Lucas 10
Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs ARA
1 Taqa zita-te, Evezøza paev ezoqa seventi-tu nøme ndøvevesám. Yaq teqá megemege-té genø-khofosám. Ezoqa menømenas ndøkhofosumát, ndøgo taon neka vemivemiav ate qægoam, ma ekeza okho-qa gembøegoam.
1 Depois disto, o Senhor designou outros setenta; e os enviou de dois em dois, para que o precedessem em cada cidade e lugar aonde ele estava para ir.
2 Yaq ndego manqa zøløvuá, gezø-ein, “Khae-te avøe gigiap kandambá qakhatøkhatoam. Geté sasae ezoqam khapímbá, vøndé-peanēm. Yaq nakémbá. Khae eve, zombó-vi꞉mát, Mbumbukiam. Yaq sasae ezoqam, tèabetønde-khofotáz, teqa avøe gigiap qakhatøkhatoam ndøgo, betøndō-peanem.
2 E lhes fez a seguinte advertência: A seara é grande, mas os trabalhadores são poucos. Rogai, pois, ao Senhor da seara que mande trabalhadores para a sua seara.
3 Mòzozáv. Nqáe! Zo andé sip nakheís. Geté zo gaqo khobokhobos-té qatø-khofosumít.
3 Ide! Eis que eu vos envio como cordeiros para o meio de lobos.
4 Moni neka moqos neka tamak ndø-upø̀gi᷄m. Ezoqa tozomø-qasat nakhoa-te, yaq ti namba manqa manqate-te, khøuwa iziz khapekhapé me꞉khòuba᷄m.
4 Não leveis bolsa, nem alforje, nem sandálias; e a ninguém saudeis pelo caminho.
5 Khoev-te tozomø-ozat, zo bugukhokhof manqat nqánek qazozǿ-einát, ‘Sambí zo-te, zo nqanek khoev-te nqazoyage.’
5 Ao entrardes numa casa, dizei antes de tudo: Paz seja nesta casa!
6 Ndigu ezoqam, sambi-anim tigoat, zo vǿkhatobāt, yaq zoqa sambi manqat, até gégoát ti-te. Geté ndigu zo khatobeav tøgoat, zoqa sambi nango ndø̀zø-vesezát.
6 Se houver ali um filho da paz, repousará sobre ele a vossa paz; se não houver, ela voltará sobre vós.
7 Zo ezoqa khoev tizø-einat, ta khoev-te ndøgo, até vøsøkhoé. Lou neka ibøkha vø̀logé, ndigu tizø-etoumat. Zapa ndǿgo, gekha ezoqām ndego, ndesasaeat, ndego teqa yage nonqo gigiap yà bembo-etoám. Sa ndøyàgea᷄p, khoev nøme-te, khoev nøme-te.
7 Permanecei na mesma casa, comendo e bebendo do que eles tiverem; porque digno é o trabalhador do seu salário. Não andeis a mudar de casa em casa.
8 Gekha vemiav-tē ndøgo, tozomø-fakhazat, ndigu zo tikhatobat, yaq lou sège-logemát, zoqa megemege-te timøvøemat.
8 Quando entrardes numa cidade e ali vos receberem, comei do que vos for oferecido.
9 Enqoni-us ezoqam zókhakheinøvemát, neka ezoqa āv qazozømbé-manqatát nqǽgo, ‘Mbumbukiam-qa Megeat Matev, mø̀ndø-fakhán zo-te.’
9 Curai os enfermos que nela houver e anunciai-lhes: A vós outros está próximo o reino de Deus.
10 Geté zo vemiav nøme-te tozomø-fakhazat, yaq ezoqa zo khatobeav tøgoat, yaq nakhoa-té qazonǿ-wanát, ta vemiav-te ndøgo. Yaq āv qazozømbé-manqatát nqǽgo,
10 Quando, porém, entrardes numa cidade e não vos receberem, saí pelas ruas e clamai:
11 ‘Até pakhákh-a, niqa zenda tokhotapak-te nqatøkeap, zoqa vemiav-te qei-okhoam, ni nìpomoemét. Yaq zo tøzøté-zøtéz ndǿgo, zo manqa-zapa zogoném. Geté zo vø̀ezøtéz, Mbumbukiam-qa Megeat Matev, mø̀ndø-fakhán.’”
11 Até o pó da vossa cidade, que se nos pegou aos pés, sacudimos contra vós outros. Não obstante, sabei que está próximo o reino de Deus.
12 Yaq Yesu tegi paev ezoqam gezø-ein, “No nqazǿ-manqate. Manqa Ovøyam Khøuwa Kandambaqape timø-khantaz, ndigu vemiav-ak-te unimé꞉-soqá. Yaq-fia nqosøgeap ndøgo, ndigu tindapem, ndø̀mø-løvuám, av Sodom taon-ak timindapem.”
