Mateus 5
Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs NVT
1 Yesu ezoqa kopoav-qape gezømet, te-te gindupindam, yaq manqei poyat-té genøqavíg, vømø̄qom, neka tegi paev ezoqam vømbō-qonav.
1 Certo dia, quando Jesus viu que as multidões se ajuntavam, subiu a encosta do monte e ali sentou-se. Seus discípulos se reuniram ao redor,
2 Yaq Yesu nømendim manqat ndøngáz, gezø-ein,
2 e ele começou a ensiná-los.
3 “Ezoqa ndigu, Mbumbukiam-qa megemege-te, ande khakha-mba ndigu, khanakhanakh mbá giabitigú.
3 “Felizes os pobres de espírito, pois o reino dos céus lhes pertence.
4 Ezoqa mutøkhop ndiwaniap, ndigu khanakhanakh mbá giabitigú.
4 Felizes os que choram, pois serão consolados.
5 Ezoqa ekeza iz eqawatav ndigu, ndigu khanakhanakh mbá giabitigú.
5 Felizes os humildes, pois herdarão a terra.
6 Ezoqa matev eqeieqei-te, ande ifin me ndøzømbe-viti neka ande ibøkha naq me ndøzømbe-papat, ndigu khanakhanakh mbá giabitigú.
6 Felizes os que têm fome e sede de justiça, pois serão saciados.
7 Ezoqa tanakh matev ndøzøgo, ndigu khanakhanakh mbá giabitigú.
7 Felizes os misericordiosos, pois serão tratados com misericórdia.
8 Ezoqa tiqa mbøni mokho-te, eqeieqei ndigu, ndigu khanakhanakh mbá giabitigú.
8 Felizes os que têm coração puro, pois verão a Deus.
9 Ezoqa sambi matev ndikhakheinam, ndigu khanakhanakh mbá giabitigú.
9 Felizes os que promovem a paz, pois serão chamados filhos de Deus.
10 Ezoqa ndigu matev eqeieqei zapaya, ngiæzoat matev-te ndiyage, ndigu khanakhanakh mbá giabitigú.
10 Felizes os perseguidos por causa da justiça, pois o reino dos céus lhes pertence.
11 Unimanqatín. Zo khanakhanakh mbá qanegó, zo ezoqa no zapaya tingenøzotat neka yage tizøngi꞉tat neka khavozam manqat vinivinimba timanqatat, zoqa yaq-te.
11 “Felizes são vocês quando, por minha causa, sofrerem zombaria e perseguição, e quando outros, mentindo, disserem todo tipo de maldade a seu respeito.
12 Até Mbumbukiam-gí manqa vevezam ezoqám-a, ibugukhokhof giyageapam, āv tini-ngiæzotám. Yaq nakémbá, zo gèkhóum neka khanakhanakh mba bezø-asøtøvé. Zapa ndǿgo, yan-te nqo꞉go, zo yaq-fia kandambaqape ndøzømbó-keoge.”
12 Alegrem-se e exultem, porque uma grande recompensa os espera no céu. E lembrem-se de que os antigos profetas foram perseguidos da mesma forma.”
13 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo manqei-qape ezoqam-qa mokho-te, andé ngalám. Geté ngalam mokhov tømømbo-navøem, yaq nqawa áv kiní-ngalam-mokho-mba-ēz? Nakhoa mbaín. Soqóqousám. Yaq ezoqa segé-tokhonøvemát.
13 “Vocês são o sal da terra. Mas, se o sal perder o sabor, para que servirá? É possível torná-lo salgado outra vez? Será jogado fora e pisado pelos que passam, pois já não serve para nada.
14 Neka zo nqanek manqei-qape-te, andé wáev. Gèmbo-mataváp. Taon manqei poyat-te to꞉goat, kopømba mbaín tøkhonawat.
14 “Vocês são a luz do mundo. É impossível esconder uma cidade construída no alto de um monte.
15 Neka ezoqa lampa gimagemɨn, yaq ndigu ambá av nqǣgo, ndis mo꞉khafuzimīn. Geté lampa asøzam nonqo-té ginø-wuøemín. Yaq ezoqa ewaqape, khoev mokho-te tu꞉goat, waev sugumú-ndapét.
