Marcos 13

Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Yesu Mbumbukiam-qa khoev ge꞉-ivavtat, yaq tege paev ezoqa kopo nøme, āv gembøe-eín nqǽgo, “Nøméndim ezoqam. Qotéqēiv! Mbumbukiam-qa khoev-te ndøgo, khoev qaniqanimáv tantáv. Nandi kandakanda mbá ginipuán.”
1 Jesu Tafaror Bar bihamiy ana veya, ana bai’ufununayah orot ta eo, “Bai’obaiyenayan kwi’itin! Kabay gewagewasin maiyow naatu bar hiwowowab ana’itin gewasin maiyow.”
2 Geté Yesu gembo-qavøiu, “Khoev kandakanda ate ndægo, ndoqoqeivi, manqei-té qamǿ-khakhandám. Nandi kopo nøme, nandi nøme-te, gó꞉zaveák.”
2 Jesu iya’afut eo, “Iti bar gagamin kwi’i’itin boro men kafa’imo kabay ta ana efanamaim kwana’itinimih, etei boro nihururuw nara’iy nasawar.”
3 Taqa zita-te, Yesu Oliv manqei poyat-té genøwáv, vømø̄qom. Ta manqei poyat ndøgo, Mbumbukiam-qa khoev yaq-keoqá qagó. Pita neka Zems neka Zion neka Endlu, ti-mba ndígu tigoám, te namba. Yaq āv gimbøe-bevøpém nqǽgo,
3 Jesu yen in Olive Oyaw tafan Tafaror Bar batabat rounane imaim mare ma’am basit Peter, James, John naatu Andrew wa’iwa’iramaim hina biyan hitit,
4 “Qonimbí-eīn. Matev nandav, qoqote-manqatam, gekha khøuwā qanéfakhān? Neka andé gekha matev me nitíqeivīm, ni tøtinøten, av nqægo, nqanek matev ate ndægo avønīn gēfakhanām?”
4 hibatiy, “Kuo anowar mar boro biy iti sawar hinamatar? Naatu ina’inanen boro abisa ni’obaiyi ana so’ob veya ina ebiyubin.”
5 Yaq Yesu gezø-ein, “Aiyá qagó. Zo ezoqa betùba᷄m.
5 Imaibo Jesu hai tur eowen eo, “Mata toniwa’an men yait ta nan nikubibiruwimih.
6 Ezoqa kopoáv, noqá iz-té gindú-okhoát. Ndigu ezoqa āv gizømbé-manqatát nqǽgo, ‘Ezoqa, nó’, neka ezoqa kandambá titubumat.
6 Sabuw moumurih na’in boro ayu wabu’umaim hinao, ‘Ayu’uban iti!’ Naatu moumurih maiyow boro hinanawiyih hai ef hinasair.
7 Zo nakhag-qa yaq-te tozo-ewagat neka nakhag u vozó-ewagāt, zo møe ndø̀go᷄. Matev av nqægo, ndø̀khæ-fakhanám. Geté manqei-qape-qa vaev zuá.
7 Baiyow nidun iti yubinamaim o ef yokamaim kwananonowar men kwanabir, sawar iti na’atube boro hinamatar, baise men kwananot mar yomanin i natit.
8 Manqei nøme, manqei nøme namba, nakhag ndǿgoát, neka kawa ezoqa nøme-qa bawan, kawa ezoqa nøme-qa bawan namba, vǿnøfeapāt, neka manqei nøme-te, manqei vǿkukuvøemāt. Manqei vinivinimbá. Kopoáv. Manqei nøme-te, lou mbaimbai zǿwagát. Geté nqanek matev ate ndægo, ngazu mbá. Ndøgo kopømba ande av-té, sævam tui-ova, nqosøgeap ande tuikhantav.
8 Tafaram ta boro namisir tafaram ta hairi hiniyow, aiwob ta boro aiwob ta hairi hiniyow. Nati’imaim iriyoy tafaram etei boro nab, naatu baimar kakafin boro namatar. Iti sawar hinamamatar i babin taubumih kek ebobotukwar na’atube.
