Lucas 11
Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs AAI
1 Khøuwa nøme, Yesu manqei nøme-te geguligulimat, yaq qamømbøe-navøem, ekeza paev ezoqa kopo nøme, āv gembøe-eín nqǽgo, “Evézøza. Ni guligulim-qa yaq-te qotínømánd, av Zion, ndego ezoqa ibøkha iz etoam ezoqam, ekeza paev ezoqam ge꞉zømas.”
1 Veya ta Jesu efan ta’amaim ma yoyoban inan, ana yoyoban sasawar ufunamaim ana bai’ufununayah orot ta natit eo, “Regah, kwi’obaiyi ana yoyoban, John ana bai’ufununayah bi’obaiyih na’atube.”
2 Yaq Yesu gezø-ein, “Zo tozo-guligulimat, āv qazøté-manqatát nqǽgo,
2 Jesu iuwih eo, “Yoyobanamih iti na’atube kwanayoyoban.
3 Khøuwa ate tæpavpavemat, ni lou gìni-etoám, av ni lou mbain nqati꞉gu.
3 Mar etei ana fofonin ai bay initi.
4 Niqa manqa-zapazapa, sà betaqambo-navøemát.
4 Ai bowabow kakafih kunotawiyen,
5 Yaq Yesu ekeza paev ezoqam gezø-ein, “Ge zô, ezoqa kopo, lova u-mba-qape zifu-qa khoev-te tema, vømømbó-eīn av nqægo, ‘Nǿfu. Flawa misika mba qonø̄-etoām.
5 Imaibo Jesu ana bai’ufununayah iuwih eo, “O yait a of auman boro fainaiwan itan itafefeyan itao, “Au of akokok rafiy fafar tounu inibaisu,
6 Zapa ndø̄go, noge nøfu nøme, manqei nøme-tē genømā. Yaq ndakin noqā khoev-tē genøfakhān. Geté no lou mbaīn vømbǿe-etoām.’
6 anayabin ayu au of ta bai’esegamih inan na au bar tit naatu ayu auru bay en, imih o isa abifefeyan inibaisu.’
7 Yaq qafu khoev mokho-te āv gendē-qavøiū nqǣgo, ‘Mòqo-nøuvān! Khoev mboqog mø̀tøtokāz. Ni nìsømbiīt, nakheis namba. Yaq kopømba mbaīn tæsuzam, lou vøtaqá-etoām.’
7 Naatu a of bar wanawanan boro na’afatit nao, ‘Men akokok au in ini’afiy, etawan i atufatan, naatu ayu natunatu bairi i a’inu’in, imih men karam boro ana misir bay anit.’
8 No nqazǿ-manqate: Ndego tesuzam, lou vømbó-etoām, ndøgo ambá ta zapaya ndø̄go tenégō, ndego zifu ndembogo. Geté ta zapaya ndǿgo tenésuzám, ndego ge꞉pouweam, yaq gigiap ate ndægo, ndego mbain ndøgo, vømbó-etoām.
8 Naatu kwanotanot nati orot boro namisir ana of bay nitin? Ai, boro namisir ana of bay nitin, baise a tur ao’owen orot namisir ana of bay nabitin i men i ana of imih bay ebitin, baise anayabin, nati orot i ana fefeyanamaim ana of ihahar imih misir bay itin.
9 Yaq nakémbá. No nqazǿ-manqate: Gèviám. Yaq Mbumbukiam ndø̀zø-etoám. Gèváo. Yaq zo ndòzo-qeivím. Gèkhaneám. Yaq Mbumbukiam zo mboqog ndø̀zø-mboqozó.
9 Imih a tur ao’owen. Inafefeyan boro inab, inanuwet boro inatitau’ur, inarukikitar etawan boro nabotawiy.
10 Unimanqatín. Gekha ezoqām ndego, ndeviam, ndego ndø̀ndáp. Neka gekha ezoqām ndego, ndevao, ndego ndø̀qeív. Neka gekha ezoqām ndego, mboqog-te ndekhaneam, ndego mboqog ndø̀mbo-mboqóz.
