Lucas 11
lag (LAG) vs ARC
1 Sikʉ ɨmwɨ, Yéesu ajáa haantʉ hamwɨ yoomʉloomba Mʉlʉʉngʉ. ˆAkahʉmʉle, maa ʉmwɨ wa vatumwi vaachwe akamʉsea, “Aaɨ mʉkʉ́lʉ, tukiindye baa suusu kʉmʉloomba Mʉlʉʉngʉ ja viintʉ Yooháani Mʉbatisáaji ˆavakiindya vatumwi vaachwe.”
1 E aconteceu que, estando ele a orar num certo lugar, quando acabou, lhe disse um dos seus discípulos: Senhor, ensina-nos a orar, como também João ensinou aos seus discípulos.
2 Yéesu akavasea, “Mpɨɨndɨ ˆmoomʉloomba Mʉlʉʉngʉ, mʉlʉʉse jei,
2 E ele lhes disse: Quando orardes, dizei: Pai, santificado seja o teu nome; venha o teu Reino;
3 Ʉtʉheere chóorya chiitʉ cha kɨra siikʉ.
3 dá-nos cada dia o nosso pão cotidiano;
4 Ʉtʉsee ʉvɨ wiitʉ wasírire,
4 perdoa-nos os nossos pecados, pois também nós perdoamos a qualquer que nos deve; e não nos conduzas em tentação, mas livra-nos do mal.
5 Aho, maa Yéesu akavasea, “Hoonɨ iririkani, koonɨ ʉmwɨ waanyu adómire na kwa kɨjeengi chaachwe nuuchikʉ katɨ, maa amʉsee kɨjeengi chaachwe, ‘Aaɨ kɨjeengi, hoonɨ nkopesha mɨkáate ɨtatʉ.
5 Disse-lhes também: Qual de vós terá um amigo e, se for procurá-lo à meia-noite, lhe disser: Amigo, empresta-me três pães,
6 Amwaarɨ kɨjeengi chaanɨ yookera njɨra alúumbiirye uchikʉ ʉhʉ, na nɨɨnɨ nsiina kɨɨntʉ cho mʉheera tʉkʉ.’
6 pois que um amigo meu chegou a minha casa,
7 Maa kaa, ʉra ˆarɨ nyuumbii amʉsee, ‘Reka kʉʉnjuuwa, nachúungire mʉryaango! Kei, nɨɨnɨ na vaana vaanɨ tahʉ́mwɨɨre laala. Sɨ ndɨrɨ kiinʉka nɨkʉheere chóorya tʉkʉ.’
7 se ele, respondendo de dentro, disser: Não me importunes; já está a porta fechada, e os meus filhos estão comigo na cama; não posso levantar-me para
8 Nɨ vawyɨɨra niise, koonɨ mʉʉntʉ ʉwo atúubire loomba, kɨjeengi chaachwe kiinʉka arɨ na amʉheere kɨra ˆyoosaaka. Sɨ arɨ bweeyya jeyyo sa viintʉ nɨ kɨjeengi chaachwe tʉkʉ, maa kaa, sa viintʉ atúubire loomba.
8 Digo-vos que, ainda que se não levante a dar- por ser seu amigo, levantar-se-á, todavia, por causa da sua importunação e lhe dará tudo o que houver mister.
9 Sa jeyyo, nɨ vawyɨɨra niise, loombi, naanyu heewa mʉrɨ, saakiri, naanyu turya mʉrɨ, luumbyi mʉryaangwii, naanyu yʉʉrɨrwa mʉrɨ.
9 E eu vos digo a vós: Pedi, e dar-se-vos-á; buscai, e achareis; batei, e abrir-se-vos-á;
10 Sa kɨra ˆalóombaa, ahéewaa na ʉra ˆasáakɨraa, atúryaa na ʉra ˆalúumbyaa mʉryaangwii, ayʉ́ʉrɨrwaa.
10 porque qualquer que pede recebe; e quem busca acha; e a quem bate, abrir-se-lhe-á.
11 Eri, kwatɨɨte ʉmwɨ waanyu nyuunyu vala taáta mwaana waachwe ˆarɨ mʉloomba soompa, amʉheere njoka wʉʉ?
11 E qual o pai dentre vós que, se o filho lhe pedir pão, lhe dará uma pedra? Ou também,
12 Bakʉ kei koonɨ amʉlóombire ii, amʉheere ingi wʉʉ?
12 Ou também, se lhe pedir um ovo, lhe dará um escorpião?
13 Haaha koonɨ nyuunyu baa neembe mʉrɨ vavɨ mʉmányire kʉvaheera vaana vaanyu viintʉ ˆvyabooha, ha Taáta waanyu wa kurumwii sɨ arɨ bweeyya vyabooha kʉlookya ivyo vyaanyu ko vaheera Mʉtɨma Mʉʉja vara ˆvoomʉloomba tʉkʉ wʉʉ?”
