João 10
Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs VC
1 Yesu manqat nøme, āv gene-eín nqǽgo, “No unimanqatín nqazø-manqate. Gekha ezoqām ndego, sip-qa khoev-te, mboqog-anim-te oneav tøgoat, getē khoev-te nakhoa vini-tē genø̄qavīg, ndego aqona ezoqám neka pepen ezoqám.
1 Em verdade, em verdade vos digo: quem não entra pela porta no aprisco das ovelhas, mas sobe por outra parte, é ladrão e salteador.
2 Geté sip keoge ezoqam eqeieqei, mboqog-anim-té genø-onɨ́n.
2 Mas quem entra pela porta é o pastor das ovelhas.
3 Mboqog keoge ezoqam, mboqog mbo-mboqozoɨ́n. Tegi sip, teqa manqa wag mø̀ndæzøtéz, neka vø̄yogemɨn. Ndego sip iziz zø-akhayamɨ́n, bavokho sasa ndø-itubin.
3 A este o porteiro abre, e as ovelhas ouvem a sua voz. Ele chama as ovelhas pelo nome e as conduz à pastagem.
4 Yaq tegi sip bavokho ge-itubin, gèzømbo-megeɨ́n, ndigu vømbō-paevemɨn. Zapa ndǿgo, ndigu teqa manqa wag, mø̀ndæzøtéz.
4 Depois de conduzir todas as suas ovelhas para fora, vai adiante delas; e as ovelhas seguem-no, pois lhe conhecem a voz.
5 Ndigu ezoqa vini gembó-paevemák. Geté møe mbóbøín. Zapa ndǿgo, ndigu teqa manqa wag zøtezateáv.”
5 Mas não seguem o estranho; antes fogem dele, porque não conhecem a voz dos estranhos.
6 Yesu nqanek yaya manqat gezø-eta, ndigu manqa mokho ndapeáv, gekha mé꞉manqate.Sip keoge ezoqam, mboqog-té genø-onɨ́n|alt="LB" src="LB00014B.tif" size="col" copy="International Bible Society" ref="10:2"
6 Jesus disse-lhes essa parábola, mas não entendiam do que ele queria falar.
7 Ndigu nqanek yaya etæ-qa mokho ndapeav qagoam, yaq Yesu manqat nøme āv gezømbe-eín nqǽgo, “No unimanqatín nqazø-manqate. No sip-gí mboqóg.
7 Jesus tornou a dizer-lhes: Em verdade, em verdade vos digo: eu sou a porta das ovelhas.
8 Ezoqa ewaqape ibugukhokhof go꞉geavun, ndigu aqona ezoqám neka pepen ezoqám. Geté sip tiqa manqat yogeapáv.
8 Todos quantos vieram antes de mim foram ladrões e salteadores, mas as ovelhas não os ouviram.
9 No mboqóg. Gekha ezoqām ndego, no-te tendo-on, ndego khandi ndǿndáp. Yaq ndego, kopømba ande av sip me nduigu, gé-onimát neka nango vǿfakhanāt, gagayag eqeieqei loge nonqo vømǿqeivāt.
9 Eu sou a porta. Se alguém entrar por mim será salvo; tanto entrará como sairá e encontrará pastagem.
10 Aqona ezoqam, sip aqonøvem neka zitøge neka ngiæzoat-qa mba ndo-okhoatún.
10 O ladrão não vem senão para furtar, matar e destruir. Eu vim para que as ovelhas tenham vida e para que a tenham em abundância.
11 Yaq Yesu manqat nøme ge꞉zømas, “No sip keoge ezoqam mbomambaqapé. Sip keoge ezoqam mbomambaqape, ekeza khandi gésanqáo, sip zapaya.
11 Eu sou o bom pastor. O bom pastor expõe a sua vida pelas ovelhas.
12 Geté ezoqa nøme, ndego sip keoge sasae, moni qaqasam nonqo mba ndego, ndego segéteít, gaqo khobos te-omet. Ndego sip segézuváz. Zapa ndǿgo, ndego sip keoge ezoqam eqeieqeí mbá neka ndigu sip ekezán mbá. Yaq gaqo khobokhobos, sip segé-ngeasám, vǿpanqanīm.
12 O mercenário, porém, que não é pastor, a quem não pertencem as ovelhas, quando vê que o lobo vem vindo, abandona as ovelhas e foge; o lobo rouba e dispersa as ovelhas.
13 Ezoqam av ngenek nge꞉go, ndego sasae, moni qaqasam nonqo mba ndøgoatún, neka ndego sip gezømbé-køfiayák.
13 O mercenário, porém, foge, porque é mercenário e não se importa com as ovelhas.
14 Sip keoge ezoqam mbomambaqape, nó. No nøkeza sip mø̀tenøtén, neka ndigu no vø̄ezøtez,
14 Eu sou o bom pastor. Conheço as minhas ovelhas e as minhas ovelhas conhecem a mim,
15 ate av-té, Tat no ge꞉-otev neka no ndego vøtēnøten. Yaq no nøkeza khandi nósanqáo, sip zapaya.
