João 1
Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs NTLH
1 Ibugukhokhof, manqei-qape khakheinøpøteav qagoam, Manqat ndøgo, oskia ndøgoám. Nqanek Manqat Mbumbukiám namba me꞉goám, neka ndøgo Mbumbukiám.
1 No começo aquele que é a Palavra já existia. Ele estava com Deus e era Deus.
2 Ngenek ezoqam, ngenek Manqat nqago, ndego Mbumbukiam namba oskia ndøgoám, ibugukhokhof, atema ndakin.
2 Desde o princípio, a Palavra estava com Deus.
3 Mbumbukiam gigiap ate nqægo, te mokho-té genø-khakheinumát. Gigiap kopo mbaín, ndego te mokho-te khakheinøpøteav qagoam.
3 Por meio da Palavra, Deus fez todas as coisas, e nada do que existe foi feito sem ela.
4 Te mokho-te, khandi ndøgoám. Neka nqanek khandi, ezoqam-qá wáev.
4 A Palavra era a fonte da vida, e essa vida trouxe a luz para todas as pessoas.
5 Nqanek waev bøivun-té qanuwaév. Yaq bøivun, kopømba mbaín, nqanek waev vǿe-khoutāv.
5 A luz brilha na escuridão, e a escuridão não conseguiu apagá-la.
6 Yaq ezoqa ndowáv. Mbumbukiam ndokhofotáv. Teqa iz Zión.
6 Houve um homem chamado João, que foi enviado por Deus
7 Ndego ezoqa zømesim-qa ndøgeavún. Waev-qá yaq-té gené-zømesím. Yaq te mokho-te ndego, ezoqa ewaqape, tìabiti-unimanqatiním.
7 para falar a respeito da luz. Ele veio para que por meio dele todos pudessem ouvir a mensagem e crer nela.
8 Zion ndego ekezan, wáev mbá. Ndego ezoqa waev-qa yaq-te zømesim-qa mba ndøgeavún.
8 João não era a luz, mas veio para falar a respeito da luz,
9 Ta waev ndøgo, unimanqatin wáev. Ezoqa ewaqape-té qanøwá. Nqanek waev, manqei-qape-té qanøfakhán.
9 a luz verdadeira que veio ao mundo e ilumina todas as pessoas.
10 Ngenek ezoqam, ndego Manqat ndøgo, ndego manqei-qape-té gegoám. Ta manqei-qape, te mokho-té qando-fakhán. Geté manqei-qape ezoqam, gèbi꞉nám.
10 A Palavra estava no mundo, e por meio dela Deus fez o mundo, mas o mundo não a conheceu.
11 Ndego ekeza ezoqam-té genøgeavún. Geté ndigu khatoweáv.
11 Aquele que é a Palavra veio para o seu próprio país, mas o seu povo não o recebeu.
12 Geté gekha ezoqām ndigu, gikhatowem neka ndego vø̄-unimanqatinim, ndego iz zø-etoám. Ndigu kopømbá, gemø-Mbumbukiam-gí-nakheis-éz.
12 Porém alguns creram nele e o receberam, e a estes ele deu o direito de se tornarem filhos de Deus.
13 Nginik ambá av nqǣgo, evøndipakha-qā kouk-tē o kha-qā poev-tē o zivis-qā poev-tē ginøqāz. Geté Mbumbukiam mokho-té ginøqáz.
13 Eles não se tornaram filhos de Deus pelos meios naturais, isto é, não nasceram como nascem os filhos de um pai humano; o próprio Deus é quem foi o Pai deles.
14 Nqanek Manqat gèmø-ezoqam-év, ni namba vizimīyag. Ni teqa bazaføgakh neka waev mø̀iqeivím. Ndøgo Yo kopo-qá bazaføgákh neka wáev. Eve-té qandowáv. Te mokho-te, kuku matev neka unimanqatin manqat, mø̀ndømø-tøvá.
14 A Palavra se tornou um ser humano e morou entre nós, cheia de amor e de verdade. E nós vimos a revelação da sua natureza divina, natureza que ele recebeu como Filho único do Pai.
15 Zion ndégo tene-manqatám. Teqa yaq-te, ndego āv gene-akhá nqǽgo, “Ezoqam ngének, no qate-manqatam av nqægo: Ndego ezoqam, noqa zita-te tegeav, ndego no ùnime꞉-løvumbám. Zapa ndǿgo, no qaneav qagoam, ndego até gegoám.”
