesu ˆakamarikirye kʉlʉʉsa ayo yoosi, akavasea vapooji vaachwe,
1 — ausente —
2 “Taanga mwiise sikʉ ivɨrɨ ˆjiri looka kʉva ɨrɨ Paásika na Mwaana wa Mʉʉntʉ vɨɨkwa arɨ mɨkonwii ya vavɨ na muningʼinʼya varɨ mʉsaláabii fʉʉrʉ akwye wʉʉ?”
2 Ye know that after two days the passover takes place, and the Son of man is delivered up to be crucified.
3 Mpɨɨndɨ ijo, vakʉ́ʉ́lʉ va veeneɨsɨ va Ijʉva na vawosi vajáa valʉmana balásii ya nyuumbii ya kɨtemi ya mweeneɨsɨ mʉkʉʉlʉ ˆasewáa Kayáafa.
3 Then the chief priests and the elders of the people were gathered together to the palace of the high priest who was called Caiaphas,
4 Vakabweeyya mʉryʉʉngʉ wa iyasi sa vamʉkwaate Yéesu kimbiso na vamʉʉlae.
4 and took counsel together in order that they might seize Jesus by subtlety and kill him;
5 Maa kaa, vakasea, “Karɨ ɨve mpɨɨndɨ ja ɨhɨ ngovi tʉkʉ, sa karɨ jɨ kʉve na ntiribʉka tʉkʉ.”
5 but they said, Not in the feast, that there be not a tumult among the people.
6 Mpɨɨndɨ Yéesu ˆajáa iturii ra Besanía kaayii kwa Simóoni ˆmweene asewáa ˆarɨ na ʉlóónda,
6 — ausente —
7 mʉʉntʉ muki ʉmwɨ ajáa ʉʉja ˆarɨ na chʉ́pa ya iwye ˆrasongolwa ˆɨrɨ na makuta ˆyanyʉ́kɨraa ya iyoombe ikʉʉlʉ. Ʉwo mʉʉntʉ muki ajáa ʉʉja na hara méesii kʉʉntʉ ˆarijáa chákurya, akawuna ɨra chʉ́pa, maa akayakʉʉrɨra ayo makuta mutwii wa Yéesu.
7 a woman, having an alabaster flask of very precious ointment, came to him and poured it out upon his head as he lay at table.
8 Vapooji vaachwe ˆvakoone jeyyo, vakakalala voosea, “Nɨ wa che ʉsaambʉ ʉhʉ?
8 But the disciples seeing it became indignant, saying, To what end {was} this waste?
9 Makuta aya, ngaarɨ yawúsirwe kwa iyoombe ikʉʉlʉ, na ijo mpía jivaambirirye vakɨva!”
9 for this might have been sold for much and been given to the poor.
10 Yéesu ajáa ataanga miiririkano yaavo, maa akavasea, “Amwɨ moomujuuwa ʉhʉ maáma? Yeeye aantʉ́mamɨɨre kɨɨntʉ ˆchabooha.
10 But Jesus knowing {it} said to them, Why do ye trouble the woman? for she has wrought a good work toward me.
11 Vakɨva novo mʉrɨ mpɨɨndɨ joosi, maa kaa, nɨɨnɨ sɨ ndɨrɨ kʉva na nyuunyu sikʉ joosi tʉkʉ.
11 For ye have the poor always with you, but me ye have not always.
12 Ʉhʉ maáma ˆakakʉʉrɨre mʉvɨrɨ waanɨ makuta, uuvíikire neeja so taahwa.
12 For in pouring out this ointment on my body, she has done it for my burying.
13 Kɨmaarɨ noovawyɨɨra, haantʉ hohoosi kʉrɨ weerʉ Masáare Maaja ˆyarɨ variyʉlwa, ɨkɨ ˆcheene akɨtʉ́mamire ʉhʉ mʉʉntʉ muki, lʉʉswa kɨrɨ ja nkʉmbʉkɨra yaachwe.”