10 Anayabin Orot yait efefeyan boro nab, orot yait enunuwet boro natita’ur; naatu orot yait erurukikitar etawan boro nabotawiy.
11 Gê, zo mokho-te, matev áv khanégo? Nakhasam eve zongøyam-qa temboviam, ndego wazeam mbó-etoām?
11 Kwa kek tamahinah natunat siyamih hitarererey na’at boro siy efanin kok kwatitih hita’an?
12 O gava-qa temboviam, ndego lakalakoam mbó-etoām? Āv taoká.
12 O mamu foufunamih hitarererey na’at boro kafukafus kwatitih hita’an?
13 Zo manqa-zapazapa-us, ambá qazøtegó. Geté zo zøkeza nakheis, gigiap eqeieqei etoam mø̀zøte-zøtéz. Yaq av tægoat ndægo, zoge Zøve, yan-te ngo꞉yage, ndego Nqova Mbomambaqape nøme mba zømbó-etoám, gekha ezoqām ndigu, timbøe-viømemat.”
13 Kwa kek tamahinah, kwa i sawar kakafih moumurih maiyow kwasisinaf, baise natunat isah boro men nuhi naburumih, abisa isan hikokok tibiyababan boro kwanab kwanan kwanitih. Imih kwanaso’ob, Tamat maramaim baitinin isan i igewasin kwanekwan, imih sabuw iyab Anun Kakafiyin isan tefefefeyan boro nitih!”
14 Khøuwa nøme, Yesu manqa-khou ezoqam, nqova soqa mbongeatám. Yaq nqova soqa gembo-fakhan, ndego manqa manqate ndøngáz. Yaq ezoqa ewaqape, nqova ndafe kandambá.
14 Jesu demon awan bey nun tit; naatu demon bihir tit orot bihamiy ana veya’amaim orot busuruf tur eo, sabuw hai tur sawar hifofofor men kafaita.
15 Geté ezoqa nøme, āv gini-einím nqǽgo, “Ngenek nqova soqøsoqa, Belzebul-qá bazaføgákh gene-ngeasám, ndego nqova soqøsoqa-ge kawa.”
15 Baise sabuw afa hio, “Nati i demon hai ukwarin wabin Beelzebul ana fair itin imih enununih.”
16 Neka ezoqa nøme ndigu, matemateam-qa mbogoám, neka teqa umingiap matev qeivi-qa vømbōgoam.
16 Naatu sabuw afa hikok i marane ina’inan ta tiwa’an hita’itin, imih hikubibiruw.
17 Geté Yesu é-møndæ-otév, av ndigu gi꞉matavupam, teqa bazaføgakh ande āv khanēfakhan. Yaq ndego yaya zø-etá, taqa yaq-te, gezø-ein, “Bawan kopo tigoat, yaq ndigu livin-mbā gunumú-qatønēm, izuizu nakhag vǿgonēm, nginik gékhoumbám, até vømú-nasinīm. Neka até evenáp-a, tiqatønem, yaq izuizu ndǿnøfeapāt, ndigu gemǿ-navøém.
17 Baise abisa hinotanot Jesu so’ob naatu iuwih, “Tafaram ta’imon hinakusib rou’ab namatar hinabiyow, hai fair boro hina gurus, na’atube orot aawan natunatun aawat bairi hinakusib hinabiyow boro hinama kakaf.
18 Yaq Saitan-qa yaq-te, matev até kopó. Ndego ekeza kha livin-mba tumuqata, yaq ekeza kha namba vǿenøfē, teqa bawan áv khanégoāt? Yaq nakémbá, zoqa manqat mokho mbaín, nandozo-manqate av nqægo, no nqova soqøsoqa, Belzebul-qā bazaføgakh-tē qatø-ngeasām.
18 Imih Satan an aiwob wanawananamaim hina kusisib hinabiyow, ana aiwob boro mi’itube fair nab nabat? Ayu iti tur ao anayabin i kwa a turamaim, ayu Beelzebul hai ukwarin fair baitu demon nunih kwarouw kwa’o.