13 Pois, se vós, sendo maus, sabeis dar boas dádivas aos vossos filhos, quanto mais dará o Pai celestial o Espírito Santo àqueles que lho pedirem?
14 Sikʉ ɨmwɨ, Yéesu akibiryáa murimʉ mʉvɨ fuma kwa kimumu ʉmwɨ. Ʉwo murimʉ ˆʉkakibiriwe, maa ʉra mʉʉntʉ akaanda lʉʉsɨka. Aho, ɨra mpuka ya vaantʉ vajáa hara vakahwaalala.
14 E estava ele expulsando um demônio, o qual era mudo. E aconteceu que, saindo o demônio, o mudo falou; e maravilhou-se a multidão.
15 Maa kaa, vamwɨ va vaantʉ ˆvajáa aho vakasea, “Yookibirya mirimʉ mɨvɨ kwa ngururu ja Belisebúuri, noo kʉsea Irimʉ.”
15 Mas alguns deles diziam: Ele expulsa os demônios por Belzebu, príncipe dos demônios.
16 Vaantʉ vɨɨngɨ novo vamʉyeráa ko mʉloomba avalaɨre isháara fuma kurumwii.
16 E outros, tentando- o, pediam-lhe um sinal do céu.
17 Maa kaa, Yéesu kʉnʉ yootaanga miiririkano yaavo, akavasea, “Ʉtemi wowoosi koonɨ wiigávire havɨrɨ kwiilwa woowo kwa woowo, ʉtemi ʉwo, sɨ ʉrɨ lʉʉnga tʉkʉ. Kei, koonɨ vaantʉ va lʉkolo lʉmwɨ viigávire, lʉkolo ʉlo, sɨ lʉrɨ lʉʉnga tʉkʉ.
17 Mas, conhecendo ele os seus pensamentos, disse-lhes: Todo reino dividido contra si mesmo será assolado; e a casa
18 Haaha koonɨ Irimʉ riigávire havɨrɨ, ʉtemi waachwe joolɨ ʉrɨ lʉʉnga? Nɨ lʉʉsa niise jeyyo sa nyuunyu moosea, nooseyya mirimʉ mɨvɨ kwa ngururu ja Belisebúuri.
18 E, se também Satanás está dividido contra si mesmo, como subsistirá o seu reino? Pois dizeis que eu expulso os demônios por Belzebu.
19 Ha de haaha koonɨ nookibirya mirimʉ mɨvɨ kwa lʉvɨro lwa Belisebúuri, ha vaantʉ vaanyu nɨ kwa lʉvɨro lwa ani vakíbiryaa mirimʉ mɨvɨ? Sa jeyyo, avo kʉvalamʉrɨra varɨ nyuunyu.
19 E, se eu expulso os demônios por Belzebu, por quem
20 Maa kaa, koonɨ nɨɨnɨ nookibirya mirimʉ mɨvɨ kwa lʉvɨro lwa Mʉlʉʉngʉ, taangi haaha Ʉtemi wa Mʉlʉʉngʉ wafíkire kʉrɨ nyuunyu.
20 Mas, se eu expulso os demônios pelo dedo de Deus, certamente, a vós é chegado o Reino de Deus.
21 Mpɨɨndɨ mʉʉntʉ ˆarɨ na ngururu iichʉ́ʉngɨrɨɨre mata yaachwe kʉlaangirirya nyuumba yaachwe, máari jaachwe nɨ nkaasʉ jiri.
21 Quando o valente guarda, armado, a sua casa, em segurança está tudo quanto tem.
22 Maa kaa, mʉʉntʉ wɨɨngɨ ˆarɨ na ngururu kʉlookya yeeye koonɨ amukíimɨrɨɨre na amusíindire, mʉhoka arɨ mata yaachwe yoosi yara ˆiiláangyaa na nyahɨra arɨ máari joosi, maa asʉmʉle.