13 Verily I say to you, Wheresoever these glad tidings may be preached in the whole world, that also which this {woman} has done shall be spoken of for a memorial of her.
14 Aho, ʉmwɨ wa vara ikimi na vavɨrɨ, ˆaséwaa Yʉ́ʉda Isikarióoti, akadoma na kwa vakʉ́ʉ́lʉ va veeneɨsɨ va Ijʉva,
14 — ausente —
15 akavasea, “Nɨ che mʉrɨ kʉʉmpeera koonɨ namʉválandukire Yéesu nɨmʉvɨɨke mɨkonwii yaanyu?” Vakamʉvarɨra mpía makumi yatatʉ (30).
15 and said, What are ye willing to give me, and *I* will deliver him up to you? And they appointed to him thirty pieces of silver.
16 Na kwaandɨra aho, Yʉ́ʉda akaanda saakɨra nkalo ˆyabooha yo mʉvalandʉka Yéesu.
16 And from that time he sought a good opportunity that he might deliver him up.
17 Sikʉ ya ncholo ya ngovi ya mɨkáate sɨ ˆɨvɨ́kɨrwaa ʉsasɨ, vapooji vajáa vamʉdomera Yéesu vakamuurya, “Hai woosaaka tukwiimirye neeja chóorya cha Paásika sa urye?”
17 — ausente —
18 Ne akavasea, “Tamanyi na múujii kwa mʉʉntʉ ʉmwɨ mʉmʉsee, ‘Mukiindya aséire, mpɨɨndɨ yaanɨ yafíkire, rɨɨra ndɨrɨ ngovi ya Paásika hamwɨ na vapooji vaanɨ kaayii kwaako.’ ”
18 And he said, Go into the city unto such a one, and say to him, The Teacher says, My time is near, I will keep the passover in thy house with my disciples.
19 Vapooji vakabweeyya ja ˆvyeene Yéesu ajáa avaláiriirye, vakiimya neeja chóorya cha Paásika.
19 And the disciples did as Jesus had directed them, and they prepared the passover.
20 Iwʉlo ˆrɨkɨɨngɨre, Yéesu akava méesii hamwɨ na vapooji vaachwe ikimi na vavɨrɨ.
20 And when the evening was come he lay down at table with the twelve.
21 Na mpɨɨndɨ ˆvarijáa, Yéesu akasea, “Kɨmaarɨ noovawyɨɨra, ʉmwɨ waanyu kʉʉnvarindʉka arɨ.”
21 And as they were eating he said, Verily I say to you, that one of you shall deliver me up.
22 Vapooji vaachwe vakavisʉʉla maatʉkʉ vii, maa vakaanda kuurya ʉmwɨ ʉmwɨ, “Mʉkʉ́lʉ, sɨ viri kʉva nɨ nɨɨnɨ tʉkʉ?”
22 And being exceedingly grieved they began to say to him, each of them, Is it *I*, Lord?
23 Yéesu akavasea, “Ʉra ˆaríiriirye mʉkáate hamwɨ na nɨɨnɨ luumbwii noo ˆarɨ kʉʉnvarindʉka.
23 But he answering said, He that dips his hand with me in the dish, *he* it is who shall deliver me up.
24 Mwaana wa Mʉʉntʉ nɨ tamanya iise no kʉʉlawa ja ˆvyeene vyaandɨkwa Masáarii ˆYarɨ Mpeho. Maa kaa, nɨ mpolaɨ kwa mʉʉntʉ ʉra ˆarɨ mʉvarindʉka! Nɨ pwee vijáa ngaarɨ baa sɨ avyaalwa.”
24 The Son of man goes indeed, according as it is written concerning him, but woe to that man by whom the Son of man is delivered up; it were good for that man if he had not been born.