19 No nqova soqøsoqa, amba Belzebul-qa bazaføgakh-te tøte-ngeasamɨn, av zo ndøzøte-manqate, yaq gê, zogī ezoqam, nqova soqøsoqa gekha ezoqam-qā bazaføgakh-tē ginǿ-ngeasumatun? Gê, Saitan-qā bazaføgakh-tē ginǿ-ngeasumatun. Āv taoká. Yaq nakémbá. Tiqa matev mø̀ndø-unimanqatín, av nqægo, zoqa manqat mokho mbaín.
19 Baise ayu Beelzebul ana fairamaim demon ana nununih na’at, bo kwa a bai’ufununayah fair yait itih demon tinununih? Imih kwa taiyuw a bai’ufununayah iti kwa’o isan hinabi’obaiyi kwa a tur i men turobe!
20 No nqova soqøsoqa, Mbumbukiam-qá bazaføgakh-té qatø-ngeasumatún. Ndøgo zo āv qanezømás nqǽgo: Mbumbukiam-qa Megeat Matev, mø̀ndø-fakhán zo-te.
20 Baise ayu God ana fairamaim demon ana nunih hinatitit na’at, nati ebi’obaiyi God ana aiwob i natitaka.
21 Neka nøme nqánek: Ezoqa bazaføgakh-qape, ekeza khoev-te bøibøi to꞉yøet neka sanqava kopoav vømbógoāt, yaq teqa gigiap kopømbá. Ezoqa gembó-aqonamák.
21 Orot fairin aurin ahay waf karam ma ana bar ekakaif, ana sawar etei boro natafafar hina’in.
22 Geté ezoqa uni bazaføgakh-us-qape-in tendowav, namba vǿenøfē, yaq-mba vǿzū, yaq ndego sanqava géviwám, ndego go꞉tawam, neka teqa gigiap vømbó-upøgīm, vømǿ-etøomēm, ezoqa nøme namba.
22 Baise orot fairin anababatun nati orot boro nawasfufur narun ana ahay ana waf tafahimaim ema’am boro niteten nan ana ofonah nafaramih bairi hinabow.
23 Gekha ezoqām ndigu, no-te nøzøzaneav ndigu, ndigu nogí qaqa ezoqám. Neka gekha ezoqām ndigu, no ezoqa møvøbam-qa yaq-te tøkemav ndigu, ndigu ezoqa gèpanqasumít.”
23 Orot yait ayu ananamaim men enan, i ayu isou ebiwosai, naatu orot yait men ibaisu airi sabuw abita’ay, i was geyayan.
24 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Nqova soqa ezoqam-te tefakhan, yaq ndego mbenga qaqaniap manqei-té gé-okhoát. Manqei eqeieqei-qa ndǿvawét, te꞉yagat. Geté qeiviav tøgoat, ekeza manqat āv gené-eín nqǽgo, ‘Ság. Nøkeza khoev-té qatǿveséz, ma qatønde-fakhan ndøgo.’
24 Demon kakafin orot biyanamaim titit ana veya i efan gewasin ta imaim ma baiyarir isan nuwet in, baise nuwet inan efan men ta tita’ur, naatu eo, “Ayu i boro ana matabir maiye au bar abihamiy ana’itin.”
25 Yaq ndego nango tevesez, ta khoev ndøgo viayáp neka gapuk mbaín.
25 Basit matabir maiye na ana bar titit, hirereb hina yabuna inu’in itin.
26 Yaq nangó genǿwáv, nqova soqøsoqa seven nøme vømøndó-khatōb, ndigu uni gi꞉soqøsoqoezam. Āv teoká, av ndego ekezan nde꞉go. Yaq ndigu tindúzáv ndǿgo, namba vøméqōm. Yaq vaev-te ndøgo, ndego ezoqam, teqa yage unimé꞉-soqá. Āv taoká, av bugukhokhof ge꞉yagam.”
26 Naatu tit in demon kakafih anababatun etei seven nawiyih bairi hina nati’imaim hisusuw hima. Yomaninamaim orot ana itinin botabir kakafin anababatun matar men marasika ma’am na’atube.”