15 Não faz sentido acender uma lâmpada e depois colocá-la sob um cesto. Pelo contrário, ela é colocada num pedestal, de onde ilumina todos que estão na casa.
16 Yaq zo até kopó. Zoqa matev andé waev me betekháev, ezoqam-qa megemege-te. Yaq ndigu zoqa matev eqeieqei tiqeivat, ndigu Mbumbukiam-qá iz ndǿ-eqatát, ndego zoge Zøve, yan-te ngo꞉yage.”Zoqa matev andé waev me betekháev|alt="LB" src="LB00148B.tif" size="col" copy="The British and Foreign Bible Society" ref="5:16"
16 Da mesma forma, suas boas obras devem brilhar, para que todos as vejam e louvem seu Pai, que está no céu.”
17 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo ndømatàva᷄p av nqægo, no Mozes-qa guguna manqat neka Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam-qa manqat nqagim-qa nøgeavūn. Āv taoká. No ambá av nqǣgo, tiqa manqat nqagim-qa nøgeavūn. Geté no nqánek qategeavún: Tiqa manqat tàbete-unimanqatín.
17 “Não pensem que eu vim abolir a lei de Moisés ou os escritos dos profetas; vim cumpri-los.
18 No unimanqatín nqazø-manqate. Yan neka manqei-qape bugukhokhof mó꞉navøém. Geté Mbumbukiam-qa guguna manqat mokho-te, peawap-qase o iz-zapa-qase naqanøká gemǿ-navøemák. Ndøgo até gégoát, atema matev ate ndægo vømú-fakhanām, av bugukhokhof ge꞉-ein.
18 Eu lhes digo a verdade: enquanto o céu e a terra existirem, nem a menor letra ou o menor traço da lei desaparecerá até que todas as coisas se cumpram.
19 Yaq nakémbá. Gekha ezoqām ndego, Mbumbukiam-qa guguna manqat-qase tenqawa, até ndøgó-a, manqat khapelavøqase mba tøgoat, neka ezoqa nøme matev av nqægo vǿe-zømesimāt, ndego Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te, iz mbain ezoqam mé꞉vewát. Geté gekha ezoqām ndego, Mbumbukiam-qa guguna manqat tembopavat, neka ezoqa nøme matev av nqægo vǿe-zømesimāt, ndego Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te, iz kandambaqape mbógoát.
19 Portanto, quem desobedecer até ao menor mandamento, e ensinar outros a fazer o mesmo, será considerado o menor no reino dos céus. Mas aquele que obedecer à lei de Deus e ensiná-la será considerado grande no reino dos céus.
20 No nqazǿ-manqate: Zoqa matev eqeieqei, ndigu Felisi neka Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam-qa matev eqeieqei løvupøteav tøgoat, yaq zo Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te zomǿ-ozák.”
20 “Eu os advirto: a menos que sua justiça supere muito a justiça dos mestres da lei e dos fariseus, vocês jamais entrarão no reino dos céus.”
21 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo mø̀zøte-zøtéz, Mozes-qa guguna manqat, nigi atanakha-zapazapa-za qazøfakhan, āv qane-eín nqǽgo, ‘Ezoqa pakhapakha zøkhanèa᷄m. Gekha ezoqām ndego, ezoqa pakhapakha tekhana, ndego manqa ovøyam-té geabenø-itán.’
21 “Vocês ouviram o que foi dito a seus antepassados: ‘Não mate. Se cometer homicídio, estará sujeito a julgamento’.
22 Geté no nqazǿ-manqate: Ti-mbá tiuká ndigu, manqa ovøyam-te timøwanim, ndigu pakhapakha sa ndikhanæ. Geté até ndegó-a, gekha ezoqām ndego, ezoqa nøme-te qaqa ndømbogo, manqa ovøyam-té gemǿ-itán. Neka gekha ezoqām ndego, ezoqa nøme-te naqei telouzat, ndego manqa ovøyam kandambaqape-té gemǿ-itán. Neka gekha ezoqām ndego, ezoqa nøme bianav nde꞉vewe, ndego yà beto-feaiwát. Soqaín ndøgo, Mbumbukiam gøinam-te temø-ogiu.
