João 8
lag (LAG) vs NAA
1 Yéesu ˆakahʉmʉle kukiindya, maa akatamanya na Luulwii lwa Mɨseitúuni.
1 Jesus, no entanto, foi para o monte das Oliveiras.
2 Lomʉtóondo yaachwe namʉtóondo dwɨɨ, Yéesu akatamanya kei na waámi wa Kaaya Njija ya Ijʉva. Vaantʉ voosi vakatamanya na kʉrɨ yeeye, akiikala ɨsɨ, maa akaanda vakiindya.
2 De madrugada, voltou novamente para o templo, e todo o povo se reuniu em volta dele; e Jesus, assentado, os ensinava.
3 Aho, vakiindya va Miiro na Mafarisáayo vakamʉreeta mʉʉntʉ muki ʉmwɨ ˆajáa akwáatirwe yooyeenda na mʉlʉme wa mʉʉntʉ. Vakamwiimya katɨ na katɨ ya mpuka ya vaantʉ.
3 Então os escribas e fariseus trouxeram à presença dele uma mulher surpreendida em adultério e, fazendo-a ficar em pé no meio de todos,
4 Aho, vakamuurya Yéesu voosea, “Mukiindya, ʉhʉ mʉʉntʉ muki asháanɨrɨɨrwe yooyeenda na mʉlʉme wa mʉʉntʉ.
4 disseram a Jesus: — Mestre, esta mulher foi surpreendida em flagrante adultério.
5 Miirwii yiitʉ, Mʉ́sa atʉlairirya tʉmʉvae na mawye fʉʉrʉ akwye mʉʉntʉ muki ja ʉhʉ. Haaha weewe joolɨ woosea?”
5 Na Lei, Moisés nos ordenou que tais mulheres sejam apedrejadas. E o senhor, o que tem a dizer?
6 Valʉʉsa jeyyo ja mʉteo sa vapate kɨɨntʉ cho musitakirya. Maa kaa, Yéesu akiinama, maa akaanda tala ɨsɨ na imaamba raachwe.
6 Eles diziam isso tentando-o, para terem de que o acusar. Mas Jesus, inclinando-se, escrevia na terra com o dedo.
7 ˆVakatuube kumuurya, akiinʉla mʉtwe, maa akavasea, “Ʉmwɨ waanyu ʉra ˆasiina ʉvɨ kati yaanyu, ʉwo ave wa ncholo kʉmʉvaa na iwye ʉhʉ mʉʉntʉ muki.”
7 Como eles insistiam na pergunta, Jesus se levantou e lhes disse:
8 Aho, akiinama kei, maa akatala ɨsɨ na imaamba raachwe.
8 E, inclinando-se novamente, continuou a escrever no chão.
9 ˆVakateere jeyyo, vakaanda looka ʉmwɨ ʉmwɨ, vakaanda vawosi. Yéesu akachaala yeemweene na ʉra mʉʉntʉ muki ˆajáa iímire mbere yaachwe.
9 Mas eles, ouvindo essa resposta, foram saindo um por um, a começar pelos mais velhos até os últimos, ficando só Jesus e a mulher em pé diante dele.
10 Yéesu akiinʉla mʉtwe waachwe, akamuurya ʉra mʉʉntʉ muki, “Maáma, hai varɨ vara vaantʉ ˆvaalʉʉsa irya raako?”
10 Levantando-se, Jesus perguntou a ela:
11 Ʉra mʉʉntʉ muki akasea, “Taáta, kusiina baa ʉmwɨ tʉkʉ.” Yéesu ne akamʉsea, “Baa nɨɨnɨ sɨ noolʉʉsa irya raako tʉkʉ. Doma, maa kaa, kwaandɨra isikʉ karɨ ʉtʉ́mamaa ʉvɨ tʉkʉ.”
11 Ela respondeu: — Ninguém, Senhor! Então Jesus disse:
12 Aho, Yéesu akatuuba lʉʉsɨka na ɨra mpuka ya vaantʉ akavasea, “Nɨɨnɨ noo kɨweerʉ cha weerʉ. Mʉʉntʉ yoyoosi ˆaantúubaa, sɨ arɨ yeendera kilwiiryii vii kaa tʉkʉ, yeeye kʉva arɨ na kɨweerʉ cha nkaasʉ.”