27 Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq ezoqa ewaqape-qa mokho-te, sæva kopo āv guni-akhá nqǽgo, “Sævam ndugu khanakhanakh mbá guabitigú, qo gui-ova neka tete vøqā-etoumam.”
27 Jesu iti na’atube bat binan sabuw hai tur eo’owen auman, babin ta sabuw wanawanahimaim ma’am, Jesu isan eo, “Babin yait taub o ya’i bitoman i ebiyasisir.”
28 Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Unimanqatín, nandav. Geté uni khanakhanakh-in ndígu tøzǿgoát, ezoqam ndigu, Mbumbukiam-qa Manqat ndīyōgē neka manqa o-mba ndīmbø̄ē-ndāpē.”
28 Baise Jesu eo, “Sabuw iyab God ana tur hinowar tibi’ufunun i turobe anababatun tibiyasisir.”
29 Ezoqam-qa bawan qakhouwevtat, Yesu-qa manqat gi-ewagat, yaq ndego āv gezømbe-eín nqǽgo, “Zo ezoqa ndakin nqazoyage, zo ezoqa soqøsoqá. Zo umingiap matev qeivi-qa mba zøgó. Geté zo matev nøme zóqeivimák. Sa ndǿgo tozóqeivím, av Ziona qambøe-fakhan.
29 Sabuw moumurih maiyow hiru’ay Jesu hi’ar bebera’uh, naatu Jesu iuwih eo, “Boun ana veya’amaim sabuw hai yawas etei i eaf, ina’inan matar itah isan tefefefeyan, baise ina’inan ta boro men anitih, ina’inan ta’imon i Jonah isan mamatar i hiso’obaka.
30 Matev ndøgo, Ziona qambo-fakhan, Niniva ezoqam āv qanezømás nqǽgo: Mbumbukiam ndokhofotáv. Yaq até ta matev ndøgó-a, Ezoqam-ge Yo tømbo-fakhan, zo mé꞉zømás, zo ndakin nqazoyage, av nqægo, no Mbumbukiam ndokhofotān.
30 Anayabin Jonah biyanamaim ina’inan mamatar i Nineveh sabuw isah. Imih Orot Natun i sabuw iti boun tema’am hai i’inanen.
31 Mbumbukiam-qa Manqa Ovøyam Khøuwa Kandambaqape-te, ndugu Siba manqei kawa sævam kandambaqapu, segé-itán. Yaq ndugu zo ezoqa soqøsoqa mé꞉zǽb, zo ndakin nqazoyage. Zapa ndǿgo, ndugu qámbá gunduwav, Solomon-qa matavap loloakh manqat vømømbō-ewag, ndego Izlael kawa ezoqam kandambaqape. Geté, nqáe! Ngenek ezoqam zo namba nge꞉go, ngenek Solomon ùnime꞉-løvuám. Geté zo teqa nømendim manqat ndapeáv.
31 Baibatebat ana veya tafaram Sheba hai aiwob babin boro namisir. Sabuw iti boun tema’ama boro tur fokarin maiyow na’uwih, anayabin ef yok na’in tafaram yomaninaka aiwob orot Solomon ana binan gewasin nowaramih natit, baise a tur ao’owen, sawar ta iti boun kwa’i’itin i Solomon natabir.
32 Ta Manqa Ovøyam Khøuwa Kandambaqape-te, até Niniva ezoqám-a, vǿwān. Yaq ndigu zo ezoqa soqøsoqa mé꞉zǽb, zo ndakin nqazoyage. Zapa ndǿgo, ndigu manqa-zapazapa-te gigoam, màndo-qambúz, Ziona-qa manqat giyogem. Geté, nqáe! Ngenek ezoqam, zo namba nge꞉go, ngenek Ziona ùnime꞉-løvuám. Geté zo qambuzaneáv, teqa manqat qazoyogem.”
