Lucas 10
lag (LAG) vs NAA
1 Ayo ˆyakalooke, Yéesu Mweenevyoosi akavasaawʉla vapooji vɨɨngɨ makumi mufungatɨ na vavɨrɨ (72), maa akavatʉma vavɨrɨvɨrɨ. Voovo vakalongoola na kɨra múuji na kɨra haantʉ ˆasaakáa tamanya yeeye mweeneevyo.
1 Depois disso, o Senhor escolheu outros setenta e os enviou de dois em dois, para que fossem adiante dele a cada cidade e lugar onde ele haveria de passar.
2 Yéesu akavasea, “Viintʉ vyo chwa nɨ foo viri, maa kaa, vachwi nɨ vake. Sa jeyyo, mʉloombi Mweenevyoosi wo chwa, atʉme vachwi, na iwundii raachwe ro chwa.
2 E lhes disse:
3 Haaha tamanyi, na mʉtaange nɨ vatʉma niise nyuunyu ja vaana va muundi katɨ na katɨ ya mbʉʉjɨ.
3 Vão! Eis que eu os envio como cordeiros para o meio de lobos.
4 Sumuli mpía tʉkʉ, mufuko wo kɨɨnjɨra tʉkʉ, baa viráatʉ vya kavɨrɨ tʉkʉ. Mpɨɨndɨ ˆmʉrɨ njirii, karɨ mʉndoololoosha ko luumbya vaantʉ tʉkʉ.
4 Não levem bolsa, nem sacola, nem sandálias; e não saúdem ninguém pelo caminho.
5 Nyuumba yoyoosi ˆmʉrɨ kɨɨngɨra, valuumbyi jei, ‘Mwiikalo mʉʉja ʉve nyuumbii ɨhɨ!’
5 Ao entrarem numa casa, digam primeiro: “Paz seja nesta casa!”
6 Koonɨ mwiikalo mʉʉja ʉrɨ na mweenenyuumba, mwiikalo waanyu mʉʉja kiikala ʉrɨ ne. Maa kaa, koonɨ mweenenyuumba sɨ yoovahokera na mwiikalo mʉʉja, mwiikalo waanyu mʉʉja hɨndʉka ʉrɨ na kʉrɨ nyuunyu.
6 Se houver ali uma pessoa que ama a paz, sobre ela repousará a paz de vocês; se não houver, a paz voltará sobre vocês.
7 Ikali nyuumba yɨɨyo ɨmwɨ, kʉnʉ moorya no nywa kɨra ˆcheene mooheewa. Sa mʉtʉmami ɨɨma neeja kʉrɨhwa marɨho yaachwe. Kʉsaamasaama fuma nyuumba ɨhɨ fʉʉrʉ ɨra tʉkʉ.
7 Fiquem na mesma casa, comendo e bebendo do que eles tiverem; porque o trabalhador é digno do seu salário. Não fiquem mudando de casa em casa.
8 Koonɨ mwɨɨ́ngɨɨre múuji ʉmwɨ na vaantʉ va múuji ʉwo vavateengiirye na cheerʉ, iryi vyóorya ˆviri vɨɨkwa mbere yaanyu.
8 Quando entrarem numa cidade e ali forem bem-recebidos, comam do que lhes for oferecido.
9 Valwɨ́ɨrɨ ˆvarɨ múujii ʉwo vahoryi na mʉvasee, ‘Ʉtemi wa Mʉlʉʉngʉ wafíkire kʉrɨ nyuunyu.’
9 Curem os doentes que nela houver e digam ao povo dali: “O Reino de Deus se aproximou de vocês.”
10 Maa kaa, múuji wowoosi ˆmʉrɨ kɨɨngɨra maa vasiite kʉvateengya, looki, na mʉtamanye na njirii ja ʉwo múuji mʉsee jei,
10 Porém, quando entrarem numa cidade e não forem bem-recebidos, saiam pelas ruas, dizendo:
11 ‘Baa marʉrɨ ya múuji waanyu ˆmeene yanámatɨɨre majewii yiiswi, tayakónkomire, kʉvalʉma kutu ʉvɨ waanyu. Maa kaa, taangi Ʉtemi wa Mʉlʉʉngʉ wafíkire kʉrɨ nyuunyu.’
11 “Até o pó desta cidade, que grudou nos nossos pés, sacudimos contra vocês! No entanto, saibam que está próximo o Reino de Deus.”