22 Eu, porém, lhes digo que basta irar-se contra alguém para estar sujeito a julgamento. Quem xingar alguém de estúpido, corre o risco de ser levado ao tribunal. Quem chamar alguém de louco, corre o risco de ir para o inferno de fogo.
23 Yaq nakémbá. Qo Mbumbukiam-te, etoam matev gone nonqo lou-qase-te, etoam matev-qa toqogoat, yaq qo qombō-matøvēm, av nqægo, ezoqa nøme qaqa ndømbôgō qo-te,
23 “Portanto, se você estiver apresentando uma oferta no altar do templo e se lembrar de que alguém tem algo contra você,
24 yaq qo gigiap sègekhæ-iváv ndøgo. Yaq soqotøkhǽ-qaváq, ndego ezoqam namba manqat vozomǿ-khakheinømēm. Yaq tozotumu-khakheinømem, Mbumbukiam-qa khoev-te, até khæ qóveséz, etoam matev voqomǿgō.
24 deixe sua oferta ali no altar. Vá, reconcilie-se com a pessoa e então volte e apresente sua oferta.
25 Gèmbo-mataváp. Qo ezoqa nøme-te moni ndiqambo-løfoke, yaq ndego qo manqa ovøyam-te ndapaqat-qa tegoat, qo manqat vø̀kho-khakheinám, te namba, ate av-té nakhoa-te tøzøte-apet. Soqaín ndøgo, ngenek ezoqam qo manqa ovøyam megeat-qa zenda-te teve, yaq ndego qo polis ezoqam-qa zenda-te vǿvē, ndimbula-te sasa ndǿ-utøqēm.
25 “Quando você e seu adversário estiverem a caminho do tribunal, acertem logo suas diferenças. Do contrário, pode ser que o acusador o entregue ao juiz, e o juiz, a um oficial, e você seja lançado na prisão.
26 No unimanqatín nqataqa-manqate. Qo ndøgo naqanøká qotøndøkhǽ-fakhaqák, atema fia ate ndægo voqotumúgū.”
26 Eu lhe digo a verdade: você não será solto enquanto não tiver pago até o último centavo.”
27 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo mø̀zøte-zøtéz, Mozes-qa guguna manqat, āv qane-eín nqǽgo, ‘Qo nøkenøkem matev ndøngì꞉wa᷄t.’
27 “Vocês ouviram o que foi dito: ‘Não cometa adultério’.
28 Geté no nqazǿ-manqate: Ta-mbá taoká ndøgo. Geté gekha ezoqām ndego, sævam sa tewawam, neka poev vømbówāv, ndego nqova-te, mambe mø̀ndømbogó, nøkenøkem matev vø̄ngiu.
28 Eu, porém, lhes digo que quem olhar para uma mulher com cobiça já cometeu adultério com ela em seu coração.
29 Yaq nakémbá, qoqa nakeamo bøi, manqa-zapa-te tø-ituq, gèkhofá. Yaq qó-ogí. Kha kopo sa tøqa-navøem, ndøgo kopømbá. Geté soqain ndǿgo, Mbumbukiam qoqa kha ate ndægo gøinam-te sa tumu-ogi.
29 Se o olho direito o leva a pecar, arranque-o e jogue-o fora. É melhor perder uma parte do corpo que ser todo ele lançado no inferno.
30 Yaq qoqa nakeamo zenda, manqa-zapa-te tø-ituq, gèkepáz. Yaq qó-ogí. Kha kopo sa tøqa-navøem, ndøgo kopømbá. Geté soqain ndǿgo, qoqa kha ate ndægo gøinam-te sa tømuwav.”
30 E, se a mão direita o leva a pecar, corte-a e jogue-a fora. É melhor perder uma parte do corpo que ser todo ele lançado no inferno.”
