Mateus 25

Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Ta khøuwa-te ndøgo, Mbumbukiam-qa Megeat Matev, ande āv qanégoát nqǽgo:
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Faev nøme ndigu, matavap loloakh-ús. Geté faev nøme ndigu, matavap loloakh mbaín.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 Ndigu matavap loloakh mbain mbasønakheis, oil nøme upøgipøteáv, lampa-te qouzam nonqo.
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 Geté ndigu matavap loloakh-us, oil nøme mø̀ndø-upøgím.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 Yaq ndego ezoqam, sævam te-okɨ, yakha mø̀ndævá. Yaq ndigu mbasønakheis, venanqei zøvín, vø̄føyam, venanqei sasa ndøsømbiam.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 Yaq qamø-umba ndøgo, ezoqa tìndi-akhaém, ‘Ezoqam sævam te-okɨ, ngégeav! Mòzotøndozáv. Zimbøé-qatøzém.’
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 Yaq ndigu mbasønakheis ten ate gi꞉goam, sùgumusúz, tiqa lampa waev vø̄-khouwe-khouwevam.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Yaq ndigu matavap loloakh mbain mbasønakheis, matavap loloakh mbasønakheis gizø-ein, ‘Ni oil zoní-etoám, zoqa nanda. Niqa lampa avønín gékhouvøém.’
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 Yaq matavap loloakh mbasønakheis gindu-qavøinam, ‘Nakhoa mbaín. Oil nqanek nqanigu, kopømba mbaín, zo vøizǿ-etoām neka ni nikeza nonqo. Geté oil wi ezoqam-té qanøzáv, nøme vømø̄wi.’
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 Yaq ndigu vø̄zav. Geté gi-ivøvem, ndego ezoqam sævam te-okɨ, tènefakhán. Yaq mbasønakheis faev ndigu, go꞉khakheinam, namba me꞉záv ndego, neka nøkenøkem lou loge-te vømø̄-oz. Yaq mboqog keoge ezoqam, até gindigonem, mboqog vø̄tokøzem.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 Yaq vaev até ndigú-a, matavap loloakh mbain mbasønakheis, vø̄fakhaz. Gi-akhaem, ‘Khanánqa. Khanánqa. Mboqog qoní-mboqozó!’
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 Geté yaq ndego sævam te-okɨ, gezø-qavøiu, ‘Āv taoká. No nø̀tenøtenák zo.’”
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 Yaq Yesu nqanek yaya etæ manqat qamømbøe-navøem, gezø-ein, “Yaq nakémbá. Gò꞉feazoát. Zapa ndǿgo, zo khøuwa neka khøuwa iz zø̀tezøtezák, Ezoqam-ge Yo te꞉fakhan.” Mbasønakheis nøme, oil mbain gigoam|alt="GW" src="GW-031.tif" size="col" copy="United Bible Society"
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 Yaq Yesu yaya etæ manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Mbumbukiam-qa Megeat Matev, ande āv qanégoát nqǽgo:
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 Sasae ezoqa nøme, moni pus fáev gembo-etoam. Nøme ndego, menás. Neka nøme ndego, kopó. Moni ndego gezø-etoumat, ndǿgo tø-einín, tiqa matev eqeieqei neka zøtezat, ande āv khazømbēgo. Yaq ndego até gendego, vø̄wav.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Yaq ndego ezoqam, moni pus faev ge-upøzo, gème-sasáe, moni pus faev nøme vø̄qas.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Yaq até ndegó-a, moni pus menas ge-upøzo, nøme menas vø̄qas.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Geté ndego ezoqa nøme, moni pus kopo gendapaz, manqei mba ndø-óz, tege kawa ezoqam-gi moni vø̄khonab.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 Yaq møi-mbá sege-awám, tige kawa ezoqam nqawa tēāndō-qāvān. Yaq gezøbevap, ‘Nginik nogi moni, áv khazømbøé-matønumam?’