15 como meu Pai me conhece e eu conheço o Pai. Dou a minha vida pelas minhas ovelhas.
16 No sip nøme ndinø̂gó. Ndigu nqanek sip uta mokho-té mbá. Até ndigú-a, batøndo-khatób. Ndigu noqa manqa wag ndǿyogém. Yaq sip bawan kopo mé꞉goát, neka sip keoge ezoqa kopo vøzǿgoāt.
16 Tenho ainda outras ovelhas que não são deste aprisco. Preciso conduzi-las também, e ouvirão a minha voz e haverá um só rebanho e um só pastor.
17 Tat kukú no-te. Zapa ndǿgo, no nøkeza khandi nósanqáo, ezoqa zapaya. Yaq no nango tàbate-khandí꞉n.
17 O Pai me ama, porque dou a minha vida para a retomar.
18 Ezoqa ambá av nqǣgo, no khandi ndæ̀vimbām. Geté no nøkeza poev-té qatǿsanqáo. No bazaføgakh nqanø̂gó, nøkeza khandi tæsanqao neka nqawa vǿendāp. No Tat nø-eín, matev av nqægo tægo.”
18 Ninguém a tira de mim, mas eu a dou de mim mesmo e tenho o poder de a dar, como tenho o poder de a reassumir. Tal é a ordem que recebi de meu Pai.
19 Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq Zu megetapak nangó ginø-qatøném.
19 A propósito dessas palavras, originou-se nova divisão entre os judeus.
20 Ndigu ezoqa kopoáv, āv gini-einím nqǽgo, “Nandev ezoqam, nqova soqa mbøigú! Matavap kumbøgeáp, nandev. Gekha zapâ, zo teqa manqat ndozoyoge?”
20 Muitos deles diziam: Ele está possuído do demônio. Ele delira. Por que o escutais vós?
21 Geté ezoqa nøme, āv gini-einím nqǽgo, “Manqat av nqægo, kopømba mbaín, nqova soqa-us ezoqam-te tøndo-fakhatat. Neka gê, nqova soqa, bøi waev mbain ezoqam áv kené-khakheinøvēm?”
21 Outros diziam: Estas palavras não são de quem está endemoninhado. Acaso pode o demônio abrir os olhos a um cego?
22 Zelusalem taon-te ndøgo, pindap khøuwa kandambaqape ndøfakhán. Zu ezoqam, Mbumbukiam-qá khoev mboqoat khøuwa mbomatavupatún, ma ibugukhokhof ndøgo, Mbumbukiam-qa khoev nqawa teqa zenda-te giveem. Ta khøuwa-te ndøgo, qozaq viav ndø-ogitát.
22 Celebrava-se em Jerusalém a festa da Dedicação. Era inverno.
23 Yesu Mbumbukiam-qa khoev uta mokho-te, Solomon-qá lou-qase-té ge-okhoám.
23 Jesus passeava no templo, no pórtico de Salomão.
24 Yaq Zu megetapak ndøpindám, te-te, vømbō-bevøpem, “Gê, ni manqat ndaføyamba gekha khøuwā qonimbí-eīn? É-moqoni-eín: Gê, qo Mesayâ?”
24 Os judeus rodearam-no e perguntaram-lhe: Até quando nos deixarás na incerteza? Se tu és o Cristo, dize-nos claramente.
25 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “No mø̀ezø-eín. Geté zo no unimanqatinteáv. Matev ndøgo, no Tat-qa iz-te nqæmatanam, zo ndǿgo tøne-zømesimít, av nqægo, no gekha ezoqām.
25 Jesus respondeu-lhes : Eu vo-lo digo, mas não credes. As obras que faço em nome de meu Pai, estas dão testemunho de mim.
26 Geté zo no unimanqatinteáv. Zapa ndǿgo, zo nogí síp mbá.
26 Entretanto, não credes, porque não sois das minhas ovelhas.
27 Nogi sip, manqa wag nø-ewagatún. No mø̀tenøtén ndigu, neka no ndigu gènøpáev.
27 As minhas ovelhas ouvem a minha voz, eu as conheço e elas me seguem.
28 No ndigu khandi miavmiav nøzø-etoám. Ndigu sa gemǿ-nasinimák. Ezoqa kopo, ndigu noqa zenda-te gévimbamák.
28 Eu llhes dou a vida eterna; elas jamais hão de perecer, e ninguém as roubará de minha mão.
29 Noge Tat, ndego no ndigu genø-etoam, ndego ezoqa ewaqape ùnime꞉-løvubám. Ezoqa kopømba mbaín, ndigu Tat-qa zenda-te te꞉viwam.