15 João disse o seguinte a respeito de Jesus: — Este é aquele de quem eu disse: “Ele vem depois de mim, mas é mais importante do que eu, pois antes de eu nascer ele já existia.”
16 Teqa kuku matev-te, te mokho-te qamu-tøva, ni ezoqa ate nqazi꞉gu, kuku matev oskia zi-upøgimatún, miavmiav.
16 Porque todos nós temos sido abençoados com as riquezas do seu amor, com bênçãos e mais bênçãos.
17 Mozes mokho-te, Mbumbukiam guguna manqat ni-etoám. Geté Yesu Keliso mokho-te, kuku matev neka unimanqatin manqat ndofakhán, ni-te.
17 A lei foi dada por meio de Moisés, mas o amor e a verdade vieram por meio de Jesus Cristo.
18 Ezoqa kopo Mbumbukiam ometeáv. Geté tege Yo kopo, ndego ekezán, Mbumbukiám. Neka ndego Evé namba me꞉yagé. Ngének, gini-ovøyám, teqa yaq-te.
18 Ninguém nunca viu Deus. Somente o Filho único, que é Deus e está ao lado do Pai, foi quem nos mostrou quem é Deus.
19 Zu megetapak, Zelusalem taon-te ndøgo, Mbumbukiam-gi iziz ezoqam neka Livai ezoqam ndøkhofotáz, Zion-te, vømømbō-bevøpem, av nqægo, “Gê, qo gekha ezoqâm?”
19 Os líderes judeus enviaram de Jerusalém alguns sacerdotes e levitas para perguntarem a João quem ele era.
20 Yaq Zion, ndego naopøteáv. Sègezø-eín, “No Mesayá mbá.”
20 João afirmou claramente: — Eu não sou o
21 Yaq ndigu gimbo-qavøinam, “Av tægoat ndægo, qo gekha ezoqâm? Ilaizâ?”
21 Eles tornaram a perguntar: — Então, quem é você? Você é Elias? — Não, eu não sou! — respondeu João. — Você é o — Não! — respondeu ele.
22 Yaq ndigu gimbo-einim, “Av tægoat ndægo, yaq qo gekha ezoqâm? Ni qavøiwat manqat batikhæ-ndapém, ni tømizømas, ndigu, ni ma gindi-khofotan. Gê, qo qakezan-qa yaq-te gekhā qoté-manqate?”
22 Aí eles disseram a João: — Diga quem é você para podermos levar uma resposta aos que nos enviaram. O que é que você diz a respeito de você mesmo?
23 Yaq Zion gezø-ein, “No ndégo, ezoqam-qá manqa wág, leg-av manqei-te ndø-akhayam, av nqægo, ‘Evezøza-qa nakhoa é-mozoto-khakheinám.’ Av Aezaya, ndego Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam, ge꞉peawam.”
23 João respondeu, citando o profeta Isaías: — “Eu sou aquele que grita assim no deserto: preparem o caminho para o Senhor passar.”
24 Ti mokho-te ndigu, Zu megetapak gindu-khofotaz, nøme Felisi ezoqám.
24 Os que foram enviados eram do grupo dos fariseus ;
25 Yaq ndigu Zion gimbo-bevøpem, “Qo Mesaya neka Ilaiza neka Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam goneav ndoqogo, yaq qo gekha zapâ, ezoqa ibøkha iz ndoqozø-etoam?”
25 eles perguntaram a João: — Se você não é o Messias, nem Elias, nem o Profeta que estamos esperando, por que é que você batiza?
26 Yaq Zion gendo-qavøiu, “No ezoqa ibøkha iz, ibøkhá qazømbe-etoám. Geté zo mokho-te, ezoqam ngêgó. Zo ndego zø̀tezøtezák.
26 João respondeu: — Eu batizo com água, mas no meio de vocês está alguém que vocês não conhecem.
27 Ezoqam ndégo, noqa zita-te ngegeav. Ndego no ùnime꞉-løvumbám. No ezoqa khàpe nøte-khapelavøqase-én. Até nqanek sasae khapelavøqasé-a, no teqa tamak khofoe-te tæmbotøke, no kopømba mbaín.”