12 Nɨ vawyɨɨra niise, sikʉ ɨyo, kʉva viri pwee kwa múuji wa Sodóoma kʉlookya múuji ʉwo.
12 Eu digo a vocês que, naquele dia, haverá menos rigor para Sodoma do que para aquela cidade.
13 Mpolaɨ múuji wa Korasíini! Mpolaɨ ituri ra Besaída! Sa ngaarɨ myuujíisa ˆyatʉ́mamirwe kwaanyu, ngaarɨ yatʉmamwa míiji ya Tíiro na Sidóoni, ngaarɨ vamʉvalandʉkɨra Mʉlʉʉngʉ kalɨ vii, ko kiivɨkɨra magunía no kiihaka mavu.
13 — Ai de você, Corazim! Ai de você, Betsaida! Porque, se em Tiro e em Sidom se tivessem operado os milagres que foram feitos em vocês, há muito que elas teriam se arrependido, assentadas em pano de saco e cinza.
14 Maa kaa, sikʉ ɨra yo lamʉrɨrwa vaantʉ voosi, kʉva ɨrɨ pwee kwa vaantʉ va míiji ya Tíiro na Sidóoni kʉlookya nyuunyu.
14 Mas, no Juízo, haverá menos rigor para Tiro e Sidom do que para vocês.
15 Naanyu vaantʉ va múuji wa Kaperenáumu, eri, kiinʉlwa mʉrɨ fʉʉrʉ kurumwii wʉʉ? Aka tʉkʉ! Kiimiriwa mʉrɨ fʉʉrʉ Ntarii.
15 — E você, Cafarnaum, pensa que será elevada até o céu? Será jogada no inferno!
16 Mʉʉntʉ ˆavatéereraa nyuunyu, aantéereraa nɨɨnɨ. Na ˆavasíitaa nyuunyu, aansíitaa nɨɨnɨ. Kei mʉʉntʉ ˆaansíitaa nɨɨnɨ, amusíitaa Mʉlʉʉngʉ na yeeye aantʉma.”
16 — Quem ouve vocês ouve a mim; e quem rejeita vocês é a mim que rejeita; quem, porém, me rejeita está rejeitando aquele que me enviou.
17 Vara vapooji makumi mufungatɨ na vavɨrɨ (72) ˆvakahɨndʉke, vakamuwyɨɨra Yéesu na cheerʉ voosea, “Aaɨ mʉkʉ́lʉ, baa mirimʉ mɨvɨ tookiikibirya kwa irina raako na yootʉteera!”
17 Então os setenta voltaram, cheios de alegria, dizendo: — Senhor, em seu nome os próprios demônios se submetem a nós!
18 Yéesu akavasea, “Nɨjáa naroonáa Irimʉ roohangalamʉka fuma kurumwii ja lʉlávo.
18 Jesus lhes disse:
19 Laangi, navahɨ́ɨre wiimiriri mweeri ya ʉra mʉvɨ kwa kɨra kɨɨntʉ. Kwa ngururu ijo, lwaata mweende njoka na ingi, kei kusiina kɨɨntʉ ˆkɨrɨ vatamikya tʉkʉ.
19 Eis que eu dei a vocês autoridade para pisarem cobras e escorpiões e sobre todo o poder do inimigo, e nada, absolutamente, lhes causará dano.
20 Baa neembe nɨ jeyyo, kʉvyeendi sa viintʉ mirimʉ mɨvɨ yoovateera tʉkʉ, maa kaa, vyeendi sa viintʉ marina yaanyu yaándikirwe kurumwii.”
20 No entanto, alegrem-se, não porque os espíritos se submetem a vocês, e sim porque o nome de cada um de vocês está registrado no céu.
21 Mpɨɨndɨ ɨʼɨra, Yéesu kʉnʉ avyeéndire mʉnʉmʉʉnʉ kwa ngururu ja Mʉtɨma Mʉʉja, maa akasea, “Nookʉdʉʉmba ee Taáta, Mweenevyoosi wa kurumu na ɨsɨ, sa masáare aya ʉvavisa vara ˆvarɨ na tooti na mɨryʉʉngʉ, maa kaa, ʉkavakʉnʉkʉrɨra vadúúdi. Kɨkomi Taáta, ivyo noo vyakweerya mʉtɨma.”
21 Naquela hora, Jesus exultou no Espírito Santo e exclamou:
22 Kei akasea, “Taáta waanɨ aankwáatiirye viintʉ vyoosi. ˆMweene amʉmányire Mwaana nɨ Taáta vii. Kusiina wɨɨngɨ tʉkʉ. Kei ˆmweene amʉmányire Taáta nɨ Mwaana vii, na mʉʉntʉ yoyoosi ˆmweene Mwaana arɨ saaka kʉmʉkʉnʉkʉrɨra.”
