Marcos 12

lag (LAG) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Hara, maa Yéesu akaanda vawyɨɨra vara vakʉ́ʉ́lʉ símo iji, akavasea, “Mʉʉntʉ ʉmwɨ ajáa arɨma iwʉnda ra mɨsabíibu. Akariingirirya lʉkaande iwʉnda vʉʉ, akasiimba iduundu ro fʉʉnchɨra sabíibu so tengenesera diváai, akajeenga kɨvaanda kɨlɨɨhɨ cho rɨndɨrɨra, maa akakojya ɨro iwʉnda raachwe kwa varimi. Hara, maa akakera njɨra.Iwʉnda ra mɨsabíibu|alt="vine yard" src="lb00103c.tif" size="col" copy="Knowles, The British & Foreign Bible Society, 1994." ref="12:1"
1 Depois Jesus começou a falar por meio de parábolas . Ele disse:
2 Mpɨɨndɨ jo chwa ˆjikafike, akamʉtʉma mʉtʉ́mwa waachwe, akasʉmʉle haantʉ haachwe ha sabíibu ˆngʼeene vachwíire.
2 Quando chegou o tempo da colheita, o dono enviou um empregado para receber a sua parte.
3 Ʉra mʉtʉ́mwa ˆakafike, vara vaantʉ vakamʉkwaata, vakamʉvaa, maa vakamukibirya na mɨkono mɨtʉhʉ.
3 Mas os lavradores agarraram o empregado, bateram nele e o mandaram de volta sem nada.
4 Mweeneiwʉnda akatʉma mʉtʉ́mwa wɨɨngɨ kei, ʉhʉ ne vakamʉvaa mutwii, baa kei vakamʉbweeyyirya masáare ya soni.
4 O dono mandou mais um empregado, mas eles bateram na cabeça dele e o trataram de um modo vergonhoso.
5 Mweeneiwʉnda akatʉma mʉtʉ́mwa wɨɨngɨ, ʉhʉ re, vakamʉʉlaa. Atʉma vɨɨngɨ ˆvarɨ foo, vɨɨngɨ vavaváa na vɨɨngɨ vavʉʉláa.
5 E ainda outro foi mandado para lá, mas os lavradores o mataram. E o mesmo aconteceu com muitos mais — uns foram surrados, e outros foram mortos.
6 Ʉhero waachwe, mweeneiwʉnda ajáa achɨ́hɨɨre na mʉʉntʉ ʉmwɨ vii wo tʉma, na ʉhʉ nɨ mwaana waachwe ˆamweendamweenda, akamʉtʉma yookiisea, ‘Kʉmʉnyemya varɨ mwaana waanɨ!’
6 E agora a única pessoa que o dono da plantação tinha para mandar lá era o seu querido filho. Finalmente ele o mandou, pensando assim: “O meu filho eles vão respeitar.”
7 ˆAkafike, maa vara ˆvakojiwa iwʉnda vakiiwyɨɨra voosea, ‘Ʉhʉ noo mʉpaari wa ɨrɨ iwʉnda. Hendi tʉmʉʉlae, maa ʉpaari waachwe ʉve wiiswi.’
7 Mas os lavradores disseram uns aos outros: “Este é o filho do dono; ele vai herdar a plantação. Vamos matá-lo, e a plantação será nossa.”
8 Hara, vakamʉkwaata, vakamʉʉlaa, maa vakɨɨta mʉwʉmɨra weerwii ya lʉkaande lwa iwʉnda ra mɨsabíibu.”
8 — Então agarraram o filho, e o mataram, e jogaram o corpo para fora da plantação.
9 Maa Yéesu akavasea, “Joolɨ mookiisea mweeneiwʉnda lo ˆakabweeyyiirye? Kʉʉja arɨ, vʉʉlaa arɨ vʉʉ avo ˆavakojya, maa avakojye varimi vɨɨngɨ iwʉnda raachwe ra sabíibu.
9 Aí Jesus perguntou:
10 Amwɨ moobweeyya ja sɨ mʉnasoma aya Masáare ˆYarɨ Mpeho ja ˆvyeene yalʉʉsa?
10 Vocês não leram o que as
11 Ijʉva atʉ́mamire isáare ɨrɨ,
11 Isso foi feito pelo Senhor
12 Hara, vakʉ́ʉ́lʉ va Vayahúudi vasaakáa vamʉkwaate Yéesu sa vajáa vatáangire lusímo ʉlʉ nɨ voovo lʉjáa lwavalúusire. Maa kaa, voofáa ɨra mpuka ya vaantʉ. Hara vakalamʉla vamʉreke, maa vakalooka.
