Lucas 13

Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Ta khøuwa-te ndøgo, ezoqa nøme Yesu namba gi꞉goam, emanqat āv gimbøe-vototém nqǽgo: Gelili ezoqa nøme, Mbumbukiam-te søvakha gigiap ndøløvusumát. Yaq ate av-té, etoam matev gi꞉goat, Pailøt-gi nakhag ezoqam, gèzitág. Yaq av nqægo, tiqa kouk, søvakha gigiap-té qanø-o꞉á, ndigu Mbumbukiam-te etoam nonqo lou-qase-te go꞉-aomem, neka tiqa kouk namba vømø̄-tøkua.
1 Nati ana veya’amaim sabuw afa hina hitit, Galilee sabuw sibor hiya’aya wanawanan Pilate rouw himomorob isan Jesu ana tur hi’owen.
2 Yesu nqanek emanqat ge-ewag, yaq āv gezømbe-eín nqǽgo, “Ge zô ndozo-matavap, ndigu ezoqam, nqanek matev qazøfakhan, tiqa manqa-zapazapa kandambâ, áv táoka, ndigu Gelili ezoqa nøme-qa manqa-zapazapa? Yaq nakêmbà, nqanek matev qazøfakhan ti-te?
2 Naatu Jesu iyafutih eo, “Kwanotanot Galilee wanawanan nati sabuw hai bowabow kakafih ra’at sabuw afa hinatabirih imih biyababan nati na’atube hibai himorob?
3 Mbaín! Geté no nqazǿ-manqate: Zo Mbumbukiam-te qambuzaneav tøgoat, yaq até zó-a, zo ate ndøzøte꞉go, āv tøzømé-nasiním.
3 Baise en! A tur ao’owen bowabow kakafihine dogor baikitabir kwanab, baise boro kwanamorob i himomorob na’atube.
4 Neka ge zô ndozo-matavap, ndigu ezoqa 18 gipakhaez, Siloam kewan-qasi avønin-te ndøgo, khoev eqawat-qape qandonqoe, tiqa manqa-zapazapa kandambâ, áv táoka, ndigu ezoqa nøme-qa manqa-zapazapa, Zelusalem taon-te ndiyage?
4 Naatu sabuw 18 Siloam bar gagamin tafan katub re rabih himomorob, kwanotanot Jerusalem wanawanan i akisih hai tafasar ra’at sabuw afa hinatabirih, imih nati na’atube himorob?
5 Mbaín! Geté no nqazǿ-manqate: Zo Mbumbukiam-te qambuzaneav tøgoat, yaq até zó-a, zo ate ndøzøte꞉go, āv tøzømé-nasiním.”
5 Baise en! A tur ao’owen, bowabow kakafihine dogor baikitabir kwanab, baise boro kwanamorob i himomorob na’atube.”
6 Yaq Yesu yaya zø-etá, gezø-ein, “Ezoqa mø̀ndøgoám, ekeza waen khae-te, fig tae vømbōyam. Yaq tae nanga-qa gemøkewag, vi꞉pøteáv.
6 Imaibo Jesu oroubon ta iti na’atube eo, “Veya ta orot ana masaw wanawanan ai fafou tanum yen ra’at. Naatu veya ta ro’oh isan tit na nura’at baise men ro’on ta itin.
7 Yaq ndego tege sasae ezoqam, khae gembøe-kewagam, āv gembøe-eín nqǽgo, ‘Nqáe! No nqanek tae-te, nanga viam-qa nømbøe-kewagám. Viav misiká. Geté vi꞉máv. Ság! Qókhavoé. Manqei mo꞉khazú.’
7 Basit nati masaw ana kaifinayan isan eo, ‘Aro, kwamur tounu wanawanan ai iti afe’enamaim ro’on men kafa’imo ta aitin. Akokok inatar nare asir bat ata me ebi’afiy.’
8 Geté yaq ndego sasae ezoqam gendo-qavøiu, ‘Khanánqa. Tae nqanek até betøkhæyá. Viav kopo nøme bètøkho-ngeatám. Tae zapa-te nqanek, manqei mumat bàtøkho-nqagím. Yaq pakhakh notóqouzám.
8 Baise orot ai ana kaifinayan eo, ‘Regah inihamiy kwamur ta’imon nabat tana’itin, ayu boro anamaim hub anab hain ana yai tana’itin.