22 Mas, sobrevindo outro mais valente do que ele e vencendo-o, tira-
23 Mʉʉntʉ yoyoosi ʉra sɨ ˆarɨ ivarwii raanɨ, ʉwo nɨ mʉvɨ waanɨ. Kei, ʉra sɨ ˆajíingaa hamwɨ na nɨɨnɨ, apálaa.
23 Quem não é comigo é contra mim; e quem comigo não ajunta espalha.
24 Mpɨɨndɨ murimʉ mʉvɨ ˆʉrɨ fuma kwa mʉʉntʉ, wadómaa na ɨsɨ ya ibaláángwii kʉra ˆkusiina maaji noo saakɨra haantʉ ho hʉmʉlʉkɨra. Na ˆʉrɨ siindwa kʉhoona aho haantʉ ho hʉmʉlʉkɨra, sea ʉrɨ, ‘Hɨndʉka ndɨrɨ na nyuumbii kwaanɨ haantʉ ˆnafuma.’
24 Quando o espírito imundo tem saído do homem, anda por lugares secos, buscando repouso; e, não
25 ˆɄrɨ hɨndʉka, washáanaa ɨra nyuumba yafyáahɨɨrwe no haambwa vyabooha.
25 E, chegando, acha-
26 Jeyyo, ʉwo murimʉ mʉvɨ wadómaa noo sʉmʉla viivaachwe mufungatɨ, vavɨ kʉlookya woowo. Aho, ɨyo mirimʉ yɨɨ́ngɨraa kwa ʉwo mʉʉntʉ na yiíkalaa aho. Ʉwo mʉʉntʉ asáambʉkɨrwaa kʉlookya vya ncholo.”
26 Então, vai e leva consigo outros sete espíritos piores do que ele; e, entrando, habitam ali; e o último estado desse homem é pior do que o primeiro.
27 Mpɨɨndɨ Yéesu ˆalʉʉsáa ayo masáare, mʉʉntʉ muki ʉmwɨ ˆajáa aho mpukii ya vaantʉ, akatʉla isóso yoosea, “Yatalariwa ɨnda ˆyakuvyaala na masʉʉsʉ ˆwoonka!”
27 E aconteceu que, dizendo ele essas coisas, uma mulher dentre a multidão, levantando a voz, lhe disse: Bem-aventurado o ventre que te trouxe e os peitos em que mamaste!
28 Maa kaa, Yéesu akamʉsea, “Vatalariwa mʉnʉmʉʉnʉ vara ˆvarɨtéeraa no rituuba isáare ra Mʉlʉʉngʉ.”
28 Mas ele disse: Antes, bem-aventurados os que ouvem a palavra de Deus e a guardam.
29 Mpɨɨndɨ mpuka ya vaantʉ ˆyatuubáa kɨɨngɨka, maa Yéesu akatuuba kiindya yoosea, “Ɨhɨ mbyaala nɨ mbɨ, yoosaaka yoonekiwe isháara, sɨ ɨrɨ heewa isháara yoyoosi tʉkʉ, maa kaa, ɨra ya Yóona mʉláali na mʉtwe.
29 E, ajuntando-se a multidão, começou a dizer: Maligna é esta geração; ela pede um sinal; e não lhe será dado outro sinal, senão o sinal do profeta Jonas.
30 Sa ja viintʉ Yóona ˆaava isháara kwa Vanináawi, noo ˆvyeene Mwaana wa Mʉʉntʉ arʉʉva kwa mbyaala ɨhɨ.
30 Porquanto assim como Jonas foi sinal para os ninivitas, assim o Filho do Homem
31 Sikʉ ya ʉlamu mʉtemi muki wa ɨsɨ ya saame kɨɨma arɨ na vaantʉ va mbyaala ɨhɨ, ne lʉʉsa arɨ irya. Sa yeeye ajáa avaa njɨra fuma ɨsɨ ya kʉlɨ mʉnʉmʉʉnʉ, akʉʉja joo teerera tooti ja mʉtemi Solomóoni. Haaha aha amwaarɨ mʉkʉ́ʉ́lʉ kʉlookya Solomóoni.
31 A rainha do Sul se levantará no Dia do Juízo com os homens desta geração e os condenará; pois até dos confins da terra veio ouvir a sabedoria de Salomão; e eis aqui está quem é maior do que Salomão.
32 Kei, sikʉ ya ʉlamu vaantʉ va Nináawi kɨɨma varɨ na vaantʉ va ɨhɨ mbyaala, novo lʉʉsa varɨ irya. Sa Vanináawi ˆvakateere ʉvariyuli wa Yóona, vavalandʉka fuma uvii waavo, na aha amwaarɨ mʉkʉ́ʉ́lʉ kʉlookya Yóona!
32 Os homens de Nínive se levantarão no Dia do Juízo com esta geração e a condenarão; pois se converteram com a pregação de Jonas; e eis aqui está quem é maior do que Jonas.