12 De novo, Jesus lhes falou, dizendo:
13 Jeyyo, Mafarisáayo vakamʉsea, “Wootoola ʉshahíidi waako mweeneevyo, sa jeyyo, ʉshahíidi ʉwo sɨ ʉrɨ rʉmɨka tʉkʉ.”
13 Então os fariseus lhe disseram: — Você dá testemunho de si mesmo. O testemunho que você dá não é verdadeiro.
14 Yéesu akavasea, “Baa koonɨ nootoola ʉshahíidi waanɨ mweeneevyo, ɨkɨ ˆnoolʉʉsa nɨ cha kɨmáárɨ, sa namányire kʉʉntʉ ˆnafuma na kʉʉntʉ ˆnoodoma. Maa kaa, nyuunyu sɨ mʉmányire kʉʉntʉ ˆnafuma na kʉʉntʉ ˆnoodoma tʉkʉ.
14 Jesus respondeu:
15 Nyuunyu mookʉʉndamʉrɨra kwa miiririkano ya vaantʉ. Maa kaa, nɨɨnɨ sɨ noolamʉrɨra mʉʉntʉ yoyoosi tʉkʉ.
15 Vocês julgam segundo a carne; eu não julgo ninguém.
16 Baa koonɨ noolamʉrɨra mʉʉntʉ, ʉlamuli waanɨ nɨ wa kɨkomi. Nɨɨnɨ sɨ nalámʉrɨraa mʉʉntʉ nɨɨmweene tʉkʉ, maa kaa, nɨ hamwɨ navíjaa na Taáta. Taáta noo aantʉma.
16 E, se eu julgo, o meu juízo é verdadeiro, porque não sou só eu que julgo, mas eu e o Pai, que me enviou.
17 Miirwii yaanyu vyaandɨkwa, ʉshahíidi wa vaantʉ vavɨrɨ nɨ wa kɨmáárɨ.
17 Também na Lei de vocês está escrito que o testemunho de duas pessoas é verdadeiro.
18 Nɨɨnɨ nootoola ʉshahíidi waanɨ mweeneevyo, na Taáta atóolaa ʉshahíidi mweeri yaanɨ. Yeeye noo aantʉma.”
18 Eu dou testemunho de mim mesmo, e o Pai, que me enviou, também dá testemunho de mim.
19 Aho, maa vakamuurya, “Taáta waanyu hai arɨ?” Yéesu akavasea, “Nyuunyu sɨ mwaamányire nɨɨnɨ tʉkʉ. Na baa kei sɨ mwamʉmányire Taáta waanɨ tʉkʉ. Ngaarɨ mwaamányire nɨɨnɨ, ngaarɨ mwamʉmányire Taáta waanɨ.”
19 Então eles lhe perguntaram: — Onde está o seu Pai? Jesus respondeu:
20 Yéesu alʉʉsa masáare aya, mpɨɨndɨ ˆakiindyáa chúumbii cha kʉʉntʉ ˆvavɨkáa isandúku ra mpía ja Kaaya Njija. Maa kaa, kusiina mʉʉntʉ ˆamʉkwaata tʉkʉ, sa mpɨɨndɨ jaachwe jijáa jikaarɨ fika.
20 Jesus proferiu essas palavras perto da caixa de ofertas, quando ensinava no templo. Ninguém o prendeu, porque ainda não havia chegado a sua hora.
21 Aho, Yéesu akavasea kei vara Mafarisáayo, “Nɨɨnɨ kiitamanyirya niise, naanyu kʉʉnsaakɨra mʉrɨ, maa kaa, kukwya mʉrɨ na ʉvɨ waanyu. Kʉʉntʉ ˆnootamanya, nyuunyu sɨ mʉrɨ daha fika tʉkʉ.”
21 Outra vez Jesus lhes falou, dizendo:
22 Aho, vara Vayahúudi vakaanda kiiyurya, “Eri, nɨ kookiiyʉlaa iise wʉʉ? Ɨkɨ noo ˆchooreka yoosea, ‘Kʉʉntʉ ˆnootamanya, nyuunyu sɨ mʉrɨ daha fika tʉkʉ wʉʉ’?”
22 Então os judeus diziam: — Será que ele tem a intenção de se suicidar? Porque diz: “Para onde eu vou vocês não podem ir.”
23 Yéesu akavasea, “Nyuunyu mwafuma kʉrɨ ɨhɨ ɨsɨ, na nɨɨnɨ nafuma mweeri. Nyuunyu mʉrɨ va ɨhɨ weerʉ, nɨɨnɨ sɨ ndɨrɨ wa ɨhɨ weerʉ tʉkʉ.
23 Jesus lhes disse:
24 Ɨkɨ noo ˆchooreka noovawyɨɨra, kukwya mʉrɨ na ʉvɨ waanyu. Koonɨ sɨ mookuunduma, ‘Nɨɨnɨ Mwaarɨ,’ kukwya mʉrɨ na ʉvɨ waanyu.”