32 Naatu a tur ao’owen maiye, Baibatebat ana veya Nineveh sabuw boro hinamisir kwa iti kwama’am boro tur fokarin maiyow hina’uwi, anayabin Jonah binan hinonowar ufunamaim hai bowabow kakafih etei hihamiyen dogor baikitabir hibai, naatu boun i a tur ao’owen, orot ta Jonah tafanamaim i natit iti wanawanamaim ema’am.
33 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, gezø-ein, “Lampa toqomag, yaq kopømba mbaín toqo-khonao o yakhav mokho-te voqotú-utāv. Geté lampa asøzam nonqo-té qonǿwuá. Yaq gekha ezoqām ndigu, khoev-te ti-ozat, waev ndǿqeivát.
33 Orot men ta ramef ito’ab naatu bai run ibunimih, o noukwat wanawanan tarafutimih. Baise ana sisikofamaim sikof, saise sabuw hinanan ana marakawin hina’itin boro hinarun.
34 Qoqa kha, waev bøi mbo-etoám. Bøi eqeieqei tøgoat, yaq kha ate ndægo, waev-té qágoát. Geté bøi soqain tøgoat, yaq qoqa kha ate ndægo, bøivun-té qágoát.
34 Mata i biya ana hinow, mata gewasin biya etei boro marakawin. Baise mata kakafin biya etei boro nagugum.
35 Yaq nakémbá. Aiyá qagó. Soqaín ndøgo, ta waev ndøgo, qoqa mokho-te nandaqambu꞉gu, tøbøivun.
35 Isan imih kwanakaifi gewas a marakaw biyamaim men kwaniwa’an nagugum.
36 Yaq nakémbá, qoqa kha ate ndægo, waev mokho-te mba tøugoat neka bøivun-qase mbain vǿgoāt, yaq kha ate ndægo waev-ús, kopømba av-té, lampa-qa waev qo-te ndækhaev.”
36 Biya tutufin etei namamarakaw na’at, biya turin boro men nagugum. Baise na biya wanawanan tutufin etei namarakaw, ramef ana marakaw tafamaim in ekukusisiyar na’atube.”
37 Yesu manqa manqate qamømbøe-navøem, yaq Felisi ezoqa kopo, Yesu lou loge manqat mbo-eín. Yaq khoev-té gemømbo-ón, lou loge-te vø̄qom.
37 Jesu iti tur eo in sasawar ufunamaim, Pharisee orot ta kok i boro Jesu hairi hitan ana baremaim bay hitaa. Imih Jesu ifefeyan hairi hina ana bar hitit naatu bay aa ana efanamaim mare.
38 Geté Yesu bugukhokhof zenda sunguziav, av tiqa matev qægoam, lou gilogɨn. Yaq ndego Felisi ezoqam, nqova mbondáf.
38 Baise Pharisee orot Jesu i’itin i men ofafar i’ufunun an souwibo na bay aa ana efanamaim mare, imih Pharisee orot ana kasiy ra’at.
39 Yaq Evezøza, ndego āv gembøe-eín nqǽgo, “Zo Felisi ezoqam, zo kap neka melek, mumat mba zoto-sunguzumatún. Neka zo zøkezan, até kopó. Mumat-te ndo꞉go, eqeieqeí. Geté zoqa mokho-te, gigiap qovetu matev neka manqa-zapazapa, mø̀ndømø-tøtøvøyám.
39 Naatu Jesu iu, “Kwa Pharisee i a kerowas naatu a tew ufuhine kwa sasouwen, baise kwa dogor wanawanan i baribar kakafin naatu rougoy rabirabin.
40 Zo matavap mbain ezoqam, ge zô ndozo-matavap, Mbumbukiam ndego ezoqam gekhakheinøvem, mumat mba mbøé-khakheinam, getē mokho-te khakheinøpøteâv neka ndego otevateâv, ndøgo mokho-te ndøugu? Āv taoká.
40 Kwabikoko’aw! God biya ufunane wowowab na’atube biya wanawanan auman wowowab men kwaso’ob?
41 Yaq nakémbá, gigiap nandav, zoqa melek neka kap nandu-nqeitøve, zo gigiap-av ezoqam zozǿ-etoám. Yaq nqáe! Gigiap ate ndægo, ndǿgo tøzømbé-eqeieqeí.