25 Yʉ́ʉda ʉra mʉvalanduki waachwe akamʉsea, “Mukiindya, kɨkomi sɨ nɨɨnɨ tʉkʉ?” Yéesu akamʉsea, “Weewe ulúusire.”
25 And Judas, who delivered him up, answering said, Is it *I*, Rabbi? He says to him, *Thou* hast said.
26 Mpɨɨndɨ ˆvarijáa, Yéesu akatoola mʉkáate, akamʉdʉʉmba Mʉlʉʉngʉ, akʉʉbendʉlabendʉla, maa akavaheera vapooji vaachwe yoosea, “Tooli, murye, ʉhʉ nɨ mʉvɨrɨ waanɨ.”
26 — ausente —
27 Aho, akatoola ndʉvo, akamʉdʉʉmba Mʉlʉʉngʉ akavaheera yoosea, “Tooli voosi munywe diváai fuma nduvwii ɨhɨ.
27 And having taken {the} cup and given thanks, he gave {it} to them, saying, Drink ye all of it.
28 Ɨhɨ nɨ sakami yaanɨ ya mʉháko, sakami ˆyookiitwa sa ˆvarɨ foo vaseyyiriwe ʉvɨ.
28 For this is my blood, that of the {new} covenant, that shed for many for remission of sins.
29 Nɨ kʉvawyɨɨra niise, sɨ ndɨrɨ kʉnywa kei ɨhɨ diváai ya sabíibu tʉkʉ, fʉʉrʉ sikʉ ˆndɨrɨ kiinywa ifya hamwɨ na nyuunyu Ʉtemii wa Taáta waanɨ.”
29 But I say to you, that I will not at all drink henceforth of this fruit of the vine, until that day when I drink it new with you in the kingdom of my Father.
30 ˆVakɨɨmbe lwɨɨ́mbo, vakalooka na Luulwii lwa Mɨseitúuni.
30 Depois do canto dos Salmos, dirigiram-se eles para o monte das Oliveiras.
31 Aho, Yéesu akavasea, “Uchikʉ ʉhʉ wa isikʉ voosi kʉʉndeka mʉrɨ. Sa Masáare ˆYarɨ Mpeho yasea,
31 Disse-lhes então Jesus: Esta noite serei para todos vós uma ocasião de queda; porque está escrito: Ferirei o pastor, e as ovelhas do rebanho serão dispersadas {Zc 13,7}.
32 Maa kaa, ˆndɨrɨ fʉfʉka, valongorera ndɨrɨ na ɨsɨ ya Galiláaya.”
32 Mas, depois da minha Ressurreição, eu vos precederei na Galiléia.
33 Peéteri akamʉsea Yéesu, “Baa koonɨ voosi varɨ kʉreke weewe, nɨɨnɨ sɨ ndɨrɨ kʉreka vii kaa tʉkʉ.”
33 Pedro interveio: Mesmo que sejas para todos uma ocasião de queda, para mim jamais o serás.
34 Yéesu akamʉsea, “Kɨmaarɨ kaa nookuwyɨɨra, uchikʉ ʉhʉ nkʉkʉlʉme sɨ ɨnavɨɨka, lʉʉsa ʉrɨ sɨ wʉʉmányire tʉkʉ katatʉ.”
34 Disse-lhe Jesus: Em verdade te digo: nesta noite mesma, antes que o galo cante, três vezes me negarás.
35 Peéteri akamʉsea, “Koonɨ baa nɨ mpaka nkwye, kukwya ndɨrɨ hamwɨ na weewe, sɨ ndɨrɨ sea sɨ nakʉmányire tʉkʉ.” Baa vara vapooji vɨɨngɨ vakalʉʉsa vivira.
35 Respondeu-lhe Pedro: Mesmo que seja necessário morrer contigo, jamais te negarei! E todos os outros discípulos diziam-lhe o mesmo.
36 Aho, Yéesu akafika na vapooji vaachwe Getisemáane, ʉko akavasea, “Ikali aha, nɨɨnɨ tamanya niise na hara mbere noo mʉloomba Mʉlʉʉngʉ.”
36 Retirou-se Jesus com eles para um lugar chamado Getsêmani e disse-lhes: Assentai-vos aqui, enquanto eu vou ali orar.
37 Akamʉsʉmʉla Peéteri na vaana vavɨrɨ va Sebedáayo, na mpɨɨndɨ ˆvatamanyáa, mʉtɨma waachwe ʉkafɨrɨra kʉnʉ yookiiteera ʉsʉʉngʉ.