12 Digo-vos que, naquele dia, haverá menos rigor para Sodoma do que para aquela cidade.
13 Yaq Yesu manqat nøme gezø-ein, “Zo mòzo-soqoéz, zo Kolazin-ak neka Betsaida-yak. Zapa ndǿgo, no umingiap matev, zo mokho-te qæmatønumam, ambā Taya neka Saedon taon mokho-te tæmatanamɨn, ndigu ambá nupøkhán mbá, Mbumbukiam-te é-ndo꞉qambuzɨ́n, neka tiqa manqa-zapazapa zapaya, ndabua soqøsoqa vø̄-uzamɨn neka pakhakh-te vø̄qonavɨn. Geté zo qambuzaneáv.
13 Ai de ti, Corazim! Ai de ti, Betsaida! Porque, se em Tiro e em Sidom, se tivessem operado os milagres que em vós se fizeram, há muito que elas se teriam arrependido, assentadas em pano de saco e cinza.
14 Manqa ovøyam khøuwa timø-khantaz, zo-te unimé꞉-soqá. Yaq-fia nqosøgeap ndøgo, zo tozomø-ndapem, ndø̀mø-løvuám, av Taya neka Saedon taon-ak timindapem.
14 Contudo, no Juízo, haverá menos rigor para Tiro e Sidom do que para vós outras.
15 Neka ge zô, Kapenaum taon-ak? Zo, yan-té ginǿ-eqazō, av zo ndøzøte-matavap? Āv taoká. Zo gøinam-té ginǿ-nqagevém.”
15 Tu, Cafarnaum, elevar-te-ás, porventura, até ao céu? Descerás até ao inferno.
16 Yaq Yesu ekeza paev ezoqam gezø-ein, “Gekha ezoqām ndego, zoqa manqat tendap, ndego noqá manqat ndǿndáp. Neka gekha ezoqām ndego, zo tesanqab, ndego no ndǿsanqámb. Neka gekha ezoqām ndego, no tesanqamb, ndego até ndegó-a, ma no gende-khofotan, vǿsanqaō.”
16 Quem vos der ouvidos ouve-me a mim; e quem vos rejeitar a mim me rejeita; quem, porém, me rejeitar rejeita aquele que me enviou.
17 Yesu-gi paev ezoqam seventi-tu, nango ginduqavaz, ndigu khanakhanakh kandambá. Yaq gimbo-einim, “Evézøza. Até nqova soqøsoqá-ya, niqa manqat o-mba mo꞉ndapám, ni qoqa iz-te, manqat qeizø-manqatam.”
17 Então, regressaram os setenta, possuídos de alegria, dizendo: Senhor, os próprios demônios se nos submetem pelo teu nome!
18 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “No Saitan mø̀e-omét. Yan-té gendobøiáv. Andé vøiyam me me꞉bøí.
18 Mas ele lhes disse: Eu via Satanás caindo do céu como um relâmpago.
19 Nqáe! No zo bazaføgakh mø̀ezø-etoám. Zo waza soqøsoqa neka lakalaka sozó-tokhonevemát, neka zoge qaqa ezoqam, Saitan, teqa bazaføgakh ate ndægo vozó-tokhonēm. Yaq zo-te matev-qase gemǿ-fakhanák.
19 Eis aí vos dei autoridade para pisardes serpentes e escorpiões e sobre todo o poder do inimigo, e nada, absolutamente, vos causará dano.
20 Geté zo ambá ta zapaya ndø̄go, khanakhanakh ndøgō, nqova soqøsoqa zoqa manqat o-mba nduondape, geté zo khanakhanakh ndǿgo tabezøgó, zoqa iziz yan-te ndo꞉peawap.”
20 Não obstante, alegrai-vos, não porque os espíritos se vos submetem, e sim porque o vosso nome está arrolado nos céus.
21 Ta khøuwa-te ndøgo, Yesu Nqova Mbomambaqape mokho-te, khanakhanakh kandambá gendap. Yaq āv gene-guligulím nqǽgo, “Tat, qo yan neka manqei-qape-ge Evezøza ndoqoqo. No ike kandambá qo-te. Zapa ndǿgo, qoqa matavap qòkhonáo, ti-te ndigu, ekeza kha zøtezat neka matavap loloakh-us ezoqam ndivewe. Geté qo ti-te ndígu toqonø-vevezám, ezoqam ndigu ande av nakhei nqonqon me ndi꞉gu. Unimanqatín. Tát! Qoqa poev, āv tønegoám.”
21 Naquela hora, exultou Jesus no Espírito Santo e exclamou: Graças te dou, ó Pai, Senhor do céu e da terra, porque ocultaste estas coisas aos sábios e instruídos e as revelaste aos pequeninos. Sim, ó Pai, porque assim foi do teu agrado.
