Mateus 25
lag (LAG) vs VC
1 Mpɨɨndɨ ijo, Ʉtemi wa Kurumwii kwiifwaana ʉrɨ na lusímo ʉlʉ. Sikʉ ɨmwɨ vanjalʉ ikimi, vajáa vatoola vimʉrɨ vyaavo vakatamanya no musingirirya mweenengovi.
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Vasaano va avo vanjalʉ nɨ vakoókoyo vajáa, na vasaano vajáa vatɨɨte tooti.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 Mpɨɨndɨ vara vakoókoyo ˆvasʉmʉláa vimʉrɨ vyaavo, sɨ vajáa vasʉmʉla makuta tʉkʉ.
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 Maa kaa, mpɨɨndɨ vara ˆvajáa na tooti ˆvasʉmʉláa vimʉrɨ vyaavo, vajáa vasʉmʉla makuta saamii jaavo yo koongererya.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 Mweenengovi ˆakachereve kʉʉja, vara vanjalʉ voosi vakawoojerera na vakalaala.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 Uchikʉ katɨ kʉkava na isóso, ‘Laangi mweenengovi nʉ afíkire, tamanyi mʉkamusingirirye!’
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 Aho, vara vanjalʉ voosi vakiinʉka, vakatengenesha vimʉrɨ vyaavo.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Vara vakoókoyo vakavasea vara ˆvarɨ na tooti, ‘Tʉkeeheryi makuta yaanyu kiduudi, vimʉrɨ viiswi vyoorima.’
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 Kɨrɨ vyoova jeyyo, vara ˆvarɨ na tooti vakavasea, ‘Sɨ jeyyo tʉkʉ, makuta sɨ yarɨ tʉtoosha suusu na nyuunyu tʉkʉ. Nɨ vyaangʉ mʉdome na kwa vara ˆvávaa iyoombe, mukiiwʉrɨre.’
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 Na mpɨɨndɨ avo ˆvadomáa noo wʉla makuta, mweenengovi akʉʉja, na vara ˆvajáa viímiirye neeja vakɨɨngɨra hamwɨ ne na haantʉ ngovi ˆyaveeráa na mʉryaango ʉkachuungwa.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 Mpɨɨndɨ ˆjikalooke, vara vanjalʉ vɨɨngɨ novo vakʉʉja. Vakaanɨrɨra, ‘Mʉkʉ́lʉ! Mʉkʉ́lʉ! Tʉyʉʉrɨre mʉryaango!’
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 Maa kaa, mweenengovi akavasea, ‘Kɨmaarɨ noovawyɨɨra, sɨ navamányire tʉkʉ!’
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 Ivi, noo ˆvyeene viri kʉva, sa jeyyo, mʉlaange neeja sa sɨ mʉmányire sikʉ au sáa tʉkʉ.
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 Kei, Ʉtemi wa Kurumwii wiifwɨ́ɨne na lusímo ʉlʉ. Kʉjáa kwatɨɨte mʉʉntʉ ˆasaakáa akere njɨra. Akavaanɨrɨra vatʉmami vaachwe, maa akavaheera máari jaachwe valaangirirye.
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 Ʉmwɨ akamʉheera taláanta isaano na wɨɨngɨ ivɨrɨ na wɨɨngɨ ɨmwɨ, kɨra mʉʉntʉ akamʉheera ja ˆvyeene lʉvɨro lwaachwe lʉrɨ. Aho, maa yeeye akakera njɨra.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Ʉra ˆaheewa taláanta isaano, chaangʉ akaanda jitʉmamɨra jira mpía, maa akapata taláanta jɨɨngɨ isaano.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Jeyyo baa ʉra wa ivɨrɨ akapata jɨɨngɨ ivɨrɨ.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Maa kaa, ʉra mʉtʉmami ˆajáa ahókɨɨre taláanta ɨmwɨ, ajáa adoma, akasiimba iduundu ɨsɨ, maa akiivisa ɨra mpía ya mweenenyuumba waachwe.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 Sikʉ ˆjiri foo ˆjikalooke, ʉra mweenenyuumba wa vara vatʉmami akahɨndʉka na akabweeyya hesáabu novo.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Ʉra mʉtʉmami ˆaheewa taláanta isaano akʉʉja, akareeta jɨɨngɨ isaano. Akasea, ‘Mʉkʉ́lʉ, nɨɨnɨ ʉjáa waampeera taláanta isaano. Laanga, napátire kɨsapʉ cha taláanta jɨɨngɨ isaano.’