33 Kusiina mʉʉntʉ ˆakórereryaa kɨmʉrɨ, maa akakɨvɨɨka haantʉ ˆhiivisa tʉkʉ au akakɨkʉnɨkɨrɨra na nyiingʉ ya kweenga tʉkʉ. Kɨrɨ vyoova jeyyo, kɨmʉrɨ nɨ kyaángwii chavɨ́ɨkwaa, sa vara ˆvookɨɨngɨra voone kɨweerʉ.
33 E ninguém, acendendo uma candeia, a põe em oculto, nem debaixo do alqueire, mas no velador, para que os que entram vejam a luz.
34 Riiso nɨ kɨmʉrɨ cha mʉvɨrɨ waako. Koonɨ riiso rɨrɨ nkaasʉ, mʉvɨrɨ waako woosi wamema kɨweerʉ. Maa kaa, koonɨ riiso raako rasaambʉka, mʉvɨrɨ waako wamema kilwiirya.
34 A candeia do corpo é o olho. Sendo, pois, o teu olho simples, também todo o teu corpo será luminoso; mas, se for mau, também o teu corpo será tenebroso.
35 Haaha ʉlaange neeja, kɨweerʉ ˆʉrɨ nocho karɨ jɨ kɨve kilwiirya tʉkʉ.
35 Vê, pois, que a luz que em ti há não sejam trevas.
36 Haaha koonɨ mʉvɨrɨ waako woosi ʉrɨ na kɨweerʉ baa kusiina haantʉ ˆharɨ na kilwiirya tʉkʉ, mʉvɨrɨ waako woosi watɨɨte kɨweerʉ ja viintʉ kɨmʉrɨ ˆchakʉmʉ́rɨkɨraa na kɨweerʉ chaachwe.”
36 Se, pois, todo o teu corpo é luminoso, não tendo em trevas parte alguma, todo será luminoso, como quando a candeia te alumia com o seu resplendor.
37 Yéesu ˆakamarikirye lʉʉsa ayo masáare, maa Mʉfarisáayo ʉmwɨ akamʉteengya noo rya chákurya kaayii kwaachwe. Yéesu akatamanya, akɨɨngɨra maa akiikala méesii kurya chákurya.
37 E, estando ele ainda falando, rogou-lhe um fariseu que fosse jantar com ele; e, entrando, assentou-se à mesa.
38 Ʉwo Mʉfarisáayo ˆakamoone Yéesu yoorya baa kooyya mɨkono ja ˆvyeene tʉʉva jasea tʉkʉ, akahwaalala maatʉkʉ vii.
38 Mas o fariseu admirou-se, vendo que se não lavara antes do jantar.
39 Aho, maa Yéesu Mweenevyoosi akamʉsea, “Nyuunyu Mafarisáayo musúuntaa ndʉvo na saháani kwa weerwii vii, maa kaa, mitimii yaanyu mwamema kʉnyahɨra máari na ʉvɨ.
39 E o Senhor lhe disse: Agora, vós, fariseus, limpais o exterior do copo e do prato, mas o vosso interior está cheio de rapina e maldade.
40 Nyuunyu mʉrɨ vahoho! Eri, sɨ mootaanga ʉra ˆʉʉmba weerwii sɨ noo ˆʉʉmba isii tʉkʉ wʉʉ?
40 Loucos! O que fez o exterior não fez também o interior?
41 Vaambiriryi vakɨva ko mɨtɨma yaanyu yoosi, na viintʉ vyɨɨngɨ vyoosi booha viri kwaanyu.
41 Dai, antes, esmola do que tiverdes, e eis que tudo vos será limpo.
42 Nɨ mpolaɨ nyuunyu Mafarisáayo! Nyuunyu mʉtóolaa ilʉʉndʉ rɨmwɨ ra malʉʉndʉ ikimi baa vira viintʉ viduudi, baa ja mbowa ja masaambɨ na viintʉ ˆvibwéeyyaa chóorya kinyʉkɨre. Maa kaa, sɨ mʉkwáatyaa ʉwoloki na kweenda kwa Mʉlʉʉngʉ tʉkʉ. Mwasaakwa mʉtʉmame aya na baa kei, karɨ mʉreke aya yɨɨngɨ tʉkʉ.
42 Mas ai de vós, fariseus, que dizimais a hortelã, e a arruda, e toda hortaliça e desprezais o Juízo e o amor de Deus! Importava fazer essas coisas e não deixar as outras.
43 Nɨ mpolaɨ kʉrɨ nyuunyu Mafarisáayo, sa mweenda kiikala machuumbii ya mbere masinagóogii na kuluumbiwa kwa nyemi sóokwii!