22 Yaq Yesu manqat nøme ge-ein, “Gigiap neka matev ate nqægo, Tat noqá zenda-té genøvé. Ezoqa mè꞉zøtezák, ndego Yo gekha ezoqâm. Eve mba me꞉-otév. Neka ezoqa mè꞉zøtezák, ndego Eve gekha ezoqâm. Yo mba me꞉-otév, neka ndigu vǿezøtēz, Yo Eve-qa yaq-te vevezam-qa ndezøgo.”
22 Tudo me foi entregue por meu Pai. Ninguém sabe quem é o Filho, senão o Pai; e também ninguém sabe quem é o Pai, senão o Filho, e aquele a quem o Filho o quiser revelar.
23 Yaq Yesu ekeza paev ezoqam-té genøqambún. Yaq ti-mba ndígu tezø-eín, “Zo khanakhanakh mbá qanegó, zo matev bøi nqazøte-qeivi, ndakin nqafakhanam.
23 E, voltando-se para os seus discípulos, disse-lhes particularmente: Bem-aventurados os olhos que veem as coisas que vós vedes.
24 No nqazǿ-manqate: Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam neka kawakawa-za kopoáv, matev qeivi-qa ndøgoám, zo ndakin nqazo-qeivi. Geté ndigu qeiviáv. Neka ndigu manqat yoge-qa vø̄goam, zo ndakin nqazoyoge. Geté ndigu yogeáv.”
24 Pois eu vos afirmo que muitos profetas e reis quiseram ver o que vedes e não viram; e ouvir o que ouvis e não o ouviram.
25 Khøuwa nøme, Mozes-qá guguna manqat nømendim ezoqam ndowáv. Ndego Yesu ambá gembo-matemateamɨ́n, gembo-ein, “Nøméndim ezoqam. No gekha matēv nómatønumāt, khandi miavmiáv vøténdáp?”
25 E eis que certo homem, intérprete da Lei, se levantou com o intuito de pôr Jesus à prova e disse-lhe: Mestre, que farei para herdar a vida eterna?
26 Yaq Yesu gembo-qavøiu, “Gê, Mozes-qa guguna manqat áv khané-ein? Qo qoqo-geveam, gekha mokho qombóndap?”
26 Então, Jesus lhe perguntou: Que está escrito na Lei? Como interpretas?
27 Yaq ndego gendo-qavøiu, “Mozes-qa guguna manqat, āv qane-eín nqǽgo, ‘Kuku betaqagó, Evezøza-te, ndego qoge Mbumbukiam, uni qoqa mbøni-te neka uni qoge nqova-te neka uni qoqa bazaføgakh-te neka uni qoqa matavap-te. Neka ezoqa nøme-te, kuku āv tabetaqambe꞉gó, av qakeza kha-te, kuku ndaqambe꞉go.’”
27 A isto ele respondeu: Amarás o Senhor, teu Deus, de todo o teu coração, de toda a tua alma, de todas as tuas forças e de todo o teu entendimento; e: Amarás o teu próximo como a ti mesmo.
28 Yaq Yesu gembo-qavøiu, “Qo unimanqatín ndoqo-manqate. Qo matev āv tønegó. Yaq qo khandi ndòqondáp.”
28 Então, Jesus lhe disse: Respondeste corretamente; faze isto e viverás.
29 Geté ndego ezoqam, ekeza iz khakheinam-qa ndøgoám, yaq gendo-ein, “Gê, ezoqa nøme, gekha ezoqâm?”
29 Ele, porém, querendo justificar-se, perguntou a Jesus: Quem é o meu próximo?
30 Yaq Yesu gembo-qavøiu, emanqat me꞉votót, gembo-ein, “Ezoqa mø̀ndøgoám. Zelusalem taon-té gendowáv. Ambá Zeliko taon-té genø-visatɨ́n. Yaq nakhoa livin-qase ndøugu, pepen ezoqam ndøqás, vø̄-møvøinam, ndabua sasa mbokhofoem, vø̄zuim. Yaq sège-ivøvém. Ndego ambá vø̄nanimin.
30 Jesus prosseguiu, dizendo: Certo homem descia de Jerusalém para Jericó e veio a cair em mãos de salteadores, os quais, depois de tudo lhe roubarem e lhe causarem muitos ferimentos, retiraram-se, deixando-o semimorto.
31 Yaq ta khøuwa iz kopo-te ndøgo, nakhoa-te ge꞉veam, Mbumbukiam-gé iziz ezoqam ndøgeavún. Yaq ndego ngenek ezoqam ge-omet, geveam, ndego nakhoa yaq-keoqá genøqantáv, vø̄løvu.
