Romanos 7

Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Nǿfuap! Zo Mozes-qa guguna manqat qazøte-zøtez, yaq gê, zo møzøté-zøtez? Khafeap, ezoqa sa ndǿgo tømbøé-kawaevtát, ndego teyagat. Geté ndego tenanim, yaq khafeap sekemba gembøé-kawaevaták.
1 Ignorais, irmãos {falo aos que têm conhecimentos jurídicos}, que a lei só tem domínio sobre o homem durante o tempo que vive?
2 Khamasim, sævam anganeam tumboyagat, yaq ndugu anganeám namba mé꞉tøkuatát. Geté zivis tembonanim, ndugu segéfakhán, ta khafeap mokho-te ndøgo, gu꞉goam.
2 Assim, a mulher casada está sujeita ao marido pela lei enquanto ele vive; mas, se o marido morrer, fica desobrigada da lei que a ligava ao marido.
3 Zivis sekemba temboyagat, yaq sævam anganeam nøme tundaf, khafeap ndøgo, ndugu nøkenøkem ngi꞉wat ezoqam mé꞉vewát. Geté zivis tembonanim, yaq ndugu nøkenøkem khafeap mokho-te gu꞉goam, ndakin mbaín. Kopømbaqapé, anganeam nøme tundaf. Ndugu nøkenøkem khafeap génqawayák.
3 Por isso, enquanto viver o marido, se se tornar mulher de outro homem, será chamada adúltera. Porém, morrendo o marido, fica desligada da lei, de maneira que, sem se tornar adúltera, poderá casar-se com outro homem.
4 Nǿfuap! Zo-te matev até kopó. Keliso genanim, yaq zo sø̀zøtumu-pakhaéz, te namba. Yaq Mozes-qa guguna manqat, zo sekemba kawaevateáv. Zo ndakin tege ndégo tozogó, ndego løvøte-te gesuzam. Yaq niqa yage-te, mokho binimbī-fakhan, av Mbumbukiam ndømbøe-poev.
4 Assim, meus irmãos, também vós estais mortos para a lei, pelo sacrifício do corpo de Cristo, para pertencerdes a outrem, àquele que ressuscitou dentre os mortos, a fim de que demos frutos para Deus.
5 Ni manqei-qape matev-te qaziyagam, yaq Mozes-qa guguna manqat mokho-te, poev soqøsoqa ninøzøgimám, neka niqa kha manqa-zapazapa-te vø̄-itiat. Geté taqa qavøiwat, løvøté.
5 De fato, quando estávamos na carne, as paixões pecaminosas despertadas pela lei operavam em nossos membros, a fim de frutificarmos para a morte.
6 Ni bugukhokhof Mozes-qa guguna manqat mokho-te qazu꞉goam, ni ndakin mìzifakhán. Ni pakhaenát, ta matev-te ndøgo, ni qageanotam. Yaq matev neka sasae ndøgo, ndakin nqazi-matanam, ndøgo ambá av nqǣgo, av bugukhokhof qazi꞉goam, khafeap vinivinimba qazimbo-pavat. Geté matev ndakinak, Nqova Mbomambaqape-qá mokho-té qazinø-matønumít.
6 Agora, mortos para essa lei que nos mantinha sujeitos, dela nos temos libertado, e nosso serviço realiza-se conforme a renovação do Espírito e não mais sob a autoridade envelhecida da letra.
7 Yaq gê, ni áv khazí꞉-einīm? Gê, Mozes-qa guguna manqat, manqa-zapa-ûs? Āv taoká. Mozes-qa guguna manqat mbain tøgonɨn, yaq no ambá nøténøtenák, gekha matēv ndøgo, manqa-zapa-us. Khamasim. No ezoqam-qa gigiap qovetu matev-qa yaq-te, ambá nøténøtenák, Mozes-qa guguna manqat einiav tøgonɨn, “Qo ezoqa nøme-qa gigiap me꞉qovètu᷄.”
7 Que diremos, então? Que a lei é pecado? De modo algum. Mas eu não conheci o pecado senão pela lei. Porque não teria idéia da concupiscência, se a lei não dissesse: Não cobiçarás {Ex 20,17}.
8 Mozes-qa guguna manqat, ambá av nqǣgo, manqa-zapazapa-ūs. Geté ta guguna manqat mokho-te, manqa-zapazapa, nakhoa ndøqeív, no ezoqam-qa gigiap qovetu matev vinivinimba-te vø̄-itumb. Guguna manqat mbain tøgonɨn, yaq manqa-zapazapa, bazaføgakh ambá mbaín.
8 Foi o pecado, portanto, que, aproveitando-se da ocasião que lhe foi dada pelo preceito, excitou em mim todas as concupiscências; porque, sem a lei, o pecado estava morto.
9 Bugukhokhof qagoam, no Mozes-qa guguna manqat nøtenateav qagoam, no sæ̀yagám. Geté no guguna manqat qatenøten, yaq no āv qate-matøvém nqǽgo: No manqa-zapa-ús.
9 Quando eu estava sem a lei, eu vivia; mas, sobrevindo o preceito, o pecado recobrou vida,
10 Yaq no andé nønaním. Yaq no āv qate-matøvém nqǽgo: Guguna manqat ndøgo, no amba khandi tønø-etoamɨn, no løvøte nø-etoám.
10 e eu morri. Assim o mandamento, que me devia dar a vida, conduziu-me à morte.
