Lucas 20
Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs NAA
1 Khøuwa nøme, Yesu Mbumbukiam-qa khoev-te, ezoqa ge꞉zømesimat neka Manqat Mbomambaqape vøzø̄-manqatat, yaq Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda neka Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam neka Zu megetapak nøme ndozáv,
1 Aconteceu que, num daqueles dias, estando Jesus a ensinar o povo no templo e a evangelizar, chegaram os principais sacerdotes e os escribas, juntamente com os anciãos,
2 vømbō-bevøpem, “Qonimbí-eīn. Qo gekha ezoqam-qā iz-tē qonǿgot, nandav matev nandoqo-matønumit? Iz gekha ezoqām qá-etoam?”
2 e lhe perguntaram: — Diga-nos com que autoridade você faz estas coisas? Ou quem lhe deu esta autoridade?
3 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Até nó-a, bevap kopo nqanø̂gó, zo-te. Zonømbé-einīm.
3 Jesus respondeu:
4 Gê, Zion, ndego ezoqa ibøkha iz gezø-etoumam, ndego iz Mbumbukiam-tê gendap, ó, manqei-qape ezoqam-tè?”
4 O batismo de João era do céu ou dos homens?
5 Yaq ndigu ekeza mokho-mba gibond, “Áv khazí꞉-einīm? Tizimbo-einim av nqægo, ‘Ndego iz Mbumbukiam-tē gendāp,’ yaq ndego ni āv ginimbí-eín nqǽgo, ‘Av tægoat ndægo, yaq gekha zapâ, zo Zion unimanqatinteav qazogoam?’
5 Então discutiram entre si: — Se dissermos: “Do céu”, ele dirá: “Por que não acreditaram nele?”
6 Geté tizi-einim av nqægo, ‘Zion, iz, manqei-qape ezoqam-tē gendāp,’ yaq nginik ezoqa bawan-qape, nandí ginízitáng. Zapa ndǿgo, nginik āv gini-unimanqatinát nqǽgo: Zion ndego Mbumbukiam-gé manqa vevezam ezoqam ndøgoám.”
6 Mas, se dissermos: “Dos homens”, o povo todo nos apedrejará, porque está convicto de que João era profeta.
7 Yaq ndigu gimbo-qavøinam, “Ni nìtinøtenák, teqa matev gekham-tē qandō-fakhan.”
7 Por fim, responderam que não sabiam de onde era.
8 Yaq Yesu gezø-ein, “Av tægoat ndægo, yaq até nó-a, nøzǿ-einák, no gekha ezoqam-qā iz-tē qatø̄got, nqanek matev.”
8 E Jesus lhes disse:
9 Yaq taqa zita-te, Yesu ezoqa ewaqape yaya zø-etá, gezø-ein, “Ezoqa mø̀ndøgoám. Ndego waen khae ndøkhá. Yaq khae ndøgo, ezoqa nøme-qá zenda-té genøvé, timbøe-kewagat, ekezan manqei nøme-te vø̄wav. Møp-mbá gene-ewawám.
9 A seguir, Jesus passou a contar ao povo esta parábola:
10 Yaq waen nanga qakhata ndøgo, ndego khae eve, sasae ezoqam ndøkhofotáv, ti-te ndigu, ma khae gimbøe-kewagam. Ekeza waen nanga upøgim-qa ndøgoám. Geté ndigu khae keoge ezoqam, ngenek sasae ezoqam gèzuím. Yaq nango khakha-mbá sege-khofotøvém.
10 No devido tempo, mandou um servo aos lavradores para que lhe dessem do fruto da vinha. Mas os lavradores, depois de espancá-lo, o despacharam de mãos vazias.
11 Yaq ndego khae eve, sasae ezoqa nøme ndøkhofotáv. Geté até ndegó-a, vø̄zuim-a, vø̄ngenøinam, khakha-mba nango sasa ndøkhofotøvem.
11 Em vista disso, enviou-lhes outro servo, mas também a este espancaram e, depois de insultá-lo, despacharam de mãos vazias.
12 Yaq ndego khae eve, sasae ezoqa nøme ndøkhofotáv. Ndakin gèmbo-misika-éz, sasae ezoqam gekhofosumam. Geté até ndegó-a, vø̄zuim-a, kouk vømbō-etøomem, khae bavokho sasa ndøngeatømem.