12 Os líderes judeus sabiam que a parábola era contra eles e quiseram prender Jesus, mas tinham medo do povo. Por isso deixaram Jesus em paz e foram embora.
13 Mpɨɨndɨ kiduudi, vara vakʉ́ʉ́lʉ vakavatʉma Mafarisáayo na vaantʉ ˆvafúmire kwa mʉtemi Heróode, sa vamʉtee Yéesu, de vamʉkwaate sa masáare yaachwe.
13 Depois mandaram que alguns fariseus e alguns membros do partido de Herodes fossem falar com Jesus a fim de conseguirem alguma prova contra ele.
14 Vakamʉʉjɨra, vakamʉsea, “Mukiindya! Takʉmányire weewe ʉrɨ mʉʉntʉ ˆʉlʉ́ʉsaa kɨmáárɨ, baa kei sɨ woófaa ʉkʉ́ʉ́lʉ wa mʉʉntʉ tʉkʉ, sa weewe sɨ ʉláangaa buuwo tʉkʉ. Kɨrɨ vyoova jeyyo, ʉváriyʉlaa njɨra ya kɨmáárɨ ya Mʉlʉʉngʉ. Eri, ndairiri jaruma mʉʉntʉ arɨhe kóodi kwa Kaisáari mʉtawáala wa Rúumi bakʉ tʉkʉ?
14 Eles chegaram e disseram: — Mestre, sabemos que o senhor é honesto e não se importa com a opinião dos outros. O senhor não julga pela aparência, mas ensina a verdade sobre a maneira de viver que Deus exige. Diga: é ou não é contra a nossa
15 Joolɨ woosea, tʉrɨhe bakʉ tʉkʉ?” Maa kaa, Yéesu akataanga ʉkweembi waavo, maa akavasea, “Amwɨ mooyera kʉʉntea? Hoonɨ ndeteri mpía ya dináari ˆngʼeene mʉrɨháa kóodi nɨɨyone.”
15 Mas Jesus percebeu a malícia deles e respondeu:
16 ˆVakareete, maa akavuurya, “Buuwo na lʉtalo ʉlʉ nɨ lwa ani?” Vakamʉsea, “Nɨ lwa Kaisáari.”Mpía ya dináari|alt="coin" src="hk00166c.tif" size="col" copy="Illustrations by Horace Knowles © The British & Foreign Bible Society, 1954, 1967, 1972, 1995" ref="12:15"
16 Eles trouxeram, e ele perguntou: Eles responderam: — São do Imperador.
17 Maa Yéesu akavasea, “Viintʉ vya Kaisáari, mʉheeri Kaisáari na viintʉ vya Mʉlʉʉngʉ, mʉheeri Mʉlʉʉngʉ.” Maa isáare ɨrɨ rɨkavahwaalarya maatʉkʉ vii.
17 Então Jesus disse: E eles ficaram admirados com Jesus.
18 Hara, vakʉʉja Masadukáayo, vaantʉ ˆveene vaséaa kusiina kʉfʉfʉka kaanɨ mʉʉntʉ akwíire tʉkʉ. Vakamʉsea,
18 Alguns saduceus , os quais afirmam que ninguém ressuscita, chegaram perto de Jesus e disseram:
19 “Mukiindya! Mʉ́sa ajáa atwaandɨkɨra Miiro Masáarii ˆYarɨ Mpeho akatʉsea, ‘Koonɨ mʉʉntʉ akwíire baa kʉva na vaana tʉkʉ, mwaanaavo yoosaakwa amʉpaale ʉwo mʉlala sa amʉvyaarɨre vaana mwaanaavo ʉra ˆaakwya.’
19 — Mestre, Moisés escreveu para nós a seguinte lei : “Se um homem morrer e deixar a esposa sem filhos, o irmão dele deve casar com a viúva, para terem filhos, que serão considerados filhos do irmão que morreu.”
20 Haaha, kʉjáa kwatɨɨte vaana valʉme mufungatɨ va mʉʉntʉ ʉmwɨ. Ʉra wa ncholo ˆakaloole, akawulala baa kʉva na mwaana tʉkʉ.
20 Acontece que havia sete irmãos. O mais velho casou e morreu sem deixar filhos.
21 Wa kavɨrɨ akamʉpaala mʉlala ˆarékirwe nɨ mwaanaavo, ne akawulala baa kʉva na mwaana tʉkʉ. Wa katatʉ ne vikava vivira.
21 O segundo casou com a viúva e morreu sem deixar filhos. Aconteceu a mesma coisa com o terceiro.
22 Voosi mufungatɨ vakawulala baa reka vaana tʉkʉ, ʉhero waachwe, mʉlala ne akawulala.
22 Afinal, os sete irmãos casaram com a mesma mulher e morreram sem deixar filhos. Depois de todos eles, a mulher também morreu.