41 Imih a kerowas naatu a tew wanawanah abisa’awat tema’am yababan wairafih kwanitih hinaa, saise kwa a sawar etei boro hinigewasin.
42 Zo mòzo-soqoéz, Felisi ezoqam. Zo até avøe gigiap uni khasøkhasis-ín-a, qazøtøndo-pe꞉tatun, zòqaqaemɨ́n, qaqageap vømø̄-ten-ɨn, yaq qatoat kopo Mbumbukiam vozombō-etøomemɨn. Matev khasøkhasis av nqægo, zo mòzogoatún. Geté matev kandakanda, kopømba ande av ezoqa nøme-te, matev eqeieqei matanam matev, neka kuku matev Mbumbukiam-te, zo gèzømbo-qasí꞉v. Matev eqeieqei khasøkhasis tozogoat, ndøgo kopømbá. Geté gigiap-qape ndǿgo, matev eqeieqei kandakanda tozogoat.
42 Yababan boro gagamin maiyow kwanab, kwa Pharisee sabuw! Anayabin kwa iti mint, rue, naatu adanafur afa God baitinin isan i men nuhi eburubur, mar etei ana mumusin God kwabitin, baise ma gewas naatu God ana yabow isan i nuhi eburubur, gewasin nati sawar i kwati’a’ait sawar afa auman kwatasinaf.
43 Zo mòzo-soqoéz, Felisi ezoqam. Zo tøzømbe-khaneát ndǿgo, guliguli khoev-te, iz akhayapak-qá qonam nonqo-té qazó-qonumát, neka ezoqa ewaqape, maket manqei-te, zo khaiya mboma manqat vizap-us bezø̄-manqate.
43 Yababan boro kwanab, kwa Pharisee sabuw! Anayabin kwa a kok gagamin i Kou’ay Bar wanawanah efan gewasih kwanabow kwanamare kwanama, naatu ahar hai efanamaim a kok gagamin i sabuw a merar hinay naatu hinakakaf.
44 Zo mòzo-soqoéz. Zo andé manqei-pakha ozap nøme me zøte꞉gó. Mumat-te ndøgo, bugug eqeieqeí. Geté mokho-te ndøugu, kha mø̀ndølanqá. Yaq ezoqa sogó-okhoát, mumat. Zapa ndǿgo, ndigu zøtezateáv, av nqægo, nqanek ezoqa-pikia nge-otø̂vē.”
44 Yababan boro kwanab! Anayabin kwa i rah atamanih hai i’inanen en sabuw so’oba’e tafah hibat tereremor na’atube.”
45 Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqa kopo, āv gembøe-eín nqǽgo, “Nøméndim ezoqam. Qo nqanek manqat nandoqo-manqate, qo até ní-a, iz sòqonimbu-ngi꞉wát.”
45 Ofafar so’obayan orot ta Jesu ibatiy, “Bai’obaiyenayan iti tur i’o i aki auman irabi.”
46 Yaq Yesu gembo-qavøiu, “Unimanqatín. Até zó-a, Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam, zo mòzo-soqoéz. Zo ezoqa viniv-qape zozømbø-awám. Yaq ezoqa amba-amba me꞉-eqagím. Geté zo zenda-qase aumáv, ezoqa vozozømbé-tøkeāt, ndigu nqanek viniv ndi-eqawat.
46 Jesu iya’afut eo, “Kwa Ofafar Bai’obaiyenayah so’ob wairafi auman boro yababan kwanab. Anayabin bit gagamin na’in sabuw tuwabuh kwayara’ah hi’abar tun erarabih, naatu kwa i men kafa’imo uma ta baibais isan kwabitihimih.
47 Zo mòzo-soqoéz. Zapa ndǿgo, zo Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam-qa manqei ozap-te, khoev qaniqanimav zozø-puanumatún, zoqa matavap vesezu nonqo. Geté ndigu zøkeza zøzøkha-zapazapa-za ndøzitagát.