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 Mweenenyuumba waachwe akamʉsea, ‘Mʉtʉmami mʉʉja na wo kiilaangiwa, wavɨ́ɨre wo kiilaangiwa kwa viintʉ viduudi, kʉvɨɨka ndɨrɨ ʉve mwiimiriri wa viintʉ ˆviri foo. Teenga wɨɨngɨre cheerwii cha mweenenyuumba waako.’
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 Ʉra ˆajáa aheewa taláanta ivɨrɨ ne akʉʉja, akamʉsea mweenenyuumba waachwe, ‘Mʉkʉ́lʉ, ʉjáa waampeera taláanta ivɨrɨ. Laanga, napátire kɨsapʉ cha jɨɨngɨ ivɨrɨ.’
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 Mweenenyuumba waachwe akamʉsea, ‘Mʉtʉmami mʉʉja na wo kiilaangiwa, wavɨ́ɨre wo kiilaangiwa kwa viintʉ viduudi, kʉvɨɨka ndɨrɨ wɨɨmɨrɨre ˆviri foo. Teenga cheerwii cha mweenenyuumba waako.’
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 Aho, ʉra mʉtʉmami ˆajáa aheewa taláanta ɨmwɨ akʉʉja, maa akasea, ‘Mʉkʉ́lʉ, nɨɨnɨ nɨjáa nataanga weewe nɨ mʉʉntʉ mʉfafu, wachwíjaa kʉʉntʉ sɨ ˆʉhaanda, na ujíingaa kʉʉntʉ sɨ ˆʉpasa mbeyʉ.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 Sa jeyyo, nɨɨnɨ noofa, maa nkɨɨta kiivisa taláanta yaako ɨsɨ. Laanga, nɨ ɨhɨ aha ˆɨrɨ yaako.’
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 Mweenenyuumba waachwe akamʉsea, ‘Weewe nɨ mʉtʉmami mʉvɨ na muvira! Ʉjáa wataanga nachwíjaa kʉʉntʉ sɨ ˆnahaanda, na najíingaa kʉʉntʉ sɨ ˆnapasa mbeyʉ.
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 Vyabooha ngaarɨ wavɨɨka mpía yaanɨ kwa vaantʉ vahɨ́ndʉlaa na kɨsapʉ, sa ˆndɨrɨ hɨndʉka, nsʉmʉle ˆɨrɨ yaanɨ na kɨsapʉ chaachwe.
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 Haaha mʉhóki ɨyo taláanta, mʉmʉheere ʉra ˆarɨ nojo ikimi.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 Sa ʉra ˆarɨ na kɨɨntʉ, koongereriwa arɨ kʉlookya, na kʉva arɨ novyo koyokoyo. Maa kaa, ʉra ˆasiina kɨɨntʉ, vuulwa arɨ baa kɨra kidúúdi ˆarɨ nocho.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 Haaha ʉhʉ mʉtʉmami asiina kʉnáálo mʉfweitiri na weerwii, ʉko kʉrɨ na kilwiirya, kʉʉntʉ ˆkʉrɨ kʉva na kʉrɨra no sha mayeo.’
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 Mwaana wa Mʉʉntʉ ˆarɨ kʉʉja na nkongojima yaachwe na mirimʉ miija yoosi, yeeye kiikala arɨ ichuumbi raachwe ra nkongojima yaachwe.