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Yaq ndego sasae ezoqam, moni pus faev ge-upøzo, faev nømé namba sùgumu-upøzotavún, neka moni ate gi꞉goam, kawa ezoqam vømbō-etoam, gembo-ein, ‘Káwa ezoqam. Qotézømēt. Moni pus faev ndigu, noqa zenda-te qoqo-ab, no moni pus faev nøme nøteqás. Moni ate ndi꞉gu, ngínik.’
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 Yaq ndego kawa ezoqam gendo-ein, ‘Mbomambaqapé. No khanakhanákh. Qo sasae ezoqam qanimáv. Gigiap-qase ndøgo, qoqa zenda-te qæve, qo eqeieqei qombo-kewagám. No gigiap nøme mba nøtaqambó-etoám, toqombo-kewagat. Vø̀ndo-óq. Khanakhanakh zígoném, no namba.’
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 Yaq até kopó, ndegó-a, sasae ezoqam, moni pus menas ge-upøzo. Kawa ezoqam-te gewav, āv gembøe-eín nqǽgo, ‘Káwa ezoqam. Qotézømēt. Moni pus menas ndigu, noqa zenda-te qoqo-ab, no moni pus menas nøme nøteqás. Moni ate ndi꞉gu, ngínik.’
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 Yaq ndego kawa ezoqam gembo-ein, ‘Mbomambaqapé. No khanakhanákh. Qo sasae ezoqam qanimáv. Gigiap-qase ndøgo, qoqa zenda-te qæve, qo eqeieqei qombo-kewagám. No gigiap nøme mba nøtaqambó-etoám, toqombo-kewagat. Vø̀ndo-óq. Khanakhanakh zígoném, no namba.’
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 Yaq até ndegó-a, ndego moni pus kopo gendapaz, vøndō-on. Yaq ndego kawa ezoqam āv gembøe-eín nqǽgo, ‘Káwa ezoqam. No mø̀tenøtén, qo matev føgakh-qape ezoqám. Qo gigiap sòqo-peaɨ́n. Geté khae sasae kandakanda, ezoqá nøme qagoatún. Qo toqopewát ndǿgo, qo qakezan ogekhæmav ndoqogo.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 Yaq nakémbá. No møe nogoám. Yaq no qogi moni nòkhonáb. Manqei-té qæmø-otáz. Yaq ndakin qogi moni ngínik.’
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 Yaq ndego kawa ezoqam gendo-ein, ‘Qo sasae ezoqam soqaín neka wau-qapé. Qo ndoqo-matavap, no ezoqa matev føgakh-qape, no avøe gigiap qæpe꞉tatun, no nøkeza ogekhæmav ndøgo,
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 yaq qo moni, ambá moni nqeisam nonqo-té qomø-utazɨ́n. Yaq no ndakin qatøndo-qavan, ndigu moni elavøqase, bèkhouwezɨ́n, tæ-upøzoɨn.’
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 Yaq ndego kawa ezoqam ge-ein, ‘Moni pus kopo, vø̀e-viomém. Yaq ndégo tozombó-etøomém, ndego moni pus ten ndimbogo.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 Zapa ndǿgo, gekha ezoqām ndego, gigiap ndømbogo neka eqeieqei vømbó-kewagāt, no nøme mba nømbøé-etoám. Geté ndego, gigiap eqeieqei keogeav tøgoat, até ndøgó-a, gigiap-qase ndømbogo, nøtéviwám.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 Ngenek wau ezoqam, bavokhó qazonǿ-oginám. Bøivun-té. Yaq té-eivumát ndǿgo, neka khaya vǿvivisumāt.’”
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Ezoqam-ge Yo tegeav, ndego kawa ezoqam ndǿgeáv. Bazaføgakh-ús neka waev-ús. Ndego ekeza enzol ezoqam ate ti꞉goat namba mé꞉geáv. Yaq ekeza kawa qonam nonqo qanimav-qape-té gonóqotáv.