24 Por isso, eu lhes disse que vocês morrerão em seus pecados. Porque, se não crerem que
25 Aho, vakamuurya Yéesu voosea, “Weewe ʉrɨ ani?” Ne akavasea, “Keende naanda vakiindya, navawyɨɨra nɨɨnɨ ndɨrɨ ani.
25 Então lhe perguntaram: — Quem é você? Jesus respondeu:
26 Natɨɨte masáare ˆyarɨ foo yo vawyɨɨra nyuunyu na yo valamʉrɨra. Maa kaa, lʉʉsa ndɨrɨ yara ʉra ˆaantʉma ˆyookuungwyɨɨra ndʉʉse. Yeeye nɨ wa kɨmáárɨ, na nɨɨnɨ niiwyɨ́ɨraa weerʉ kɨra ˆnateera fuma kwaachwe.”
26 Muitas coisas tenho para falar e julgar a respeito de vocês. Porém aquele que me enviou é verdadeiro, de modo que as coisas que dele ouvi, essas digo ao mundo.
27 Avo vaantʉ sɨ vataanga tʉkʉ kɨɨntʉ Yéesu ˆavawyɨɨráa, nɨ masáare ya Taáta waachwe wa kurumwii.
27 Eles não entenderam que Jesus lhes falava do Pai.
28 Aho, Yéesu akavasea, “Mʉrɨ hʉmʉla kumwiinʉla na mweeri Mwaana wa Mʉʉntʉ, aho, noo mʉrɨ taanga kʉmba ‘Nɨɨnɨ Mwaarɨ,’ na yoosi ˆnatʉ́mamaa sɨ kwa wiimiriri waanɨ tʉkʉ, maa kaa, nalʉʉsa yara vii Taáta waanɨ ˆaankiindya.
28 Então Jesus disse:
29 Yeeye aantʉma, kei nɨ hamwɨ arɨ na nɨɨnɨ. Yeeye sɨ aandeka nɨɨmweene tʉkʉ, sa sikʉ joosi natʉ́mamaa yara ˆyamweéryaa mʉtɨma.”
29 E aquele que me enviou está comigo, não me deixou só, porque eu faço sempre o que lhe agrada.
30 Mpɨɨndɨ Yéesu alʉ́ʉsaa ayo masáare, vaantʉ ˆvarɨ foo vakamuruma.
30 Quando Jesus disse isto, muitos creram nele.
31 Aho, Yéesu akavasea Vayahúudi vara ˆvajáa vamurúmire, “Koonɨ mʉkwáatiirye masáare yaanɨ, kɨkomi nyuunyu mʉrɨ vapooji vaanɨ.
31 Então Jesus disse aos judeus que haviam crido nele:
32 Taanga mʉrɨ kɨmáárɨ, na kɨmáárɨ vabweeyya kɨrɨ mwiiyanjaale.”
32 conhecerão a verdade, e a verdade os libertará.
33 Novo vakamʉsea, “Suusu tʉrɨ vaana va Aburaháamu, na sɨ tʉnaava vatʉ́mwa va mʉʉntʉ yoyoosi tʉkʉ. Haaha joolɨ woosea kwiiyanjaala tʉrɨ?”
33 Eles responderam: — Somos descendência de Abraão e jamais fomos escravos de ninguém. Como você pode dizer que seremos livres?
34 Yéesu akavasea, “Kɨmaarɨ kaa noovawyɨɨra, mʉʉntʉ yoyoosi ˆatʉ́mamaa ʉvɨ, ʉwo nɨ mʉtʉ́mwa wa ʉvɨ.
34 Jesus respondeu:
35 Mʉtʉ́mwa sɨ arɨ ʉmwɨ wa vaantʉ va kaaya ya mweenenyuumba waachwe sikʉ joosi tʉkʉ, maa kaa, mwaana nɨ ʉmwɨ wa vaantʉ va kaaya yaavo kwa sikʉ ˆjisiina ʉhero.
35 O escravo não fica sempre na casa; o filho, sim, fica para sempre.
36 Sa jeyyo, koonɨ Mwaana wa Mʉlʉʉngʉ avachʉ́ngʉrɨɨre, nyuunyu sɨ mʉrɨ kʉva vatʉ́mwa kei tʉkʉ, kwiiyanjaala mʉrɨ kɨkomi.
36 Se, pois, o Filho os libertar, vocês serão verdadeiramente livres.
37 Namányire nyuunyu mʉrɨ vaana va Aburaháamu, maa kaa, moosaakɨra nkalo yo kʉʉnjʉlaa sa moosiita ruma ukiindya waanɨ.
37 Bem sei que vocês são descendência de Abraão; no entanto, estão querendo me matar, porque a minha palavra não está em vocês.