37 E, tomando consigo Pedro e os dois filhos de Zebedeu, começou a entristecer-se e a angustiar-se.
38 Aho, akavasea, “Mʉtɨma waanɨ wookaava kende nkwye. Ikali aha, mʉkeeshe chɨrɨrɨ hamwɨ na nɨɨnɨ.”
38 Disse-lhes, então: Minha alma está triste até a morte. Ficai aqui e vigiai comigo.
39 ˆAkaseese na mbere kiduudi, akalaala ɨsɨ na ɨnda akamʉloomba Mʉlʉʉngʉ yoosea, “Taáta waanɨ, koonɨ viri dahɨka ndʉvo ɨhɨ yaandooke, maa kaa, sɨ ɨve ja ˆvyeene noosaaka tʉkʉ, ɨve ja ˆvyeene woosaaka weewe.”
39 Adiantou-se um pouco e, prostrando-se com a face por terra, assim rezou: Meu Pai, se é possível, afasta de mim este cálice! Todavia não se faça o que eu quero, mas sim o que tu queres.
40 Akatamanya na kwa vara vapooji vaachwe vatatʉ, akavashaana valɨ́ɨre. Akamʉsea Peéteri, “Arumi, mwasíindirwe keesha na nɨɨnɨ baa kwa isaa rɨmwɨ vii wʉʉ?
40 Foi ter então com os discípulos e os encontrou dormindo. E disse a Pedro: Então não pudestes vigiar uma hora comigo...
41 Keeshi na mʉloombe sa karɨ jɨ mwɨɨngɨre mʉtehwii tʉkʉ. Mʉtɨma wɨɨ́mɨre neeja kʉtʉmama wʉʉja, maa kaa, wasíindwaa sa mʉvɨrɨ usiina ngururu tʉkʉ.”
41 Vigiai e orai para que não entreis em tentação. O espírito está pronto, mas a carne é fraca.
42 Akatamanya kei lwa kavɨrɨ no mʉloomba Mʉlʉʉngʉ yoosea, “Taáta waanɨ, koonɨ ndʉvo ɨhɨ ya uturikiri sɨ viri dahɨka yʉʉnehe, ndɨɨre kwiinywa, haaha ˆvyeene woosaaka vikiimane.”
42 Afastou-se pela segunda vez e orou, dizendo: Meu Pai, se não é possível que este cálice passe sem que eu o beba, faça-se a tua vontade!
43 Kei ˆakahɨndʉke, akavashaana valɨ́ɨre, miiso yaavo yajáa yaréheriiwe nɨ tʉlo.
43 Voltou ainda e os encontrou novamente dormindo, porque seus olhos estavam pesados.
44 Akavareka, akatamanya lwa katatʉ no mʉloomba Mʉlʉʉngʉ kwa masáare yayara.
44 Deixou-os e foi orar pela terceira vez, dizendo as mesmas palavras.
45 Aho, akadoma na kwa vara vapooji vaachwe akavasea, “Nyuunyu mʉkaarɨ mʉlɨ́ɨre no hʉmʉlʉka wʉʉ? Laangi, mpɨɨndɨ jafíkire, Mwaana wa Mʉʉntʉ varindʉkwa iise na vɨɨkwa iise mɨkonwii ya vavɨ.
45 Voltou então para os seus discípulos e disse-lhes: Dormi agora e repousai! Chegou a hora: o Filho do Homem vai ser entregue nas mãos dos pecadores...
46 Inuki, hendi tʉlooke! Laangi, ʉra ˆyoojokʉʉnvarindʉka afíkire!”
46 Levantai-vos, vamos! Aquele que me trai está perto daqui.
47 Mpɨɨndɨ Yéesu ˆajáa akaarɨ yoolʉʉsɨka novo, Yʉ́ʉda ʉmwɨ wa vapooji vaachwe ikimi na vavɨrɨ akafika. Yeeye ajáa ʉʉjanʼya na vaantʉ ˆvarɨ foo ˆvarɨ na nyaasʉka na nkusi. Ava ˆvajáa vatúmirwe nɨ vakʉ́ʉ́lʉ va veeneɨsɨ va Ijʉva na nɨ vawosi.