22 — Tudo me foi entregue por meu Pai. Ninguém sabe quem é o Filho, a não ser o Pai; e também ninguém sabe quem é o Pai, a não ser o Filho e aquele a quem o Filho o quiser revelar.
23 Aho, Yéesu akavavalandʉkɨra vapooji vaachwe, akalʉʉsɨka na vooveene vii kijiraawii, akavasea, “Yatalariwa miiso aya ˆyookoona masáare aya!
23 E, voltando-se para os seus discípulos, Jesus lhes disse em particular:
24 Nɨ vawyɨɨra niise, valáali na mʉtwe ˆvarɨ foo na vatemi vajáa vatɨɨte mpɨɨma yo koona aya ˆmookoona nyuunyu, maa kaa, sɨ vayoona tʉkʉ. Kei, vajáa vatɨɨte mpɨɨma yo teera ˆmeene mooteera nyuunyu, maa kaa, sɨ vayateera tʉkʉ.”
24 Pois eu lhes digo que muitos profetas e reis quiseram ver o que vocês estão vendo, mas não viram; e quiseram ouvir o que vocês estão ouvindo, mas não ouviram.
25 Mpɨɨndɨ ijo, mukiindya wa Miiro ya Mʉlʉʉngʉ akɨɨma, maa akamuurya Yéesu ko mʉyera, akasea, “Mukiindya, che ndɨrɨ bweeyya sa mpokere nkaasʉ ya sikʉ ˆjisiina ʉhero?”
25 E eis que certo homem, intérprete da Lei, se levantou com o objetivo de pôr Jesus à prova e lhe perguntou: — Mestre, que farei para herdar a vida eterna?
26 Yéesu akamʉsea, “Miiro ya Mʉlʉʉngʉ joolɨ yalʉʉsa? Che ʉsómaa weewe aho?”
26 Então Jesus lhe perguntou:
27 Ʉra mukiindya wa Miiro akamʉsea Yéesu, “Vyaandɨkwa jei, ‘Mweende Ijʉva Mʉlʉʉngʉ waako, na mʉtɨma waako woosi, na nkaasʉ yaako yoosi, na ngururu jaako joosi, na mʉryʉʉngʉ waako woosi.’ Kei, ‘Ʉmweende mwiiwaako ja ˆvyeene wiiyenda mweeneevyo.’”
27 A isto ele respondeu: — “Ame o Senhor, seu Deus, de todo o seu coração, de toda a sua alma, com todas as suas forças e todo o seu entendimento.” E: “Ame o seu próximo como você ama a si mesmo.”
28 Yéesu akamʉsea, “Wuúyiirye vyoovyo, bweeyya jeyyo, naawe turya ʉrɨ nkaasʉ ya sikʉ ˆjisiina ʉhero.”
28 Então Jesus lhe disse:
29 Ʉra mukiindya wa Miiro asaakáa kiiyonekya kɨkomi yeeye nɨ mʉwoloki. Sa jeyyo akamuurya Yéesu kei yoosea, “Ha mwiiwaanɨ nɨ ani?”
29 Mas ele, querendo justificar-se, perguntou a Jesus: — Quem é o meu próximo?
30 Yéesu akamʉsea, “Mʉʉntʉ ʉmwɨ agiritáa fuma Yerusaléemu yoodoma na múujii wa Yerɨ́ɨko. Njirii akakɨɨmɨrɨrwa nɨ viívi. Vakamufumya ɨngo jaachwe, vakamʉvaa mpaka vakamʉtamikya, vakamʉreka aséngerɨɨre kukwya.
30 Jesus prosseguiu, dizendo:
31 Haaha ɨkava ja baháati, mweeneɨsɨ ʉmwɨ wa Ijʉva alookáa na ɨra njɨra. ˆAkamoone, akakengeeja na ivarwii, maa akiilookera.
31 Por casualidade, um sacerdote estava descendo por aquele mesmo caminho e, vendo aquele homem, passou de largo.
32 Viivyo, Mʉláawi ʉmwɨ ne alookáa na aho. ˆAkamoone ʉra mʉʉntʉ ˆajáa atámikiiwe, ne akakengeeja nɨ ivarwii, maa akiilookera.