29 Meu Pai, que mas deu, é maior do que todos; e ninguém as pode arrebatar da mão de meu Pai.
30 No neka Tat, ni kopó.”
30 Eu e o Pai somos um.
31 Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq ndigu Zu megetapak, nqawa mbaqambaqa mba ndøpitáz. Ambá gepouimín, vø̄laemɨn.
31 Os judeus pegaram pela segunda vez em pedras para o apedejar.
32 Yaq Yesu gezø-ein, “No matev eqeieqei kopoav nomatønumám, zoqa bøi-te, ndøgo Tat-te qando-fakhanam. Yaq gê, nqanek matev eqeieqei ate ndægo, kopo ākhanégo, ta zapaya ndøgo, no lambe-qa nqazonøgo?”
32 Disse-lhes Jesus: Tenho-vos mostrado muitas obras boas da parte de meu Pai. Por qual dessas obras me apedrejais?
33 Yaq ndigu gimbo-qavøinam, “Ni ambá av nqǣgo, qoqa matev eqeieqei zapayā qatī-pouqobēm, vǿi-laqabēm. Geté ni ndǿgo tøtí-laqabém. Qo Mbumbukiam-qá iz qongi꞉wát. Qo ezoqam mbá, qo. Geté qo Mbumbukiam-qá qote-khamasiáp.”
33 Os judeus responderam-lhe: Não é por causa de alguma boa obra que te queremos apedrejar, mas por uma blasfêmia, porque, sendo homem, te fazes Deus.
34 Yaq Yesu gezø-qavøiu, “Zoqa guguna manqat-te, Mbumbukiam āv gene-eín nqǽgo, ‘No mø̀ezø-eín: Zo mbumbúk.’
34 Replicou-lhes Jesus: Não está escrito na vossa lei: Eu disse: Vós sois deuses {Sl 81,6}?
35 Ni mìzi꞉nøtén, manqat ndøgo, ta mbuk-te ndøpeawap, unimanqatín. Mbumbukiam-qa Manqat gé-enendák. Mbumbukiam ndigu mbumbuk me꞉zǽb, ti-te ndigu teqa manqat qafakhan.
35 Se a lei chama deuses àqueles a quem a palavra de Deus foi dirigida {ora, a Escritura não pode ser desprezada},
36 Av tægoat ndægo, yaq gekha zapâ, zo no ndozonø-manqate, ‘qo Mbumbukiam-qā iz qongi꞉wāt’, no qæ-ein, av nqægo, no Mbumbukiam-gē Yō. No Tat ndøveatán neka nqanek manqei-qape-te vøndō-khofotan.
36 como acusais de blasfemo aquele a quem o Pai santificou e enviou ao mundo, porque eu disse: Sou o Filho de Deus?
37 No amba matev matønumav tægonɨn, av noge Tat ndømbøe-poev, yaq ság, zo no ndø-unimanqatìni᷄m.
37 Se eu não faço as obras de meu Pai, não me creiais.
38 Geté no mø̀ematønumatún. Yaq nakémbá. Zo noqa manqat unimanqatin poeveav tozogoat, zo noqa matev matanam zó-unimanqatiním. Yaq zo tøzøté-zøtéz ndǿgo, neka mokho vozóndapēm, av nqægo, Tat no mokho-té gunu꞉gú neka no Tat mokho-té qatu꞉gú.”
38 Mas se as faço, e se não quiserdes crer em mim, crede nas minhas obras, para que saibais e reconheçais que o Pai está em mim e eu no Pai.
39 Yesu nqanek manqat ge-ein, yaq ndigu ambá nqawá ginø-møvøinamɨ́n. Geté ndego sègezømbo-navøém.
39 Procuraram então prendê-lo, mas ele se esquivou das suas mãos.
40 Taqa zita-te, Yesu nqawa Zoden kea yaq-keoqá genøveséz, ta manqei ndøgo, ma bugukhokhof Zion ezoqa ibøkha iz gezømbe-etoumam. Yaq ndǿgo temøqóm.
40 Ele se retirou novamente para além do Jordão, para o lugar onde João começara a batizar, e lá permaneceu.
41 Yaq ezoqa kopoáv gimøndæ-pindam. Ndigu āv gini-manqatám nqǽgo, “Zion umingiap matev goneáv. Geté manqat ate ndægo, ngenek ezoqam-qa yaq-te ge꞉manqatam, unimanqatín.”
41 Muitos foram a ele e diziam: João não fez milagre algum,
42 Yaq ndøgo, ezoqa kopoáv, gè-unimanqatiním ndego.
42 mas tudo o que João falou deste homem era verdade. E muitos acreditaram nele.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.