12 Mandou ainda um terceiro; também a este, depois de feri-lo, expulsaram.
13 Yaq ndego khae eve, ekeza manqa ge-ein, ‘Ndakin gekhā nógō? Ság! Nøkeza yo nókhofotáv, ndego nqæmbøe-khafuat. Ngenek tìabembøe-vizumém.’
13 Então o dono da vinha disse: “Que farei? Enviarei o meu filho amado; talvez o respeitem.”
14 Geté ndigu khae keoge ezoqam, khae eve-ge yo gi-ometam, yaq ndigu ekeza mokho-mba āv ginibónd nqǽgo, ‘Ngenek khae eve-gé yó. Waen khae ngének genó-kawa-év. Zílaém. Yaq khae nqanek, gemǿniqá.’
14 — Mas, quando os lavradores viram o filho, começaram a discutir entre si: “Este é o herdeiro; vamos matá-lo, para que a herança seja nossa.”
15 Yaq ndigu até gindigonem, khae bavokhó ginø-ituím, pakhapakha vømømbó-khanøem.”
15 E, lançando-o fora da vinha, o mataram.
16 Ndego āv genégó nqǽgo: Ndego ndø̀ndowáv, ndigu khae keoge ezoqam pakhapakha vømøzǿ-khaneām, neka waen khae, ezoqa vini sasa zǿ-etoām.”
16 Virá, exterminará aqueles lavradores e entregará a vinha a outros. Ao ouvir isto, disseram: — Que tal não aconteça!
17 Yaq Yesu ndigu gèwabám, gezø-ein, “Zo ndozo-matavap, matev av nqægo kopømba mbaīn, tøfakhan, yaq gê, gekha zapâ, Mbumbukiam-qa Manqat av nqæpeawap nqægo:
17 Mas Jesus, com o olhar fixo neles, disse:
18 Gekha ezoqām ndego, nginik nandi-te to꞉bøiav, ndego keqaniáp. Neka nandi ndigu, teqa kha-te to꞉bøiaz, ndego peseinøváp.”
18 Todo o que cair sobre esta pedra ficará em pedaços; e aquele sobre quem ela cair ficará reduzido a pó.
19 Yesu nqanek manqat gezø-ein, yaq Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam neka Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda, ambá ndaføyamba ndømøvøinamɨ́n. Zapa ndǿgo, ndigu āv gini-matøvemém nqǽgo: Yesu nqanek yaya ge-eta, ndígu tene-manqatám. Geté ndigu matev-qase goneáv. Zapa ndǿgo, ndigu ezoqam-qá møe ndøgoném.
19 Naquela mesma hora, os escribas e os principais sacerdotes procuravam prender Jesus, porque entenderam que ele havia contado essa parábola contra eles; mas temiam o povo.
20 Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam neka Mbumbukiam-gi iziz ezoqa kandakanda, bøi mba mo꞉veém, Yesu-te. Yaq ndigu bøibøi ezoqam ndøkhofotáz, Yesu bemømbøē-khavozømem, av nqægo, ndigu yoge eqeieqei mbōgonēm. Geté ndigu ambá gembo-matemateømemín. Yaq Yesu ambá Lom gaman ezoqam-qá zenda-té ginø-veemɨ́n, gaman-qa yaq-te amba manqat soqain te-einin.
20 Eles passaram a vigiar Jesus. Enviaram espiões que se fingiam de justos para ver se o apanhavam em alguma palavra, a fim de entregá-lo à jurisdição e à autoridade do governador.
21 Yaq nginik ezoqam, Yesu āv gimbøe-einím nqǽgo, “Nøméndim ezoqam, ni mø̀tinøtén, manqat ndøgo, qo ndoqo-manqate neka ezoqa ndoqote-zømesim, eqeieqeí. Neka qo ezoqam-te møe mbaín, oskiá ndøgo, ndigu ezoqa kandakanda o ezoqa khasøkhasis. Geté qo ezoqa Mbumbukiam-qa poev-qa yaq-te ndoqote-zømesim, qo unimanqatin manqat mba qomanqaté.
21 Então lhe perguntaram: — Mestre, sabemos que o senhor fala e ensina corretamente e não se deixa levar pela aparência das pessoas, mas ensina o caminho de Deus segundo a verdade.