27 Ele vem depois de mim, mas eu não mereço a honra de desamarrar as correias das sandálias dele.
28 Nqanek matev, Betani vemiav-té qafakhán. Zoden kea yaq-keoqá, ta manqei ndøgo, Zion ezoqa ibøkha iz gezø-etoumam. Zion, ndego ibøkha iz etoam ezoqam, ezoqa ge꞉zømesimam|alt="GW" src="GW-048.tif" size="span" ref="1:19-28"
28 Isso aconteceu no povoado de Betânia, no lado leste do rio Jordão, onde João estava batizando.
29 Yaq khøuwa nøme qandopave, Zion Yesu ndø-omét. Te-té genømát. Yaq Zion ezoqa āv gezømbe-eín nqǽgo, “Ndé! Mbumbukiam-gé Sip Nakhasám. Ngenek manqei-qape ezoqam-qá manqa-zapazapa ndǿndáp.
29 No dia seguinte, João viu Jesus vindo na direção dele e disse: — Aí está o Cordeiro de Deus, que tira o pecado do mundo!
30 Ezoqam ngének, no qate-manqatam av nqægo, ‘Noqa zita-te, ezoqa ndø̀geáv. Ndego no ùnime꞉-løvumbám. Zapa ndǿgo, no qaneav qagoam, ndego até gegoám.’
30 Eu estava falando a respeito dele quando disse: “Depois de mim vem um homem que é mais importante do que eu, pois antes de eu nascer ele já existia.”
31 No bugukhokhof ngenek nøtenateáv. Geté no qægeavun, ezoqam ibøkha iz nqazø-etoam, no nqánek qatøndenáv, Izlael ezoqam gí꞉zøtéz, ezoqam ngének.”
31 Eu mesmo não sabia quem ele era, mas vim, batizando com água para que o povo de Israel saiba quem ele é.
32 Yaq nqanek matev-qa yaq-te, taqa zita-te qafakhan, Zion ezoqa āv gezømbe-manqatám nqǽgo, “No āv qateqeív nqǽgo: Yan-te nqo꞉go, Nqova Mbomambaqape ndovís. Andé kuvøkuvuam me me꞉løvuvavún, te-te vō꞉qom.
32 João continuou: — Eu vi o Espírito descer do céu como uma pomba e parar sobre ele.
33 No bugukhokhof nøtenateáv, ndego gekha ezoqām. Geté Mbumbukiam, ndego no gendo-khofotan, ezoqa ibøkha iz tæzø-etoumat, āv genenømánd nqǽgo, ‘Qo ezoqam toqo-omet, Nqova Mbomambaqape te-te ndego tendovis, yaq te-te vó꞉qōm, ezoqam nándev. Ndego ezoqa ibøkha iz, Nqova Mbomambaqape-té genøzǿ-etoumát.’
33 Eu não sabia quem ele era, mas Deus, que me mandou batizar com água, me disse: “Você vai ver o Espírito descer e parar sobre um homem. Esse é quem batiza com o Espírito Santo.”
34 No mø̀eqeív, nqanek matev. Yaq no nò-unimanqatintét, av nqægo, ndego Mbumbukiam-gé Yó.”
34 E eu vi isso e por esse motivo tenho declarado que ele é o Filho de Deus.
35 Yaq khøuwa nøme qandopave, Zion manqei kopo-te ndøgo, nqawá genø-itán. Ekeza paev ezoqa menás namba me꞉goám.
35 No dia seguinte, João estava outra vez ali com dois dos seus discípulos.
36 Yaq Zion Yesu ge-omet, gegeavun, ndego āv gene-eín nqǽgo, “Ndé! Mbumbukiam-gé Sip Nakhasám.”
36 Quando viu Jesus passar, disse: — Aí está o Cordeiro de Deus!
37 Yaq ndigu Zion-gi paev ezoqa menas, nqanek manqat giyogem, até gindigonem, Yesu vømbō-paevem.
37 Quando os dois discípulos de João ouviram isso, saíram seguindo Jesus.
38 Yaq Yesu gendoqambun, gezømet, gimbopavam, ndego āv gezømbe-beváp nqǽgo, “Zo gekham-qā zóvawet?”
38 Então Jesus olhou para trás, viu que eles o seguiam e perguntou: Eles perguntaram: — Rabi, onde é que o senhor mora? (“Rabi” quer dizer “mestre”.)