31 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Mozes-qa guguna manqat mokho-te, manqat nøme āv qane-eín nqǽgo, ‘Gekha ezoqām ndego, zas ivøve-qa tegoat, ndego sakhei zøuvis pepa bepeawám, bembō-etoam.’
31 “Também foi dito: ‘Quem se divorciar da esposa deverá conceder-lhe um certificado de divórcio’.
32 Geté no nqazǿ-manqate: Gekha ezoqām ndego, sævam te-ivav, getē ndugu mambe okhoeāv, ndego nøkenøkem ngi꞉wat matev neka mambe matev-té gunǿvé, ndugu. Neka gekha ezoqām ndego, sævam av nguigu tu-okɨ, ndego mambe mé꞉wáv, tu namba, neka nøkenøkem matev vǿngiū.”
32 Eu, porém, lhes digo que quem se divorcia da esposa, exceto por imoralidade, a faz cometer adultério. E quem se casa com uma mulher divorciada também comete adultério.”
33 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Até nqanék-a, zo mø̀zøte-zøtéz. Mozes-qa guguna manqat, nigi atanakha-zapazapa-za qazøfakhan, āv qane-eín nqǽgo, ‘Manqa mbusa ndøgo, Mbumbukiam-qa bøi-te qoqove, betaqambèpa᷄. Geté vø̀matanám, av Evezøza qoqombøe-ein.’
33 “Vocês também ouviram o que foi dito a seus antepassados: ‘Não quebre seus juramentos; cumpra os juramentos que fizer ao Senhor’.
34 Geté no nqazǿ-manqate: Ta-mbá taoká ndøgo. Geté zoqa manqat, unimanqatin mba begó. Zo Mbumbukiam-te zenda ndø-eqàgi᷄m neka yan-qa iz ndøvèwa᷄m, zoqa manqat bazaføgakh etoam nonqo. Zapa ndǿgo, yan Mbumbukiam-qá qonam nonqó. Ndego ndǿgo teno꞉qomát, manqei-qape ndo꞉kawaevat.
34 Eu, porém, lhes digo que não façam juramento algum. Não digam: ‘Juro pelo céu’, pois o céu é o trono de Deus.
35 Neka zo manqei-qape-qa iz ndøvèwa᷄m, zoqa manqat bazaføgakh etoam nonqo. Zapa ndǿgo, manqei-qape, Mbumbukiam-qá zenda tokhotapak awam nonqó. Neka zo Zelusalem taon-qa iz ndøvèwa᷄m, zoqa manqat bazaføgakh etoam nonqo. Zapa ndǿgo, Zelusalem, Mbumbukiam-qá taón, ndego Kawa Ezoqam Kandambaqape.
35 Também não digam: ‘Juro pela terra’, pois a terra é onde ele descansa os pés. E não digam: ‘Juro por Jerusalém’, pois Jerusalém é a cidade do grande Rei.
36 Neka ndømanqàte᷄, av nqægo, noqa kawa yà besoqá, noqa manqat unimanqatinteav tøgoat. Zapa ndǿgo, até nqanek matev-qasé-a, qo kopømba mbaín toqogo, qoqa kawa-te izum kopo toqo-enend, tiqapaqez o vøqákisēz.
36 Nem sequer digam: ‘Juro pela minha cabeça’, pois vocês não podem tornar branco ou preto um fio de cabelo sequer.
37 ‘Ya’ tozo-manqatat, yaq ‘ya’ begó. ‘Mbain’ tozo-manqatat, yaq ‘mbain’ begó. Matev nøme tozogoat, zøkeza manqat bazaføgakh etoam nonqo, ndøgo nqova soqaqape-té qando-okhó.”
37 Quando disserem ‘sim’, seja de fato sim. Quando disserem ‘não’, seja de fato não. Qualquer coisa além disso vem do maligno.”
38 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo mø̀zøte-zøtéz, Mozes-qa guguna manqat, āv qane-eín nqǽgo, ‘Gekha ezoqām ndego, ezoqa nøme-qa bøi tepusua, até ndegó-a, yaq teqa bøi bèmbo-pusuaném. Neka gekha ezoqām ndego, ezoqam-gi khayam tekhaozo, até ndegó-a, yaq khayam bèmbo-khaozonám.’