38 Nɨɨnɨ noovawyɨɨra yara ˆnoona kwa Taáta waanɨ. Viivyo, naanyu mootʉmama yara ˆavawyɨɨra taáta waanyu.”
38 Eu falo das coisas que vi junto de meu Pai; vocês, porém, fazem o que ouviram do pai de vocês.
39 Novo Vayahúudi vakamʉsea, “Aburaháamu nɨ taáta wiitʉ.” Yéesu akavasea, “Ngaarɨ mʉrɨ vaana va Aburaháamu, ngaarɨ tʉmama mwiise mɨrɨmo ya Aburaháamu.
39 Então lhe disseram: — Nosso pai é Abraão. Mas Jesus respondeu:
40 Maa kaa, nyuunyu moosaakɨra nkalo yo kʉʉnjʉlaa, baa neembe navawyɨɨra kɨmáárɨ kɨra ˆnateera fuma kwa Mʉlʉʉngʉ. Aburaháamu sɨ abweeyya jeyyo tʉkʉ.
40 Mas agora vocês estão querendo me matar, a mim que lhes falei a verdade que ouvi de Deus; Abraão não fez isso.
41 Nyuunyu mootʉmama yara ˆatʉ́mamaa taáta waanyu.” Voovo vakamʉsea, “Suusu sɨ vaana va hʉlʉrɨ tʉkʉ, tatɨɨte Taáta ʉmwɨ vii, noo Mʉlʉʉngʉ.”
41 Vocês fazem as obras do pai de vocês. Eles responderam: — Nós não somos filhos ilegítimos. Temos um pai, que é Deus.
42 Yéesu akavasea, “Ngaarɨ Mʉlʉʉngʉ nɨ Taáta waanyu, ngaarɨ mwaanyenda, sa nafuma kwa Mʉlʉʉngʉ. Nɨɨnɨ sɨ nʉʉja kwa lʉvɨro lwaanɨ tʉkʉ, maa kaa, nɨ yeeye noo aantʉma.
42 Jesus disse:
43 Sa che sɨ mootaanga ˆcheene noovawyɨɨra? Sɨ mootaanga tʉkʉ, sa viintʉ musiina lʉvɨro lo teerera masáare yaanɨ.
43 Por que vocês não compreendem a minha linguagem? É porque vocês são incapazes de ouvir a minha palavra.
44 Nyuunyu taáta waanyu nɨ Ikʉ́ʉ́lʉ ra Mirimʉ Mɨvɨ, na nyuunyu moosaaka tʉmama kɨra rataáta waanyu ˆreenda tʉmama. Rooro nɨ rʉʉlai keende ncholo, na sɨ rɨsáakaa kɨmáárɨ tʉkʉ, sa kɨmáárɨ kisiina mutimii waachwe tʉkʉ. Kati ˆroolʉʉsa ʉloongo, nɨ lʉʉsa riise vira ˆvyeene rɨrɨ, sa rooro nɨ iloongo na ncholo ya ʉloongo.
44 Vocês são do diabo, que é o pai de vocês, e querem satisfazer os desejos dele. Ele foi assassino desde o princípio e jamais se firmou na verdade, porque nele não há verdade. Quando ele profere mentira, fala do que lhe é próprio, porque é mentiroso e pai da mentira.
45 Maa kaa, sa viintʉ nɨɨnɨ noovawyɨɨra kɨmáárɨ, nyuunyu sɨ mookuunduma tʉkʉ.
45 Mas, porque eu digo a verdade, vocês não creem em mim.
46 Nɨ ani katɨ na katɨ yaanyu kɨkomi arɨ koonekya nɨɨnɨ natɨɨte ʉvɨ? Koonɨ aya ˆnoovawyɨɨra nɨ ya kɨkomi, sa che sɨ mookuunduma?
46 Quem de vocês me convence de pecado? Se digo a verdade, por que não creem em mim?
47 Mʉʉntʉ wa Mʉlʉʉngʉ atéeraa masáare ya Mʉlʉʉngʉ. Kɨɨntʉ choobweeyya musiindwe teera kɨra Mʉlʉʉngʉ ˆalʉʉsa, nɨ sa viintʉ sɨ mʉrɨ va Mʉlʉʉngʉ.”