43 Ai de vós, fariseus, que amais os primeiros assentos nas sinagogas e as saudações nas praças!
44 Nɨ mpolaɨ kwaanyu sa mwiifwɨ́ɨne na mbɨrɨ́ɨ́ra ˆjisiina aláama, na vaantʉ vayéendaa mweeri yaachwe baa taanga tʉkʉ!”
44 Ai de vós, escribas e fariseus hipócritas, que sois como as sepulturas que não aparecem, e os homens que sobre
45 Aho, maa ʉmwɨ wa vakiindya va Miiro akamʉsea Yéesu, “Mukiindya, ayo ulúusire nɨ kituki. Baa suusu vakiindya va Miiro ʉtʉtʉ́kɨɨre.”
45 E, respondendo um dos doutores da lei, disse-lhe: Mestre, quando dizes isso também nos afrontas a nós.
46 Yéesu akamʉsea, “Mpolaɨ kʉrɨ nyuunyu vakiindya va Miiro! Nyuunyu mwiitíikyaa vaantʉ miriwa ˆyarutaha sɨ ˆvarɨ daha kwiitɨɨka, maa kaa, kʉmba nyuunyu veeneevyo sɨ mʉvaámbiriryaa baa nɨ imaamba vii tʉkʉ.
46 E ele lhe disse: Ai de vós também, doutores da lei, que carregais os homens com cargas difíceis de transportar, e vós mesmos nem ainda com um dos vossos dedos tocais essas cargas!
47 Mpolaɨ kʉrɨ nyuunyu, sa mwajéengereraa mbɨrɨ́ɨ́ra ja valáali na mʉtwe, vara ˆvʉʉlawa nɨ vala baaba waanyu!
47 Ai de vós que edificais os sepulcros dos profetas, e vossos pais os mataram!
48 Jeyyo, nyuunyu moónekyaa mwaruma yara vala baaba waanyu ˆvatʉmama. Voovo vavʉláa valáali na mʉtwe, na nyuunyu moovajeengera mbɨrɨ́ɨ́ra avo valáali na mʉtwe.
48 Bem testificais, pois, que consentis nas obras de vossos pais; porque eles os mataram, e vós edificais os seus sepulcros.
49 Ɨkɨ noo kɨra Mʉlʉʉngʉ ˆalʉʉsa kwa tooti yaachwe, ‘Laanga, vatʉma ndɨrɨ valáali na mʉtwe na vatumwi na kwaavo, maa kaa, vamwɨ kʉvʉʉlaa varɨ na vɨɨngɨ kʉvaturikirya varɨ.’
49 Por isso, diz também a sabedoria de Deus: Profetas e apóstolos lhes mandarei; e eles matarão
50 Haaha, vaantʉ va mbyaala ɨhɨ lamʉrɨrwa varɨ sa sakami ya valáali na mʉtwe voosi, ɨra ˆyiitwa keende weerʉ ˆyʉʉmbwa,
50 para que desta geração seja requerido o sangue de todos os profetas que, desde a fundação do mundo, foi derramado;
51 kwaandɨra sakami ya Abéeli, mpaka sakami ya Sakaría, ʉra ˆʉʉlaɨrwa katɨ na katɨ ya masabáahʉ na Haantʉ Haaja. Kɨkomi noovawyɨɨra vaantʉ va mbyaala ɨhɨ lamʉrɨrwa varɨ kwa ayo yoosi.
51 desde o sangue de Abel até ao sangue de Zacarias, que foi morto entre o altar e o templo; assim, vos digo, será requerido desta geração.
52 Mpolaɨ nyuunyu vakiindya va Miiro! Nyuunyu mʉtʉ́ʉnɨkaa njɨra ya vaantʉ yo mʉtaanga Mʉlʉʉngʉ. Nyuunyu sɨ mwɨɨpata tʉkʉ, kei vara ˆvoosaaka kwɨɨpata nyuunyu mʉvakɨ́tɨraa.”
52 Ai de vós, doutores da lei, que tirastes a chave da ciência! Vós mesmos não entrastes e impedistes os que entravam.
53 Yéesu ˆakafume kaayii kwa ʉra Mʉfarisáayo, maa vakiindya va Miiro na Mafarisáayo vakaanda hʉʉmba na vakaanda kumuurya masáare ˆyarɨ foo.
53 E, dizendo-lhes ele isso, começaram os escribas e os fariseus a apertá-lo fortemente e a fazê-lo falar acerca de muitas coisas,
54 Vasaakáa vamʉtee kwa masáare yaachwe sa vapate kɨmwɨ cho musitakirya.
54 armando-lhe ciladas, a fim de apanharem da sua boca alguma coisa para o acusarem.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.