9 Éisa, viáv nøme qanéviám. Geté mbain tøgoat, kopømbá. Soqó-khavoé.’”
9 Maras kwamur ai nabiw na’at basit gewasin, boro tanihamiy nabat, baise men nabiw na’at, imaibo boro inatar nare ina’afun.’”
10 Sabat khøuwa nøme, Yesu Zu ezoqam-qa guliguli khoev nøme-te, Mbumbukiam-qa Manqat ge꞉zømesimat,
10 Baiyarir ana veya ta Jesu na Kou’ay Baremaim ma sabuw bi’obaiyih.
11 yaq nqáe! Sævam kopo mø̀ndøgoám. Ndugu nqova soqa mbøigoám, ndego enqoni vømbō-etoam. Viav kandambá gumbøigoam. Viav ate qægoam 18́. Yaq ndugu zita køfí꞉v. Kopømba mbaín, ndaføyamba vǿe-itān.
11 Nati’imaim babin ta afiy kakafih hirab kwatut ma kwamur etei 18 sasawar i na run. Nati babin koun ana rarik i kwabibin, baimutufurin isan biwa’an men karam.
12 Yesu ndugu sævam gu-omet, yaq sègembo-akhá, vøndōwav, yaq gumbo-ein, “Ngólam, qo mòqo-eqeieqei-éq. Qoqa enqoni nandav, mø̀ndøqa-navøém.”
12 Jesu nuw babin i’itin ana veya, babin eaf na nanamaim bat. Imaibo eo, “Babin, a sawowone abiyawasi.”
13 Yaq ndego zenda mbøevé. Yaq nqova mbaín, ndugu sège-eqeieqei-év, ndaføyamba vø̄-itan, Mbumbukiam-qa iz sasa ndø-eqa.
13 Naatu uman babin tafan yara’ah isan yoyoyoban ana veya, naniyan meyemeye babin koun ana rarik kwabeb inu’in mutufor misir bat God ana merar yi bora’ara’ah.
14 Geté ndego Zu ezoqam-qa guliguli khoev megeat ezoqam, khanakhanakh mbaín, Yesu ngunuk sævam, Sabat khøuwa-te guikhakheinøvem. Yaq ndego ezoqa āv gezømbe-eín nqǽgo, “Sasae khøuwa ate ndi꞉gu, síks. Ta khøuwa-te ndǿgo tøzøtøndé-okhoát, eqeieqeizat-qa tozogoat. Ambá ndøgo, Sabat khøuwa-te.”
14 Kou’ay bar ana kaifenayan yan so’ar, anayabin Jesu Baiyarir ana veya’amaim babin iyawas, naatu sabuw iuwih, “Veya etei six wanawananamaim i tanabow naatu yawas kwana kokok nati veya’amaim kwanan yawas kwanab, baise men Baiyarir ana veya’amaim.”
15 Yaq Evezøza gembo-qavøiu, “Zo khavozam ezoqám. Até zó-a, zo sasae sòzogoatún, Sabat khøuwa-te. O gê, zo Sabat khøuwa-te, kao o donki nqovotumâv, neka ibøkha-te ituimâv. Āv taoká. Zo mòzogoatún.
15 Regah orot iya’afut eo, “Wanawanan rerekabih! Baiyarir ana veya kwa taita’imon a donkey o a ox men kwarufamen kwabow kwan harew kwaitih tetomatom?
16 Até ngunuk sævám-a, Eibleem-gú ziú. Geté Saitan viav kopoav-qapé gumøvøitam. Ate qægoam 18́. Yaq ge zô ndozo-matavap? Ngunuk kopømba mbaîn, Sabat khøuwa-te tu-eqeieqei-ev. Āv taoká. Kopømbaqapé!”
16 Iti babin i Abraham uwan ta, Satan bai fatum wainab kwamur etei 18 sawar, naatu boun ana bai’akirane Baiyarir ana veya abobotait yawas baib isan asinaf kakaf?”
17 Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq tegi qaqa ezoqam ate gi꞉goam, mivi ndøndapém. Geté ndigu ezoqa nøme, khanakhanákh, Yesu matev kandakanda ate qægoam, gematønumam.
17 Iti na’atube eo ana veya ana rakit sabuw biyah eohow, baise sabuw moumurih na’in sawar gewasih sinaf hi’i’itan isan hiyasisir.