47 Quem é de Deus ouve as palavras de Deus; por isso, vocês não me ouvem, porque não são de Deus.
48 Aho, Vayahúudi vakamʉsea Yéesu, “Eri, kati ˆtoosea ʉrɨ Mʉsamaría na watɨɨte murimʉ mʉvɨ, sɨ talʉ́ʉsaa kɨmáárɨ tʉkʉ wʉʉ?”
48 Os judeus disseram a Jesus: — Será que não temos razão em dizer que você é samaritano e tem demônio?
49 Yéesu akavasea, “Nɨɨnɨ nsiina murimʉ mʉvɨ tʉkʉ. Nɨɨnɨ namʉnyémyaa Taáta waanɨ, maa kaa, nyuunyu sɨ mwaanyémyaa tʉkʉ.
49 Jesus respondeu:
50 Nɨɨnɨ sɨ noosaakɨra nkongojima yaanɨ tʉkʉ, maa kaa, amwaarɨ ˆmweene yoosaaka nɨɨnɨ nyemiwe, na yeeye noo mʉlamuli.
50 Eu não procuro a minha própria glória; há quem a busque e julgue.
51 Kɨmaarɨ kaa noovawyɨɨra, mʉʉntʉ yoyoosi ʉra ˆarɨ kwaatya masáare yaanɨ, ʉwo sɨ arɨ kukwya vii kaa tʉkʉ.”
51 Em verdade, em verdade lhes digo que, se alguém guardar a minha palavra, não verá a morte eternamente.
52 Aho, Vayahúudi vakamʉsea, “Haaha tatáangire watɨɨte murimʉ mʉvɨ. Aburaháamu aakwya, viivyo baa valáali na mʉtwe va Ijʉva, atɨ weewe woosea, ‘Mʉʉntʉ ˆarɨ teera masáare yaanɨ sɨ arɨ kukwya tʉkʉ?’
52 Então os judeus disseram: — Agora estamos certos de que você tem demônio. Abraão morreu, e também os profetas, e você diz: “Se alguém guardar a minha palavra, não provará a morte eternamente.”
53 Eri, weewe ʉrɨ mʉkʉʉlʉ kʉlookya taáta wiitʉ Aburaháamu wʉʉ? Yeeye aakwya, baa valáali na mʉtwe novo vaakwya. Ivi weewe wookiisea ʉrɨ ani?”
53 Você não está querendo dizer que é maior do que Abraão, o nosso pai, que morreu? Também os profetas morreram. Quem você pensa que é?
54 Yéesu akavasea, “Koonɨ nookiibweeyyirya nkongojima nɨɨnɨ mweeneevyo, nkongojima yaanɨ isiina kɨɨntʉ tʉkʉ. Maa kaa, ˆaanyínʉlaa nɨɨnɨ, nɨ Taáta waanɨ, nyuunyu ˆmoosea nɨ Mʉlʉʉngʉ waanyu.
54 Jesus respondeu:
55 Baa haaha, nyuunyu sɨ mʉnamʉtaanga Mʉlʉʉngʉ tʉkʉ, maa kaa, nɨɨnɨ namʉmányire. Koonɨ naséire sɨ namʉmányire tʉkʉ, kʉva ndɨrɨ mʉloongo ja nyuunyu. Maa kaa, nɨɨnɨ namʉmányire na isáare raachwe narɨkwaatya.
55 Entretanto, vocês não o conhecem; eu, porém, o conheço. Se eu disser que não o conheço, serei como vocês: mentiroso; mas eu o conheço e guardo a sua palavra.
56 Taáta waanyu Aburaháamu ajáa avyeenda maatʉkʉ kʉtaanga nɨɨnɨ kʉʉja ndɨrɨ. Ɨyo sikʉ ɨɨyɨɨ́ne, maa akavyeenda.”
56 Abraão, o pai de vocês, alegrou-se por ver o meu dia; e ele viu esse dia e ficou alegre.
57 Aho, Vayahúudi vakamʉsea, “Weewe baa sɨ ʉnafikya myaaka makumi yasaano (50) tʉkʉ, joolɨ de wamoona Aburaháamu?”
57 Então os judeus lhe perguntaram: — Você não tem nem cinquenta anos e viu Abraão?
58 Yéesu akavasea, “Kɨmaarɨ kaa noovawyɨɨra, Aburaháamu sɨ anavyaalwa, ‘Nɨɨnɨ Mwaarɨ.’”
58 Jesus respondeu:
59 Vayahúudi ˆvakateere jeyyo, maa vakatoola mawye voosaaka vamʉvae Yéesu. Yéesu akiivisa, maa akafuma aho Kaayii Njija.
59 Então pegaram pedras para atirar nele, mas Jesus se ocultou e saiu do templo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.