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 Yaq bawabawan ate ndi꞉gu, teqá megemege-té ginǿmøváb. Yaq ndego ezoqa ewaqape, géqatøzó. Āv gené-qatøzó, av sip keoge ezoqam gi꞉goatun, sip mba vinī, neka naningus mba vini.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 Ezoqa eqeieqei, ekeza nakeamo zenda-té genǿ-áb, neka ezoqa soqøsoqa, ekeza yogea zenda-te vǿ-āb.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 Yaq ndego kawa ezoqam, ndigu ekeza nakeamo zenda-te tiwanat, āv gezømbé-eín nqǽgo, ‘Vø̀ndozáv, zo ezoqam. Noge Tat, zo mø̀ndø-khakheinøvém. Mbumbukiam-qa Megeat Matev, ndego ibugukhokhof zo gezønøza, manqei-qape ande ge꞉khakheinam, zoqá.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 Zapa ndǿgo, no ifi qanø-vinumam, zo lou zonø-etøumám. Neka ibøkha naq qanø-papumam, zo ibøkha zonø-etøumám. Neka no manqei vini-ak qægoam, zo khoev zonø-manqatám.
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 Neka no ndabua mbain qægoam, zo ndabua zonø-etøumám. Neka no enqoni qanøgoam, zo zònø-kewagám. Neka no ndimbula-te qægoam, zo okha zonøndo-okhoám.’
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 Yaq ndigu ezoqa eqeieqei timbo-qavøinam, ‘Evézøza. Gê, ni gekha khøuwa-tē qatí-qamekham, qo ifi qaqa-vinumam, yaq lou vøitaqā-etøumam, neka ibøkha naq vøqā-papumam, yaq ibøkha vøitaqā-etøumam?
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 Neka ni gekha khøuwa-tē qatí-qamekham, qo manqei vini-ak qoqogoam, yaq ni khoev vøitaqā-manqatam, neka qo ndabua mbain qoqogoam, yaq ni ndabua vøitaqā-etøumam?
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 Neka ni gekha khøuwa-tē qatí-qamekham, qo enqoni qaqagoam, o ndimbula-te qoqogoam, yaq ni okha vøitaqandō-okhoam?’
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 Yaq ndego kawa ezoqam tezø-ein, ‘No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha matēv ndøgo, zo ndigu qazozø-matønumam, ndigu no ndinøpaev, oskiá ndǿgo, ndigu iz mbain ndigu, yaq ndøgo zo no-té qazonø-matønumám.’
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 Geté yaq ndego kawa ezoqam, manqat ndígu tezǿ-eín, ndigu ekeza yogea zenda-te tiwanat. Āv gezømbé-eín nqǽgo, ‘Mòzozáv. Zo mòzo-soqoéz. Gøinam-té qazonǿzáv, ndøgo miavmiav ndøwageap, ndøgo Mbumbukiam nqova soqaqape neka tegi enzol ezoqam nonqo gekhakheinam.
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 Zapa ndǿgo, no ifi qanø-vinumam, zo no lou etoumáv. Neka no ibøkha naq qanø-papumam, zo no ibøkha etoumáv.
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 Neka no manqei vini-ak qægoam, zo no khoev manqatemáv. Neka no ndabua mbain qægoam, zo no ndabua etoumáv. Neka no enqoni qanøgoam neka ndimbula-te qægoam, zo no-te okha okhomáv.’
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 Yaq ndigu timbo-qavøinam, ‘Evézøza. Ni qo gekha khøuwa-tē qatí-qamekham, qo ifi qaqa-vinumam, o ibøkha naq qaqa-papumam, o qo manqei vini-ak qoqogoam, o ndabua mbain qoqogoam, o enqoni qaqagoam, o ndimbula-te qoqogoam, yaq ni qo tøkemâv?’
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 Yaq ndego kawa ezoqam tezø-ein, ‘No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha matēv ndøgo, zo qazømbo-qasi꞉vupam, ezoqa vozozømbé-goāt, ndigu no ndinøpaev, oskiá ndǿgo, ndigu iz mbain ndigu, zo no zømbo-qasi꞉vupám.’
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 Nginik ezoqam, yaq-fia nqosøgeap miavmiav-us-qape ndǿndapém. Geté ezoqa eqeieqei ndigu, khandi miavmiav mǿndapém.”
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.