47 Yababan boro kwanab! Anayabin dinab oro’orot kwa a’agir hirouw himomorob i hai rah kwama kwawowowab gaigiwas.
48 Zo matev av nqægo ndozogo, yaq zo zò-unimanqatintét, av nqægo, matev ndøgo, zogi zøzøkha-zapazapa-za gigonem, eqeieqeí. Ndigu gèzitagám, ndigu Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam, yaq zo tiqa manqei ozap mumat, khoev qaniqanimav zozø-puanumatún.
48 Imih kwa i taiyuw kwakukubuna, abisa a’agir hisisinaf a baibasit kwabitin, dinab oro’orot a’agir hirouw himorob naatu kwa i hai rah kwawowowab.
49 Mbumbukiam ekeza matavap loloakh-te, taqa yaq-te āv gene-eín nqǽgo, ‘No manqa vevezam ezoqam neka u-anim notøndó-khofosumát, ti-te. Geté nøme ndigu, pakhapakha zǿkhanæmát neka matev soqøsoqa vøzǿgoāt.’
49 Anayabin iti isan, God ana so’obamaim eo ‘Ayu boro dinab oro’orot naatu kob abarayah aniyafarih, afa boro hina rouw hina morob, afa boro bai’akir kakafin hinab.’
50 Yaq nakémbá, Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam ate gi꞉goam gizitagat, Mbumbukiam manqei-qape ande ge꞉khakheinam, atema ndakin, taqa yaq-fia nqosøgeap, zo-té qanǿbøí, zo ndakin nqazoyage,
50 Isan imih kwa sabuw iti boun kwama’am, God ana dinab oro’orot tafaram aneika hirouw himomorob ana baimakiy i boro kwa kwanab.
51 ta zitøge matev ndøgo, qangaz, Eibol gilaem, qamat, atema Zekalaya vømø̄laem, yaq lou-qase-te ndøgo, ma Mbumbukiam-te søvakha gigiap giløvusumatun, yaq ndøgo, Mbumbukiam-qa khoev ndøwev, livin-qase ndøugu. No unimanqatín nqazø-manqate. Nqanek yaq-fia nqosøgeap, zo zóndapém, zo ndakin nqazoyage.
51 Abel ana rara’ika busuruf na Zechariah ana rara’amaim tit. Zechariah i Tafaror Baremaim iti sibor ana gem naatu Regah ana Bar Kakafiyin hairi hai founamaim hi’asabun morob. Imih anababatun a tur ao’owen kwa iti boun kwama’am iti sabuw hai baimakiy boro kwa kwanab.
52 Zo mòzo-soqoéz, Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam. Zo mboqog mboqogim nonqo, mòzo-khonøbém, Mbumbukiam-qa yaq-te zøtezat nonqo. Zo zøkezan onimáv, neka zo ezoqa nøme zòzømbø-kház, ndigu onim-qa ndigu.”
52 Kwa Ofafar Bai’obaiyenayah so’ob wairafi. Yababan boro kwanab. Anayabin etawan botawiyin run so’ob bain ana tufatan i kwa kwabobotan, naatu kwa iti bar i men kwakokok boro kwarun so’ob kwanab, baise sabuw afa run so’ob bainamih tisisinaftobon kwa i hai ef kwahirihir.”
53 Yesu nqanek khoev ge-ivav, yaq Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam neka Felisi ezoqam, qaqa matev ndøngazém, te-te. Yaq ndigu bevap vinivinimbá gimbogoam.
53 Jesu efan nati bihamiy ana veya’amaim Ofafar Bai’obaiyenayah naatu Pharisee yah so’ar hiu kwanikwaniy naatu baibatebat moumurih na’in hibow hitit hibabatiy,
54 Ambá gembo-matemateømemín. Yaq ndego manqat soqain te-einin, yaq ambá manqa ovøyam-té ginø-veemɨ́n.
54 naatu hikubibiruw na’atube abisa tao kakaf na’at saise ubar hititin hitafatum isan.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.