23 Haaha tʉwyɨɨre, sikʉ ya ʉfʉfʉ́ʉko ʉhʉ mwaana muki nɨ muki wa ani arɨ kʉva? Sa voosi mufungatɨ vajáa vamʉloola.”
23 Portanto, no dia da ressurreição, quando todos os mortos tornarem a viver, de qual dos sete a mulher vai ser esposa? Pois todos eles casaram com ela!
24 Maa akuuyirya, yoosea, “Mʉhóniirye sa viintʉ sɨ mʉyamányire Masáare ˆYarɨ Mpeho na ngururu ja Mʉlʉʉngʉ.
24 Jesus respondeu:
25 Vaantʉ ˆvawulala haantʉ ˆvakafufukire, kusiina kʉloola no loolwa tʉkʉ, voosi kʉva varɨ ja mirimʉ miija ya kurumwii.
25 Pois, quando os mortos ressuscitarem, serão como os anjos do céu, e ninguém casará.
26 Maa kaa, kwa ʉfʉfʉ́ʉko wa vaantʉ ˆvaakwya, amwɨ mookiibweeyya ja sɨ mʉnasoma kɨtáabu cha Mʉ́sa, ˆcheene chalʉʉsa ˆvyeene Mʉlʉʉngʉ alʉʉsɨkáa na Mʉ́sa fuma ituundwii ˆreene rakoreráa mooto? Mʉlʉʉngʉ amʉsea, ‘Nɨɨnɨ nɨ Mʉlʉʉngʉ wa Aburaháamu, Mʉlʉʉngʉ wa Isaka na Mʉlʉʉngʉ wa Yaakúupu.’
26 Vocês nunca leram no
27 Yeeye sɨ Mʉlʉʉngʉ wa vaantʉ ˆvaakwya tʉkʉ, yeeye nɨ Mʉlʉʉngʉ wa ˆvarɨ nkaasʉ. Kati ˆmoosea kusiina ʉfʉfʉ́ʉko tʉkʉ, moohonʼya maatʉkʉ vii.”
27 E Deus não é Deus dos mortos e sim dos vivos. Vocês estão completamente errados!
28 Ʉmwɨ wa vakiindya va Miiro ajáa amwaarɨ hara, yooteerera ˆvyeene Yéesu na Masadukáayo viirutáa ndihi. ˆAkateere Yéesu uúyiirye viija, maa akamuurya Yéesu, “Eri, nɨ ʉlairiri ʉrɨkwɨ noo mʉkʉʉlʉ kʉlookya ndairiri joosi?”
28 Um mestre da Lei que estava ali ouviu a discussão. Viu que Jesus tinha dado uma boa resposta e por isso perguntou: — Qual é o mais importante de todos os mandamentos da
29 Yéesu akamʉsea, “Ʉlairiri mʉkʉʉlʉ kʉlookya joosi noo ʉhʉ, ‘Ee Isiraéeli teeri, Ijʉva Mʉlʉʉngʉ wiitʉ, noo Mʉlʉʉngʉ ʉmwɨ vii.
29 Jesus respondeu:
30 Ʉmweende Ijʉva Mʉlʉʉngʉ waako na mʉtɨma waako woosi, na nkaasʉ yaako yoosi, na mɨryʉʉngʉ yaako yoosi, na ngururu jaako joosi, noo kʉsea, kɨra kɨɨntʉ ˆʉrɨ.’
30 Ame o Senhor, seu Deus, com todo o coração, com toda a alma, com toda a mente e com todas as forças.”
31 Na wa kavɨrɨ noo ʉhʉ, ‘Ʉmweende mwiiwaako ja ˆvyeene wiiyenda mweeneevyo.’ Kusiina ʉlairiri wɨɨngɨ ʉrɨ mʉkʉʉlʉ kʉlookya ndairiri iji tʉkʉ.”
31 E o segundo mais importante é este: “Ame os outros como você ama a você mesmo.” Não existe outro mandamento mais importante do que esses dois.
32 Ʉra mukiindya wa Miiro ya Mʉlʉʉngʉ akamʉsea, “Mukiindya, wuúyiirye viija, ‘Ijʉva nɨ ʉmwɨ vii na kusiina wɨɨngɨ tʉkʉ.’
32 Então o mestre da Lei disse a Jesus: — Muito bem, Mestre! O senhor disse a verdade. Ele é o único Deus, e não existe outro além dele.