18 Yaq Yesu gezø-ein, “Gê, Mbumbukiam-qa Megeat Matev ande gekhâm? Gekhā nøtékhamās?
18 Imaibo Jesu ibatiyih, “God ana aiwob itinin i mi’itube? Abisa biyanamaim boro anayai kwana’itin?
19 Masted tae nanga nøtékhamás. Ndigu khapikhapímbá. Geté ezoqa, nanga kopo khae-te tezøgeakh, yaq ndigu gèkhouwezɨ́n, vømø̄-tae-ɨn, neka pipisi tang-te sasa mo꞉viviamɨn.”
19 Itinin ta i orot ana ai momor ro’on bai in ana masawamaim tanum, naatu kuboun yen ra’at ai mamatar ana veya’amaim, mamu hina famefamenamaim hibatar hima’am na’atube.”
20 Yaq Yesu manqat nøme gezø-ein, “Gê, Mbumbukiam-qa Megeat Matev gekhā nøtékhamās?
20 Jesu iban maiye ibatiyih, “God ana aiwob i boro abisa’amaim ana yai kwana’itin?
21 Flawa poponøvem nonqo nøtékhamás. Sakheis khasøkhasis ndø-upøgimatún, khapémbá, flawa-te vø̄u-pomogimimin. Flawa poponøvem nonqo, khapelavøqase ambá qanegó, neka flawa kandambā. Geté flawa ate ndi꞉gu, sègemø-popoezɨ́n.”
21 Ana itinin ta i babin ana faraw afuninamih bai tew gagamin wanawanan isuwai re yeast auman wanawanan nayai kamat ra’at yen tew awan kakaratan na’atube.”
22 Yesu nakhoa gegeveat, Zelusalem taon-te gemat, ta taon neka vemivemiav-te ndøgo, nakhoa-te qo꞉goat, Mbumbukiam-qá manqat me꞉zømesimát.
22 Imaibo Jesu au Jerusalem yen inan ana maramaim, bar merar gagamih naatu bar merar gidigidih imaim run tit, sabuw i’obaibiyih auman yen in.
23 Yaq ezoqa nøme, Yesu āv gembøebeváp nqǽgo, “Evézøza. Gê, ezoqa khapîmbà, tikhandī꞉z?”
23 Orot babin ta na Jesu ibatiy, “Regah o kunotanot boro sabuw matan ta’amo God yawas nitih?”
24 “Bazaføgakh ndø-asáz. Mboqog khapelavøqasi-té qazomǿ-óz. No nqazǿ-manqate. Ezoqa kopoáv, onim-qa tigoat. Geté kopømba mbaín.
24 “Kwanabow gewas etawan awan kukurinamaim kwanarun, anayabin sabuw moumurih na’in boro nati etawanamaim run isan hinasinaftobon, baise a tur ao’owen boro men nakaram.
25 Khoev eve mboqog to꞉tokaz, yaq zo bavokhó sozotówán, vozó-khanæmēm. Yaq zombó-viømém, ‘Evézøza. Mboqog qoní-mboqozó!’ Geté yaq ndego tendo-qavøiu, ‘No zo nø̀tenøtenák. Zo gekha manqei-âk?’
25 Regah bar matuwan namisir etawan nahirihir kwa boro ufun kwanabat etawan kwanarukikitar kwanao, ‘Regah etawan kubotawiy arun,’ naatu i boro nao, ‘Ayu men aso’ob kwa iyab, naatu menane kwana.’
26 Yaq zo tozombo-qavøinam, ‘Ni lou zilogám neka ibøkha zi-izumám, qo namba, neka qo niqa vemiav-te, mòqoti-nømendimám.’
26 Imaibo kwa boro kwaniya’afut kwanao, ‘Aki o bairi taa tatom, naatu ai bar ai meraramaim ibi’obaibiyi iso’ob, aisim kukakasiy.’
27 Geté ndego nangó genøzǿ-qavøiú, tezø-ein, ‘No zo nø̀tenøtenák. Zo khazonǿ-goam? Mòzozáv, zo manqa-zapazapa-us ezoqam ate ndøzøte꞉go.’
27 Baise i boro nao maiye, ‘Ayu men aso’ob kwa iyab naatu menane kwana. Biyau’umaim kwatit sa’ab kwan, bowabow kakafin sinafuyah.’
28 Zo zó-eivumát, neka khaya vozó-vivisumāt, Eibleem neka Aezek neka Zekop neka Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam ate ndi꞉gu tozo-zømet, Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te tigoat, getē zo bavokhō ginø̄-nqagevēm.