22 Qonimbí-eīn. Kopømbâ, Siza-te teks moni tizi-abumat, ndego Lom kawa kandambaqape, ó, khafeâp?”
22 É lícito pagar imposto a César ou não?
23 Geté Yesu tiqa matemateam matev, é-møndæ-otév, yaq gezø-ein,
23 Mas Jesus, percebendo a artimanha deles, respondeu:
24 “Moni mokho zøté-nømøndēm. Gê, gekha ezoqam-qâ bugug neka iz mó꞉go?”
24 — Mostrem-me um denário. De quem é a figura e a inscrição? Eles responderam: — De César. Então Jesus lhes disse:
25 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Av tægoat ndægo, Siza-qa gigiap, Siza zombó-etoumemát. Geté gigiap ndøgo, Mbumbukiam-qa, Mbumbukiam zombó-etoumemát.”
25 — Pois deem a César o que é de César e a Deus o que é de Deus.
26 Yesu-qa manqa qavøiwat qanimav-qape giyogem, yaq ndigu nqova ndafe kandambá. Kopømba mbaín, timbo-matemateømem, ezoqa ewaqape-qa bøi-te. Yaq ndigu manqat nøme einiáv. Sège-ivøvém.
26 Não puderam apanhá-lo em palavra alguma diante do povo; e, admirados da sua resposta, calaram-se.
27 Yaq Sadusi ezoqam ndozáv, Yesu-te. Nginik Sadusi ezoqam, āv gini-unimanqatinát nqǽgo: Ezoqa tipakhaetat, ndigu nango gemǿ-khandi꞉zák, løvøte-te. Yaq ndigu Yesu āv gimbøe-einím nqǽgo,
27 Chegando alguns dos saduceus, que dizem não haver ressurreição,
28 “Nøméndim ezoqam, Mozes ni āv ginimbi-peawám nqǽgo: Ezoqa tenanimat, sæva te-ivavat, patu qataeveav vǿgoāt, yaq ngunuk ngæmam, namba qawan be-okɨát, tege namba qawan, ndego genanim, patu bembō-qatayat.
28 perguntaram a Jesus: — Mestre, Moisés nos deixou escrito que, se um homem casado morrer sem deixar filhos, o irmão desse homem deve casar com a viúva e gerar descendentes para o falecido.
29 Qotøndé-ewāg, nqanek emanqat. Angana mø̀ndøgoám. Evenáp. Até gi꞉goam sevén. Yaq khøuwa ndego, sævam ndø-okɨ́, vø̄nanim. Patu qataeveáv.
29 Ora, havia sete irmãos: o primeiro casou e morreu sem filhos;
30 Yaq eveqase ndø-okɨ́, ngunuk ngæmam, ndego teqa zita-te geqan. Yaq até ndegó-a, vø̄nanim. Nakheis qazaneáv.
30 o segundo
31 Yaq ndakin ngæmam ndégo te-okɨ́, teqa zita-te go꞉qavigavun. Yaq até ndegó-a, vø̄nanim. Nakheis mbaín. Yaq matev até gemát, atema ndigu evenap seven ate gi꞉goam vømū-pakhaez. Ndigu patu qataeveáv.
31 e o terceiro também casaram com a viúva, e assim foi com os sete. Todos morreram sem deixar filhos.
32 Yaq vaev até sævám-a, vø̄nanim.
32 Por fim, morreu também a mulher.
33 Gê, ngunuk sævam-qa yaq-te, matev áv khanégo? Ezoqa unimanqatin løvøte-te tikhandi꞉z, yaq ta khøuwa-te ndøgo, timø-khandi꞉z, ngunuk sævam, gekha ezoqam-gû zas ndǿgoāt? Zapa ndǿgo, ndigu evenap ate gi꞉goam, ngunuk sævam kopo ndøkawawát.”
33 Portanto, na ressurreição, de qual deles a mulher será esposa? Porque os sete casaram com ela.
34 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Nøkenøkem matev sa nqánek qagó, ndakin nqaziyage, manqei-qape-te.
34 Jesus respondeu:
35 Geté ezoqa ndigu, Mbumbukiam eqeieqei tezæb, løvøte-te nango tisuz, neka megemege-te vømǿyāg, ndigu nøkenøkem matev gezǿgoák.