9 Zo aiyá qazógoát. Ezoqa zo manqa ovøyam-té ginǿ-abumát neka Zu ezoqam-qa guliguli khoev mokho-te vǿfebumāt. Neka no zapaya, zo megetapak neka kawakawa-za-qá megemege-té ginǿ-abumát, yaq zo ndigu noqa yaq-te vøzøté-zømasāt.
9 Kwa i kwanakaifi gewas mata toniwa’an, kwa boro hinafatumi naatu hinabuwi kwanan baibabatiyi isan, Kou’ay Baremaim boro hinaborabirabi, bonawiyenayah hai ukwarih naatu aiwob nahimaim kwanabat ayu wabu’umaim tur Gewasin hai tur kwana’owen.
10 Geté ezoqa bawabawan ate ndi꞉gu, Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape bètøkhæ-yogém, yaq váev manqei-qape tømø-navøem.
10 Baise wan tur gewasin tafaram wanawanan sabuw etei isah kwanabinan.
11 Zo tigavemat neka manqa ovøyam-te vǿ-abumāt, zo naqanøká ndøfofogème᷄m, av nqægo, andē gekha manqat me zomǿ-einimāt. Zapa ndǿgo, matev tøfakhanumat, yaq matavap Mbumbukiam zǿ-etoumát, zo andé gekha manqat me zøté-manqatāt. Yaq zo ambá av nqǣgo, zøkezan zómanqatāt. Geté Nqova Mbomambaqape ndǿmanqatát.
11 Naatu hinafatumi baibabatiy isan kwananan men tur isan kwaniyababan kwanabirumih, tur o ana veya abisa a notamaim etitit i kwanao, anayabin men kwa kwao’omih, baise Anun Kakafiyin.
12 Ezoqa nøme, ekeza namba-qaniap løvøte-té ginǿ-abumát neka evøndipakha nøme, ekeza nakheis løvøte-te vǿ-abumāt. Neka nakheis nøme, ekeza evøndipakha segezǿ-qambuzát, løvøte-te vǿ-abumāt.
12 “Oro’orot boro taiyuwih taituwah babah hinao hinamorob, regaregah boro natunatuh babah hinao hinamorob, kek boro hinitafasar hinah tamah babah hinao hinamorob.
13 Ezoqa ewaqape zo gésanqabát neka qaqa vøzǿgoāt, no zapaya. Geté gekha ezoqām ndego, bazaføgakh-us teyat, atema vaev-te, ndego ndø̀mø-khandí꞉v.”
13 Sabuw etei boro hinifa’ifa’i anayabin ayu isou, baise orot yait nabatabatkikin yomaninamaim boro yawas nab.
14 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Zo Mbumbukiam-qa khoev mokho-te, gigiap soqaqape zóqeivím. Geté khafeap kandambá, gigiap av nqægo tøu-wuøyat ndøugu. (Gekha ezoqām ndego, nqanek manqat tegeveam, mokho bèmboqeív.) Zo nqanek gigiap tozoqeivim, yaq gekha ezoqām ndigu, Zudia plovins-te tiyagat, manqei popotap-té giabenø-khokhóz.
14 “Gurugurusen ana sawar itinin birubir kakafin marasika nati’imaim men batabat boro nabatabat kwana’i’itin ana veya, sabuw iyab Judea tema’am boro hinabihir hin oyawamaim hinatit, o yait kubiyab iti tur anayabin i naso’ob.