47 Jesus ainda falava, quando veio Judas, um dos Doze, e com ele uma multidão de gente armada de espadas e cacetes, enviada pelos príncipes dos sacerdotes e pelos anciãos do povo.
48 Haaha ʉra ˆamʉvalandʉkáa Yéesu ajáa ahʉ́mwɨɨre valaɨra isháara yoosea, “Ʉra ˆndɨrɨ mʉsʉndɨra ja noomuluumbya, noo yeeye, mʉkwaati.”
48 O traidor combinara com eles este sinal: Aquele que eu beijar, é ele. Prendei-o!
49 Yʉ́ʉda akahʉlʉlʉka na kʉrɨ Yéesu, akamuluumbya, “Lʉmbɨ ee Mukiindya!” Maa, akamʉsʉndɨra.
49 Aproximou-se imediatamente de Jesus e disse: Salve, Mestre. E beijou-o.
50 Yéesu akamʉsea, “Kɨjeengi, tʉmama ˆcheene chakʉréetire.” Aho, vara vaantʉ vakaseesa, vakamʉkwaata Yéesu, maa vakamʉvɨɨka mɨkonwii yaavo.
50 Disse-lhe Jesus: É, então, para isso que vens aqui? Em seguida, adiantaram-se eles e lançaram mão em Jesus para prendê-lo.
51 Hahara, ʉmwɨ wa vara ˆvajáa na Yéesu ˆakoone jeyyo, akakʉʉla nyaasʉka njatwii, akamʉtema kutu dúú mʉtʉmami wa mweeneɨsɨ mʉkʉʉlʉ.
51 Mas um dos companheiros de Jesus desembainhou a espada e feriu um servo do sumo sacerdote, decepando-lhe a orelha.
52 Yéesu akamʉsea, “Hɨndʉla nyaasʉka yaako na njatwii, sa voosi vara ˆvʉʉ́laa na nyaasʉka, novo kukwya varɨ kwa nyaasʉka.
52 Jesus, no entanto, lhe disse: Embainha tua espada, porque todos aqueles que usarem da espada, pela espada morrerão.
53 Sa che wookiisea sɨ ndɨrɨ daha kʉmʉloomba Taáta waanɨ aandetere haaha jei kʉlookya mayana ikimi na yavɨrɨ (12,000) ya valwi nkoondo va mirimʉ miija?
53 Crês tu que não posso invocar meu Pai e ele não me enviaria imediatamente mais de doze legiões de anjos?
54 Maa kaa, koonɨ nabwéeyyiirye jeyyo, joolɨ Masáare ˆYarɨ Mpeho yarɨ kiimana yara ˆyasea ivi nɨ mpaka vifʉmɨre jei?”
54 Mas como se cumpririam então as Escrituras, segundo as quais é preciso que seja assim?
55 Mpɨɨndɨ ijo, Yéesu akɨɨsea ɨra mpuka ya vaantʉ, “Nɨɨnɨ ndɨrɨ mʉhóki vaantʉ viintʉ, muújire noo kʉʉnkwaata na nyaasʉka na nkusi wʉʉ? Sikʉ joosi nɨjáa na nyuunyu noovariyʉla waámii wa Kaaya Njija ya Ijʉva. Amwɨ sɨ mwaankwaatáa kʉra?
55 Depois, voltando-se para a turba, falou: Saístes armados de espadas e porretes para prender-me, como se eu fosse um malfeitor. Entretanto, todos os dias estava eu sentado entre vós ensinando no templo e não me prendestes.
56 Aya yoosi yafʉ́mɨɨre sa masáare ya valáali na mʉtwe yara ˆvaandɨka Masáarii ˆYarɨ Mpeho yakiimane.” Aho, vapooji voosi vakamʉreka, maa vakatɨɨja.