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 Ɨsɨ joosi ja weerʉ kiijiinga jiri mbere yaachwe, ne vakera arɨ ja muríisi viintʉ ˆakéraa mburi na muundi.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 Jivɨɨka arɨ muundi mʉkono waachwe wa kʉlʉme na mburi mʉkono waachwe wa kʉmooso.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 Aho, ʉwo Mʉtemi vasea arɨ vara ˆvarɨ mʉkono waachwe wa kʉlʉme, ‘Yeendi nyuunyu ˆmwatalariwa nɨ Taáta waanɨ, hokeri Ʉtemi ˆmwiimiriwa neeja keende kʉʉmbwa kwa weerʉ.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 Sa nɨjáa na njala mʉkaampeera chóorya, nɨjáa na nyóota mʉkaanyweesha, nɨjáa mʉyeni mʉkaanteengya,
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 nɨjáa na tʉhʉ mʉkaanvɨkɨra ɨngo, nɨjáa mʉlwɨ́ɨrɨ mʉkʉʉja no kʉʉnaangirirya, na nɨjáa mʉnyololwii mʉkʉʉja no kʉʉnaanga.’
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 Aho, vara vawoloki mʉsea varɨ, ‘Mʉkʉ́lʉ, nɨ naadi ˆtakoona ʉrɨ na njala, tʉkakuriisha, au ʉrɨ na nyóota tʉkakʉnyweesha?
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 Nɨ naadi ˆtakoona ʉrɨ mʉyeni tʉkakʉteengya, au ʉrɨ na tʉhʉ tʉkakʉvɨkɨra?
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 Kei nɨ naadi ˆtakoona ʉrɨ mʉlwɨ́ɨrɨ, au ʉrɨ mʉnyololwii tʉkʉʉja no kʉlaanga?’
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 Ne Mʉtemi vasea arɨ, ‘Kɨmaarɨ noovawyɨɨra, ja ˆvyeene mʉvabweeyyirya ava vaaniitʉ vaduudi, mʉʉmbweeyyirya nɨɨnɨ.’
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 Aho, vasea arɨ vara ˆvarɨ mʉkono waachwe wa kʉmooso, ‘Isunki kwaanɨ nyuunyu ˆmwajumwa, tamanyi na mootwii wa sikʉ ˆjisiina ʉhero ˆwiimiwa neeja sa Ikʉ́ʉ́lʉ ra Mirimʉ Mɨvɨ na mirimʉ yaachwe.
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 Sa nɨjáa na njala sɨ mwaampeera chóorya tʉkʉ, nɨjáa na nyóota sɨ mwaanyweesha tʉkʉ.
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 Nɨjáa mʉyeni sɨ mwaanteengya tʉkʉ, nɨjáa na tʉhʉ sɨ mwaanvɨkɨra ɨngo tʉkʉ, nɨjáa mʉlwɨ́ɨrɨ sɨ mʉʉja noo kʉʉnaangirirya tʉkʉ, nɨjáa mʉnyololwii sɨ mʉʉja no kʉʉnaanga tʉkʉ.’
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 Aho, novo kuuyirya varɨ voosea, ‘Mʉkʉ́lʉ nɨ naadi ˆtakoona ʉrɨ na njala, au ʉrɨ na nyóota, au ʉrɨ mʉyeni, au ʉrɨ na tʉhʉ, au ʉrɨ mʉlwɨ́ɨrɨ, au ʉrɨ mʉnyololwii, na suusu sɨ twakʉlaanga?’
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 Ne vasea arɨ, ‘Kɨmaarɨ noovawyɨɨra, ja ˆvyeene sɨ mʉmʉbweeyyirya ʉmwɨ wa ava vaaniitʉ vaduudi, sɨ mʉʉmbweeyyirya nɨɨnɨ tʉkʉ.’
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 Aho, avo kɨɨngɨra varɨ kʉlaɨrwa chiirʉ kwa sikʉ ˆjisiina ʉhero, maa kaa, vara vawoloki kɨɨngɨra varɨ na nkaaswii ya sikʉ ˆjisiina ʉhero.”
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.