15 Gekha ezoqām ndego, khoev ova to꞉yat, ndego khoev mokho-te bè-o᷄n, gigiap vømøndó-upøgīm.
15 Orot yait ana bar afe’en ema’am men narubir o nare ana bar wanawanan narun ana sawar nabow.
16 Neka gekha ezoqām ndigu, khae-te tisasaetet, ndigu ndabua upøgim-qa bevèse᷄z.
16 Orot yait ma masaw ebob men namatabir bar ana faifuw nabaimih,
17 Ta khøuwa-te ndøgo, ti-te ndigu unimé꞉-soqá, sakheis emu-us ndigu neka nakhei tete ndizøloge.
17 Nati ana veya’amaim baibin iyab yah auman naatu kek tibitotomanen boro yababan gagamin maiyow hinab!
18 Mbumbukiam zombó-vi꞉mát. Nqanek matev, qozaq viav-te befàkha᷄n.
18 Kwanayoyoban saise iti sawar men yakukur ana veya namatar.
19 Viniv ndøgo, ta khøuwa-te tøfakhan, føgakh-mbá tantáv. Mbumbukiam manqei-qape ande ge꞉khakheinam, atema ndakin, matev føgakh-qape fakhaneáv, av ta khøuwa-te ndøgo tæfakhan. Yaq até taqa zita-té-a, matev føgakh-qape av nqægo, nango gemǿ-fakhanák.
19 Anayabin iti bai’akir kakafin boun emamatar i aneika God tafaram bimatar iti na’atube men matar naatu boro men namatar maiye.
20 Geté Mbumbukiam matavap é-møndo꞉vé, av nqægo, khøuwa ndø̀-tokhopogeaqasí꞉z. Mbain tøgonɨn, yaq ezoqa kopo ambá gemǿ-khandi꞉vák. Mbumbukiam, khøuwa, ti zapaya ndígu tené-tokhopogeaqasí꞉z, ndigu ekezan gevevesam.
20 Baise Regah nati veya men tayayakabum na’at, sabuw boro men yawas hitab, baise i ana sabuw rurubiniyih isah iti veya yakabum.
21 Ta khøuwa-te ndøgo, ezoqa tezø-ein, av nqægo, ‘Ngé! Mesaya ngének,’ ó, ‘Ndé. Mesaya ndégo,’ yaq zo ndø-unimanqatìni᷄m.
21 Naatu nati ana veya orot yait isa nao, ‘Kwanuw Keriso enan kwa’itin’, o iban ‘Iti ema’am!’ Men kwanitumitum.
22 Zapa ndǿgo, khokho Mesaya neka khokho Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam ndø̀fakhanám. Ndigu matev kandakanda neka umingiap matev ndǿmatønumát. Yaq kopømba tøgønɨn, até ndigú-a, Mbumbukiam ekezan gevevesam, ambá ndætubám.
22 Anayabin Keriso na’atube naatu dinab orot na’atube boro hinatit ina’inan ta ta, naatu baifofofor fairih hinasinaf sabuw hinabonawiyih hai ef hinasair, naatu hai ef nama’am na’at God ana roubinen sabuw auman boro hai ef hinawasa’ir.
23 Geté zo aiyá qazógoát. No ndakin matev ate ndægo, tømø-fakhanam, mø̀ezømbe-eín.”
23 Sawar iti etei isah ao kwanonowarabo namatar, imih kwanakaifi gewas!
24 Yaq Yesu manqat nøme gezø-ein, “Ta khøuwa-te ndøgo, nqanek viniv kandambaqape tøme-navøem, yaq khøuwa waev segembó-navøém, neka løvøyak beawap mbaín,
24 Baise nati bai’akir hinamamatar ana veya,
25 neka nduku yan-te ngo꞉go vøndó-o꞉āz, neka gigiap føgøføgakh yan-te nqo꞉go, vǿkukuvøēm.
25 daman auyomane boro hinihururuw hinare,
26 Yaq ezoqa Ezoqam-gé Yo ndǿ-ometám. Khaiya ozoz-té genǿgeáv. Bazaføgakh-ús neka waev-qape-ús.
26 “Nati ana veya’amaim Orot Natun boro kasakasaw wanawananamaim nanan kwana’itin ana fair bonamanamarin auman.
27 Yaq ndego enzol ezoqam ndókhofosám, manqei-qape ate nqægo, khøuwa vøndē-fakhanɨn-a, vømē-sinanɨn, neka sanqa-sanqa vømbō-anam. Yaq gekha ezoqām ndigu, Mbumbukiam gevevesam, manqei-qape ande āv khandēvavet, enzol ezoqam gémøváb.”