33 Na kʉmweenda Ijʉva na mʉtɨma woosi na mɨryʉʉngʉ yoosi na ngururu joosi, na mʉʉntʉ kʉmweenda mwiiwaachwe ja ˆvyeene iiyenda yeemweene, nɨ viija kwa Ijʉva kʉlookya kʉtoola mpóryo jo chɨmɨka joosi.”
33 Devemos amar a Deus com todo o nosso coração, com toda a nossa mente e com todas as nossas forças e também devemos amar os outros como amamos a nós mesmos. Pois é melhor obedecer a estes dois mandamentos do que trazer animais para serem queimados no altar e oferecer outros sacrifícios a Deus.
34 Yéesu ˆakateere ʉra mʉʉntʉ uúyiirye na tooti, maa akamʉsea, “Aaɨ! Weewe sɨ ʉrɨ kʉlɨ na Ʉtemi wa Mʉlʉʉngʉ tʉkʉ.” Keende hara kusiina mʉʉntʉ ˆayera muurya kɨɨntʉ chɨɨngɨ tʉkʉ.
34 Jesus viu que o mestre da Lei tinha respondido com sabedoria e disse: Depois disso ninguém tinha coragem de fazer mais perguntas a Jesus.
35 Mpɨɨndɨ Yéesu ˆavariyʉláa waámii wa Kaaya Njija ya Ijʉva, akuurya, “Sa che vakiindya va Miiro vaséaa Masía nɨ Mwaana wa Daúdi?
35 Quando Jesus estava ensinando no pátio do Templo, perguntou:
36 Daúdi mweeneevyo kwa lʉvɨro lwa Mʉtɨma Mʉʉja, ajáa asea,
36 Pois Davi, inspirado pelo Espírito Santo, escreveu:
37 Daúdi mweeneevyo yoomwaanɨrɨra ‘Mweenevyoosi’ waachwe, ha de joolɨ Masía arɨ kʉva Mwaana wa Daúdi?” Mpuka nkʉʉlʉ ɨkamʉteerera na cheerʉ.
37 O próprio Davi chama o Messias de Senhor. Portanto, como é que o Messias pode ser descendente de Davi? Uma grande multidão escutava com prazer o que Jesus ensinava.
38 Mpɨɨndɨ ˆavavariyʉrɨráa, akavasea, “Valaangi neeja vakiindya va Miiro, veenda kiivɨkɨra nkáancho ndɨɨhɨ na veenda luumbiwa ko nyemiwa sóokwii.
38 Ele dizia ao povo:
39 Baa kei, veenda kiikala machuumbi ya mbere ya vakʉ́ʉ́lʉ masinagóogii na haantʉ ha nyemi ngovii.
39 preferem os lugares de honra nas
40 Vanyáhɨraa nyuumba ja valala, na ʉkweembi vamʉlóombaa Mʉlʉʉngʉ vilɨɨhɨlɨɨhɨ. Heewa varɨ irya ikʉʉlʉ.”
40 Exploram as viúvas e roubam os seus bens; e, para disfarçarem, fazem orações compridas. Portanto, o castigo que eles vão sofrer será pior ainda!
41 Aho, Yéesu akiikala heehi na isandúku ro vɨkɨra mpóryo ja Kaaya Njija, akava yoolaanga ˆvyeene vaantʉ vootoola mpóryo. Vasúngaati ˆvarɨ foo vakavɨkɨra mpía ˆjiri foo.
41 Jesus estava no pátio do Templo, sentado perto da caixa das ofertas, olhando com atenção as pessoas que punham dinheiro ali. Muitos ricos davam muito dinheiro.
42 Hara, maa akʉʉja mʉlala ʉmwɨ akatoola fipóocho fivɨrɨ fiduudi.
42 Então chegou uma viúva pobre e pôs na caixa duas moedinhas de pouco valor.
43 Yéesu, akavaanɨrɨra vapooji vaachwe, akavasea, “Kɨmaarɨ noovawyɨɨra, ʉhʉ mʉlala mʉkɨva atwɨ́ɨre mpóryo nkʉʉlʉ kʉlookya vaantʉ voosi vʉʉ!
43 Aí Jesus chamou os discípulos e disse:
44 Ava vaangɨ vatwɨ́ɨre máari ˆɨlóokerɨɨre. Maa kaa, noovawyɨɨra ʉhʉ mʉlala na ʉkɨva waachwe atwɨ́ɨre choosi ˆatɨɨte.”
44 Porque os outros deram do que estava sobrando. Porém ela, que é tão pobre, deu tudo o que tinha para viver.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.