56 Mas tudo isto aconteceu porque era necessário que se cumprissem os oráculos dos profetas. Então os discípulos o abandonaram e fugiram.
57 Vara ˆvajáa vamʉkwáatire Yéesu, vakamʉtwaala na kwa Kayáafa, mweeneɨsɨ mʉkʉʉlʉ, ʉko vakiindya va Miiro na vawosi vajáa valʉ́mɨɨne.
57 Os que haviam prendido Jesus levaram-no à casa do sumo sacerdote Caifás, onde estavam reunidos os escribas e os anciãos do povo.
58 Maa kaa, Peéteri ajáa amutúubire Yéesu kwa kʉlɨ fʉʉrʉ waámii ya mweeneɨsɨ mʉkʉʉlʉ. Akɨɨngɨra, maa akiikala hamwɨ na valʉkalʉka, sa oone ˆcheene kɨrɨ fʉmɨra.
58 Pedro seguia-o de longe, até o pátio do sumo sacerdote. Entrou e sentou-se junto aos criados para ver como terminaria aquilo.
59 Vakʉ́ʉ́lʉ va veeneɨsɨ va Ijʉva hamwɨ na Balása Nkʉʉlʉ yoosi ya Vayahúudi vasaakɨráa ʉshahíidi wa ʉloongo kʉrɨ Yéesu sa vadahe kʉmʉʉlaa.
59 Enquanto isso, os príncipes dos sacerdotes e todo o conselho procuravam um falso testemunho contra Jesus, a fim de o levarem à morte.
60 Maa kaa, sɨ vapata kɨɨntʉ tʉkʉ, baa neembe mashahíidi ˆvarɨ foo va ʉloongo vɨɨmáa mbere.
60 Mas não o conseguiram, embora se apresentassem muitas falsas testemunhas.
61 vakasea, “Ʉhʉ mʉʉntʉ asea, ‘Daha ndɨrɨ kwiigirimʉla Kaaya Njija ya Mʉlʉʉngʉ na nɨɨjeenge kei kwa sikʉ itatʉ.’ ”
61 Por fim, apresentaram-se duas testemunhas, que disseram: Este homem disse: Posso destruir o templo de Deus e reedificá-lo em três dias.
62 Aho, mweeneɨsɨ mʉkʉʉlʉ akiinʉka, maa akamʉsea Yéesu, “Sɨ wookuuyirya kɨɨntʉ chochoosi tʉkʉ wʉʉ? Aya masáare ava vaantʉ ˆvookusitaakya nɨ kɨɨntʉ che?”
62 Levantou-se o sumo sacerdote e lhe perguntou: Nada tens a responder ao que essa gente depõe contra ti?
63 Maa kaa, Yéesu akakirinya. Mweeneɨsɨ mʉkʉʉlʉ akamʉsea, “Kʉbweeyya niise wiilahe mbere ya Mʉlʉʉngʉ ˆArɨ Nkaasʉ, tʉwyɨɨre koonɨ weewe noo Masía, Mwaana wa Mʉlʉʉngʉ.”
63 Jesus, no entanto, permanecia calado. Disse-lhe o sumo sacerdote: Por Deus vivo, conjuro-te que nos digas se és o Cristo, o Filho de Deus?
64 Yéesu akasea, “Weewe ulúusire. Maa kaa, nɨ kʉvawyɨɨra niise voosi, kwaandɨra haaha kʉmoona mʉrɨ Mwaana wa Mʉʉntʉ iíkyɨɨre mʉkono wa kʉlʉme wa Mweenengururu, yookʉʉja mweeri ya machu ya kurumwii.”
64 Jesus respondeu: Sim. Além disso, eu vos declaro que vereis doravante o Filho do Homem sentar-se à direita do Todo-poderoso, e voltar sobre as nuvens do céu.