27 I boro ana tounamatar niyafarih hinatit tafaram tutufin wanawanan ana huhun etei kwafe’en imaim hinarun hinatit God ana roubiniyen sabuw hinabow hinan yomanin hinatit.
28 Yaq Yesu manqat nøme gezø-ein, “Zo fig tae-té qazøté-zøtéz. Tang-te mbusa tøfakhanam, esokho vǿqabām, yaq zo mø̀zøte-zøtezɨ́n, wavam khøuwa avønín.
28 “Ai fofou rourinamaim ebi’obaiyi kwana’itin, ai famefamenamaim rourin narusasar kwana’i’itin kwa boro kwanao ai abeb ana veya tit,
29 Yaq matev até kopó. Zo nqanek matev tozo-qeivimat, tøfakhanumat, yaq zo søzøté-zøtéz, Ezoqam-ge Yo, avønín gendóqaván.
29 ef i nati ta’imon sawar iti hinamatar kwana’i’itin, kwa i kwanaso’ob veya i nakabom, iyubin etawan awan ebatabat.
30 No unimanqatín nqazø-manqate. Ezoqa nøme, ndakin ngiyage, naqanøká gépakhaezák. Até géyagát, atema ta khøuwa-te ndøgo, nqanek matev ate ndægo vømú-fakhanām.
30 Anababatun a tur ao’owen, sabuw iti tema’am boro hinama’am sawar namatar hina’itinibo hinamorob.
31 Yan neka manqei-qape ndø̀mø-navøém. Geté noqa manqat gemǿ-navøemák.”
31 Mar tafaram boro nasawar, baise ayu au tur boro men nasawar.”
32 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Ezoqa mè꞉zøtezák, nqanek matev gekha khøuwa-tē neka gekha khøuwa iz-tē qanéfakhān. Até enzol ezoqám-a, yan-te ngo꞉yage, neka até Yó-a, zøtezateáv. Geté Eve yakhapús sege꞉-otév.
32 “Men yait ta veya o fur so’obamih, tounamatar no maramaim na’atube i Natun, baise Tamah akisinamo so’ob.
33 Yaq nakémbá. Aiyá qazógoát. Gò꞉feazoát. Zapa ndǿgo, zo khøuwa iz zø̀tezøtezák, ta matev ndøgo tøfakhan.
33 Mata toniwa’an kwanabat yewayew, anayabin veya men kwaso’ob mar biy boro namatar.
34 Ndøgo kopømba ande av ndǽgo, ezoqam manqei nøme-te tewav. Khoev te-ivav, yaq ekeza gigiap, tegi sasae ezoqam-qá zenda-té genǿ-awám, timbøe-qeivat. Ezoqa vinivinimba, sasae vinivinimbá tezø-etoam. Yaq ndego ezoqam mboqog tembo-kewagat, āv gembøé-eín nqǽgo, ‘Qo oskia mo꞉feaqoát.’
34 Ana itinin i nanawan orot na’atube, orot bainanawanamih ana’akir wairafih boro ta’ita’imon bowabow nitih. Naatu orot etawan kaifin isan ya’iyai boro nau, matan toniwa’an etawan nakaif nama.
35 Até zó-a, gò꞉feazoát. Zapa ndǿgo, zo zøtezateáv, gekha khøuwâ, ndego khoev eve tendoqavan, khagūs o lova u-mbā, o kokolok tui-ogea o qanaqanus tænqovet.
35 Imih mata toniwa’an, anayabin kwa men kwaso’ob orot bar matuwan i boro biy namatabir, rabirab nan, o fai inusabobor, kwasiy hinao ana veya, o yasi’uw,
36 É-mozoto-khakheinám. Soqaín ndøgo, ndego nqova tezøndaf, yaq zo venanqei sømbiam-tē gēzømēt.
36 naniyan meyemeye natitit na’at men kwana’inu’in natitamih.
37 Nqanek manqat zo nqazø-manqate, no ezoqa ewaqape nøte-zømastét. Manqat nqánek: Oskia mo꞉feazoát!”
37 Abisa au’uwi, i sabuw etei isah ao’o, ‘Mata toniwa’an!’”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.