35 mas os que são considerados dignos de alcançar a era vindoura e a ressurreição dentre os mortos não casam, nem se dão em casamento.
36 Ndigu andé enzol ezoqam me mé꞉goát, neka løvøte nøme gemǿ-qeivimák. Ndigu Mbumbukiam-gí nakheís ndǿgoát. Zapa ndǿgo, ndigu løvøte-te mø̀ndø-khandí꞉z.
36 Pois não podem mais morrer, porque são iguais aos anjos e são filhos de Deus, sendo filhos da ressurreição.
37 Geté løvøte-te khandi꞉nat-qa yaq-te, Mozes ekezan mø̀ndænømánd, av nqægo, ndøgo unimanqatín. Zapa ndǿgo, Evezøza Mozes gembo-fakhan, tae-qase-te ndøgo, qawageapam, yaq Mozes ndego āv gembøe-akhá nqǽgo: Eibleem-gé Mbumbukiám neka Aezek-gé Mbumbukiám neka Zekop-gé Mbumbukiám.
37 E que os mortos ressuscitam, Moisés o indicou no trecho referente à sarça, quando afirma que o Senhor é o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó.
38 Mbumbukiam ndego ambá av nqǣgo, løvøte ezoqam-gē Mbumbukiām, geté ndego khandi ezoqam-gé Mbumbukiám. Te-te ndego, ezoqa ewaqape, gipakhaetat, zua ndøkhandi꞉zát.”
38 Ora, Deus não é Deus de mortos, e sim de vivos; porque para ele todos vivem.
39 Yaq Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqa nøme, Yesu-qa manqat giyogem, āv gini-einím nqǽgo, “Nøméndim ezoqam. Qoqa qavøiwat manqat, qanimáv tantáv.”
39 Então alguns dos escribas disseram: — Boa resposta, Mestre!
40 Yaq taqa zita-te, ezoqa nøme bevap goneáv, te-te. Møe ndøgoném.
40 E não ousaram mais fazer perguntas a Jesus.
41 Yaq Yesu ezoqa gezøbevap, “Ge zô, ndozo-matavap? Gekha zapâ, ezoqa av ndi꞉manqate, av nqægo, Mesaya ndego, Deivid-gē Zeō?
41 Mas Jesus lhes perguntou:
42 Sams mbuk mokho-te, Deivid ekezan āv gene-peawám nqǽgo:
42 Pois o próprio Davi afirma no Livro dos Salmos:
43 Até qóqotát, atema no qogi qaqa ezoqam,
43 até que eu ponha
44 Deivid, ndego Mesaya, Evezøza mbo-akhayám. Yaq gê, ngenek Mesaya, áv kené-Deivid-ge-zeo-ev?”
44 — Portanto, Davi o chama de Senhor. Então como ele pode ser filho de Davi?
45 Ezoqa ate av-té teqa manqat gi꞉-ewagat, yaq Yesu ekeza paev ezoqam āv gezømbe-eín nqǽgo,
45 Quando todo o povo estava ouvindo, Jesus disse aos seus discípulos:
46 “Gò꞉feazoát, Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam-qa yaq-te. Ndigu tøzømbe-khaneát ndǿgo, ti-okhoat, ndabua loloakh mbomømboma ndǿ-uzupát, neka ezoqa ewaqape, maket manqei-te, ndigu khaiya mboma manqat vizap-us bezø̄-manqate, neka guliguli khoev-te neka lou loge kandakanda-te ndøgo, iz akhayapak-qa qonam nonqo-te vǿqonumāt.
46 — Cuidado com os escribas, que gostam de andar com vestes talares e muito apreciam as saudações nas praças, as primeiras cadeiras nas sinagogas e os primeiros lugares nos banquetes.
47 Ndigu ngængæm zømbe-khavozumatún, tiqa khoev neka gigiap vøzø̄-aqonumatun. Neka ezoqa ewaqape-qa bøi-te, guliguli loloakh ndøgoatún. Yaq nakémbá ndigu yaq-fia nqosøgeap, nøme mba mó꞉ndapém.”
47 Eles devoram as casas das viúvas e, para o justificar, fazem longas orações. Estes sofrerão juízo muito mais severo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.