32 De igual modo, um levita descia por aquele lugar e, vendo-o, passou de largo.
33 Maa kaa, Mʉsamaría ʉmwɨ ne akeráa njɨra, akatweera na ɨra njɨra. ˆAkamoone ʉra mʉʉntʉ ˆajáa atámikiiwe, maa akamoonera mbavariri.
33 Certo samaritano, que seguia o seu caminho, passou perto do homem e, vendo-o, compadeceu-se dele.
34 Akamʉseeserera, akamooyya njʉʉma jaachwe na diváai, maa akamʉhaka makuta. Akajichuunga njʉʉma jaachwe na ntaamɨ, maa akamwaambukya ndákwii yaachwe. Aho, akamʉtwaala fʉʉrʉ nyuumbii ya vayeni na akava yoomʉlaangirirya.
34 E, aproximando-se, fez curativos nos ferimentos dele, aplicando-lhes óleo e vinho. Depois, colocou aquele homem sobre o seu próprio animal, levou-o para uma hospedaria e tratou dele.
35 Sikʉ ya kavɨrɨ yaachwe, akatoola mpía ja dináari ivɨrɨ, akamʉheera mweenenyuumba ya vayeni, maa akamʉsea, ‘Mʉlaangirirye ʉhʉ mʉʉntʉ. Koonɨ iji jasírire na woóngeriirye mpía jɨɨngɨ so mʉlawurya, ˆndɨrɨ hɨndʉka kʉrɨha ndɨrɨ.’”
35 No dia seguinte, separou dois denários e os entregou ao hospedeiro, dizendo: “Cuide deste homem. E, se você gastar algo a mais, farei o reembolso quando eu voltar.”
36 Aho, maa Yéesu akamuurya ʉra mukiindya wa Miiro, “Kati ya ava vatatʉ nɨ ani noo mwiiwaachwe wa ʉra mʉʉntʉ ˆajáa akɨɨmɨrɨrwa akatamikiwa nɨ viívi?”
36 Então Jesus perguntou:
37 Ʉra mukiindya wa Miiro akasea, “Nɨ ʉra ˆamʉlaanga na riiso ra wʉʉja.” Aho, maa Yéesu akamʉsea, “Doma, naawe ʉkabweeyye viivyo.”
37 O intérprete da Lei respondeu: — O que usou de misericórdia para com ele. Então Jesus lhe disse:
38 Yéesu na vapooji vaachwe vakakwaata njɨra, maa vakɨɨngɨra iturii rɨmwɨ. Aho, maa mʉʉntʉ muki ʉmwɨ ˆasewáa Maárita akamʉteengya na kaayii kwaachwe.
38 Quando eles seguiam viagem, Jesus entrou numa aldeia. E certa mulher, chamada Marta, hospedou-o na sua casa.
39 Maárita ajáa atɨɨte mudúúdi waachwe ˆasewáa Maríia. Yeeye ajáa iikala mawulwii ya Yéesu Mweenevyoosi kʉnʉ yoomʉteerera.
39 Marta tinha uma irmã, chamada Maria, que, assentada aos pés do Senhor, ouvia o seu ensino.
40 Maa kaa, Maárita ajʉʉwɨkáa na mɨrɨmo ˆɨrɨ foo yo mʉteengya mʉyeni. Sa jeyyo, akadoma na kʉrɨ Yéesu, maa akamʉsea, “Mweenevyoosi, sɨ wookoona nɨ vyavɨɨha viintʉ ʉhʉ mudúúdi waanɨ ˆyookʉʉndekera mɨrɨmo yoosi nɨɨmweene tʉkʉ wʉʉ? Haaha mʉwyɨɨre aanyambɨre.”
40 Marta agitava-se de um lado para outro, ocupada em muitos serviços. Então se aproximou de Jesus e disse: — O Senhor não se importa com o fato de minha irmã ter deixado que eu fique sozinha para servir? Diga-lhe que venha me ajudar.
41 Maa kaa, Yéesu Mweenevyoosi akamʉsea, “Maárita, Maárita, sa che woojʉʉwɨka na wookoofa sa viintʉ ˆviri foo?
41 Mas o Senhor respondeu:
42 Kɨɨntʉ ˆchoosaakwa nɨ kimudu vii. Maríia asáawɨɨre kɨɨntʉ ˆchabooha, na kusiina mʉʉntʉ ˆarɨ daha kʉkɨseyya kʉrɨ yeeye tʉkʉ.”
42 mas apenas uma é necessária. Maria escolheu a boa parte, e esta não lhe será tirada.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.