65 Aho, mweeneɨsɨ mʉkʉʉlʉ akamoola ɨngo jaachwe na nkalari yoosea, “Ahíintikire! Ʉshahíidi wa che kei toosaaka? Laangi, nyuunyu mwatéɨɨre ʉwo uhiintiki.
65 A estas palavras, o sumo sacerdote rasgou suas vestes, exclamando: Que necessidade temos ainda de testemunhas? Acabastes de ouvir a blasfêmia!
66 Joolɨ moolamʉla?” Vakamʉsea, “Akiimana akwye.”
66 Qual o vosso parecer? Eles responderam: Merece a morte!
67 Aho, vakamʉchwɨɨra matɨ kishwii na vɨɨngɨ vakamʉvaa ngúumi. Vɨɨngɨ vakamʉhapʉla makóofi
67 Cuspiram-lhe então na face, bateram-lhe com os punhos e deram-lhe tapas,
68 na vakamʉhenchʉla voosea, “Weewe Masía, hoonɨ taanga nɨ ani ˆakʉváire?”
68 dizendo: Adivinha, ó Cristo: quem te bateu?
69 Haaha mpɨɨndɨ ijo joosi, Peéteri ajáa iíkyɨɨre weerwii ʉko waámii. Mʉtʉmami ʉmwɨ wa kɨɨntʉ kiki akamʉseeserera Peéteri, maa akamʉsea, “Baa weewe nɨ hamwɨ waarɨ na Yéesu wa Galiláaya.”
69 Enquanto isso, Pedro estava sentado no pátio. Aproximou-se dele uma das servas, dizendo: Também tu estavas com Jesus, o Galileu.
70 Maa kaa, Peéteri akasiita mbere ya voosi yoosea, “Sɨ nootaanga baa ɨkɨ ˆwoolʉʉsa tʉkʉ!”
70 Mas ele negou publicamente, nestes termos: Não sei o que dizes.
71 Aho, Peéteri akɨɨtookɨɨma mutiryaangwii wa waámii, mʉtʉmami wɨɨngɨ wa kɨɨntʉ kiki akamoona Peéteri, maa akavasea vaantʉ ˆvajáa aho, “Ʉhʉ nɨ hamwɨ aarɨ na Yéesu wa Nasaréeti.”
71 Dirigia-se ele para a porta, a fim de sair, quando outra criada o viu e disse aos que lá estavam: Este homem também estava com Jesus de Nazaré.
72 Peéteri akasiita kei ko kiilaha yoosea, “Sɨ namʉmányire ʉwo mʉʉntʉ tʉkʉ!”
72 Pedro, pela segunda vez, negou com juramento: Eu nem conheço tal homem.
73 Mpɨɨndɨ kiduudi vaantʉ ˆvajáa viímire aho, vakamʉseeserera, maa vakamʉsea, “Kɨkomi weewe ʉrɨ ʉmwɨ waavo, sa baa ndʉʉsɨka yaako yookoonekya.”
73 Pouco depois, os que ali estavam aproximaram-se de Pedro e disseram: Sim, tu és daqueles; teu modo de falar te dá a conhecer.
74 Aho, Peéteri akaanda kwiijuma yeemweene, na iilaháa yoosea, “Kɨmaarɨ! Sɨ namʉmányire ʉwo mʉʉntʉ tʉkʉ!” Haaho, nkʉkʉlʉme ɨkavɨɨka.
74 Pedro então começou a fazer imprecações, jurando que nem sequer conhecia tal homem. E, neste momento, cantou o galo.
75 Aho, Peéteri akakʉmbʉkɨra masáare ˆajáa awyɨ́ɨrɨɨrwe nɨ Yéesu, “Nkʉkʉlʉme sɨ ɨnavɨɨka, sea ʉrɨ sɨ waamányire tʉkʉ katatʉ.” Aho, maa re akafuma na weerwii akɨɨtoorɨra maatʉkʉ vii.
75 Pedro recordou-se do que Jesus lhe dissera: Antes que o galo cante, negar-me-ás três vezes. E saindo, chorou amargamente.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 26, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.