31 Casualmente, descia um sacerdote por aquele mesmo caminho e, vendo-o, passou de largo.
32 Yaq matev até kopó, ta nakhoa-te ndøgo, Livai bawan-ak ndøgeavún. Yaq até ndegó-a, ngenek ezoqam ge-omet, geveam, ndego nakhoa yaq-keoqá genøqantáv, vø̄løvu.
32 Semelhantemente, um levita descia por aquele lugar e, vendo-o, também passou de largo.
33 Yaq vaev, Samalia bawan-ak ndowáv, ta nakhoa-te ndøgo, ngenek ezoqam vø̄-omet. Yaq ndego tanakh mbogó,
33 Certo samaritano, que seguia o seu caminho, passou-lhe perto e, vendo-o, compadeceu-se dele.
34 te-te vø̄wav, nqamav-te oil neka waen ande mulømula me vømbø̄e-qouzam, sasa mboløvønam, ekeza donki-qa zita-te vō꞉ve. Yaq okha ezoqam-qá venanqei nonqo khoev-té genøndáf, vømbō-kewagam.
34 E, chegando-se, pensou-lhe os ferimentos, aplicando-lhes óleo e vinho; e, colocando-o sobre o seu próprio animal, levou-o para uma hospedaria e tratou dele.
35 Yaq khøuwa nøme qandopave, ndego silva moni mokho menas ndø-upøzó, ndego okha ezoqam-qa khoev keoge ezoqam vømbō-etoam. Yaq āv gembøe-eín nqǽgo, ‘Gèmbo-keogé, ngenek ezoqam. Yaq nango tøtøndo-qavan, qo fia nøme ande āv khoqoté-nqagivemēt, teqa kha-te, no fia ndæ̀gó.’”
35 No dia seguinte, tirou dois denários e os entregou ao hospedeiro, dizendo: Cuida deste homem, e, se alguma coisa gastares a mais, eu to indenizarei quando voltar.
36 Yesu nqanek emanqat gumuvotot, yaq ndego Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam, āv gembøebeváp nqǽgo, “Ge qô ndoqo-matavap? Ezoqa misika mokho-te nginik, matev eqeieqei, gekha ezoqām ndǿmatanam, te-te ndego, pepen ezoqam gizuim?”
36 Qual destes três te parece ter sido o próximo do homem que caiu nas mãos dos salteadores?
37 Yaq ndego Mozes-qa guguna manqat nømendim ezoqam gendo-ein, “Ezoqam ndégo, tanakh gembogo, vømbōtøke.”
37 Respondeu-lhe o intérprete da Lei: O que usou de misericórdia para com ele. Então, lhe disse: Vai e procede tu de igual modo.
38 Khøuwa nøme, Yesu ekeza paev ezoqam namba, nakhoa gigeveat, yaq vemiav nøme-té gimøfakház. Ta vemiav-te ndøgo, sævam mø̀ndøgoám. Tuqa iz Matá. Yaq ndugu Yesu khoev-té gunukható.
38 Indo eles de caminho, entrou Jesus num povoado. E certa mulher, chamada Marta, hospedou-o na sua casa.
39 Ndugu yakhasuk mø̀ndømbo-goám. Tuqa iz Melí. Yaq ndugu Evezøza-qá zenda tokhotapak avønin-té gunøqóm. Nømendim manqat mbøe-ewagát.
39 Tinha ela uma irmã, chamada Maria, e esta quedava-se assentada aos pés do Senhor a ouvir-lhe os ensinamentos.
40 Geté Mata ndugu, khanakhanakh mbaín, lou yakhapus gu-ifutat. Sasae khàpe mbøe-khouwév. Yaq ndugu tunøwáv ndǿgo, Yesu vømbō-ein, “Evézøza. Ge qô ndoqo-matavap, nqanek matev eqeieqeî, no nakhapus nqæsasaetet, yaq nogu nam, no tøkeeav ndøgo? Gèmbo-eín, nanduv, no yà benøtøké.”
40 Marta agitava-se de um lado para outro, ocupada em muitos serviços. Então, se aproximou de Jesus e disse: Senhor, não te importas de que minha irmã tenha deixado que eu fique a servir sozinha? Ordena-lhe, pois, que venha ajudar-me.
41 Yaq Yesu gumbo-qavøiu, “Máta, Máta! Qo matev vinivinimba-qa yaq-te, khàpe qote-fofogeáp neka matavap khàpe qambe-khouwevát.
41 Respondeu-lhe o Senhor: Marta! Marta! Andas inquieta e te preocupas com muitas coisas.
42 Geté matev kopo mba betaqambegó. Ngunuk Meli, matev mbomambaqape ndøndáp, noqa manqat ngu-ewaget. Yaq ezoqa kopømba mbaín, tuiviwam.”
42 Entretanto, pouco é necessário ou mesmo uma só coisa; Maria, pois, escolheu a boa parte, e esta não lhe será tirada.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.