28 Naatu boro narukouwi ufun kwanatit kwanama kwanarerey, wa kwanayob kakikak hiniwa’an, naatu kwananuwanuw boro Abraham, Isaac, Jacob naatu dinab oro’orot God ana aiwobomaim hinabat hinabiyasisir kwana’itih!
29 Ezoqa khøuwa fakhanam neka khøuwa sininim neka sanqa-sanqa-té gindúzáv. Yaq ndigu Mbumbukiam-qa Megeat Matev mokho-te, lou loge kandambaqape-té genǿqonáv.
29 Sabuw boro veya yeninane, veya ra’iyinane, naatu torene, oyawane etei hinaru’ay God ana aiwobomaim hai efan hinabow hinamare hinama hiyuw hinaa hinabiyasisir boro kwana’itih.
30 Nqáe! Ezoqa nøme, ndakin ndindopaev, ndigu gó꞉megetát. Neka nøme ndigu, nduo-megetap, ndigu gendópavát.”
30 Sabuw iyab boun wan tibi’iyon boro hini’uf, naatu sabuw iyab boun tibi’uf boro wan hini’iyon efan hinab.
31 Ta khøuwa-te ndøgo, Felisi ezoqam ndozáv, Yesu vømømbō-einim, “Nqanek manqei mòqo-iváv. Viní qonǿqáv. Zapa ndǿgo, Elod qo løvøqa-qa qagó.”
31 Nati veya ta’imon, Pharisee afa hina Jesu ana tur hi’owen hio, “O boro efan iti inihamiy inan efan ta, anayabin Herod ekokok o na’asbuni inamorobomih ef enunuwet.”
32 Geté Yesu gezø-ein, “Ngenek khavozam ezoqam, Elod, āv qazømømbøé-einím nqǽgo, ‘Nqáe! No nqægo neka qasun, nqova soqøsoqa sǽngiasumít, ezoqam-qa mokho-te ndu꞉gut, neka ezoqa vǿe-khakheinøvemēt. Yaq khøuwa timønø-misika-ez, no sasae nutumúkhóu.
32 Jesu iyafutih eo, “Kwan nati haruharu ana tur kwa’owen, ayu boun naatu maras hairi i boro sabuw iyab hisawow tema’am biyahimaim demon boro ana nunih naatu sawusawuwih aniyawasih, naatu veya baitounin i ayu au bowabow abisa bowamih anot anan i yomanin anisawar.
33 No nakhoa até banø-geveét. Sǽmá, nqægo neka qasun neka qapunum, atema Zelusalem taon-te vøemǿ-fakhān. Zapa ndǿgo, Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam, kopømba mbaín, manqei vini-te tilaem. Zelusalem taon-te mbá giabemø-laém.’
33 Baise boun, maras, naatu mar natot ayu boro au ef anab maiye anayen anan, anayabin ef men ema’am dinab orot boro Jerusalem ufunane namorob.
34 Zelusalem, Zelusalem, qo Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam pakhapakha ndoqozø-khaneam, neka nandí ndōqōtē-zītø̄gē, ndigu Mbumbukiam qo-te ndendo-khofosam, no khøuwa kopoáv, qogi ezoqam baqa amba nøzømbe-eqatám, kopømba ande av kokolok evo nduigu, nakheis gukhatobɨn, ekeza taf mokho-te vø̄-ozɨn. Geté qo gèqambo-qasi꞉vám.
34 O Jerusalem, Jerusalem, dinab oro’orot irouw himorob, naatu kob abarayah God biyafarih kabayamaim irouw himorob. Mar bai’ab a kok a sabuw ataba’afuwih, kokorere natunatun bebenamaim ebaba’afuwih na’atube, baise o men i kok.
35 Nqáe! Zoqa khoev nqanek, ezoqam mbaín, segégoát. No nqazǿ-manqate: Zo no nango naqanøká zónømendamák. Geté ta khøuwa-te ndǿgo, sa tøzøté-nømendám, zo tozo-einim, av nqægo, ‘Mbumbukiam ngenek ezoqam bèkhakheinøvém, Evezøza-qa iz-te ngegeav!’”
35 Imih a bar boro hinihamiy barikokow natuw. A tur ao’owen, ayu boro men kwana’itu, ana veya’amaim boro inao, ‘Yait Regah wabinamaim enan boro baigegewasin nab!’”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.