38 “Vocês ouviram o que foi dito: ‘Olho por olho, dente por dente’.
39 Geté no nqazǿ-manqate: Ezoqa manqa-zapa tego qo-te, qo yaq-fia ndø̀ta᷄. Gekha ezoqām ndego, nakeamo tømøi teqatøkub, yaq até yogea tømǿi-a betaqā-tøkub.
39 Eu, porém, lhes digo que não se oponham ao perverso. Se alguém lhe der um tapa na face direita, ofereça também a outra.
40 Neka ezoqa nøme, qo manqa ovøyam-te teve, neka qoqa ndabua-qase ndape-qa vǿgoāt, yaq qo ndego até qoqá ndabua sekeqapé-a, soqombó-etoám.
40 Se você for processado no tribunal e lhe tomarem a roupa do corpo, deixe que levem também a capa.
41 Neka ezoqa tetøpøtaq, teqa gigiap ande av 1 kilomita ndægo toqombo-eqa, yaq qo 2 kilomita qombó-eqá.
41 Se alguém o forçar a caminhar uma milha com ele, caminhe duas.
42 Ezoqa gigiap-qa teqaviam, o av teqambe-ein nqægo, ‘Gigiap sætøkhǣndāp. Nango ndø̀taqa-etoām.’ Yaq qo sègembo-etoám.”
42 Dê a quem pedir e não volte as costas a quem quiser tomar emprestado de você.”
43 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo mø̀zøte-zøtéz, ezoqa āv gini-manqaté nqǽgo, ‘Qogi ezoqam-te, kuku betaqagó. Neka qogi qaqa ezoqam, qozǿ-sanqawupát.’
43 “Vocês ouviram o que foi dito: ‘Ame o seu próximo’ e odeie o seu inimigo.
44 Geté no nqazǿ-manqate: Zo kuku bezøgó, zogi qaqa ezoqam-te. Neka gèzø-guligulím, ndigu zo yage føgakh-qape ndizø-etoam.
44 Eu, porém, lhes digo: amem os seus inimigos e orem por quem os persegue.
45 Av tøzøtegoat ndægo, yaq zo unimanqatin Mbumbukiam-gí nakheís. Zapa ndǿgo, até zogé Zøvé-a, ndego yan-te ngo꞉yage, teqa matev kopó. Ndego khøuwa waev, ezoqa eqeieqei neka soqøsoqa, sùguzumbu-etoám, neka ndego qæ ndēzø̄-ētōām, ndigu matev eqeieqei ndigu neka ndigu matev soqøsoqa ndigu.
45 Desse modo, vocês agirão como verdadeiros filhos de seu Pai, que está no céu. Pois ele dá a luz do sol tanto a maus como a bons e faz chover tanto sobre justos como injustos.
46 Zo kuku ti-te mba tøzøgoat, ndigu zo-te kuku ndøzøgo, yaq zo Mbumbukiam-te gekha yaq-fia zomǿqeivīm? Yaq-fia zomǿ-qeivimák. Gèmbo-mataváp. Até teks moni upøgim ezoqám-a, ndigu Mbumbukiam-qa manqat paeveav ndigu, ndigu kuku ndøzø̂gó, gekha ezoqa nøme-te, ti-te kuku ndøzøgo.
46 Se amarem apenas aqueles que os amam, que recompensa receberão? Até os cobradores de impostos fazem o mesmo.
47 Neka gê, zogi zøfuap mba ndozozø-khanakhanakhat, yaq zo matev vini tozógo? Āv taoká. Até bavokho-ák-a, ndigu Mbumbukiam zøtezateav ndigu, ndigu matev kopo ndøgó.
47 Se cumprimentarem apenas seus amigos, que estarão fazendo de mais? Até os gentios fazem isso.
48 Geté zoge Zøve, ndego yan-te ngo꞉yage, ndaføyamba-qapé. Yaq até zó-a, ndaføyamba-qape āv tøne꞉gó.”
48 Portanto, sejam perfeitos, como perfeito é seu Pai celestial.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.