39 Yaq gendo-qavøiu, “Zøtøndézāv. Zomǿqeivím.”
39 — Venham ver! — disse Jesus. Então eles foram, viram onde Jesus estava morando e ficaram com ele o resto daquele dia. Isso aconteceu mais ou menos às quatro horas da tarde.
40 Ndigu ezoqa menas, Zion-qa manqat giyogem, yaq Yesu gimbo-paevem, ezoqa nøme Endlú. Saemon Pita-gé namba qawán.
40 André, irmão de Simão Pedro, era um dos dois homens que tinham ouvido João falar a respeito de Jesus e por isso o haviam seguido.
41 Endlu Yesu ge-ivav, yaq até gendego, ekeza namba qawan-qa møváo, Saemon, vø̄-omet, gembo-ein, “Ni Mesaya ni-ometám, ndego Mbumbukiam manqa mbusa geve, tendo-khofotav.” (Nqanek manqat, Mesaya, Glik manqat-te, Keliso mbo-akhayám.)
41 A primeira coisa que André fez foi procurar o seu irmão Simão e dizer a ele: — Achamos o
42 Yaq ndego Yesu-té genø-itú.
42 Então André levou o seu irmão a Jesus. Jesus olhou para Simão e disse:
43 Yaq khøuwa nøme qandopave, Yesu matavap āv genegó nqǽgo: Gelili plovins-té qatǿnáv. Ate av-té ge꞉mat, yaq ezoqam ndø-omét. Teqa iz Filíp. Yaq āv gembøe-eín nqǽgo, “No qonøndó-páev.”
43 No dia seguinte, Jesus resolveu ir para a região da Galileia. Antes de ir, foi procurar Filipe e disse:
44 Filip, ndego Betsaida vemiav-ák. Até Endlu neka Pitá-ya, vemiav kopó.
44 Filipe era de Betsaida, de onde eram também André e Pedro.
45 Yaq Filip Natanael ndø-omét. Gembo-ein, “Ni ndégo tei-ometám, Mozes neka Mbumbukiam-gi manqa vevezam ezoqam gi꞉peaomem, teqa yaq-te. Ndego iz nqambógo, Yesú. Zosef-gé yó. Nazalet vemiav-ák.”
45 Filipe foi procurar Natanael e disse: — Achamos aquele a respeito de quem Moisés escreveu no
46 Geté Natanael gendo-ein, “Gê, Nazalet vemiav-te, matev qanimav kopo ndǿfakhan? Géfakhanák.”
46 Natanael perguntou: — E será que pode sair alguma coisa boa de Nazaré? — Venha ver! — respondeu Filipe.
47 Yesu Natanael ge-omet, gegeavun, yaq teqa yaq-te āv gene-eín nqǽgo, “Ngé! Ngenek unimanqatin Izlael ezoqám. Te mokho-te, khavozam mbaín.”
47 Quando Jesus viu Natanael chegando, disse a respeito dele:
48 Yaq Natanael Yesu gembobevap, “Ge qô, no áv khoqotéqateq?”
48 Então Natanael perguntou a Jesus: — De onde o senhor me conhece? Jesus respondeu:
49 Yaq Natanael gembo-qavøiu, “Nøméndim ezoqam. Qo unimanqatín Mbumbukiam-gé yó. Qo ni Izlael ezoqam-gé kawá.”
49 Então Natanael exclamou: — Mestre, o senhor é o Filho de Deus! O senhor é o Rei de Israel!
50 Yaq Yesu gendo-qavøiu, “Qo ndǿgo toqote-unimanqatín, no av qataqambe-ein nqægo, ‘No ē-møeqamēkh, fig tae guzuguzu-te qoqoqotam.’ Geté qo matev uni kandakanda-in nøme ndòqoqeivít.”
50 Jesus respondeu:
51 Yaq Yesu manqat nøme gembo-ein, “No unimanqatín nqazø-manqate. Zo yan mboqoat zóqeivím. Yaq Mbumbukiam-gi enzol ezoqam segé-vesendát, Ezoqam-ge Yo-te vǿevisīt neka vǿe-qavigīt.”
51 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: vocês verão o céu aberto e os anjos de Deus subindo e descendo sobre o
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.