11 Guguna manqat mokho-te, manqa-zapazapa, nakhoa ndøqeív, no vø̄tumbam-a, vø̄lavamb.
11 Porque o pecado, aproveitando da ocasião do mandamento, seduziu-me, e por ele me levou à morte.
12 Geté unimanqatín. Guguna manqat, Mbumbukiam-té qandowáv, neka manqat ate ndægo nqøu-peawap, ndaføyamba-qapé neka eqeieqeí neka mbomambaqapé.
12 Por conseguinte, a lei é santa e o mandamento é santo, e justo, e bom...
13 Av tægoat ndægo, yaq gê, nqanek manqat qanimav-qape, løvøte-té qanǿ-itumb? Āv taoká. Geté ndøgo noqá manqa-zapá, løvøte-te qa-itumb. Manqa-zapa, guguna manqat mbomambaqape ndæ-otán, neka løvøte vø̄fakhan. Nqanek tønefakhán ndǿgo: No Mbumbukiam-qa guguna manqat mokho-te, āv tabate-qeiví, av nqægo, manqa-zapa ndøgo, ùnime꞉-soqá.
13 Então o que é bom tornou-se causa de morte para mim? De certo que não. Foi o pecado que, para se mostrar realmente pecado, acarretou para mim a morte por meio do que é bom, a fim de que, pelo mandamento, o pecado se fizesse excessivamente pecaminoso.
14 Ni mìzi꞉nøtén, av nqægo: Mozes-qa guguna manqat, Mbumbukiam-gé Nqova-té qando-fakhán. Geté no manqei-qape ezoqám. No manqa-zapa mokho-té qatu꞉gú. Neka no manqa-zapazapa-gé sasae ezoqám.
14 Sabemos, de fato, que a lei é espiritual, mas eu sou carnal, vendido ao pecado.
15 No mokho qeivupáv, matev qægoatun. Matev eqeieqei ndøgo, no gone-qa nqægo, no gonemáv. Geté matev soqøsoqa ndøgo, no ndønømbo-qasi꞉v, no sæ̀goatún.
15 Não entendo, absolutamente, o que faço, pois não faço o que quero; faço o que aborreço.
16 No matev qægoatun, no poeveav ndøgo, tægo, yaq no mø̀e-unimanqatinín, Mbumbukiam-qa guguna manqat qanimáv.
16 E, se faço o que não quero, reconheço que a lei é boa.
17 Yaq nakémbá, matev soqøsoqa qægoatun, no ambá av nqǣgo, nøkezan nogoatūn. Geté manqa-zapa ndøgoatún, no mokho-te nqøugu.
17 Mas, então, não sou eu que o faço, mas o pecado que em mim habita.
18 No mø̀tenøtén, noqa manqei-qape kha mokho-te, matev eqeieqei-qase mbaín. Zapa ndǿgo, matev eqeieqei, no gone-qa nogó. Geté kopømba mbaín tæmatanam.
18 Eu sei que em mim, isto é, na minha carne, não habita o bem, porque o querer o bem está em mim, mas não sou capaz de efetuá-lo.
19 Matev eqeieqei, no gone-qa nqægo, no gonemáv. Geté, no matev soqøsoqa nogoatún, ndøgo no poeveav ndøgo, tægo.
19 Não faço o bem que quereria, mas o mal que não quero.
20 No matev qægoatun, no poeveav ndøgo, tæmatanam, yaq ndøgo nó mbá, matev qæmatønumatun. Geté ndøgo, manqa-zapa ndøgoatún, no mokho-te nqøugu.
20 Ora, se faço o que não quero, já não sou eu que faço, mas sim o pecado que em mim habita.
21 Yaq no nøkezan-qa yaq-te, āv qateqeiví nqǽgo: No matev eqeieqei gone-qa nogó. Geté matev ndøgo, no qæmatønumatun, soqaín.
21 Encontro, pois, em mim esta lei: quando quero fazer o bem, o que se me depara é o mal.
22 Noqa mbøni mokho-te, no khanakhanákh, Mbumbukiam-qa guguna manqat-qa yaq-te.
22 Deleito-me na lei de Deus, no íntimo do meu ser.
23 Geté matev ndøgo, noqa kha mokho-te nqæqeivi, viní. Noqa matavap mokho-te, no mø̀tenøtén, Mbumbukiam-qa guguna manqat qanimáv, neka no paev-qa nogó. Geté ta matev ndøgo, noqa matavap mokho-te nqøugu, neka ta matev ndøgo, noqa kha mokho-te nqøugu, ndøgo izuizu ndønøfeáp. Neka manqa-zapa ndøgo, noqa kha mokho-te nqøugu, no andé ndimbula ezoqa me me꞉geanoát.
23 Sinto, porém, nos meus membros outra lei, que luta contra a lei do meu espírito e me prende à lei do pecado, que está nos meus membros.
24 No soqaqape-té qægó. No gekha ezoqām nǿtøkē, noqa kha løvøte-te nqa-itumbit?
24 Homem infeliz que sou! Quem me livrará deste corpo que me acarreta a morte?...
25 No ike kandambá, Mbumbukiam-te. Noge tøke ezoqam, Yesu Kelisó. Nigí Evezøzá.
25 Graças sejam dadas a Deus por Jesus Cristo, nosso Senhor! Assim, pois, de um lado, pelo meu espírito, sou submisso à lei de Deus; de outro lado, por minha carne, sou escravo da lei do pecado.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.